83.
Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní poslanci, zástupcovia verejnosti, dovoľte mi, aby som opakovane, hoc v prvom čítaní, ale už vlastne niekoľkýkrát predniesla súbor návrhov opatrení, konkrétnych pripomienok k riešeniu toho, ako je možné zlepšiť a zefektívniť postavenie spotrebiteľa na slovenskom trhu, ako je možné prijatím takýchto opatrení zvýšiť vymožiteľnosť spotrebiteľského práva.
Viaceré inštitúty, ktoré aj dnes prednesiem a ktoré sú v pomerne rozsiahlej úprave zahrnuté do návrhu zákona, tu už odzneli, tak sa ospravedlňujem za to, že sa to takto cyklí. Na druhej strane veľmi ma mrzí, že takto samozrejmé návrhy, ktoré by určite privítala spotrebiteľská verejnosť a ktoré odrazila aj spotrebiteľská prax, nenašli dostatočnú politickú vôľu na to, aby boli prijaté a boli už dávno účinné.
Pripravovanou novelou zákona o ochrane spotrebiteľa zastrešujem viaceré iné nepriame vstupy do zákonov, a to konkrétne do Občianskeho zákonníka, do Občianskeho súdneho poriadku, do zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
Čo sa týka jadra návrhov zmien v samotnom zákone o ochrane spotrebiteľa, tam sa sústredíme v danom návrhu predovšetkým na už opakovanú potrebu zadefinovania a rozlíšenia pojmu "priemerný" a "zraniteľný spotrebiteľ". Viackrát sa pojem "zraniteľný spotrebiteľ" objavuje v jednotlivých ustanoveniach zákona, avšak bez adekvátneho zadefinovania. Preto na toto kladieme dôraz hlavne v systéme zlyhávajúcej ochrany zraniteľných spotrebiteľov, ktorých v dnešnej dobe už naozaj nemožno vymedziť len na princípe zraniteľnosti, čo sa týka nejakých zdravotných hľadísk, či už nejakého duševného alebo fyzického hendikepu. Snažíme sa definíciu zraniteľného spotrebiteľa podľa potrieb doby a praxe rozšíriť aj na znevýhodnenie spotrebiteľa z pohľadu jeho vekového znevýhodnenia, sociálneho statusu, ale aj istým spôsobom vzdelanostného znevýhodnenia.
Na tento osobitný inštitút, na túto rozšírenú definíciu zraniteľného spotrebiteľa sa potom, samozrejme, snažíme viazať aj konkrétne operatívne inštitúty, tak aby boli prínosné a poskytovali zraniteľným spotrebiteľom špecifickú ochranu, napríklad aj pred úžerou, keď sa stanú obeťou alebo vlastne objektom prebiehajúcich exekučných konaní, kde na základe vytypovania a určenia takýchto zraniteľných spotrebiteľov požadujeme už nepriamo v zákone o súdnych exekútoroch zníženie odmeny pre exekútora o polovicu a zároveň aj zníženie nákladov na trovy exekúcie nanajvýš na výšku pohľadávky bez príslušenstva. Takže tým chcem len preukázať previazanosť a nevyhnutnosť previazania jednotlivých zákonov preto, aby samotná definícia nebola samoúčelná, ale aby znamenala priamy prínos a prospech pre poškodených a nedostatočne chránených spotrebiteľov.
Okrem potreby tohto zadefinovania a rozlíšenia upriamujeme v návrhu zákona pozornosť aj na opravný prostriedok, ktorý ustavične spôsobuje a zväzuje spotrebiteľom v súčasnosti na trhu, ak sa ocitajú v reklamačných konaniach, potiaže. Spotrebiteľ v súčasnom zadefinovanom rámci paragrafového ustanovenia, ktoré sa týka reklamácií, znevýhodňuje spotrebiteľa, a to tým, že prednostné právo o určení hodnotiaceho subjektu, ktorý posudzuje predmet sporu, reklamovaný výrobok alebo službu, ten hodnotiaci subjekt je prednostne vyberaný predajcom. Viackrát to tu opakovane odznelo, že takýmto spôsobom závery reklamačných konaní vyznievajú zo 100 % v neprospech spotrebiteľov a už dlhodobo samotní spotrebitelia alebo aj tí, ktorí sa profesionálne venujú pomoci spotrebiteľom v reklamačných konaniach, upozorňujú na to, že tieto posudky od určených osôb alebo osôb, ktoré sú objednávané predajcami, ktorí sú s týmito určenými osobami v určitom podmienenom, aj priamo v obchodnom vzťahu, tieto posudky sú tendenčné, nie sú objektívne a o ich hodnote, o ich vierohodnosti je možné pochybovať.
Vo väčšine prípadov sa spotrebitelia stretávajú s jednovetnými kategorickými výrokmi o zamietnutí reklamácií bez toho, aby tam toto vyjadrenie alebo toto záverečné tvrdenie bolo opreté o isté zdôvodnenie. A nielen isté zdôvodnenie, žiada sa, a hlavne v sporných reklamáciách, predmetoch vyššej hodnoty, žiada sa exaktné vyhodnotenie, ktoré si dokážu či už predajcovia alebo spotrebitelia zabezpečiť prostredníctvom autorizovaných notifikovaných skúšobní.
Takže my, naopak, tak ako doteraz bolo prednostné právo dané do rúk predajcom určiť hodnotiaci subjekt, my toto prednostné právo prevádzame na spotrebiteľa. Očakávame, že ak bude spotrebiteľ vyberať hodnotiaci subjekt, či už je to určená osoba, alebo to bude autorizovaná osoba, skúšobňa, tak takýto posudok bude hodnovernejší. Náklad na určenie na vystavenie a vypracovanie tohto posudku, či už ide o reklamáciu zamietnutú, s ktorou sa spotrebiteľ nejakým spôsobom nestotožnil do dvanástich mesiacov alebo po dvanástich mesiacoch, tieto náklady navrhujeme, aby znášal predávajúci.
Súčasťou úprav alebo návrhov úpravy zákona o ochrane spotrebiteľa je tiež doplnenie povinných náležitostí, ktoré má obsahovať takéto odborné posúdenie, a okrem toho, ako je vystavané, ako je zadefinované dnešné znenie zákona, okrem náležitostí na identifikáciu osoby, identifikáciu predmetu sporu daného výrobku alebo posudzovanej služby, okrem určenia dátumu a, ako som už spomenula, vo väčšine prípadov kategorických jednovetných záverov požadujeme, aby každé takéto odborné posúdenie obsahovalo to, čo je pre akékoľvek odborné posúdenie, stanovisko alebo vyjadrenie podstatnou náležitosťou, a to je zdôvodnenie. Pre mňa je veľkým počudovaním, že doteraz takáto kľúčová a ťažisková časť odborného posudku v týchto, jednoducho v zákone chýba.
Čo sa týka zákona, Občianskeho zákonníka tam sa snažíme zaviesť už dlhodobejšie potrebný a jednoznačný inštitút a jeho znenie je veľmi krátke. V krátkosti znie, že spotrebiteľské zmluvy, ktoré sa uzavreli použitím nekalých obchodných praktík alebo úžery, sú neplatné. Prečo navrhujeme takéto ustanovenie?
Zákon o ochrane spotrebiteľa vymedzuje a ustanovuje, že všetky obchodné nekalé marketingové praktiky sú zakázané. To, že sú zakázané, ešte automaticky – či už v mimosúdnej, alebo súdnej praxi – neznamená, že vďaka používaniu alebo v dôsledku používania nekalých obchodných praktík je či už časť, alebo celá zmluva neplatná. Občiansky zákonník hovorí podrobne o tom, kedy je časť zmluvy alebo tá-ktorá neprijateľná podmienka neplatná. V prípade neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ak sú to podstatné podmienky zmluvy, môže byť v dôsledku takých, použitia takýchto neprijateľných podmienok neplatná aj celá zmluva. Rovnako takúto jasnú a jednoznačnú definíciu sa usilujeme zakotviť, aj čo sa týka používania nekalých obchodných praktík, jednoznačne stanoviť a zadefinovať inštitút spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté s použitím nekalých obchodných praktík, sú neplatné. Jednoduchá úprava, ktorá zjednoduší vymožiteľnosť a výkon spotrebiteľského práva.
Ďalším bodom, na ktorý sa zameriavame v návrhu novely zákona o ochrane spotrebiteľa, je zavedenie inštitútu predsúdnej a predexekučnej výzvy. Už pri jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch ja som prezentovala túto snahu a hlavne potrebu zaviesť tieto inštitúty, pretože opäť sa praxou ukázalo, že v prípade, že spotrebitelia sa ocitli či už v súdnych konaniach, alebo v exekučných konaniach, nemali možnosť, aj keď to chceli a chceli dobrovoľne plniť na základe dobrovoľne uzavretej dohody zo strany veriteľov oprávnených alebo ich právnych zástupcov, jednoducho im to nebolo umožnené.
Dlhodobejšie je možné badať a pozorovať trend nátlakového vťahovania spotrebiteľov do formalizovaných postupov, do celého reťazca od veriteľa cez právnych zástupcov veriteľa oprávneného k vymáhačským spoločnostiam, súdom, rozhodcovským súdom, napokon k exekútorom. Samozrejme, že všetky tieto formalizované inštitucionalizované postupy, ktoré nevie spotrebiteľ, hlavne keď nemá právnu pomoc, nejakým zásadným spôsobom nabúrať, sú spoplatňované a viažu sa na to naozaj nemalé finančné prostriedky.
V podstate táto predsúdna aj predexekučná výzva vytvára priestor pre uzavretie mimosúdnej dohody a rovnako na základe aj deklarovaných snažení samotnej vládnej strany a tých, ktorí sa z radov poslancov alebo aj zástupcov ministerstiev prezentujú snahou zlepšovať a zefektívňovať spotrebiteľské právo, naozaj nevidím problém, aby takýto konštruktívny návrh a návrh prospešný pre spotrebiteľskú verejnosť bol prijatý.
Posledným bodom, na ktorý som postavila dôraz v návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa a nepriamo v zákone o súdnych exekútoroch a exekučnom konaní, spočíva v snahe znížiť finančný limit na úhradu exekučných trov, exekučných nákladov pri drobných exekúciách. Mechanizmus alebo vzorec, podľa ktorého navrhujeme znížiť tento finančný limit, je presne v zákone stanovený, je podrobne rozpísaný a konkretizovaný.
Rovnako tak v rovnakom zákone sa usilujeme o to, aby, pardon... (krátke mlčanie rečníčky a jej listovanie v podkladoch), vypadla mi myšlienka. Rovnako sa usilujeme aj zvýšiť ochrannú výšku, výšku chránenej a neexekuovanej sumy hotových peňazí alebo finančných prostriedkov vedených na účte dlžníka z 99,58 na sumu 200 eur.
Zdôvodnenie je plne zrozumiteľné, od roku ´95, kedy bol ustanovený zákon o súdnych exekútoroch, nedošlo k úprave a k zvýšeniu tejto sumy. Samozrejme, že aj popri tom za celý čas od toho roku 95. výrazne porástli životné náklady občanov, spotrebiteľov, v tomto prípade dlžníkov. Preto navrhujeme, aby primerane dobe a aj životným nákladom bola zvýšená táto chránená a neexekuovateľná suma z 99,58 na 200 eur.
V podstate takýmto spôsobom som konkretizovala hlavné návrhy, ktoré sú súčasťou zákona a ktorých prijatím, som presvedčená o tom, dokážeme zefektívniť a zvýšiť vymožiteľnosť spotrebiteľského práva a s kľudným svedomím si môžeme povedať, že naozaj spotrebiteľ je na trhu všeobecne, obzvlášť na finančnom trhu, v rámci našich možností chránený.
Ďakujem.
