Vážený pán predseda, vážený pán minister, pán spravodajca, prítomní poslanci, opätovne sa dostávame k predkladaniu zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý vnímam ako ďalší zo zákonov, zo série prijatých legislatívnych úprav zákonov s tým súvisiacich, ktoré majú za cieľ zamedziť úžere a nárastu zadlženosti obyvateľov našej krajiny.
Opätovne však ale musím hneď v úvode v prvom čítaní vyjadriť svoje znepokojenie s tým, že očakávania,...
Vážený pán predseda, vážený pán minister, pán spravodajca, prítomní poslanci, opätovne sa dostávame k predkladaniu zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý vnímam ako ďalší zo zákonov, zo série prijatých legislatívnych úprav zákonov s tým súvisiacich, ktoré majú za cieľ zamedziť úžere a nárastu zadlženosti obyvateľov našej krajiny.
Opätovne však ale musím hneď v úvode v prvom čítaní vyjadriť svoje znepokojenie s tým, že očakávania, naplnenia očakávaného cieľa sa podľa môjho názoru nenaplnia, pretože na riešenie problému zadlženosti nestačí prijať iba niekoľko formálnych opatrení v prislúchajúcich zákonoch, a to už je jedno, či ide o zákon o spotrebiteľskom úvere alebo zákon, Občiansky zákonník, Občiansky súdny poriadok, alebo sme tu mali aj upravovaný na niekoľkokrát zákon o Exekučnom poriadku.
Naposledy, keď si pamätám, bol tu nakoniec predkladaný aj zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, kde som poukázala práve na to, že prezentovaná snaha zamedziť nárastu úžery aj snaha pomôcť spotrebiteľom, ktorí sa do dlhovej špirály dostali, je naozaj formálna z toho dôvodu, že vznik záväzkov z takejto rozhodcovsko-spotrebiteľskej zmluvy nebol viazaný na stav vyššej opatrnosti a bdelosti spotrebiteľa, teda na vznik sporu medzi veriteľom a medzi dlžníkom.
Toto svoje tvrdenie zakladám aj na tom, že neustále vidím takú neschopnosť alebo možno aj neochotu vlády vyrovnať sa s tým, v čom vidím veľké rezervy, a síce je to to, že postrádam akúkoľvek širšiu osvetu pre zvýšenie finančnej gramotnosti našich obyvateľov. Svedčí o tom aj to, v akom stave bol prijatý návrh rozpočtu na budúci rok. Len keď idem cez parameter zdrojov určených pre činnosť spotrebiteľských združení, ktoré sa majú podieľať nielen na zvyšovaní informovanosti spotrebiteľskej verejnosti, ale ktoré aj priamo vstupovali do procesov zastupovania – či už mimosúdne, alebo na súde spotrebiteľov –, tak naozaj ten nenavýšený rozpočet alebo 20-tisíc eur ročne na činnosť týchto spotrebiteľských združení, je veľmi podvyživená táto suma a je veľmi poddimenzovaná. To bol aj jeden z takých kľúčových dôvodov okrem iných, pre ktorý ja návrh rozpočtu nemôžem podporiť, pretože v tom vidím naozaj nevyváženosť. Veľké plytvanie na strane nedôvodných, možno aj duplicitných výdavkov verejnoprávnych inštitúcií a na druhej strane podvyživenosť niektorých inštitúcií – či už verejnoprávneho, alebo mimovládneho charakteru –, ktoré poskytujú reálnu a efektívnu pomoc ľuďom. Už ani nehovoriac o tom, že, a vidím, aký je problém vysporiadať sa s mnohými kauzami, ktoré vlastne v dnešných dňoch rezonujú, lietajú v nich desiatky až stámilióny eur, a na druhej strane vidím z poznania konkrétnych ľudí upozornenia a nespokojnosť na to, že sú teraz naháňaní rôznymi kontrolami alebo výzvami na úhradu pokút a sankcií, ktoré sú prevetrávané ešte z roku 2008, 2012. Takže takáto nerovnováha a takýto nerovnomerný, nerovnocenný postup mi v žiadnom prípade nedáva možnosť, aby som za takýto rozpočet, návrh rozpočtu mohla bez akýchkoľvek výčitiek svedomia zahlasovať.
Ja chcem poukázať, že ak vláda aj poslanci majú úprimnú snahu sa vysporiadať s vysokou zadlženosťou na Slovensku, ak majú úprimný záujem túto zadlženosť odstrániť, bude potrebné ísť hlbšie ako len do formálnych úprav predkladaných s tým súvisiacich zákonov. Som presvedčená o tom, a toto moje presvedčenie naozaj je výrazom dozrievania v tom poznaní, že mnohí ľudia siahajú po týchto pôžičkách už aj z bytostných dôvodov, z dôvodov zabezpečenia základných, primárnych funkcií, som presvedčená o tom, že aj to, akým spôsobom je nastavená minimálna mzda, ako sú nastavené príjmy nášho bežného obyvateľstva, sa výraznou mierou ako príčina, nie ako dôsledok, podpisuje pod to, že mnohí ľudia sú nútení po týchto pôžičkách a úveroch siahať.
Preto si dovolím dnes naniesť to, čo už vlastne mám na jazyku dlhú dobu. Je veľmi vážne, je veľmi potrebné zamyslieť sa nad tým, či pri deklarovaní úprimnej snahy odstrániť zadlžovanie našich rodín sa rovnako nezamyslíme nad zvýšením minimálnej mzdy, a to nie na 300, 400, ale ja si dovolím povedať, poznajúc reálie a životné potreby, náklady každej bežnej slovenskej domácnosti, tú reálnu mzdu, teda pardon, minimálnu mzdu pre každého jednotlivca, pre zamestnanca, ktorý je riadne zamestnaný, je potrebné nastaviť v dnešných európskych štandardoch a parametroch minimálne na sumu tisíc eur.
Všetko to dianie, ktoré dnes vlastne nejakým spôsobom spôsobuje napätie v parlamente aj na politickej, občianskej scéne, poukazuje na to, že zdroje pre takúto úvahu tuná sú. Táto úvaha nie je nereálna, pretože aj keď idem medzi ľudí a sa s nimi bežne rozprávam, samozrejme, že poukazujú na to, ako je to možné, že nám niekto káže žiť z 300, 400 eur, a tuná vlastne čelíme kauzám alebo podozreniam na korupciu, na niekoľko miliónmi predražené zákazky. Takéto procesy a takéto správanie, neefektívne a plytvavé korupčné správanie sa naozaj z pozície verejnosti nedá viac tolerovať a ja dúfam, že si to vláda plne uvedomuje.
Riešenie zadlženosti na Slovensku preto prostredníctvom či už zákona o spotrebiteľských úveroch, alebo aj zákona o rozhodcovskom spotrebiteľskom konaní považujem za riešenie v dôsledku. Nie je riešenie v príčine. Ja som presvedčená, že tak ako každý dobrý lekár, ak chce riešiť chorobu toho-ktorého pacienta, nestopuje po dôsledku jej prejavu, ale hľadá príčinu toho ochorenia, aby vedel správne nastaviť liečenie, aby vedel správne nastaviť lieky, tak aj my ako politici, ak naozaj chceme riešiť zadlženosť našich spoluobčanov, nemôžeme sa nejakým spôsobom uspokojiť iba s riešením v dôsledkoch, teda v prejavoch. Samotná ani inštitucionálna úprava cez posilnené kompetencie Národnej banky Slovenska, ani podľa mňa formálna úprava legislatívy na to nepostačuje.
Z tohto miesta by som chcela preto ešte raz zdôrazniť, v podmienkach, v akých sa nachádzame, keď vidíme, že dochádza k plytvaniu s verejnými prostriedkami, k ich tunelovaniu, keď naozaj čelíme rôznym podozreniam na predražené zákazky, kde lietajú stámilióny, v podmienkach, keď si dovolíme privatizovať strategické suroviny, zdroje, tak ako vodu, subjekty, je neprípustné, aby sme spochybňovali potrebu ustanovenia a zvýšenia minimálnej mzdy.
Ja som presvedčená o tom, že ak túto minimálnu mzdu zdvihneme, tak naši občania nebudú nútení práve preto, aby zabezpečili svoje základné životné potreby, siahať po drahých pôžičkách, po drahých úveroch. Rovnako chcem zdôrazniť, že prevenciu pred tým, aby sme čelili nárastu zadlženosti treba zabezpečovať aj riadnou informovanosťou a osvetou, preto ešte raz chcem zdôrazniť, že ak takéto subjekty, ktoré pomáhajú spotrebiteľom v zvýšení ich finančnej gramotnosti a ich informovanosti o tých-ktorých finančných produktoch máme, tak určite nestačí vyčlenený 20-tisícový balík pre činnosť takýchto združení. Naozaj je to poľutovaniahodná, veľmi nízka suma.
A rovnako chcem zdôrazniť, že ak by vláda mala záujem a snahu úprimne zakročiť, zamedziť úžere, tak nerozumiem, kde je problém v tom, aby sa nastavila prípustná hranica odplaty za poskytnutie takejto pôžičky. Ja vôbec nevidím problém v tom, aby sme prijali, a to už teraz neviem, v ktorom príslušnom zákone, nechám na vašu úvahu, je to pre mňa len legislatívno-technická otázka, v ktorom zákone by sme upravili, že pri povedzme, že všetko čo bude nad 20 % odplaty za poskytnutie úveru a pôžičky, budeme označovať ako úžerne nastavenú pôžičku, ako úžerne nastavený úver. Toto sú veľmi jednoduché opatrenia, veľmi jednoduché navrhované riešenia, o ktorých som presvedčená, že ak sa ich cestou vydáme, tak dosiahneme očakávaný a požadovaný efekt. Od týchto, prepáčte, formálnych návrhov a úprav ja zásadnú zmenu ani kvalitatívny posun neočakávam.
Takže pokým touto cestou nepôjdeme, teda kým nebudeme hovoriť o zlepšení životnej úrovne nášho obyvateľstva, a zdroje na to sú, o tom som presvedčená, chýba len vôľa, pokiaľ nezvýšime príjem slovenských domácností, ak nezvýšime finančnú gramotnosť našich občanov, ak ich prostredníctvom špecificky k tomuto účelu zameraných organizácií nebudeme v tomto smere, nebudeme zvyšovať informovanosť finančných spotrebiteľov a rovnako, ak neprijmeme také jednoduché opatrenie, ktoré v niektorých vyspelých európskych krajinách je účinné, že nastavíme prípustnosť a najvyššiu možnú výšku odplaty na 20, prípadne 25 %, všetko od toho už by bolo potom úžernou zmluvou, úžernou pôžičkou, tak dovtedy budem tvrdiť a budem aj vyjadrovať svoju nespokojnosť, kritický postoj k prijímaným opatreniam.
Už po tom takmer 2,5-ročnom období, keď sme tu, ako vravím, ako som v úvode povedala, sme prijali sériu rôznych opatrení a ten žiaduci efekt sa nedostavil, si myslím, že je najvyšší čas sa nad tým, čo navrhujem, a verím, že aj vy ste vnútorne s tým stotožnení, je potrebné sa nad tým zamyslieť a uviesť to do praxe. Ďakujem.
Skryt prepis
