Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán predseda, ja by som poprosil, aby ste dali hlasovať o tom, že tlač 208, ktorá je zaradená teraz pod bodom 49, aby sme o nej rokovali dnes v poradí tak, ako sme pôvodne schválili v návrhu programu tejto schôdze. My sme hlasovali naraz o dvoch návrhoch, lebo sú tam traja predkladatelia. Ja rešpektujem to, že pani poslankyňa Nicholsonová je z dôvodov pracovno, teda zdravotných neprítomná, ale ten ostatný zákon predkladajú traja. Takže by som poprosil, keby sme dodržali schválený program schôdze.

Pani podpredsedníčka, nechceme vás cvičiť, len chceme, aby sme dodržali rokovací poriadok. Ja naozaj som presvedčený o tom, že vyradiť z rokovania programu schôdze Národnej rady, ktorý sme riadne schválili, je možné len hlasovaním a na návrh troch poslaneckých klubov. Rokovať, respektíve navrhnúť prerokovať body programu inak, ako boli schválené, prináleží aj tým poslancom, ktorí zákon navrhovali. Ale vyradiť z rokovania môžeme len so súhlasom troch poslaneckých klubov. Toto je problém, ktorý, kolegyne, kolegovia, ideme riešiť novelou rokovacieho poriadku. Vieme, aký problém vznikol pri rokovaní návrhu zákona o sociálnom poistení na minulej schôdzi. Takže ja len pre poriadok, pani podpredsedníčka. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predseda, chcel by som vás poprosiť, aby ste dali hlasovať, vedomý si toho, že máte návrh skupiny pätnástich poslancov na žiadosť o uskutočnenie tajnej voľby, o tomto procedurálnom návrhu Národnej rady.

Ďakujem pekne, pán predseda. Panie poslankyne, páni poslanci, z poverenia výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny uvádzam návrh na voľbu dvoch členov Správnej rady Ústavu pamäti národa, ktorú Národná rada vykoná ako novú voľbu, keďže ani v opakovanej voľbe na predchádzajúcej schôdzi Národnej rady nebol z navrhnutých kandidátov zvolený ani jeden. Preto pán predseda vyhlásil novú voľbu.
Do novej voľby sa v súlade s článkom 15 prihlásili kandidáti, resp. boli navrhnutí. A do lehoty určenej na podávanie návrhov, t. j. do 3. septembra, bolo výboru doručených 10 návrhov.
Z navrhnutých kandidátov sa dvaja neúspešne zúčastnili opakovanej voľby, a preto aj na základe predchádzajúceho stanoviska výboru pre ľudské práva výbor prihliadol na tieto skutočnosti a neodporúča, aby sa títo dvaja sami sebou navrhnutí kandidáti zúčastnili novej voľby.
Pán predseda, preto odporúčam na základe uznesenia výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny zvoliť dvoch členov Správnej rady Ústavu pamäti národa zo zoznamu ôsmich kandidátov, ktoré je súčasťou tlače 214.
Podľa zákona o rokovacom poriadku by sme mali voľbu vykonať verejne, ale tak, ako ste, pán predseda, na úvod uviedli, že je návrh skupiny pätnástich poslancov na vykonanie tajnej voľby, poprosil by som, aby sme o tomto návrhu ešte pred hlasovaním o uskutočnení spôsobu voľby rozhodli a potom pristúpili k samotnej voľbe. Ďakujem.

Tak jeden. Tak hlasovanie o desiatej navrhujem.

Pán predseda, ja predsa len si dovolím navrhnúť, aby sme si predbežne stanovili termín hlasovania zajtra na desiatu hodinu dopoludnia. Keď výbory začnú rokovať, predpokladám, že ráno o ôsmej.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka a predsedajúca. Ctené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, za predchádzajúce tri dni sme rokovali o tom istom, o čom sme dnes ráno začali rokovať znovu. Rokujeme znovu preto, preto lebo vznikli isté pochybnosti o tom, či prerokovávanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie a následne prerokovávanie zákona o sociálnom poistení je v súlade so zákonom o rokovacom poriadku. Preto som navrhol, aby sme odstránili prípadné pochybnosti preto, lebo aj takéto procesné pochybenie, som cítil, že môže spôsobiť Slovenskej republike značné hospodárske škody. A bol som rád, keď sme pri hlasovaní 144 poslancami, teda všetkými, ktorí tu boli, potvrdili to, že všetci máme istú pochybnosť o tom, či rokujeme v súlade s rokovacím poriadkom. Zúčastnil som sa ústavnoprávneho výboru, hoci nie som jeho členom a povedal som aj dôvody, odhliadnuc od toho, čo tu už spomenul aj pán premiér a niektorí moji predrečníci, či boli, alebo neboli dodržané džentlmenské dohody. Boli, priatelia.
Tu ale vznikol oveľa vážnejší problém, ktorý spôsoboval a vyvolával aj vo mne väčšie obavy. Poviem jednu vec, mnohí mi hovorili, vykašlite sa na to, nechajte to tak, nechajte to na pokoji. Možno ten dôvod bol iný ako politicko-stranícky, ale ja vždy keď sa stretávam s občanmi Slovenskej republiky alebo s kýmkoľvek, ktorí nás niektorí chvália, niektorí kritizujú za rozhodnutia, ktoré prijímame v parlamente, nikdy sa nesnažím vyhovárať takým detinským argumentom - nehľadajte chybu vo mne, lebo ja som za ten zákon alebo za to rozhodnutie nehlasoval, hľadajte ju tam u tých, ktorí toto rozhodnutie prijali. Nemám to vo zvyku, preto, lebo ja Národnú radu považujem za najvyšší ústavodarný a zákonodarný orgán, za rozhodnutia ktorého nesieme zodpovednosť všetci. A preto považujem za normálne, pre krajinu prospešné, vieš, častokrát aj náročný, niekedy až nekultúrny politický zápas o rozhodnutia, ktoré naozaj menia tvár a charakter krajiny. A ja považujem tento zákon za taký, ktorý je o charaktere štátu.
Nebudem sa venovať vecnému hodnoteniu návrhu zákona, za poslanecký klub tak urobíme v prvom alebo v druhom čítaní. A preto nesúhlasím s tými kolegami, že sme tu boli tri dni zbytočne, ja skôr chcem poprosiť nás všetkých, aby sme sa vrátili, ale vecne k rokovaniu, preto, lebo zdá sa mi, že sme už zacyklení, že sme už trošku vyčerpaní, že už hľadáme niekedy len dôvod na konflikt hraničiaci až s nenávisťou. Tadiaľto nevidím cestu budovania nejakej parlamentnej kultúry, a preto aj tvrdé slová, ktoré odznievajú z úst predstaviteľov tých, ktorí dnes disponujú absolútnou väčšinou, ako považujem za zlé. Upozornil som na to pri prvom vystúpení, že vás tá moc dobehne, ak budete s ňou nezodpovedne narábať. Priatelia, trvalo to dva dni a už vás a nielen vás, ale nás všetkých to dobehlo a ja som rád, že sme si uvedomili, myslím tým Národnú radu Slovenskej republiky, a oceňujem rozhodnutie predsedu Národnej rady, ktoré urobil, a odstránil, aj keď nie všetky, pani kolegyňa Žitňanská pomenovala niektoré ďalšie riziká, ktoré rokovanie o tomto návrhu zákona sprevádzajú. Preto chcem vyzvať všetkých, ktorí akoby hľadali len dôvod na politický zápas, prvé čítanie je vždy, dámy a páni, politický postoj. Aj v minulosti, aj v súčasnosti, ale aj v budúcnosti, ak možno si nesadneme a nezvážime, či netreba reparovať inštitút skráteného legislatívneho konania, lebo vždy to zvádza jednak navrhovateľa, ale potom aj nás poslancov ku konfliktu a hľadaniu subjektívnych straníckych, ale aj politických dôvodov, či niekto nezneužíva moc. Ja chcem poprosiť, vyvarujte sa ošiaľu z moci väčšiny, priatelia. Nevedie to a neprospieva to Slovensku a nevedie to Slovensko na dobrú cestu. Všetci hovoríme o kríze, o pripravovaných dramatických rozhodnutiach, ktoré môže Slovensko spraviť nejakým nenáležitým regiónom, ak teda tá dráma, ktorú tu predstavil aj pán predseda vlády, sa naozaj pripravuje a že tá zvrchovanosť a suverenita národných štátov bude výrazne oslabená. Tam by sme niekde mali pozerať do budúcnosti, ale pritom byť rovnako zodpovední aj pri prijímaní takýchto štatusových rozhodnutí, aké ovplyvnia milióny občanov Slovenskej republiky a nielen teraz, ale aj na niekoľko rokov do budúcnosti. Ďakujem. (Potlesk.)

Nie, chcem, pán predseda, aby sme hlasovali vtedy, keď budeme hlasovať aj o ostatných bodoch.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja sa pokúsim zúžiť rozsah a obsah môjho vystúpenia len na prerokovanie bodu programu, a to je návrh vlády na skrátené legislatívne konanie. Vždy v tejto rokovacej sále prebiehali aj v minulosti búrlivé diskusie pri návrhu vlády, ktorá predkladala zákon, a častokrát niekedy aj, ako prísne vzaté, na hranici zákonnosti uvádzala dôvody na to, či sú splnené podmienky, aby Národná rada rokovala o návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Áno, priatelia, aj v minulých volebných obdobiach tu tieto diskusie boli, boli celkom legitímne, mali aj svoj politický, ale aj vecný dôvod, tak ako je tomu aj dnes. O tom, či Národná rada rozhodne, či sú, alebo nie sú splnené zákonné dôvody na prerokovanie návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, rozhodnú poslanci väčšinou. Tá môže mať jeden taký alebo onaký názor, takisto ako aj pri návrhu, ktorý predložil pán premiér vlády, a uviedol viacej dôvodov, ktoré oprávňujú vládu na to, aby my poslanci sme sa zaoberali pri rokovaní o tomto návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Čo však ja považujem za oveľa vážnejšie a nebezpečnejšie a vytváranie istého nebezpečného precedensu aj do budúcnosti pri rokovaní Národnej rady, či pri rokovaní o tomto zákone postupujeme v súlade s rokovacím poriadkom, ctené dámy a páni. Minulý týždeň vo štvrtok pán predseda, alebo možno to bolo v piatok ráno, navrhol spôsob prerokovávania jednotlivých bodov programu zaradených na túto schôdzu Národnej rady s tým, že dnes v utorok začneme rokovaním o návrhu zákona o sociálnom poistení. Včera som sa dozvedel, že vláda Slovenskej republiky schválila uznesenie, ktorým odporúča Národnej rade prerokovať návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Logicky som predpokladal, že dnes ráno pán predseda parlamentu príde a povie, páni poslanci, dostal som od vlády návrh, aby sme o návrhu zákona, o ktorom máme začať rokovať, ale nie v skrátenom legislatívnom konaní, sme tento zákon prerokovali v skrátenom konaní, a predpokladal som, že navrhne zmenu poradia rokovania jednotlivých bodov programu. Nestalo sa. My sme začali o návrhu zákona, ktorý spĺňa všetky zákonné podmienky, aby sme o ňom rokovali, ráno aj rokovať začali. Poslanci sa prihlásili do rozpravy, viacerí už vystúpili a vlastne rokujeme o návrhu zákona v prvom čítaní. Ja teda neviem, ako sa procesne vysporiadame s ďalším postupom rokovania.
Ak odsúhlasíme, alebo odsúhlasíte návrh na skrátené legislatívne konanie, tá procedúra a procesný postup by mal začať odznova. Teda najskôr by sme asi hlasovaním mali rozhodnúť, že to, o čom sme rokovali, neplatí, a ja neviem, ako sa to dá, preto, lebo zákon o rokovacom poriadku s takýmito zákonnými postupmi neráta, budeme pokračovať ďalej. Poviem pravdu, že sám sa s tým trošku trápim preto, lebo bol by som veľmi nerád, keby sme dávali zlý príklad tým, že porušujeme vlastné rokovacie pravidlá a porušujeme rokovací poriadok pri tak zásadnom prerokovávaní tak vážnej právnej normy, ako je statusový zákon o sociálnom poistení.
A tu už niektorí poslanci, viacerí upozorňovali na to, že sme chceli podať pozmeňujúce návrhy, ale, žiaľ, dostali sme sa do istej časovej tiesne, a asi tak nebudeme môcť urobiť, myslím, že to bol pán poslanec Hlina, preto, lebo nám v tom chcete zabrániť. Preto by som ako požiadal pána predsedu Národnej rady, keďže vznikli isté právne pochybnosti o postupe rokovania Národnej rady, aby požiadal podľa § 146 zákona o rokovacom poriadku, aby ústavnoprávny výbor zaujal stanovisko a rozhodol o tom, či postup pri rokovaní Národnej rady je v súlade s rokovacím poriadkom. Hovorím to s plnou vážnosťou, bez toho, že by som vnášal do toho nejaký politický, opozično-koaličný konflikt. Priatelia, ale v tejto Národnej rade som ešte takéto niečo nezažil. A procesne je dôležité, aby tá právna norma bola prijatá čistým zákonným procesným spôsobom. Ak si myslíte, že väčšina môže odhlasovať čokoľvek a že väčšina má pravdu, dobehne vás to, priatelia. Ak to spravíte raz, budete mať veľké pokušenie a budete to robiť kedykoľvek. Ja nechcem byť súčasťou takéhoto protizákonného konania, preto odporúčam, aby najskôr ústavnoprávny výbor posúdil, či rokujeme v súlade, alebo nerokujeme v súlade s rokovacím poriadkom, a až potom sme pokračovali ďalej.
Ešte jednu alebo dve poznámky k odôvodneniu, ktorým pán premiér sa snažil nás všetkých presvedčiť, aká dráma sa odohráva vo verejných financiách a ako je nevyhnutné a dôležité urýchlene konať. Kladiem si otázku, či ste, pán minister, vo vláde o tomto pred pätnástimi dňami nevedeli, preto, lebo ste takto nepostupovali, že by ste už vtedy boli zvážili, že je treba aj tento návrh zákona prerokovať takýmto neštandardným postupom.
Po druhé, trošku mi zimomriavky včera naskočili, keď som videl tlačovú konferenciu na úrade vlády, a akým zlým príkladom premiér vlády Slovenskej republiky ukázal občanom, ako si treba ctiť a vážiť zákony. Pán premiér zákon o štátnom rozpočte nazval zdrapom papiera. Priatelia, to bol zákon. To nie je zdrap papiera. Zákon, ktorý sme my viacerí, ktorí tu sedíme, odsúhlasili. Preto je treba mať k nemu úctu, aj keď s ním súhlasiť nemusím, ale takto sa proste jeden ústavný činiteľ chovať a správať nemôže.
A po tretie, pán premiér rád vyvoláva obavu a strach. Rovnako tu predstavil nejakú drámu, ktorá sa pre národné štáty, vlády a národné parlamenty pripravuje v Bruseli. Ak je teda tá situácia tak vážna, že Slovensku hrozí ďalšie oslabovanie svojej suverenity a zvrchovanosti, či už na úrovni výkonnej alebo zákonodarnej moci, tak nám to, pán premiér, povedzte, aby sme sa mohli aj my k tomu zodpovedne, ako ústavní činitelia a občania Slovenskej republiky, aj zodpovedne vyjadriť.
Pani podpredsedníčka, bol by som rád, keby ste môj návrh považovali ako za procedurálny návrh a hlasovaním o ňom rozhodli v čase, kedy bude Národná rada uznášaniaschopná.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Navrhol som na ostatnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky po rozprave o tomto bode programu prerušiť rokovanie a požiadať predsedu výboru pre ľudské práva pána Chmela, aby zadosťučinil požiadavke viacerých poslancov a kandidáti navrhnutými jednotlivými politickými poslaneckými klubmi mali možnosť sa jednak predstaviť, ale aj odpovedať na otázky členov výboru pre ľudské práva, ktorý ste určili ako gestorský výbor.
Tak sa aj stalo. Všetci navrhnutí kandidáti sa dostavili na rokovanie výboru pre ľudské práva. Okrem členov výboru mali možnosť byť prítomní aj iní poslanci Národnej rady, ktorí prejavili záujem sa osobne, ale aj vecne oboznámiť s tým, ako si predstavujú jednotliví záujemci o pozíciu v Správnej rade Ústavu pamäti národa svoju funkciu vykonávať. To vypočutie prebehlo, nechcem sa vyjadrovať teraz k obsahu a spôsobu. Pán kolega Hlina už niektoré spomenul.
Ja v tejto chvíli navrhujem, pán predseda, aby sme pristúpili k tajnému hlasovaniu, resp. k hlasovaniu o voľbe dvoch členov Správnej rady Ústavu pamäti národa z navrhnutých kandidátov jednotlivými poslaneckými klubmi.