Videokanál poslanca

Ja iba podporne na margo toho druhého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Viskupič, chcem uviesť, že naozaj prax odzrkadlila, áno, sú príklady riadených spoločenstiev vlastníkov, kde v jednej pozícii, kumulovanej pozícii, aj to spoločenstvo riadi zástupca správcovskej organizácie a ten, aj keď nie je vlastník, je predsedom spoločenstva, vzbudzuje možný konflikt záujmov. Sú takí vlastníci bytov, ktorí poukazujú na netransparentné a nedôveryhodné riadenie spoločenstva hlavne z toho titulu, že nemá k tomuto bytovému domu vlastnícky vzťah alebo spoluvlastnícky vzťah. Avšak na druhej strane naozaj toto kompromisné riešenie, ktoré navrhuje pán poslanec Viskupič, je riešením, ktoré zohľadňuje práve už odsvedčené modely, kde sa ukázalo, že napriek tomu, že dotknutý predseda spoločenstva, ak aj nemá vlastnícky vzťah k bytovému domu, napriek tomu spravuje a riadi toto spoločenstvo zodpovedne, kvalifikovane a dôsledne.
Ďakujem.

100.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, prítomní poslanci, dovoľte mi v druhom čítaní k predmetnému návrhu zákona o správcoch bytových domoch a na to nadväzujúci zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov predniesť aj môj postoj, respektíve, lepšie povedané, pozmeňujúci návrh, ktorý možno v takej obšírnejšej, obsiahlejšej forme má ambíciu a snahu tento zákon vylepšiť a má cieľ zrovnoprávniť, vyvážiť pozície povinností a práva všetkých dotknutých účastníkov trhu s bytovými službami.
I keď hneď v úvode chcem povedať, že tento pozmeňujúci návrh predkladám už recyklovane. Už s tým, s jeho obsahom a s formou tohto zákona tohto môjho návrhu, sa malo možnosť ministerstvo financií oboznámiť. Napriek tomu som presvedčená, a to je aj dôvod, pre ktorý tento pozmeňujúci návrh predkladám znova, je potrebné prvky v ňom obsiahnuté zakomponovať do samotného zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, sledujúc aj ten cieľ profesionalizácie výkonu a činnosti správcovských organizácií a cieľ zlepšenia a zefektívnenia správy bytového domu.
Prepáčte, ale ma to vyrušuje, pán Hudacký, nehnevajte sa, ale nedá sa takto prednášať. Naozaj sa nemôžem sústrediť. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Samozrejme. Ďakujem pekne, pán poslanec.
Nech sa páči, máte slovo.

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Takže ešte raz chcem zdôrazniť, že ja rozumiem zámeru predkladateľa profesionalizovať a sprehľadňovať služby správcovských orgánov, správcovských subjektov za účelom skvalitnenia správy bytových domov, avšak som presvedčená, že bez toho, aby sa prijali mnohé prvky, ktoré majú prispieť k posilneniu práv užívateľov bytových služieb, to nebude možné docieliť.
Profesionalizáciu správcovských subjektov považujem skôr za taký nástroj, ktorým sa má dospieť ku všeobecnej spokojnosti užívateľov bytových služieb. A v tejto oblasti dlhodobejšie pretrváva istá asymetria. Ja môžem z pozície osoby, ktorá sa špecializuje na právnu ochranu a pomoc užívateľom, spotrebiteľom, povedať, že asymetriu v neprospech práve týchto užívateľov. Naozaj neustále pretrváva poškodzovanie spotrebiteľov a užívateľov bytových služieb, ktoré vyplýva z dominancie a z takého možno silného postavenia nielen dodávateľov energií, ktoré väčšinou majú monopolné zastúpenie na trhu, ale aj dominancie a silnej pozície, ktorá sa uplatňuje vo vzťahu k spoločenstvám. Ešte horšie je to vo vzťahu k jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov, ktorí v takej oslabenej pozícii majú v praxi problém brániť sa proti rozhodnutiam, ktoré v mnohých prípadoch buď nie sú transparentné, alebo kvalifikované, a nie sú ani prekomunikované, riadne prediskutované.
K tejto asymetrii prispieva mnoho takých nedostatkov. Ja ako jeden príklad zo všetkých hneď v úvode chcem upozorniť napríklad na potrebu zavedenia inštitútu povinnosti uhrádzania, vracania preplatkov tým užívateľom, ktorým vlastne počas roka vznikajú. Často sa preukazuje, že nie je samozrejmosťou, nie je štandardom, aby takéto preplatky z ročného vyúčtovania služieb boli automaticky v lehote 30 dní, ako to my navrhujeme v pozmeňujúcom návrhu, uhrádzané. Je to absurdné, hlavne ak si uvedomím, že ak sa stane, ak sa udeje taká situácia, že, naopak, je ten spotrebiteľ, ktorý sa omešká v plnení úhrad za služby čo i len jeden deň, okamžite sa na takýto výpadok, na takúto neúhradu viaže úrok z omeškania.
Takže ak som hneď v úvode hovorila o nevyvážení a nezrovnoprávnení pozícií účastníkov trhu, správcovské subjekty, spoločenstvá verzus vlastníci bytov, tak toto je jeden rukolapný príklad, ktorý svedčí a potvrdzuje moje tvrdenie. Naozaj do dnešného dňa nemáme v zákone o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, prípadne v príslušne na to nadväzujúcich zákonoch taxatívne zavedenú povinnosť na vrátenie preplatkov spotrebiteľom, užívateľom bytov.
Rovnako tak chcem poukázať, že prax nám prináša aj iné nedostatky. A tie súvisia napríklad s tým, že mnohé zmluvné vzťahy, zmluvy o výkone správy uzatvárané medzi spoločenstvami a správcovskými subjektmi, obsahujú dojednania, zmluvné dojednania, ktoré vo výraznej miere poškodzujú ekonomické záujmy užívateľov bytov, resp. spoločenstiev. V mnou predkladanom pozmeňujúcom návrhu navrhujem konkrétne, aby takéto dojednania, napríklad cyklicky plynúce odmeny za sprostredkovanie obchodnej činnosti, boli v zmluvách vypustené. A boli vypustené nielen v zmluvách, ale pokiaľ ani nie sú zadefinované v zmluvách, tak aby aj takéto nekalé praktiky, ktoré poškodzujú práva užívateľov bytov, vlastníkov bytov, aby takéto zmluvné dojednania aj zmluvné praktiky boli zakázané, boli vypustené.
Rovnako tak chcem upozorniť na to, že zmluva o výkone správy svojou povahou je charakterizovaná ako spotrebiteľská zmluva, teda patrí do, svojou povahou je to zmluva, ktorá sa riadi Občianskym zákonníkom, a napriek tomu pri uzatváraní zmluvy o výkone správy nie je vytvorený legislatívou, zákonom určený priestor pre možnosť individuálneho dojednania jednotlivých podmienok. V praxi sa s takouto požiadavkou už častejšie stretávame opakovane. Väčšina týchto zavedených a formalizovaných zmlúv o výkone správy sú typovými zmluvami a zaznamenávam nespokojnosť a upozornenia mnohých, či už zástupcov spoločenstiev alebo vlastníkov bytov, ktorí poukazujú na to, že pokiaľ chcú zmluvu šiť na mieru jednotlivých spoločenstiev, na špecifické potreby týchto spoločenstiev, tak z pozície možno dominancie toho-ktorého správcovského subjektu im to nebýva vždy umožnené. Nie je to teda samozrejmosťou.
Takže okrem vypustenia nekalých zmluvných dojednaní, ktorými sú poškodzované ekonomické záujmy spotrebiteľov, navrhujem v pozmeňujúcom návrhu, viažucemu sa viac-menej k zákonu o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vytvoriť priestor aj pre individuálne dojednania jednotlivých zmluvných podmienok, zohľadňujúc tak špecifické potreby jednotlivých spoločenstiev, prípadne vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Ďalším takýmto poznatkom zapracovaným do obsahu pozmeňujúceho návrhu je námietka voči prijatej už úprave zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, kde sa umožnilo správcovským orgánom, prípadne spoločenstvu zverejňovať zoznam neplatičov. Do mnou predloženého pozmeňujúceho návrhu som vložila ustanovenie, ktorým navrhujem, aby v prípade obhajoby jednotlivých užívateľov bytových služieb, ktorí sa ocitajú v sporoch so správcovskými organizáciami a tieto spory riešia prostredníctvom súdu, aby takíto užívatelia bytov, takíto vlastníci bytov, ktorí sa sporia o opravné vyúčtovania, majú námietky a v tomto smere konajú či už mimosúdne cestou vybraných kontrolných inštitúcií, alebo cestou súdov, aby sa zamedzilo tomu, že kým súd nerozhodne, prípadne kým ten-ktorý orgán verejnej moci nerozhodne o neoprávnenosti vznesených požiadaviek, námietok a sťažností spotrebiteľa, aby takíto spotrebitelia a užívatelia služieb neboli zaradzovaní a zverejňovaní v zozname neplatičov. Ide v podstate o uplatnenie nároku v zmysle prezumpcie neviny. Kým to neplatenie z titulu či už nezodpovednosti alebo nedbanlivosti nie je preukázané, tak nemožno vlastníkov bytov označiť za neplatičov.
Rovnako takéto ustanovenie alebo tomu príbuzné ustanovenie sa týka aj vlastníkov, ktorí sa ocitajú vo vzťahu k väčšinovému rozhodnutiu spoločenstva v oslabenej pozícii, a jediná možnosť hlavne pri uskutočňovaných významnejších systémových opravách, či už pri zatepľovaní bytov, nemôžu v rámci rokovania schôdze alebo rozhodnutia spoločenstva zvrátiť toto rozhodnutie, poukazujúc pritom na vecné pripomienky, na pripomienky, ktoré sú opodstatnené. Taktiež navrhujeme, aby takéto rozhodnutia spoločenstiev boli do času, kým nerozhodnú súdy o oprávnenosti podaných podnetov, podaných súdnych návrhov, aby takéto rozhodnutia spoločenstiev do rozhodnutia súdov neboli vykonateľné, teda aby mali takéto rozhodnutia odkladný účinok.
No a ešte kým mám takýto predslov k samotnému prečítaniu môjho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, nedá mi, aby som pri tomto zákone nespomenula potrebu zavedenia a inštitucionalizácie mimosúdneho riešenia, pretože už opakovane aj pri tomto zákone, ako aj pri zákone o ochrane spotrebiteľa sa ukazuje, že či už ide o reklamácie a sťažnosti spojené so zabezpečením bytových služieb alebo reklamácie, ktoré vyplývajú z nákupov rôznych iných spotrebných tovarov, sa ukazuje, že predsa len ten priestor medzi neuspokojenou sťažnosťou, resp. neuznanou reklamáciou a samotnou nespokojnosťou toho spotrebiteľa a medzi súdom je veľmi veľký a ten je potrebné zaplniť. Túto priepasť je potrebné zaplniť mimosúdnym riešením sporov, v ktorom Slovensko má dostatočný ľudský potenciál. A v tomto priestore naozaj už aj z vlastných skúseností viem, že boli realizované pokusy, pilotné projekty na to, aby sa touto cestou odbremeňovali súdy, aby sme tak cestou mimosúdneho riešenia šetrili čas nielen predajcov, ale aj spotrebiteľov. Naozaj to mimosúdne riešenie sa osvedčilo nielen pri riešení sporov v oblasti nákupov spotrebných tovarov, obuvi, textilu, bielej alebo čiernej elektroniky, ale ja sama za seba viem povedať, že mám skúsenosť s úspešným riešením vzniknutých sporov, ktoré vznikali medzi či už vlastníkmi bytov a medzi spoločenstvami, alebo medzi vlastníkmi bytov, medzi spoločenstvami a správcovskými subjektmi, ktoré sa dali rýchlo, účinne, efektívne, nezáťažovo riešiť práve cestou mediácie, cestou mimosúdneho riešenia.
Takže opakovane sa prihováram za to, aby sa pri tomto zákone, možno už aj keď nie formou schválenia tohto pozmeňujúceho návrhu, ale do budúcna zamysleli predkladatelia zákona, že v rámci tejto profesionalizácie naozaj je potrebné a nevyhnutné pripravovať správcovské subjekty na riešenie vzniknutých reklamácií, sťažností užívateľov bytov formou mimosúdneho riešenia. Preto treba, samozrejme, pripraviť v našom štáte vhodné a optimálne legislatívne a inštitucionálne podmienky. V rámci tejto schôdze máme pripravený návrh zákona o alternatívnom riešení. Máme pripravený aj návrh zákona o mediácii. A ja teda pri tomto konkrétnom zákone, ktorý má smerovať k skvalitneniu správy bytových domov a k zvýšeniu spokojnosti spotrebiteľov a užívateľov bytov s dodávkou týchto služieb, naozaj postrádam to, čo je dlhodobo pretrvávajúcim problémom, a to je záujem, dôslednosť a kvalifikovanosť vybavovania oprávnených podnetov nespokojných užívateľov bytov, nespokojných spotrebiteľov bytových služieb.
Preto, aby som dlhšie nezdržiavala, aj keď ako som už v úvode povedala, ten môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh je dosť obsiahly, začnem ho hneď čítať.
Takže vládny návrh zákona o správcoch bytových domov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. II sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. Paragraf 2 dopĺňa ods. 13, ktorý znie:
"(13) Preplatkom sa na účely tohto zákona rozumie suma, o ktorú vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome uhradil spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzavreli zmluvu o výkone správy za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, okrem úhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi viac, ako bol povinný.".".
Odôvodnenie: V platnej právnej úprave nie je ustanovená povinnosť spoločenstva alebo správcu vrátiť vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome preplatok za úhradu za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem tých služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi. Z dôvodu potreby zavedenia takejto povinnosti v prospech vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v dome sa v bode 1 navrhuje s tým súvisiaca definícia preplatku na účely zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
2. V čl. II sa vkladajú nové body 1 až 3, ktoré znejú:
"1. V § 6 ods. 1 sa vypúšťajú slová "vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome" a slová "s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou" a tie sa nahrádzajú slovami "so správcom".
V § 7b ods. 1 druhej vete sa slová "vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem úhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi" nahrádzajú slovami "za plnenia".
V § 7b ods. 3 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie:
"Spoločenstvo je povinné vrátiť vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome preplatok do 30 dní odo dňa, v ktorom zistilo, že vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome patrí za príslušné zúčtovacie obdobie preplatok; za deň vrátenia preplatku sa považuje deň, keď bola suma preplatku odpísaná z účtu domu vedeného spoločenstvom v prospech vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome alebo zaslaná poštovou poukážkou na adresu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome.".".
Ďalšie doterajšie body sa následne prečíslujú.
Zdôvodnenie: V § 6 ods. 1 a § 7b ods. 3 zákona ide o legislatívno-technické úpravy bezprostredne súvisiace s bodom 1 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. S cieľom posilniť ochranu práv jednotlivých vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v dome sa v § 7b ods. 1 zákona ustanovuje povinnosť vrátenia preplatku vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome spoločenstvom, a to do 30 dní odo dňa zistenia existencie preplatku.
3. V čl. II sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 6 ods. 3 druhej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak správu domu vykonáva spoločenstvo, môže na základe zmluvy poveriť výkonom správy tretiu osobu, najmä bytové družstvo." a na konci sa pripája táto veta: "Zmluva o spoločenstve, zmluva o výkone správy ani zmluva o prenesenom výkone správy nesmie obsahovať: a) dojednania o opakovanej odmene správcu za sprostredkovanie obchodnej záležitosti, b) dojednania o poskytnutí akejkoľvek výhody v prípade, v prípadoch, pardon, ktoré súvisia s bežným výkonom správy domu, s výnimkou podľa písmena a)."."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Ustanovuje sa nový typ zmluvy, a to zmluva o výkone správy, ktorú uzatvorí spoločenstvo s treťou osobou. Pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa umožňuje spoločenstvu naďalej vykonávať správu domu s tým, že výkonom niektorých záležitostí poverí tretiu osobu, ktorá pri obstarávaní záležitostí postupuje podľa ustanovení o mandátnej zmluve upravenej v Obchodnom zákonníku. Účelom navrhovanej úpravy je tiež zabrániť tomu, aby príslušné zmluvy, či už zmluva o spoločenstve, zmluva o výkone správy a zmluva o prenesenom výkone správy, obsahovali ustanovenia, ktoré sa, žiaľ, v praxi častokrát vyskytujú. Stáva sa, že správca, napr. pri sprostredkovaní reklamy pre bytový dom, si okrem jednorazovej odmeny dohodne paušálnu, pravidelne opakujúcu sa odmenu, ktorá je väčšinou vyjadrená ako percentuálny podiel z celkového zisku bytového domu poskytnutím plochy na reklamu. Takéto konanie správcu spôsobuje jeho obohatenie sa na úkor vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vychádza sa z predpokladu, že správca nie je oprávnený dojednávať akékoľvek výhody nad rámec bežnej správy domu.
4. V čl. II sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:
"4. V § 8a ods. 1 sa za piatu vetu vkladá nová šiesta veta, ktorá znie:
"Správca nesmie brániť dojednaniu individuálnych podmienok v zmluve o výkone správy, ak je táto zmluva typovou zmluvou.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 12da znie:
"12da) § 52 až 54 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.".".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Javí sa ako potrebné jednoznačne určiť, že zmluva o výkone správy uzatvorená medzi správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov je spotrebiteľskou zmluvou upravenou v príslušných ustanoveniach Občianskeho zákonníka. V prípadoch, keď správca predkladá vlastníkom bytov a nebytových priestorov návrh zmluvy o výkone správy, ktorá má charakter typovej zmluvy, tzv. adhéznej, formulárovej zmluvy, musí byť umožnené, aby vlastníci bytov a nebytových priestorov mali možnosť túto zmluvu modifikovať, pre potreby a podľa požiadaviek konkrétneho spoločenstva.
5. V čl. II sa za bod 3 vkladajú nové body 4 až 6, ktoré znejú:
"4. V § 8a ods. 2 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie:
"Správca je povinný vrátiť vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome preplatok do 30 dní odo dňa, v ktorom sa zistilo, že vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome patrí za príslušné zúčtovacie obdobie preplatok; za deň vrátenia preplatku sa považuje deň, keď bola suma preplatku odpísaná z účtu domu vedeného správcom v prospech vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome alebo zaslaná poštovou poukážkou na adresu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome.".
V § 8a ods. 4 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie:
5. "Ak správca poruší povinnosť vrátiť vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome preplatok podľa ods. 2 tretej vety, nemá až do vrátenia tohto preplatku nárok na platby za správu.".
6. V § 8a ods. 6 tretej vete sa vypúšťa čiarka a slová "ak sa zmluvné strany v zmluve o výkone správy nedohodnú inak".".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: S cieľom posilniť ochranu práv jednotlivých vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v dome sa v § 8a ods. 2 zákona ustanovuje povinnosť vrátenia preplatku vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome správcom, a to do 30 dní odo dňa zistenia existencie preplatku. Dôvody straty nároku správcu na platby za správu sa rozširujú o porušenie povinnosti vrátiť preplatok vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome. Navrhované ustanovenie § 8a ods. 4 zákona má preventívnu funkciu a malo by napomôcť bezproblémovému plneniu záväzkov správcu voči vlastníkom bytov alebo nebytových priestorov v dome.
V praxi dochádza k situáciám, keď správca bytového domu nekoná podľa predstáv vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a z toho dôvodu je potrebné a žiaduce ustanoviť nového správcu. V zmluve o výkone správy uzatvorenej so správcom sa však častokrát účelovo predlžuje výpovedná lehota až na 6 mesiacov, hoci podľa zákonnej úpravy by sa mala preferovať 3-mesačná. V § 8a ods. 6 zákona sa preto navrhuje, aby bola jednotne upravená výpovedná lehota zo zmluvy o výkone správy, a to na 3 mesiace, bez možnosti modifikácie v príslušnej zmluve.
6. V čl. II sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
"6. V § 9 ods. 3 druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová: "okrem tých vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v dome, ktorí sa domáhajú ochrany svojich práv na súde v súvislosti s nedoplatkami na preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv domu alebo úhradami za plnenia.".".
Odôvodnenie: Nie je spravodlivé, aby na tzv. "zozname neplatičov", ktorý sa v zmysle posledne prijatej úpravy zákona navrhuje zverejňovať, ak úhrnná výška nedoplatkov na preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv domu a na úhradách za plnenia dosahuje aspoň 500 eur, boli napísaní aj takí vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí sa po neúspešnej reklamácii vyúčtovania u správcu domáhajú svojich nárokov na súde.
7. V čl. II sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
"6. V § 9 sa vypúšťa odsek 4.".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Cieľom tohto bodu pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je vypustiť ustanovenie, ktoré pojednáva o povinnosti správcu alebo predsedu zabezpečiť odstránenie chyby alebo poruchy technického zariadenia zisteného kontrolou, a to aj bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Takáto úprava si vyžaduje dlhšiu diskusiu a precíznejšie spracovanie, ktorej cieľom by malo byť presné vymedzenie mantinelov konania správcu alebo predsedu spoločenstva, keďže k ich konaniu by malo dôjsť bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Nejednoznačná formulácia, neprecizovanie právnej úpravy vytvára priestor pre subsumovanie akejkoľvek havárie v bytovom dome pod pojem poruchy alebo chyby, ktorú zaplatia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, pretože správca bude povinný túto chybu odstrániť aj bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Vychádza sa z prezumpcie, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome by mali byť oboznámení s každým zásahom do bytového domu, ktorý budú finančne uhrádzať.
8. V čl. II sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
"6. V § 10 ods. 1 sa vypúšťa posledná veta.".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, ktoré pojednáva o povinnosti zohľadniť mieru využívania spoločných častí a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov a garáží v dome pri určovaní preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv. Ide o zbytočnú administratívnu záťaž, keďže už podľa súčasnej právnej úpravy sa pri rozúčtovaní úhrad za plnenia zohľadňuje miera využívaných spoločných častí a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Navyše, ak je úmyslom zákonodarcu diverzifikovať a prihliadať na odlišnosti, potom je potrebné, aby sa pokryli všetky situácie, keď dochádza k nespravodlivému prístupu vo vzťahu k výške, k určovaniu výšky preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv. Ako príklad. technická nemožnosť používať výťah vlastníkmi bytov na prvom poschodí bytového domu, pretože neexistuje ani nástupná plošina a podobne.
Pod bodom 9 v čl. II sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
"V § 14 ods. 8 prvá veta znie:
"Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorému nebola doručená hlasovacia listina, alebo prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do dvoch mesiacov od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Pod bodom 10 v čl. II sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie: "6. V § 14 ods. 8 v druhej vete sa slovo "troch" nahrádza slovom "štyroch".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Pod bodom 11 v čl. II sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
"V § 14 ods. 8 tretia veta znie: "Rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov dome, ktoré je napadnuté na súde, je vykonateľné až po rozhodnutí súdu, ktoré potvrdí rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome; do rozhodnutia súdu sa postupuje podľa doterajších rozhodnutí vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie k bodom 9 až 11: Neraz sa na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov rozhoduje o veciach, ktoré majú veľké finančné dosahy. Napríklad zatepľovanie bytového domu, vybudovanie vlastného kúrenia, renovácie vchodu bytového domu a podobne, čo otvára priestor pre korupciu a klientelizmus zo strany stavebných firiem. Nie je spravodlivé, aby sa odkladný účinok podaný na súd, ktorý iniciovali prehlasovaní vlastníci bytov alebo nebytového priestoru, priznával len rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výške preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv. V záujme ochrany minoritného názoru sa navrhuje, aby rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktoré boli napadnuté na súde, boli vykonateľné až po rozhodnutí súdu, ktoré potvrdí rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Súčasne sa určuje, že lehota na podanie žaloby na súd sa predlžuje z 30 dní na dva mesiace od oznámenia výsledku hlasovania a z troch mesiacov na štyri mesiace, ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť. Taktiež sa v zmysle judikatúry (rozsudok 21Co/2013) určuje, že aj vlastník bytu alebo nebytového priestoru, ktorý nemal možnosť vyjadriť sa na hlasovacej listine z dôvodu, že mu nebola doručená, má právo obrátiť sa na súd.
Pod bodom 12. V čl. II sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
"6. V § 14 sa za ods. 8 vkladá nový ods. 9, ktorý znie:
"Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má okrem práva obrátiť sa na súd tiež právo obrátiť sa na mediátora. Ustanovenie ods. 8 sa na tieto prípady rovnako vzťahujú.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 15a) znie:
"15a) Zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.".
Doterajší ods. 9 sa označuje ako ods. 10.".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Zdôvodnenie: Inštitút mimosúdneho riešenia sporov, najmä prostredníctvom mediácie predstavuje mnohokrát efektívnejší, rýchlejší a najmä menej finančne náročný spôsob vyriešenia konfliktov medzi vlastníkmi, ktorý by mal predchádzať súdnym podaniam a následným súdnym konaniam. Z dôvodu jednoznačnosti a potreby precizovania právnej úpravy, vnášania jasnejších a presnejších pravidiel do právnych predpisov je žiaduce, aby sa priamo do zákona uviedlo právo každého riešiť vzniknuté spory a konflikty v oblasti problematiky vlastníctva bytov a nebytových priestorov prostredníctvom mediátora. Ustanovenia paragrafu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa, iba sa chcem spýtať, že či to máte ešte nadlho, že či to bude...

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Nie, už končím. Už len jeden odsek.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Tak dokončíme.
Nech sa páči.

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Ja sa naozaj ospravedlňujem za rozsiahlosť tohto zákona, ale v podstate on je zrecyklovaný. Sú tam ako naozaj zhrnuté všetky poznatky nielen z mojej doterajšej poslaneckej praxe, ale vôbec požiadavky či už vlastníkov bytov alebo organizácií, ktoré ich združujú. Z dôvodu jednoznačnosti, pardon, a potreby precizovania právnej úpravy, vznášania jasnejších a presnejších pravidiel do právnych predpisov je žiaduce, aby sa priamo do zákona uviedlo právo každého riešiť vzniknuté spory a konflikty v oblasti problematiky vlastníctva bytov a nebytových priestorov prostredníctvom mediátora. Ustanovenia § 14 ods. 8 zákona, pokiaľ ide o lehoty a vykonateľnosť rozhodnutia, sa vzťahujú na prípady využitia práva riešiť spor prostredníctvom mediátora, rovnako ako na prípady, keď sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome obráti na súd.
Posledný bod 13. V čl. II v bode 7 § 32e sa dopĺňa nový odsek 6, ktorý znie:
"(6) Povinnosť vrátiť preplatok podľa § 7b ods. 3 a § 8a ods. 2 sa vzťahuje aj na preplatok za zúčtovacie obdobie, ktoré uplynulo alebo začalo plynúť pred 1. januárom 2016, ak spoločenstvo alebo správca takýto preplatok zistí po 31. decembri 2015.".
Zdôvodnenie: V prechodných ustanoveniach sa v prospech vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v dome ustanovuje, že spoločenstvo alebo správca musia vrátiť aj preplatok za zúčtovacie obdobie, ktoré uplynulo alebo začalo plynúť pred 1. januárom 2016, ak jeho existenciu zistí po 31 decembri 2015. Účinnosť je upravená na 1. januára 2016 v súlade so spoločnou správou.
Tak ja sa ešte raz ospravedlňujem za to, že som predložila tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh v takejto rozsiahlej podobe, ale ja som presvedčená, že ak sledujeme nielen zámer profesionalizácie činnosti správcovských orgánov s cieľom skvalitnenia prevádzky a správy bytového domu, tak bez toho, aby sa prijali aj takéto inštitúty, tento cieľ nie je možné plne naplniť.
Ďakujem za pozornosť.

177.
No o účinnosti poriadkov, poriadku zo strany ministerstva voči nebankovkám ani ja nie som veľmi, o tom nie som veľmi presvedčená. To, že slovenské obyvateľstvo je veľmi zadlžené, je jeden fakt. Rovnako je veľký fakt, že mnohí občania sa stali rukojemníkmi a otrokmi mnohých či už bankových, alebo nebankových inštitúcií, ktoré im takéto pôžičky a úvery naposkytovali. A ja chcem veriť, že sa nestane to, čo tu predvída a na čo upozorňuje pán poslanec Alojz Hlina, že licenčné podmienky pre nebankovky sa zmäkčia natoľko, že budú poskytovať hypotekárne úvery, úvery na bývanie a takto nám vlastne počet zadlžených občanov ešte viac narastie.
Je faktom, že mnohí ľudia nemajú kde bývať, a ja dúfam, že podmienky aj tohto zákona nezmäkčia pôsobenie nebankoviek natoľko, že naši občania budú nabiehať lákavým ponukám nebankových subjektov poskytujúcich úvery na bývanie.

169.
Ja len krátko vo vzťahu k vášmu vystúpeniu, pán poslanec Beblavý, chcem na podporu vašich argumentov uviesť, že hoci ja sa veľmi nevenujem ochrane práv spotrebiteľov pri hypotekárnych úveroch, sem-tam pri snahe pomáhať spotrebiteľom pri spotrebiteľských úveroch sa stretávame aj s nejakými sťažnosťami, resp. pripomienkami spotrebiteľov, lepšie povedané, ľudí, mladých rodín, ktorí požiadali o hypotekárny úver. Chcem sa prihovoriť za to, že naozaj je potrebné nastavovať operatívne a dohliadať na to, aby banky operatívne nastavovali jednotlivé ponuky hypotekárnych úverov z toho dôvodu, že pre mnohých mladých ľudí, mladé rodiny je veľkým rizikom pri zabezpečení svojho vlastného bývania žiadať a vstúpiť do takejto hypotekárnej, úverovej zmluvy. Mnohí mladí ľudia, aj keď majú prácu, nie sú si istí – a naozaj tie objektívne podmienky sú veľmi premenlivé –, či dokážu tento hypotekárny úver vysplácať, takže naozaj je dôležité nastavovať objektívne podmienky tak a zmluvné podmienky tak, aby v prípade, že sa z objektívnych príčin dostane spotrebiteľ do stavu núdze, nebol rukojemníkom takejto hypotekárnej, prípadne inej bankovej finančnej inštitúcie.

Ja na základe vášho vystúpenia, pán poslanec, chcem tiež vyjadriť svoj postoj, že riešenie migračnej krízy formou odmietnutia kvót je iba riešením parciálnym. Je to riešenie v dôsledkoch. Ja za nevyhnutné považujem zamerať sa a sústrediť všetko úsilie na riešenie príčin vzniku migračnej krízy, a to naozaj vzniká tam, teda v tých domovských krajinách.
Čo sa týka ekonomických imigrantov, tak riešenie sa črtá v tom, že zastaviť vlny ekonomických imigrantov možno zastavením vykorisťovania ľudí, ktorí žijú či už v severoafrických štátoch, alebo aj na Blízkom východe.
Čo sa týka zastavenia vĺn utečencov, ktorí utekajú naozaj v záujme ochrániť svoj život pred teroristami Islamského štátu, tak tam je opäť jednoznačné riešenie, ktoré sa núka v sústredenom úsilí na zastavenie agresora, na zastavenie týchto teroristov, a v tomto ja naozaj vidím veľký deficit. Preto aj z mojej strany znie výzva všetkým diplomatom a politikom, ktorí zastupujú Slovensko na medzinárodnej, svetovej úrovni, aby vyzývali bezpečnostné zložky, svetové bezpečnostné organizácie k tomu, aby bol tento agresor zastavený.
Ďakujem.

No, vaša konkrétna skúsenosť, pán poslanec Mičovský, ako aj uvedené konkrétne príklady z praxe, o ktorých ste hovorili a o ktorých ja nemám dôvod nejako pochybovať, z môjho pohľadu veľmi zásadným spôsobom spochybňujú význam a prínos celého verejno-obstarávacieho procesu, ako aj v podstate celého zákona, ktorý je na môj vkus, ako mám možnosť vidieť návrh zákona a jednotlivé pozmeňováky, kritiku jednotlivých opozičných poslancov, veľmi závažným spôsobom vlastne tento prekombinovaný, komplikovaný zákon spochybňuje. Myslím si, že by sme sa nad tým mali veľmi vážne zamyslieť, či vlastne nevrátiť sa na začiatok a hlavný dôraz pri využívaní verejných prostriedkov nepostaviť na zodpovednosti kompetentných zástupcov verejnoprávnych subjektov.
Ďakujem.

60.
No, nedá mi, aby som sa nepripojila k tomu apelu, na ktorý ste vy poukázali, na ten problém a ten hrubý nepomer medzi tým, ako štát a mnohé verejnoprávne inštitúcie, súdy, exekútori, sú promptné, s akou dôslednosťou, rýchlosťou zasahujú v prípade bezbranných ľudí, ktorí sa nedokážu brániť práve preto, že nemajú na to dostatok ani informačných, ani finančných prostriedkov, a zrazu ten veľký nepomer. Ak štát má zasahovať cestou svojich verejnoprávnych inštitúcií, súdov, exekútorov a svojich nástrojov voči špekulatívnym rôznym, či už finančným skupinám alebo oligarchom, veľkopodnikateľom, tento hrubý nepomer výkonu štátu, promptnosti zásahu orgánov je do očí bijúci. A súhlasím s vami, pán poslanec, takýto systém je neudržateľný.

Ja sa pripájam k tejto podpore. Rovnako vítam tento návrh zákona. Naozaj má silný nielen sociálny, ale aj ekologický rozmer. Samozrejme, je spôsobom, ako riešiť na jednej strane odpady potravín, ich vyhadzovanie, plytvanie nimi, na druhej strane núdzu mnohých ľudí, ktorí nielen v iných krajinách, ale aj, žiaľbohu, v našej krajine hladujú.

Naozaj by ma zaujímali dôvody, ak by nedošlo k podpore tohto zákona, pre ktoré sa vládna strana rozhodne tento zákon nepodporiť. Neviem si ich predstaviť. Verím, že v rámci tejto rozpravy a diskusie budú zdôvodnené.

Takže ja jednoznačne tento návrh zákona podporujem.

Dovoľte mi krátko zareagovať. Ja, pani poslankyňa Vášáryová, si vás veľmi vážim a rešpektujem vás ako političku aj ako dlhoročnú diplomatku, ale nedá mi pri tejto téme nebyť aj trošku taká neosobná. Ja si vás predsa len najviac pamätám ešte z mojich detských čias, keď som počúvala, a to boli v Slovenskom rozhlase pôvodné slovenské rozprávky. A ja si pamätám aj vás konkrétne z mnohých takýchto nahratých rozprávok, kde ste väčšinou prerozprávali pozitívne dievčenské postavy, napadá ma Maruška a Dvanásti mesiačikovia. Mne je veľmi ľúto, že napríklad dnes takéto rozprávky, takáto tvorba, a to je už v zásade jedno, či ide o Slovenský rozhlas alebo Slovenskú televíziu, že takéto hodnotovo pozitívne ladené slovenské pôvodné rozprávky, slovenskú pôvodnú tvorbu nevidieť a nepočuť. Myslím si, že ak by naša mladá generácia vyrastala na tejto slovenskej originálnej pôvodnej tvorbe, je jedno, či ide o ľudové piesne, ľudové rozprávky, tak by aj to celkové mentálne a hodnotové nastavenie našej spoločnosti bolo ďaleko lepšie. Ďakujem.

Ja zareagujem iba krátko. Mne sa páčilo, pán minister, vaše vystúpenie, rovnako ako aj sa mi páči zámer podpory slovenskej pôvodnej umeleckej tvorby, a to nielen v rádiách, lebo všeobecne aj vo verejnoprávnej televízii sa žiada takáto podpora. A podporujem to preto, lebo aj napriek zohľadneniu pôsobenia slobodného trhu a minimálnych zásahov do slobodného podnikania výsledok je tu ten, že slovenská pôvodná tvorba je dnes výrazne poddimenzovaná. Ja nemám nič proti zahraničným autorom, rada si vypočujem mnohé zahraničné piesne, songy, mám rada mnohých zahraničných interpretov, ale naozaj ten deficit a tú poddimenzovanosť slovenských piesní je cítiť. Ďakujem.