Vážený pán predseda, vážený pán navrhovateľ, pani spravodajkyňa, prítomní poslanci, ja vám hneď v úvode sľubujem, že môj príspevok v ústnej rozprave už nebude taký rozvláčny a rozsiahly ako včera, ako som uviedla vo faktickej poznámke. Bolo to len preto, že v zákone o ochrane spotrebiteľa vidím mnohé nedostatky a mnohé defekty, ktoré mi potvrdzuje reálna spätná väzba, kontakt s ľuďmi, a považujem za moje právo a rovnako aj za povinnosť, za záväzok voči spotrebiteľom, ktorí ma do parlamentu poslali, o tomto sa zmieňovať, o tomto hovoriť, na tieto defekty a nedostatky upozorňovať a, samozrejme, spolu s tým je mojím právom a mojou povinnosťou predkladať doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, prípadne vyjadriť sa kriticky k niektorým predkladaným návrhom. Takže chcem poprosiť o väčšiu benevolenciu, o väčšiu toleranciu, väčšiu akceptáciu k otázkam, s ktorými, aj keď kriticky, možno nevhodne pre navrhovateľov, vystúpim.
Včera sa mi nepodarilo pre ten čas, v ktorom sme to prerokovali, v ktorom som vystúpila, bolo krátko pred skončením schôdze, zhrnúť to, aký je môj postoj k predkladanému návrhu, dnes som to sčasti vyjadrila vo svojich faktických poznámkach. Aj keď som sa viackrát zmieňovala o tom, že sa mi nepáči nekomplexný, nekompletný vstup do jednotlivých zákonov, týka sa to aj tohto zákona o ochrane spotrebiteľa, takéto útržkovité vstupy ja nepovažujem za prejav a dôkaz profesionálnej práce so zákonom. Vzhľadom na to, že v zákone o ochrane spotrebiteľa v samotnom systéme ochrany spotrebiteľa existuje množstvo nedostatkov, vítam to, že tento zákon znova na rokovaní schôdze je, a rovnako chcem zdôrazniť, že ja na rozdiel od mnohých opozičných poslancov, ktorí výrazne kriticky k tomuto návrhu zákona vystúpili, ja k tomuto konkrétnemu návrhu, čo sa týka kazítok alebo čipov krátkej plánovanej životnosti, nebudem vystupovať tak, že budem tento návrh zákona dehonestovať, ani ho zosmiešňovať. Nie som spôsobilá na to, aby som vedela vyhodnotiť, nakoľko tézy o tom, že takéto kazítka, takéto diely sú do výrobkov implantované, sú konšpiráciou alebo nie. Naozaj ja sa na toto necítim byť spôsobilá, aby som to vedela vyhodnotiť. Ale už aj vo faktických poznámkach som sa snažila načrtnúť riešenie, ako by sme to na báze exaktnej, na báze čo najväčšej snahy objektivizovať technický stav výrobkov, ako by sme to vedeli riešiť.
A znova sa vrátim k tomu, čo tu vlastne predkladám opakovane pri prerokovávaní zákona o ochrane spotrebiteľa, a to je ten systémový prvok, ktorý dodnes v zákone o ochrane spotrebiteľa v § 18, ktorý pojednáva o reklamačnom procese, o reklamáciách, nie je zadefinovaný. Je to opravný prostriedok, je to inštitút, prostredníctvom ktorého by sa mohol spotrebiteľ v prípade zamietnutej reklamácie predajcom, ktorá ale však nevychádza z nejakého faktického posúdenia stavu, nevychádza z nejakého riadne uskutočneného, vykonaného odborného posudku, keď takáto reklamácia býva na povrchnom princípe spotrebiteľovi zamietnutá, spotrebiteľ nemá možnosť sa voči takémuto vyjadreniu brániť. Až keď, tak len cestou, že podá podnet, podá návrh, žalobu alebo návrh na vydanie platobného rozkazu na súd. A neviem, či s týmto navrhovatelia legislatívci počítajú, alebo nie, je to demotivačné riešenie pre spotrebiteľov, ktorí v mnohých prípadoch možno nedisponujú dostatočnými finančnými prostriedkami na to, aby sa mohli obrátiť na komerčných advokátov. Sú poškodení na svojom spotrebiteľskom práve, nemajú ani kvalitný výrobok, ani peniaze zaň. Ocitajú sa možno v dlhodobom spotrebiteľskom spore, ktorým sú traumatizovaní, nie sú naozaj v realite motivovaní, aby išli na súd, aby si zháňali advokáta, ktorého poriadne a draho zaplatia, a aby boli pripravení na tú záťaž, ktorú každý jeden spor, súdny spor, či už finančnú, alebo časovú záťaž, prináša. Jednoducho medzi tou zamietnutou reklamáciou, voči ktorej sa nemôže spotrebiteľ brániť a mnohokrát je zamietnutá na neexaktnom a nie nezávislom základe, a medzi tým podaním na súd a obhajobou svojho práva cez súd existuje veľká priepasť. A túto priepasť je potrebné vyplniť. Vyplniť ju môžme tým, že zavedieme mimosúdne inštitúty, že budeme inštitucionalizovať mimosúdne riešenie a v rámci neho posunieme význam aj takých akreditovaných subjektov, autorizovaných subjektov, ktoré nám mnohé reklamačné spory a predmet reklamácií vedia na odbornej a nezávislej báze vyhodnotiť.
Ja neviem, čo nám bráni v tom, aby sme takéto inštitúty posilnili, aby sme kategorizovali jednotlivé subjekty, posudzovacie subjekty, ktoré sa tohto reklamačného procesu a zhodnotenia oprávnenosti reklamácie môžu zúčastniť. Dlhodobo sa dovolávam zavedenia takéhoto inštitútu a som presvedčená o tom, že kategorizácia jednotlivých subjektov, ktoré môžu vstupovať do posúdenia reklamácie spolu so zavedením inštitútu posúdenie vlastne a tá kategorizácia, to odstupňovanie jednotlivých subjektov nám dá, poskytne aj návod, ako môžme vlastne objektivizovať technický stav jednotlivých výrobkov. Predsa je iný, iný posudok nám dá učená osoba, nejaký opravár, autorizované stredisko k danému výrobku, autorizovaný servis, ktorý je možno v nejakom prepojení v obchodnom vzťahu s predajcom, a očakáva sa, že iné stanovisko obsahovo aj formálne na vyššej úrovni nám dá akreditovaná a autorizovaná osoba. A takýmto spôsobom môžme dať odpoveď, jednoznačnú odpoveď nielen spotrebiteľovi, ktorý sa potrebuje čo najlepšie v mimosúdnom procese domôcť svojich nárokov, a takýmto spôsobom môžme nájsť konkrétny praktický návod, riešenie, ako odhaľovať rôzne výrobné vady, či už sú úmyselné, alebo neúmyselné, s ktorými pracujú výrobcovia a ktoré sú potom prenášané následne aj na predajcov.
Poukazujúc na toto riešenie, chcem už opakovane avizovať, že budem sa usilovať predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Ja budem veriť, že aj po tých prestrelkách, ktoré máme za sebou, sa dokážeme na vec pozrieť konštruktívne z nadhľadu a dokážeme si možnosti riešenia bez afektu, bez nejakých emócií, bez nejakých animozít prebrať v záujme toho, aby sme hľadali riešenia, aby sme naozaj posilňovali dôveru spotrebiteľov v nákupy jednotlivých výrobkov. V tomto prípade ide viac-menej o prístroje, zariadenia a možno domáce spotrebiče, bielu a čiernu elektroniku.
Nedá mi, aby som záverom ale opäť neupozornila na to, že spolu s týmto návrhom a bodom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu ho doplním aj o to, čo trápi nielen mňa, ale trápi, už ako som včera avizovala, 45-tisíc dôchodcov, ktorým sú zrážané nemalé sumy, nemalé zrážky v prospech exekučných úradov. A tento pozmeňujúci návrh bude súvisieť s tým, aby sa výška odmien pre exekútorov znížila a aby sa proaktívne zo strany štátu, vlády vykonali opatrenia, ktorými bude preverená táto široká skupina najzraniteľnejších obyvateľov, aby tak nemuseli byť traumatizovaní neopodstatnene tým, čo momentálne nevedia ovplyvniť a o čom ani nevedia. Neviem posúdiť, aká je štruktúra tejto skupiny. Neviem posúdiť ani to, nakoľko je týchto 45-tisíc dôchodkov informovaných o prijatej legislatívne, ktorá bola schválená práve za účelom eliminácie a zníženia úžery so zámerom posilnenia spotrebiteľa na finančnom trhu.
Rovnako tak sa budem snažiť pri príležitosti otvorenia tohto zákona o ochrane spotrebiteľa, snažiť sa presvedčiť pozmeňujúcim, doplňujúcim návrhom, že podnety zo spotrebiteľskej praxe ma vedú k povinnosti predložiť návrh na zavedenie povinnosti predkladania predexekučných výziev jednotlivým spotrebiteľom. Lebo práve takýmto systémovým opatrením, preventívnym opatrením vieme množstvo ľudí, ktorí dnes sa ocitajú v exekučných konaniach, myslím, že sa to ráta už ani nie na desaťtisíce alebo na stotisíce, myslím, že tých ľudí je jeden milión, takýmto spôsobom, že by boli, mali možnosť sa voči spusteným exekučných konaniam brániť ešte v predexekučnom konaní formou svojich podaných námietok na predexekučné výzvy, vedeli by sme takémuto nežiaducemu stavu, veľkému nárastu exekúcií zabrániť.
Ďakujem za pozornosť.
