Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja sa pokúsim zúžiť rozsah a obsah môjho vystúpenia len na prerokovanie bodu programu, a to je návrh vlády na skrátené legislatívne konanie. Vždy v tejto rokovacej sále prebiehali aj v minulosti búrlivé diskusie pri návrhu vlády, ktorá predkladala zákon, a častokrát niekedy aj, ako prísne vzaté, na hranici zákonnosti uvádzala dôvody na to, či sú splnené podmienky, aby Národná rada rokovala o návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Áno, priatelia, aj v minulých volebných obdobiach tu tieto diskusie boli, boli celkom legitímne, mali aj svoj politický, ale aj vecný dôvod, tak ako je tomu aj dnes. O tom, či Národná rada rozhodne, či sú, alebo nie sú splnené zákonné dôvody na prerokovanie návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, rozhodnú poslanci väčšinou. Tá môže mať jeden taký alebo onaký názor, takisto ako aj pri návrhu, ktorý predložil pán premiér vlády, a uviedol viacej dôvodov, ktoré oprávňujú vládu na to, aby my poslanci sme sa zaoberali pri rokovaní o tomto návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Čo však ja považujem za oveľa vážnejšie a nebezpečnejšie a vytváranie istého nebezpečného precedensu aj do budúcnosti pri rokovaní Národnej rady, či pri rokovaní o tomto zákone postupujeme v súlade s rokovacím poriadkom, ctené dámy a páni. Minulý týždeň vo štvrtok pán predseda, alebo možno to bolo v piatok ráno, navrhol spôsob prerokovávania jednotlivých bodov programu zaradených na túto schôdzu Národnej rady s tým, že dnes v utorok začneme rokovaním o návrhu zákona o sociálnom poistení. Včera som sa dozvedel, že vláda Slovenskej republiky schválila uznesenie, ktorým odporúča Národnej rade prerokovať návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Logicky som predpokladal, že dnes ráno pán predseda parlamentu príde a povie, páni poslanci, dostal som od vlády návrh, aby sme o návrhu zákona, o ktorom máme začať rokovať, ale nie v skrátenom legislatívnom konaní, sme tento zákon prerokovali v skrátenom konaní, a predpokladal som, že navrhne zmenu poradia rokovania jednotlivých bodov programu. Nestalo sa. My sme začali o návrhu zákona, ktorý spĺňa všetky zákonné podmienky, aby sme o ňom rokovali, ráno aj rokovať začali. Poslanci sa prihlásili do rozpravy, viacerí už vystúpili a vlastne rokujeme o návrhu zákona v prvom čítaní. Ja teda neviem, ako sa procesne vysporiadame s ďalším postupom rokovania.
Ak odsúhlasíme, alebo odsúhlasíte návrh na skrátené legislatívne konanie, tá procedúra a procesný postup by mal začať odznova. Teda najskôr by sme asi hlasovaním mali rozhodnúť, že to, o čom sme rokovali, neplatí, a ja neviem, ako sa to dá, preto, lebo zákon o rokovacom poriadku s takýmito zákonnými postupmi neráta, budeme pokračovať ďalej. Poviem pravdu, že sám sa s tým trošku trápim preto, lebo bol by som veľmi nerád, keby sme dávali zlý príklad tým, že porušujeme vlastné rokovacie pravidlá a porušujeme rokovací poriadok pri tak zásadnom prerokovávaní tak vážnej právnej normy, ako je statusový zákon o sociálnom poistení.
A tu už niektorí poslanci, viacerí upozorňovali na to, že sme chceli podať pozmeňujúce návrhy, ale, žiaľ, dostali sme sa do istej časovej tiesne, a asi tak nebudeme môcť urobiť, myslím, že to bol pán poslanec Hlina, preto, lebo nám v tom chcete zabrániť. Preto by som ako požiadal pána predsedu Národnej rady, keďže vznikli isté právne pochybnosti o postupe rokovania Národnej rady, aby požiadal podľa § 146 zákona o rokovacom poriadku, aby ústavnoprávny výbor zaujal stanovisko a rozhodol o tom, či postup pri rokovaní Národnej rady je v súlade s rokovacím poriadkom. Hovorím to s plnou vážnosťou, bez toho, že by som vnášal do toho nejaký politický, opozično-koaličný konflikt. Priatelia, ale v tejto Národnej rade som ešte takéto niečo nezažil. A procesne je dôležité, aby tá právna norma bola prijatá čistým zákonným procesným spôsobom. Ak si myslíte, že väčšina môže odhlasovať čokoľvek a že väčšina má pravdu, dobehne vás to, priatelia. Ak to spravíte raz, budete mať veľké pokušenie a budete to robiť kedykoľvek. Ja nechcem byť súčasťou takéhoto protizákonného konania, preto odporúčam, aby najskôr ústavnoprávny výbor posúdil, či rokujeme v súlade, alebo nerokujeme v súlade s rokovacím poriadkom, a až potom sme pokračovali ďalej.
Ešte jednu alebo dve poznámky k odôvodneniu, ktorým pán premiér sa snažil nás všetkých presvedčiť, aká dráma sa odohráva vo verejných financiách a ako je nevyhnutné a dôležité urýchlene konať. Kladiem si otázku, či ste, pán minister, vo vláde o tomto pred pätnástimi dňami nevedeli, preto, lebo ste takto nepostupovali, že by ste už vtedy boli zvážili, že je treba aj tento návrh zákona prerokovať takýmto neštandardným postupom.
Po druhé, trošku mi zimomriavky včera naskočili, keď som videl tlačovú konferenciu na úrade vlády, a akým zlým príkladom premiér vlády Slovenskej republiky ukázal občanom, ako si treba ctiť a vážiť zákony. Pán premiér zákon o štátnom rozpočte nazval zdrapom papiera. Priatelia, to bol zákon. To nie je zdrap papiera. Zákon, ktorý sme my viacerí, ktorí tu sedíme, odsúhlasili. Preto je treba mať k nemu úctu, aj keď s ním súhlasiť nemusím, ale takto sa proste jeden ústavný činiteľ chovať a správať nemôže.
A po tretie, pán premiér rád vyvoláva obavu a strach. Rovnako tu predstavil nejakú drámu, ktorá sa pre národné štáty, vlády a národné parlamenty pripravuje v Bruseli. Ak je teda tá situácia tak vážna, že Slovensku hrozí ďalšie oslabovanie svojej suverenity a zvrchovanosti, či už na úrovni výkonnej alebo zákonodarnej moci, tak nám to, pán premiér, povedzte, aby sme sa mohli aj my k tomu zodpovedne, ako ústavní činitelia a občania Slovenskej republiky, aj zodpovedne vyjadriť.
Pani podpredsedníčka, bol by som rád, keby ste môj návrh považovali ako za procedurálny návrh a hlasovaním o ňom rozhodli v čase, kedy bude Národná rada uznášaniaschopná.
Ďakujem pekne.
