Videokanál poslanca

Dobrý deň prajem všetkým prítomným poslancom, vám, pán minister, pán spravodajca. Dovoľte aj mne vyjadriť už v druhom čítaní svoje politické, občianske aj ľudské stanovisko k predloženému a prerokovávanému zákonu o odpadoch.
Hneď v úvode chcem povedať, že k tomuto zákonu v druhom čítaní som si nepripravila pozmeňujúci a doplňujúci návrh, pretože pripomienky a možno nejaké výhrady, kritika, ktorá z mojich úst zaznie, presahuje rozmer nejakých snáh o parciálnu, čiastkovú zmenu tohto zákona, skôr sú to výhrady, ktoré ja vyhodnocujem pri všetkej skromnosti ako výhrady a kritiku zásadného druhu. Kritiku, ktorá sa spája s potrebou zásadného vstupu do tohto zákona.
Čo-to som už vlastne naznačila v mojich faktických príspevkoch, v rámci ktorých som reagovala na jednotlivé postoje v prevažnej miere opozičných poslancov, no a čo-to sa budem snažiť ešte v rámci krátkeho času, ktorý nám do obeda ostáva, upresniť aj v mojom vystúpení.
Aj keď tu viacerí poslanci vystupovali, zhodnocujúc význam a prínos tohto zákona z pohľadu ochrany záujmov či už výrobcov, alebo zberných subjektov, prípadne aj novovznikajúcich organizácií zodpovednosti výrobcov, z hľadiska ochrany záujmov starostov, miest a obcí, zatiaľ som nepostrehla v tejto diskusii, že by sa niekto vyjadril, nakoľko a ako boli chránené záujmy a práva občanov, aké budú konkrétne dopady prijatého, schváleného a prerokovávaného zákona na konkrétnych občanov.
A týchto občanov by som vlastne rozdelila do takých dvoch základných skupín, a to je skupina občanov, ktorí už teraz na základe vnútorného presvedčenia, na základe vnútornej potreby prispieť k znižovaniu odpadu, k jeho zhodnocovaniu, už teraz tento odpad triedia a selektujú, majú potrebu spoľahnúť sa na to, že prispievajú do systému, ktorý funguje, a rovnako aj z pohľadu tých občanov, ktorých uvedomenie nie je natoľko vysoké, aby dospeli do takého rozhodnutia a k takej disciplíne, k vypestovaniu takých návykov, že by prirodzene tento odpad triedili.
Ak sa pozriem na tento zákon a vyhodnocujem tento zákon z tohto hľadiska, a to aj po diskusii, či už v prvom čítaní, alebo pri rokovaní o tomto zákone v hospodárskom výbore, či už sledujúc aj dnešnú rozpravu, si dovolím povedať, že z tohto aspektu je tento zákon nedostatočný, považujem ho za nedotiahnutý a nedokonalý.
Ja naozaj vidím v tomto zákone úprimnú snahu a veľa pozitívnych prvkov, ktoré svedčia o tom, že je tu snaha systematizovať a sfunkčniť, zefektívniť odpadové hospodárstvo. Ale pre mňa tým najdôležitejším kritériom, najdôležitejším indikátorom, podľa ktorého ja budem pristupovať k rozhodovaniu o tom, či tento zákon podporím, alebo nie, je to, akým spôsobom tento zákon nie deklaratórne, ale konkrétne naplní sledované ciele. A verím, že všetci, ako tu sedíme, sa vieme zhodnúť, že tými konkrétnymi cieľmi je v určitých časových aj ekonomických limitoch, nastaveniach merateľne kvantifikovať znižovanie odpadu, merateľne kvantifikovať jeho zhodnocovanie a merateľne rovnako kvantifikovať aj vplyv týchto opatrení na zvyšovanie, prípadne udržiavanie a žiaduce znižovanie výdajov ako miest a obcí na spracovanie odpadu, ale aj výdajov samotných spotrebiteľov týchto verejnoprospešných služieb, resp. občanov. Z tohto pohľadu mne predmetný zákon nedáva ani v jednom aspekte jasnú odpoveď.
A ja si myslím, že ak má tento zákon ambíciu byť zákonom, ktorý nie je len nejakým náčrtom, ale systémovým riešením, je východiskom pre prijatie systémových riešení, tak jednoznačne tento zákon má takéto otázky zodpovedať.
Preto pri hlasovaní o tomto zákone sa ja zdržím. Naozaj neviem si predstaviť, že v prípade prípravy zákona sa nevieme oprieť o konkrétne analýzy, o konkrétne východiská, že nám chýba nejaká komparatívna štúdia, kde by sme kvantifikovali stav dnes a kde by sme naznačili, do akého štádia prijatými legislatívnymi a na to sa viažucimi inštitucionálnymi opatreniami chceme odpadové hospodárstvo a vôbec spravovanie odpadu priviesť.
Rovnako chcem predniesť výhradu k tomu, že v rámci tohto zákona, keď som si objasňovala mnohé nejasnosti aj so zástupcom ministerstva životného prostredia s pánom Juríkom, možno je tu aj prítomný, mne tento zákon nedáva jasné odpovede na to, aby som sa mohla presvedčiť a s istotou zahlasovať za tento zákon, hlavne čo sa týka pohľadu jasného určenia a zadefinovania vzájomných vzťahov medzi všetkými účastníkmi trhového hospodárstva, resp. odpadového trhu. Tieto vzťahy a vzájomné prepojenia, kde by bolo vidieť, že v premostení ich vzájomných vzťahov sú impulzy, ktoré budú viesť vlastne k motivácii šetrenia s odpadom, zefektívňovania odpadov, tieto stimuly som ja v zákone nenašla. Rovnako tak nepresvedčila som sa o tom, že vzťahy sú jasné, jednoznačné a že v takomto nastavení budú zábezpekou toho, že celý systém bude fungovať.
Rovnako v zákone chýbajú určené povinnosti a opatrenia, záväzky pre samotné obce k tomu, čo sa mi vlastne páčilo, k čomu sa priznal opäť vo forme deklaratórneho vyjadrenia aj sám minister, že je predpoklad a očakávanie, že prijatím tohto zákona sa znížia výdaje obcí na spracovanie odpadu o jednu tretinu. Ak takéto deklaratórne očakávania alebo takýto predpoklad, ak takéto vyhlásenie prezentujeme, ja som presvedčená o tom, že sme už v štádiu, kedy to nestačí iba povedať, ale treba zábezpeku a záruku takéhoto cieľa jasne zadefinovať aj v samotnom zákone. Neviem, či na tento zákon budú nadväzovať vyhlášky, ktoré vlastne budú k sledovaniu a naplneniu takýchto cieľov smerovať, ale v zákone takéto zábezpeky a nástroje, ktorými by sa dal rozšíriť vplyv zákona na to, ako sa budú správať mestá a obce, na tento vplyv a tento dosah som v zákone jednoducho nenašla.
A chcem povedať opäť z hľadiska ochrany práv občanov, že nestačí len nejakým spôsobom poukazovať na snahu o znižovanie výdajov na odpadové hospodárstvo z hľadiska miest a obcí, z hľadiska šetrenia mestského rozpočtu, ale tu sa naozaj žiada ísť do dôsledkov v tom zmysle, že ak sa šetria výdaje mestského rozpočtu na prevádzkovanie odpadového hospodárstva, tak je potrebné toto zníženie o náklady na spracovanie triedeného odpadu, je potrebné o túto časť znížiť aj poplatky pre samotných občanov.
Teraz neviem presne, kedy bol zavedený poplatok za komunálny odpad, myslím, že to bolo v roku 2004, na začiatku... (Reakcia ministra.) No ale viem, že kedysi nebol tento poplatok zavedený, a ak pripustíme, že takýto poplatok za odpad, ktorý sú povinní občania platiť, sa uhrádza od roku 2004, ja som za to celé 10-ročné obdobie, možno 11-ročné obdobie, nepostrehla z takého laického pohľadu nejaké zásadné zmeny, zásadný posun v tom, ako sa triedi a zhodnocuje odpad.
Rovnako ak budem kritická aj do radov samotných občanov, nevidím ani, aby sa nejakým zásadným spôsobom v dôsledku doteraz prijatých opatrení, a to by ma zaujímalo po schválení tohto zákona, neviem si predstaviť, akým zásadným spôsobom budeme vplývať na zvýšenie uvedomenia občanov, ktorí odpad netriedia. To by ma tiež zaujímalo a to som si tiež snažila v rámci diskusie v hospodárskom výbore aj s pánom Juríkom ozrejmiť. To som si tiež chcela ozrejmiť, kde ten stimul, kde je ten nástroj na to, ktorý ma presvedčí, že naozaj dôjde k zásadnému obratu, že odrazu tí občania, ktorí odpad nešetria, ho odrazu šetriť budú. Akým spôsobom aj organizácie zodpovednosti výrobcov v zmysle vymedzených práv a povinností, v zmysle ich pôsobnosti budú vplývať na vedomie občanov, aby, ak použijú akýkoľvek výrobok, aby obal z tohto výrobku začali triediť a ukladať do triedených nádob. Takýto nástroj, takýto mechanizmus, ktorý mal byť nevyhnutnou súčasťou tohto zákona, som ja nepostrehla.
Rovnako tak ste zdôrazňovali, pán minister... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pani poslankyňa, len vás chcem upozorniť, je 12. hodín, či dokončíte v krátkosti, alebo chcete, aby sme prerušili a budete potom po hodine otázok pokračovať? Nech sa páči.

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Posledná veta, posledná veta, a to je ten princíp adresnosti, naozaj neviem, cez ktorý konkrétny inštitút v zákone túto adresnosť zabezpečenú máme. Ja som rovnako toto nepostrehla.
Akým spôsobom môžeme prostredníctvom tohto zákona určiť povinnosť obce, aby v rámci svojho dosahu komunálneho riadenia prevádzky odpadového hospodárstva vedela oceniť a odmeniť tých občanov, ktorí odpad šetria, napríklad aj znížením toho poplatku. Možnože existujú také vzorové príklady miest, kde už k takejto adresnosti a k takémuto zohľadneniu, k oceneniu občanov, ktorí triedia odpad, čo sa týka stanovenia výšky poplatku, dochádza, ale tento zákon podľa môjho názoru mal riešiť aj takúto skutočnosť, mal zabezpečiť celoplošný dosah na to, aby v mestách upravili správu poplatkov, nastavenie poplatkov za odpad tak, aby zohľadnili a odmenili, motivovali skupiny obyvateľstva, ktorí odpad šetria a ktorí nešetria.
Nechcem ďalej zdržiavať. Naozaj tých podnetov konkrétnych, ktoré som predniesla, je viac, sú to skutočne podnety, ktoré sa pri všetkej snahe objektívne vyhodnotiť dopady tohto zákona snažím ja sama sebe zodpovedať a ktoré chcem načrtnúť, kde vidím tento zákon, v ktorých miestach, v konkrétnostiach za nedotiahnutý, a čo mi neumožňuje s plným presvedčením a dôverou tento zákon podporiť. Je mi to ľúto.
Verím, že aj tieto moje podnety alebo výhrady budú stimulom na to, ako zákon dostať do dokonalejšej, optimálnejšej a precíznejšej podoby.
Ďakujem za pozornosť.

Nedá mi, aby som nezareagovala nielen na diskusný príspevok pána poslanca Simona, ale aj na jeho predrečníka pána Hlinu.
Ja túto kritiku, ktorá poukazuje na neprehľadnosť legislatívneho procesu prijímania pozmeňujúcich návrhov tvorby spoločnej správy, rovnako ako aj kritiku poukazujúcu na nevyváženú rozloženosť práv a povinností účastníkov odpadového hospodárstva považujem za opodstatnenú. Stotožňujem sa s tým, že tento zákon možno rieši ideový návrh, má záujem, má ambíciu vlastne ideovo posunúť triedenie odpadu do vyššieho levla, avšak na druhej strane, čo sa týka jeho sfunkčnenia vykonateľnosti, považujem túto formu zákona za nedotiahnutú, za nedokonalú.

Ja si dovolím zareagovať na vaše vystúpenie, pán poslanec Mikuš, a to v tom zmysle, že chcem podčiarknuť a umocniť opodstatnenosť a význam vášho volania po motivačných nástrojoch, po objasnení a hlavne poukázaní na absenciu týchto motivačných nástrojov v premostení a v prepojení vzájomných vzťahov všetkých subjektov, ktoré sa odpadového hospodárstva zúčastňujú. Pretože ja rovnako, či už sme to prerokovávali, tento zákon a tieto stimulačné motivačné nástroje, v prvom čítaní, či už sme to mali aj zaradené do rokovania hospodárskeho výboru, aj keď som sa stretla so zástupcom ministerstva životného prostredia s pánom Dušanom Juríkom, generálnym riaditeľom sekcie environmentálneho hodnotenia a riadenia, som v konečnom dôsledku nenadobudla to presvedčenie o tom, že tu existujú tieto motivačné nástroje, ktoré budú v dostatočnej miere stimulovať, alebo nejakým spôsobom tlačiť, či už obce, občanov alebo aj organizácie zodpovednosti výrobcom k tomu, aby k tomu šetreniu došlo. Ja chápem, že tento zákon má nejakým spôsobom podnietiť zmenu prístupu k triedeniu odpadu, zhodnoteniu odpadu, ale zatiaľ to vnímam naozaj v takej pozícii a forme deklaratórnej formy, nie záväznej formy.
A z tohto pohľadu rovnako tento zákon považujem za nedotiahnutý v aspektoch určených povinností, záväzkov, aj potom tých určených motivačných nástrojov. Myslím si, že tento zákon je potrebné dostať do podoby záväznej a vykonávacej, takže v tomto smere naozaj podporujem... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja si nedovolím hodnotiť a posudzovať všetky dopady súboru parlamentom prijatých a prezidentom pripomienkovaných návrhov k zákonu o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejnej, verejného zdravotného poistenia, ale ak kľúčovým momentom alebo bodom tejto diskusie a rozpravy je práve ponechanie alebo odstránenie platieb za prednostné ošetrenie, ja sa skôr prikláňam k zrušeniu a odstráneniu týchto platieb za prednostné ošetrenie, pretože societa ľudí, s ktorou sa ja stretávam, vo väčšine prípadov reaguje na tieto zavedené a udržiavané platby za prednostné ošetrenia s nevôľou a nespokojnosťou. Dokonca si dovolím vyjadriť svoje stanovisko a presvedčenie, že zavedenie týchto poplatkov priamo popiera právo občanov na rovnosť prístupu k zdraviu, k poskytovaniu zdravotníckych služieb k zdravotnému ošetreniu, popiera sa tým vlastne rovnosť prístupu, a to právo prístupu k zdravotnej starostlivosti ako k službe, ktorá podľa môjho presvedčenia, a nielen podľa môjho presvedčenia, ale podľa všeobecne platných noriem spadá práve do režimu ochrany všeobecného verejného záujmu.
Ja som presvedčená o tom, že dostupnosť zdravotnej starostlivosti nemôže byť iba výrazom finančných dispozícií a možnosti jednotlivcov a pacientov, pretože viem, že mnohí ľudia, ktorí sú chudobní, si jednoducho tieto prednostné platby za ošetrenie nemôžu dovoliť. Chcem len povedať, že títo chudobní ľudia nemajú právo na zdravie, na zdravotnú starostlivosť? Pokiaľ sa operuje tým, že mnohí ľudia tento systém zneužívajú a preto sa tieto platby zaviedli, ja som presvedčená... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní poslanci, nebudem vás zdržiavať. Dovoľte len takú krátku podporu tohto pripraveného návrhu zákona. Určite ho podporím a už aj keď prvýkrát bol predložený v parlamente, tak mňa veľmi prekvapilo, že napriek racionálne predloženým argumentom, ktoré tu odzneli zo strany navrhovateľov, aj vzhľadom na vyjadrenie a potrebu prerozdeľovania zdrojov, potrebu solidarizácie spoločnosti, potrebu zmierňovania sociálno-ekonomických rozdielov medzi vysokopríjmovými skupinami obyvateľstva a nízkopríjmovými skupinami obyvateľstva ma veľmi prekvapilo, že tento návrh bol vládnou stranou nepovšimnutý.
A ja touto formou chcem vyzvať vládnych poslancov, aby uviedli argumenty, prečo takýto nástroj, ktorý môže byť systémovým praktickým nástrojom vlastne na dosiahnutie týchto cieľov, prečo takýto návrh zákona je nepovšimnutý, prečo nie je schválený a ani podporený? Uvádzam to aj na pozadí včera odznejúcich slov práve z úst poslanca pána Blahu, ktorý zdôrazňoval potrebu zmierňovania celkového napätia v rámci celej Európy, možno aj celého sveta, kde sám uviedol, že príčinou vzniku súčasného napätia a eskalácie tohto napätia je práve to, že existujú priepastné rozdiely medzi obyvateľstvom. Takže naozaj myslím si, že tento návrh zákona, nesúc v sebe apolitickosť, pragmatičnosť, racionálnosť, by nemal byť nepovšimnutý. A mňa by naozaj zaujímalo, aké argumenty, aké zdôvodnenie vedie vládnych poslancov takýto návrh zákona nepodporiť.
Ďakujem.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 393 určil za spravodajkyňu k návrhu poslanca Národnej rady Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ja vám chcem, pán poslanec Blaha, poďakovať za vyvážený a objektivizujúci prehľad dejinných, ale aj súčasných zahraničnopolitických udalostí a súčasnej situácie. Z mojej strany plná podpora tomuto mierovému úsiliu, úsiliu hľadať mierové riešenie, lebo ich rovnako považujem za veľmi nevyhnutné. Až ma mrzí vlastne pri tomto hodnotení, že rovnaká zhoda a rovnaké pochopenie neprevláda i pri hľadaní riešení súvislostí a vecí týkajúcich sa vnútropolitického diania. Takže z mojej strany plná podpora všetkému, čo ste tuná pekne zanalyzovali, aj uviedli.

Pán poslanec Šebej, použiť útok na moje vzdelanie a rozsah mojich informácií ako argument, keď volám po mieri, je na politika vašich kvalít, vašej zrelosti veľmi hanebný a nedemokratický prístup. Ak politik útočí na vek alebo vzdelanie svojho kolegu, je to naozaj nedemokratický prejav, nehodný vašich kvalít. Už či mám vzdelanie také alebo onaké, ja si myslím, že jediná kvalita poslanca nespočíva v tom, nakoľko je dokonalý štatista, historik alebo encyklopediska. Jedna z vlastností politikov má byť aj schopnosť ako preniesť záujmy na túto pôdu, ako ich prejaviť v parlamente. A už či si chcete prikryť oči alebo nie pred tým, na čom ľuďom v našej krajine záleží, je to skutočne tak: túžia po mieri, túžia po slobode, túžia po pokoji. A k tomu my by sme ako politici mali prispieť. Bez ohľadu na to, aké je moje vzdelanie, stačí mi na to, aby som vedela, že Slovensko nie je iba súčasťou Západu. Stačí sa pozrieť na mapu Slovenska. Geograficky je uložené v strede Európy. A toto moje vzdelanie mi stačí na to, aby som vedela, že predpokladom akéhokoľvek rozvoja tej-ktorej spoločnosti je mier.

Pán poslanec, ďakujem za váš prejav, prednesený s veľkým pátosom. Akurát zareagujem na tú časť, kde ste sa mi možno tak priamo-nepriamo prihovárali, k tej mojej snahe, úsiliu volať po mieri. Poviem vám pravdu, úprimne, nepáči sa mi to také zľahčovanie alebo znevažovanie tohto úsilia. Práve od vás ako, možno aj od pamätníka toho, čo sa dialo možno počas alebo na konci druhej svetovej vojny, v povojnových časoch, by som očakávala, že budeme mať ďaleko väčšiu úctu k zachovaniu mieru, pokoja vo svete. Toto zľahčovanie, ani také znevažovanie na úroveň prosieb missiek, sa mi z vašej strany naozaj nepáči.
Rovnako sa mi nepáči, že neutralitu, a to nielen vy, ale možno aj z vyjadrení iných politikov, vyznieva tá neutralita ako nejaký alibizmus. Neutralita nie je alibizmus. Obzvlášť v napätých časoch, kedy eskalujú mocenské zápasy, dosahovať neutralitu, dosahovať harmóniu medzi napätými vzťahmi vyžaduje veľmi veľké úsilie. Neutralita nie je nezodpovednosť, nevšímavosť ani alibizmus. Dosahovať takúto vyváženosť v časoch, keď naozaj aj teraz sa polarizuje, aj situácia medzi Východom a Západom, predstavuje naozaj veľké úsilie.
Zdôrazňuje sa tu, aký je Rusko veľký agresor. Ale už aj keď minule som opakovane prednášala moju žiadosť, moju otázku na to, aby mi či už minister alebo iní zástupcovia dali dôkaz o tom, že to Rusko je agresorom, možno, že ten dôkaz o agresívnom správaní Ruska v týchto časoch, možno by... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa, ja som veľmi rada, že na rozdiel od pána poslanca Dzurindu vy ste potvrdili, že Slovensko nie je iba súčasťou Západu, ale je fakticky ako kultúrne, politicky, historicky, tak aj ekonomicky prepojené s krajinami Východu a Západu. A ak sa dovolávame teda ukotvenia zahranično-politickej orientácie, tak skúsme sa nad tým zamyslieť, že práve toto poznanie by malo byť pre nás východiskom. Ja som presvedčená o tom, že ak budeme vychádzať z tohto základu, že Slovensko je ovplyvňované ako krajinami Západu, tak krajinami Východu, tak budeme mať jasný cieľ zahranično-politickej orientácie. Budeme chcieť vytvárať a formovať priateľské, vzájomné výhodné vzťahy so všetkými krajinami sveta, nielen s východnými, západnými. Z tohto pohľadu mi ale potom naozaj rozporuplne vyznieva to, čo tvrdíte, alebo ako útočíte na adresu ľudí, ktorí volajú po neutralite, po mieri, považujete ich za hlupákov a schizofrenikov. Z tohto pohľadu naozaj má váš postoj prekvapil. Považujem to za netolerantné stanovisko a nesúce tak významnej političky.