Dobrý deň prajem všetkým prítomným poslancom, vám, pán minister, pán spravodajca. Dovoľte aj mne vyjadriť už v druhom čítaní svoje politické, občianske aj ľudské stanovisko k predloženému a prerokovávanému zákonu o odpadoch.
Hneď v úvode chcem povedať, že k tomuto zákonu v druhom čítaní som si nepripravila pozmeňujúci a doplňujúci návrh, pretože pripomienky a možno nejaké výhrady, kritika, ktorá z mojich úst zaznie, presahuje rozmer nejakých snáh o parciálnu, čiastkovú zmenu tohto zákona, skôr sú to výhrady, ktoré ja vyhodnocujem pri všetkej skromnosti ako výhrady a kritiku zásadného druhu. Kritiku, ktorá sa spája s potrebou zásadného vstupu do tohto zákona.
Čo-to som už vlastne naznačila v mojich faktických príspevkoch, v rámci ktorých som reagovala na jednotlivé postoje v prevažnej miere opozičných poslancov, no a čo-to sa budem snažiť ešte v rámci krátkeho času, ktorý nám do obeda ostáva, upresniť aj v mojom vystúpení.
Aj keď tu viacerí poslanci vystupovali, zhodnocujúc význam a prínos tohto zákona z pohľadu ochrany záujmov či už výrobcov, alebo zberných subjektov, prípadne aj novovznikajúcich organizácií zodpovednosti výrobcov, z hľadiska ochrany záujmov starostov, miest a obcí, zatiaľ som nepostrehla v tejto diskusii, že by sa niekto vyjadril, nakoľko a ako boli chránené záujmy a práva občanov, aké budú konkrétne dopady prijatého, schváleného a prerokovávaného zákona na konkrétnych občanov.
A týchto občanov by som vlastne rozdelila do takých dvoch základných skupín, a to je skupina občanov, ktorí už teraz na základe vnútorného presvedčenia, na základe vnútornej potreby prispieť k znižovaniu odpadu, k jeho zhodnocovaniu, už teraz tento odpad triedia a selektujú, majú potrebu spoľahnúť sa na to, že prispievajú do systému, ktorý funguje, a rovnako aj z pohľadu tých občanov, ktorých uvedomenie nie je natoľko vysoké, aby dospeli do takého rozhodnutia a k takej disciplíne, k vypestovaniu takých návykov, že by prirodzene tento odpad triedili.
Ak sa pozriem na tento zákon a vyhodnocujem tento zákon z tohto hľadiska, a to aj po diskusii, či už v prvom čítaní, alebo pri rokovaní o tomto zákone v hospodárskom výbore, či už sledujúc aj dnešnú rozpravu, si dovolím povedať, že z tohto aspektu je tento zákon nedostatočný, považujem ho za nedotiahnutý a nedokonalý.
Ja naozaj vidím v tomto zákone úprimnú snahu a veľa pozitívnych prvkov, ktoré svedčia o tom, že je tu snaha systematizovať a sfunkčniť, zefektívniť odpadové hospodárstvo. Ale pre mňa tým najdôležitejším kritériom, najdôležitejším indikátorom, podľa ktorého ja budem pristupovať k rozhodovaniu o tom, či tento zákon podporím, alebo nie, je to, akým spôsobom tento zákon nie deklaratórne, ale konkrétne naplní sledované ciele. A verím, že všetci, ako tu sedíme, sa vieme zhodnúť, že tými konkrétnymi cieľmi je v určitých časových aj ekonomických limitoch, nastaveniach merateľne kvantifikovať znižovanie odpadu, merateľne kvantifikovať jeho zhodnocovanie a merateľne rovnako kvantifikovať aj vplyv týchto opatrení na zvyšovanie, prípadne udržiavanie a žiaduce znižovanie výdajov ako miest a obcí na spracovanie odpadu, ale aj výdajov samotných spotrebiteľov týchto verejnoprospešných služieb, resp. občanov. Z tohto pohľadu mne predmetný zákon nedáva ani v jednom aspekte jasnú odpoveď.
A ja si myslím, že ak má tento zákon ambíciu byť zákonom, ktorý nie je len nejakým náčrtom, ale systémovým riešením, je východiskom pre prijatie systémových riešení, tak jednoznačne tento zákon má takéto otázky zodpovedať.
Preto pri hlasovaní o tomto zákone sa ja zdržím. Naozaj neviem si predstaviť, že v prípade prípravy zákona sa nevieme oprieť o konkrétne analýzy, o konkrétne východiská, že nám chýba nejaká komparatívna štúdia, kde by sme kvantifikovali stav dnes a kde by sme naznačili, do akého štádia prijatými legislatívnymi a na to sa viažucimi inštitucionálnymi opatreniami chceme odpadové hospodárstvo a vôbec spravovanie odpadu priviesť.
Rovnako chcem predniesť výhradu k tomu, že v rámci tohto zákona, keď som si objasňovala mnohé nejasnosti aj so zástupcom ministerstva životného prostredia s pánom Juríkom, možno je tu aj prítomný, mne tento zákon nedáva jasné odpovede na to, aby som sa mohla presvedčiť a s istotou zahlasovať za tento zákon, hlavne čo sa týka pohľadu jasného určenia a zadefinovania vzájomných vzťahov medzi všetkými účastníkmi trhového hospodárstva, resp. odpadového trhu. Tieto vzťahy a vzájomné prepojenia, kde by bolo vidieť, že v premostení ich vzájomných vzťahov sú impulzy, ktoré budú viesť vlastne k motivácii šetrenia s odpadom, zefektívňovania odpadov, tieto stimuly som ja v zákone nenašla. Rovnako tak nepresvedčila som sa o tom, že vzťahy sú jasné, jednoznačné a že v takomto nastavení budú zábezpekou toho, že celý systém bude fungovať.
Rovnako v zákone chýbajú určené povinnosti a opatrenia, záväzky pre samotné obce k tomu, čo sa mi vlastne páčilo, k čomu sa priznal opäť vo forme deklaratórneho vyjadrenia aj sám minister, že je predpoklad a očakávanie, že prijatím tohto zákona sa znížia výdaje obcí na spracovanie odpadu o jednu tretinu. Ak takéto deklaratórne očakávania alebo takýto predpoklad, ak takéto vyhlásenie prezentujeme, ja som presvedčená o tom, že sme už v štádiu, kedy to nestačí iba povedať, ale treba zábezpeku a záruku takéhoto cieľa jasne zadefinovať aj v samotnom zákone. Neviem, či na tento zákon budú nadväzovať vyhlášky, ktoré vlastne budú k sledovaniu a naplneniu takýchto cieľov smerovať, ale v zákone takéto zábezpeky a nástroje, ktorými by sa dal rozšíriť vplyv zákona na to, ako sa budú správať mestá a obce, na tento vplyv a tento dosah som v zákone jednoducho nenašla.
A chcem povedať opäť z hľadiska ochrany práv občanov, že nestačí len nejakým spôsobom poukazovať na snahu o znižovanie výdajov na odpadové hospodárstvo z hľadiska miest a obcí, z hľadiska šetrenia mestského rozpočtu, ale tu sa naozaj žiada ísť do dôsledkov v tom zmysle, že ak sa šetria výdaje mestského rozpočtu na prevádzkovanie odpadového hospodárstva, tak je potrebné toto zníženie o náklady na spracovanie triedeného odpadu, je potrebné o túto časť znížiť aj poplatky pre samotných občanov.
Teraz neviem presne, kedy bol zavedený poplatok za komunálny odpad, myslím, že to bolo v roku 2004, na začiatku... (Reakcia ministra.) No ale viem, že kedysi nebol tento poplatok zavedený, a ak pripustíme, že takýto poplatok za odpad, ktorý sú povinní občania platiť, sa uhrádza od roku 2004, ja som za to celé 10-ročné obdobie, možno 11-ročné obdobie, nepostrehla z takého laického pohľadu nejaké zásadné zmeny, zásadný posun v tom, ako sa triedi a zhodnocuje odpad.
Rovnako ak budem kritická aj do radov samotných občanov, nevidím ani, aby sa nejakým zásadným spôsobom v dôsledku doteraz prijatých opatrení, a to by ma zaujímalo po schválení tohto zákona, neviem si predstaviť, akým zásadným spôsobom budeme vplývať na zvýšenie uvedomenia občanov, ktorí odpad netriedia. To by ma tiež zaujímalo a to som si tiež snažila v rámci diskusie v hospodárskom výbore aj s pánom Juríkom ozrejmiť. To som si tiež chcela ozrejmiť, kde ten stimul, kde je ten nástroj na to, ktorý ma presvedčí, že naozaj dôjde k zásadnému obratu, že odrazu tí občania, ktorí odpad nešetria, ho odrazu šetriť budú. Akým spôsobom aj organizácie zodpovednosti výrobcov v zmysle vymedzených práv a povinností, v zmysle ich pôsobnosti budú vplývať na vedomie občanov, aby, ak použijú akýkoľvek výrobok, aby obal z tohto výrobku začali triediť a ukladať do triedených nádob. Takýto nástroj, takýto mechanizmus, ktorý mal byť nevyhnutnou súčasťou tohto zákona, som ja nepostrehla.
Rovnako tak ste zdôrazňovali, pán minister... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pani poslankyňa, len vás chcem upozorniť, je 12. hodín, či dokončíte v krátkosti, alebo chcete, aby sme prerušili a budete potom po hodine otázok pokračovať? Nech sa páči.
Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Posledná veta, posledná veta, a to je ten princíp adresnosti, naozaj neviem, cez ktorý konkrétny inštitút v zákone túto adresnosť zabezpečenú máme. Ja som rovnako toto nepostrehla.
Akým spôsobom môžeme prostredníctvom tohto zákona určiť povinnosť obce, aby v rámci svojho dosahu komunálneho riadenia prevádzky odpadového hospodárstva vedela oceniť a odmeniť tých občanov, ktorí odpad šetria, napríklad aj znížením toho poplatku. Možnože existujú také vzorové príklady miest, kde už k takejto adresnosti a k takémuto zohľadneniu, k oceneniu občanov, ktorí triedia odpad, čo sa týka stanovenia výšky poplatku, dochádza, ale tento zákon podľa môjho názoru mal riešiť aj takúto skutočnosť, mal zabezpečiť celoplošný dosah na to, aby v mestách upravili správu poplatkov, nastavenie poplatkov za odpad tak, aby zohľadnili a odmenili, motivovali skupiny obyvateľstva, ktorí odpad šetria a ktorí nešetria.
Nechcem ďalej zdržiavať. Naozaj tých podnetov konkrétnych, ktoré som predniesla, je viac, sú to skutočne podnety, ktoré sa pri všetkej snahe objektívne vyhodnotiť dopady tohto zákona snažím ja sama sebe zodpovedať a ktoré chcem načrtnúť, kde vidím tento zákon, v ktorých miestach, v konkrétnostiach za nedotiahnutý, a čo mi neumožňuje s plným presvedčením a dôverou tento zákon podporiť. Je mi to ľúto.
Verím, že aj tieto moje podnety alebo výhrady budú stimulom na to, ako zákon dostať do dokonalejšej, optimálnejšej a precíznejšej podoby.
Ďakujem za pozornosť.
