Videokanál poslanca

Pán kolega, toto tu ešte nebolo, naozaj. To, čo ste si dovolili, to je zneváženie tohto parlamentu a zneuctenie tohto posvätného miesta, ktoré je najvyšším ústavodarným a zákonodarným orgánom. V tomto parlamente verejne nikto ešte drogu nepoužil tak, ako ste to urobili vy. Ja na rozdiel od vás si myslím, že títo ľudia do basy ísť majú. Príliš sa zahrávate s rizikami, ktoré táto pliaga spôsobuje nielen v prostredí dospievajúcej generácie, ale stáva sa hrozbou pre celú spoločnosť.
Som trošku prekvapený, Martin, že si si trúfol na (Pozn. red. - chybná páska), čo som si nemyslel, že v tomto parlamente sa môže stať. Nehazardujme, ja nechcem moralizovať, ale zase istú hranicu aj tváre spoločnosti, ktorú nemôžeme posúvať za hranicu ľudskosti a ľudskej dôstojnosti, mať musíme.

Nie, ja mám faktickú, len ma to nejak tam.

Ďakujem pekne. Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som zaujal za poslanecký klub stanovisko k predkladanému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon. Nechcem opakovať tie myšlienky, ktoré som už pri rokovaní v prvom čítaní uviedol, zvlášť pokiaľ sa týka čl. I bodu 24, kde dochádza k zmene dolnej hranice trestnej sadzby. Upozorňoval som na to, že tento dôvod, ktorý je uvedený v návrhu, pre mňa nie je dostatočne presvedčivý na to, aby som nevidel v ňom väčšie riziká, preto, lebo je to o díleroch drog.
Dámy a páni, to nie je o možnosti nepostihovať vysokými trestnými sadzbami tých, ktorí sa dostanú do kontaktu na nejakých večierkoch alebo iných spoločenských podujatiach s drogami. Preto mi dovoľte, aby som za skupinu poslancov navrhol pozmeňovací návrh, ktorým navrhujeme, aby sa v čl. I bod 24 vypustil.
Tie dôvody som spomenul tak vo všeobecnosti, ktoré nás vedú k predloženiu tohto návrhu, ktorý by som poprosil, aby ste v rámci hlasovania aj podporili.
Chcem povedať, že novinkou ustanovenia, ktoré pán minister ako predkladateľ predkladá, je to, že pri trestnom čine nedovolená výroba omamných a psychotronických látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, ktoré postihuje tzv. dílerov drog, ale aj užívateľov drog, ak majú drogu v inom množstve, sa znižuje dolná hranica trestnej sadzby zo štyroch na tri roky. Následkom toho bude možné v súvislosti s ustanovením § 51 ods. 1 Trestného zákona páchateľom týchto trestných činov uložiť aj podmienečný výkon trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, čo doteraz možné nebolo a bolo nevyhnutné uložiť im nepodmienečný trest odňatia slobody.
Dámy a páni, ide o vážnu vec, zdanlivo malú novelu, ale s ďalekosiahlymi možnými rizikami.
Ešte raz to chcem zdôrazniť. Ide o dílerstvo drog. (Reakcia spravodajcu.) Nejde. Ide o dílerov drog. Pán kolega, je to pravda, darmo sa tu budeme my sporiť o to. Aplikačná prax ukáže, že my máme pravdu, nie vy. Nechcem tu nejak do toho vnášať príliš silný konflikt, ale je to o tom a je mi toho ľúto, že umožňujeme obchod s drogami liberalizovať, že týmto vytvárame ďaleko väčší priestor na dostupnosť drogy. Ale to by ešte nebolo to najhoršie, ale na netrestnosť tých, ktorí budú túto drogu predávať, ktorí ju budú zaobstarávať a ktorí budú kántriť všetkých tých, ktorí akýmkoľvek spôsobom tomuto pokušeniu drogy podľahnú. Dámy a páni, toľko k bodu 24.
Dovoľte, aby som zaujal stanovisko aj k bodu 22 predmetného návrhu novely Trestného zákona, ktorý pán minister navrhuje zmeniť tak, že "z národnostnej, etnickej, rasovej nenávisti, nenávisti z dôvodu farby pleti, nenávisti pre sexuálnu orientáciu alebo". Teraz si dovolím krátko môj pohľad na zmysel, ktorý navrhovateľ pravdepodobne mal v úmysle, keď tento návrh predkladal, do Trestného zákona vniesť, a to v tom, že novinka tohto ustanovenia spočíva v tom, že pokiaľ páchateľ spácha nejaký úmyselný trestný čin, v praxi najmä trestné činy proti životu a zdraviu a proti slobode a ľudskej dôstojnosti, a bude mu dokázané, že jediným z hlavných motívov tohto činu bola jeho nenávisť pre jeho sexuálnu orientáciu, tento čin nebude kvalifikovaný v základnej skutkovej podstate trestného činu ako napríklad ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona s trestnou sadzbou štyri roky až desať rokov, ale bude podriadený tento trestný čin pod kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu s vyššou trestnou sadzbou, a to z dôvodu kvalifikačného znaku osobitný motív.
Druhé, čo vidím ja v tom návrhu, je, podľa § 140a Trestného zákona budú takéto trestné činy zaradené medzi trestné činy extrémizmu, čo znamená, že môžu byť spáchané extrémistickou skupinou podľa § 129 ods. 3 Trestného zákona, a to je pri niektorých trestných činoch opäť dôvod na podradenie pod kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu s vyššou trestnou sadzbou.
Dámy a páni, v čom vidím ja riziká v aplikačnej praxi, ak bude táto zmena prijatá? Najmä v prípade trestných činov proti životu a zdraviu, ale aj proti slobode a ľudskej dôstojnosti hrozí, že dôvod trestného činu nebol vôbec v nenávisti pre sexuálnu orientáciu, v rámci slovnej hádky však zazneli vyjadrenia, ktoré by tomuto nasvedčovali. Uvediem príklad. Sused fyzicky napadne suseda kvôli domácim zvieratám chodiacim po jeho pozemku. Keďže však útočník vie, že napadnutý sused je homosexuál, pejoratívne ho tak pri útoku nazve. Takýto prípad by z hľadiska skúmania motívu činu nemal spadať pod ustanovenie bodu 22 predmetného návrhu novely Trestného zákona, pretože skutočný motív bol iný. V praxi však určite bude spôsobovať problémy, zvlášť v prípadoch, kedy sa jednotlivé druhy motívov budú prelínať. Toto isté hrozí aj v súčasnosti v prípade konfliktov medzi príslušníkmi rôznych národnostných, etnických a rasových skupín, respektíve skupín rôznej farby pleti, ktorého súčasné ustanovenie § 140 písm. e) Trestného zákona. Značný problém pri aplikácii ustanovenia, bodu 22 predmetnej novely však môže nastať, pokiaľ pôjde o trestný čin ohovárania podľa § 173 Trestného zákona. Nechcem tu ďalej rozširovať okruh tých rizík, dámy a páni, ktoré z prijatia tejto zmeny vyplývajú. Ja som sa pokúšal už pri prvom čítaní predložiť návrh. Návrh som predložil, avšak nebol schválený, aby sme vrátili navrhovaný zákon vláde na opätovné prerokovanie a trošku sa viacej odborne, možno aj politicky zaoberali možnými rizikami obidvoch spomenutých zmien, ktoré vláda Slovenskej republiky s poverením pána ministra, aby ho predložil Národnej rade na prerokovanie do Národnej rady, predkladá.

Ďakujem pekne. Len krátko. Ja som viackrát vo svojom vystúpení uviedol ten hlavný dôvod a to je zmäkčovanie podmienok, dámy a páni, vyvlastňovania. A to zmäkčenie tých podmienok spočíva aj v tom, na čo upozornil aj pán kolega Fecko.
Totiž k tomu národohospodárskemu významu, čo si viem predstaviť, že v istých výnimočných situáciách takáto okolnosť nastať môže, pribudol ešte ďalší dôvod, alebo, a to je to nóvum v navrhovanej zmene, jej realizáciou alebo uskutočnením sa vytvorí najmenej 300 nových pracovných príležitostí. Ja si neviem teraz trúfnuť povedať číslo, ktoré by zodpovedalo splneniu tej prvej podmienky, ale mne tá prvá podmienka stačí preto, lebo vytvárať už dopredu nové pracovné príležitosti nejakým číslom je fikcia, priatelia. Je len nejaké virtuálne želanie preto, lebo toto sa v priebehu mesiaca, nehovoriac polroka, dokedy by tá investícia, by sa mala uskutočniť, môže totálne zmeniť. Čo potom?! Občan už majetok mať nebude, ale ten, ktorý ten majetok získať chcel, sa nám bude smiať.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, ja som si v poslednom čase všimol jeden legislatívny trik, ktorý začala vládna väčšina používať, resp. vláda Slovenskej republiky. Všetko to, čo môže byť čo len trošku nepopulárne a môže dostať politickú moc do konfrontácie s občanmi Slovenskej republiky, tomu sa bráni a na to začína využívať legislatívnu, ústavnú kompetenciu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Toto je názorný príklad, priatelia, toho, ako sa to robí.
Pán kolega Kondrót, vieme, o čom hovoríme. Už sme v tejto rokovacej sále zvládli jeden ťažký politický, ústavnoprávny zápas o inštitút vyvlastňovania. Dámy a páni, ja chcem naozaj zdôrazniť tento ústavný titul, ktorý patrí medzi základné ochrany ľudských práv každého jedného občana Slovenskej republiky, a to je vlastnícke právo. Ak mi niečo na tomto zákone vadí, je to, že idete liberalizovať spôsob, akým možno ľahšie zbaviť občana Slovenskej republiky vlastníckeho práva. Neupodozrievajte nás tu, keď sa odvážime vyjadriť kriticky k tomuto návrhu, že nám nezáleží na tom, aby sa na Slovensku budovala, rozvíjala infraštruktúra Slovenskej republiky, budovali nové diaľničné úseky alebo nejaké líniové stavby. Ale tým, že vy zmäkčujete podmienky možnosti zobrať občanovi jeho vlastnícke právo k pozemkom, tak sa mi zdá, že to zaváňa nejakými kšeftami, konaním, ktoré nie je čestné.
Preto som prekvapený, že tak vážna zmena, o akú sa v tomto zákone a návrhu usilujete, nejde riadnym legislatívnym konaním. Myslím riadnym tak, aby návrh predložila vláda. Nehorí. Asi eurofondy na Slovensku sa nehrnú tak, že by včera bolo neskoro, aby sme túto zmenu nemohli urobiť v priebehu nejakých dvoch - troch mesiacov. Myslím lehotu, v ktorej by sa vyjadrili odborníci, v ktorej by prebehlo riadne medzirezortné pripomienkové konanie, kde by sa zapojili nielen občania, ale aj odborníci na ústavné právo, a pripomienkovali sme, naozaj z každej strany, riziká, ktoré hrozia z prijatia tohto zákona
A ja v tejto chvíli vyslovím len svoj názor ako právnik. Ja vidím, že sú na hranici ústavnosti, a zvažujem, čo, ak to bude schválené, urobiť. Obrátiť sa dnes na Ústavný súd? No neviem, či je tá najlepšia inštitúcia, ktorá vie spravodlivo rozhodnúť, ale to je úplne iná téma.
Kladiem si ale otázku, kolegyne, kolegovia, kde sú starostovia, primátori? Preto, lebo jedna zo zásadných zmien, ktorú navrhujete, je, aby boli v rámci pripomienkového konania ako jeden z účastníkov konania vylúčené obce pri posudzovaní, či ide alebo nejde o verejný záujem, či to vyvlastnenie spĺňa alebo naplní tých želaných 300 nových pracovných príležitostí, či tá investícia je, alebo nie je v sume 100 mil. eur, ktorá je jednou z ďalších podmienok možností vyvlastniť.
Preto, ak ma niečo na tomto najviac trápi, je zmäkčovanie podmienok, ktoré siahajú na podstatu, a to je vlastnícke právo občana, ktoré je nescudziteľné a ktorého sa nemôže dotknúť žiadna politická strana, ani žiadny politik.
Ústavný súd, ktorý sa viackrát už zaoberal prerokovávaním vyvlastňovania, a bolo to naposledy vtedy, keď ste prijali za prvej vlády premiéra Roberta Fica zákon, ktorý dnes novelizujeme, vyjadril svoj postoj k vlastníctvu: "Ústavnoprávna ochrana slobody vlastníctva nie je len ochranou zužujúcou sa na púhe vlastníctvo, resp. majetok. Právo na ochranu vlastníctva, resp. právo na pokojné užívanie majetku je základným právom, ktoré musí byť vnímané v úzkej súvislosti s ochranou slobodnej sféry a súkromia vlastníka. Vlastnícke právo je súčasťou jadra personálnej autonómie jednotlivca vo vzťahu k verejnej moci."
Dámy a páni, to má aj duchovný rozmer, ako vlastníctvo, to nie je len nejaké kladivo v ruke, ktoré je moje a nedám si ho ukradnúť.
"Obmedzenia práva na ochranu vlastníctva a práva na pokojné užívanie majetku musia rešpektovať aj hodnotu personálnej autonómie." To je už trošku akože posunuté ďalej, do teórie práva. Priatelia, ale, pozor, naozaj nehazardujme jeden s druhým, nezneužívajme alebo neužívajme väčšinu na presadzovanie. Ja teraz nemám žiadne podozrenia, že by ste chceli zneužívať, či už konkrétne firmy alebo osoby alebo iné subjekty, zajtra na to, že idete okradnúť niekoho o majetok, ale chcem len upozorniť, aby sme sa vážne týmto návrhom zaoberali.
A ja v takej podobe, ako ste ho navrhli, ho jednoducho podporiť osobne nemôžem. A týmto stanoviskom chcem vyjadriť aj stanovisko celého poslaneckého klubu Kresťanskodemokratického hnutia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda, predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, už niekoľkokrát vo svojich vystúpeniach, pokiaľ sa jednalo o takéto návrhy, aký prerokovávame aj dnes, som si trúfol vyjadriť svoje osobné a politické stanovisko, že sú to zákony, ktoré sú zákonmi o zápas o charakter tejto krajiny. Áno, politické ovládnutie Generálnej prokuratúry jednou stranou je politickým zápasom o tvár a charakter krajiny. Dámy a páni, ak si to neuvedomíme a aj svoju spoluzodpovednosť za toto rozhodnutie, tak sa obávam, že sa dožijeme ešte horších rozhodnutí, ktoré nás budú môcť ďaleko viacej mrzieť.
Mám pred sebou návrh vlády, ktorý bol pred týždňom schválený, a dôvody, ktoré vládu viedli k predloženiu návrhu zákona, a mám, pán minister, v ruke aj návrh a zdôvodnenie vlády Slovenskej republiky z dnešného dopoludňajšieho rokovania, ktoré vás viedlo a oprávnilo k tomu, aby ste návrh predložili na skrátené legislatívne konanie. Odporúčam prečítať si ustanovenia zákona o rokovacom poriadku, ktoré jasne vymedzujú, kedy sú dôvody na to, aby Národná rada rokovala o návrhoch zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Vychádzam z jedného dôvodu, ktorý ste použili, a to je ten, že sú ohrozené základné ľudské práva a slobody.
Kladiem si ale otázku, neboli aj pred týždňom tie isté dôvody, ktoré sú o týždeň? Aké divadlo, akú politiku to tu hráte, akú falošnú tvár vašich rozhodnutí nám tu predstavujete?
Osobne si nemyslím, že je dôvod na takúto zásadnú, aj keď zdanlivo rozsahom malú legislatívnu zmenu zákona o konaní pred Ústavným súdom dnes prijať. Už aj z toho dôvodu, pán minister, že ja som zatiaľ z úst predsedníčky Ústavného súdu, ale ani z úst ani jedného sudcu Ústavného súdu nepočul, že Ústavný súd je natoľko tak paralyzovaný, že nemôže v tejto konkrétnej veci rozhodnúť. Nemyslím si, že tieto dôvody dnes existujú. Nuž ale vy ste využili možnosť, resp. pomoc Ústavnému súdu, ktorý v zhode s politikou strany SMER si povedal, načo by sme sa trápili my, nech to urobí za nás niekto iný. A ten niekto, kto to za vás, teda za nich na Ústavnom súde má urobiť, tak je práve vláda Slovenskej republiky. A čo ma viacej mrzí, pravdepodobne sa tak stane aj tu v Národnej rade schválením návrhu zákona, ktorý prerokovávame.
Dovoľte, aby som povedal aspoň tri dôvody, ktoré má vedú k tomu, aby som odmietol predložený návrh zákona o rokovaní a organizácii Ústavného súdu, a krátko sa aj zaoberal týmito dôvodmi.
Považujem tento zákon za účelový, určený na riešenie len jedného konkrétneho prípadu.
Po druhé, že zákon nerozlišuje medzi sudcami právoplatne vylúčenými z rozhodovania pre ich predpojatosť a sudcami odmietnutými účastníkom konania pre ich predpojatosť, o ktorých predpojatosti však nie je právoplatne rozhodnuté.
A po tretie, a to považujem za najdôležitejšie, že sme tu svedkami deštrukcie právnej istoty, retroaktivity a zásahu výkonnej moci, pod tým myslím návrh vlády na prerokovanie a predloženie návrhu zákona do Národnej rady, a zákonodarnej moci do súdnej moci a do riešenia konkrétneho prípadu.
Účelový zákon určený na riešenie jedného konkrétneho prípadu spočíva v tom, že zákony ako všeobecne záväzné právne predpisy slúžia na riešenie alebo majú slúžiť na riešenie neurčitého počtu prípadov konkrétneho a určitého druhu. Nie sú a nesmú byť prostriedkom riešenia len jedného konkrétneho prípadu, tak ako sme svedkami toho v predloženom návrhu zákona, pretože v opačnom prípade sa zo všeobecného pravidla správania stávajú politickým nástrojom, nástrojom na zneužívanie moci z pozície sily.
Dámy a páni, návrh tejto novely zákona o organizácii Ústavného súdu je takýmto politickým nástrojom a je to silové riešenie. Dokonca sa to nehanbíte ani priznať, pretože v dôvodovej správe tento konkrétny dôvod uvádzate ako dôvod na predloženie riešenia problému, ktorý vznikol na Ústavnom súde.
K tej druhej výhrade, ktorú som spomenul, tá výhrada spočíva v tom, že návrh nerozlišuje medzi sudcami právoplatne vylúčenými z rozhodovania pre ich predpojatosť a sudcami odmietnutými účastníkom konania pre ich predpojatosť, o ktorých predpojatosti však doteraz nie je právoplatne rozhodnuté. Účelový zákon na riešenie jedného prípadu chce vyriešiť situáciu dnes aktuálnu, v ktorej sú štyria sudcovia právoplatne vylúčení a deväť sudcov nie je právoplatne vylúčených, väčšina z nich je odmietnutých účastníkmi konania tak, že prikáže rozhodnúť vo veci právoplatne vylúčeným sudcom.
Takéto riešenie nie je prípustné v žiadnej demokratickej spoločnosti na svete. Nepripúšťa to ani doktrína nevyhnutnosti, o ktorú sa tak často opierate, a myslím, že jej uplatnenie v tomto konkrétnom prípade neobstojí. Preto, lebo už som spomenul, že všetci sudcovia Ústavného súdu, zatiaľ len štyria, sú vylúčení z možnosti meritórne rozhodovať vo veci.
Princíp nevyhnutnosti je teda možné aplikovať iba vo vzťahu k poslednému senátu, ktorý je k dispozícii na rozhodovanie. Tento senát preto nemôže byť vylúčený. Bangalórsky princíp nevyhnutnosti však nepripúšťa, aby o prípade rozhodovali už vylúčení sudcovia. V tomto prípade jednoznačne je možné zostaviť senát z nevylúčených sudcov.
Kladiem si otázku, aký odkaz posielame obyvateľom Slovenskej republiky? Poviem: Namietajte vo vašich súdnych sporoch všetkých sudcov, potom prijmime zákon, ktorý to vyrieši spôsobom, že dostanete sudcov, ktorých ste si sami vybrali, napriek tomu, že boli právoplatne vylúčení pre zaujatosť. Toto je meritórny problém navrhovanej novely zákona.
A ešte sa krátko dotknem toho najdôležitejšieho, a to je deštrukcia právnej istoty, retroaktivita a zásah výkonnej moci a zákonodarnej moci do moci súdnej, do riešenia konkrétneho živého súdneho sporu. V právnom štáte nie je možné, aby nebolo rešpektované dôsledné oddelenie moci výkonnej od zákonodarnej a súdnej. Preto nemožno pripustiť, aby do priebehu konania súdneho orgánu vstupovala zákonodarná moc zmenou pravidiel hry a výkonná moc iniciovala takéto zmeny pravidiel. Nakoniec je to a vyplýva to aj z rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré konštatuje: "Neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj princíp právnej istoty." Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať.
Preto je omnoho vhodnejšie, než riešiť vzniknutú situáciu umelým a retroaktívnym vmiešovaním sa moci zákonodarnej a výkonnej do moci súdnej, do riešenia konkrétneho prípadu, ponechať riešenie na samotnej súdnej moci, a to inštitútom tzv. materiálneho jadra ústavy, aplikáciou princípov právneho štátu, demokracie a ochrany základných práv a slobôd.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, chcem vás informovať ako predseda poslaneckého klubu, že ak vládna väčšina návrh na skrátené legislatívne konanie schváli, poslanci poslaneckého klubu sa nezúčastnia prerokovávania návrhu zákona v druhom a treťom čítaní. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, len pre oživenie pamäti chcem uviesť, že nie je to prvýkrát, čo sa v tejto Národnej rade prerokováva poslanecká iniciatíva, ktorej cieľom je zriadiť Slovenský historický ústav v Ríme.
Už v tejto Národnej rade tento návrh zákona schválený bol, pán prezident ho vrátil na opätovné prerokovanie. A keďže bolo na rozhraní dvoch volebných období, tak nebolo možné prerokovať, či už schváliť alebo odmietnuť pripomienky pána prezidenta. A preto vítam iniciatívu skupiny poslancov, ktorí sa rozhodli opäť predložiť do Národnej rady na prerokovanie návrh zákona o zriadení historického ústavu v Ríme.
Som však tak na rozpakoch preto, lebo už z názvu zákona vyplýva, že Slovenský historický ústav by mal mať sídlo v Ríme. On ho však v Ríme mať nebude. Slovenský historický ústav bude mať svoje sídlo na Slovensku, ale bude skúmať tie archívne materiály zvlášť v tajných vatikánskych archívoch, ktoré zatiaľ neboli, a to z rôznych dôvodov, prístupné slovenskej verejnosti alebo slovenskej vedeckej odbornej komunite, aby sme mohli sa dozvedieť aj niektoré historické okolnosti z obdobia predchádzajúceho o Slovenskej republike, o vývoji a niektorých delikátnych historických okolnostiach, ktoré zatiaľ historici nedokážu pomenovať pravdivo. Preto, páni poslanci, je to niečo, čo vo mne vyvoláva a vzbudzuje isté obavy, ak tento návrh zákona schválený bude, či on bude vedieť dokázať v takej štruktúre inštitucionálnej, v akom ste ho predstavili, v akom ho s najväčšou pravdepodobnosťou aj schválime, keďže on je navrhovaný poslancami tak opozície, ako aj vládnej strany SMER, napĺňať tie svoje hlavné ciele a poslania.
Nie a vždy a vo všetkom sú najdôležitejšie peniaze, ale v tejto chvíli ste uchopili tento problém ako doktrinálny, že ak budú peniaze, bude fungovať, ak peniaze nebudú, fungovať možno nebude tak, ako by sme si želali. Okrem toho bude veľmi dôležité aj personálne obsadenie jednotlivých inštitúcií ústavu. Ak sa nám to podarí spolu aj s vládou Slovenskej republiky preto, lebo tá bude svojím spôsobom participovať na kreovaní orgánov ústavu, historického ústavu v Ríme. Preto ja si len želám a chcel som vyjadriť presvedčenie, že aj napriek istým nedostatkom, ktoré ja v tejto chvíli v tom zákone vidím, môže poslúžiť svojmu účelu. Ale by som si želal, ak sa ukážu chyby a možno problémy v aplikácii tohoto zákona, ak sa ukáže, že nebude môcť plniť svoju funkciou a historicky prebádať tie neprebádané niektoré skutočnosti, tak potom uvedomme si aj svoju zodpovednosť a prikročme, ak to bude treba a nevyhnutné, aj niektoré ustanovenia v tomto zákone zmeniť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne, kolegovia, možno vás mnohých prekvapilo, že k tejto téme vystupujem. A pred tým ešte, ako poviem pár mojich názorov, chcem povedať, že nie som ani majiteľom, ani držiteľom, ani som nikdy nemal, okrem nebohých rodičov, psa v dvore na reťazi uviazaného. A s týmto skúsenosti mám. Ale nedá mi, aby som aj na základe stretnutí tých, ktorých sa táto problematika týka, sa krátko nevyjadril preto, lebo považujem to za dôležité. Aj preto, dámy a páni, lebo mám s tým osobnú skúsenosť, so psami, ak budete mať trpezlivosť, a budem sa snažiť to povedať.
Krátko poviem. Keď sa trošku oteplí, chodím rekreačne behávať v Nitre na Šúdolí. Pán minister vie, kde to je. V jedno takéto ráno o pol šiestej, keď som utekal po poľnej ceste, z jedného ohradeného objektu vybehli dvaja vlčiaci. Toľko ešte schopností mám, aby som plemeno od plemena rozoznal. A v tom momente som naozaj pocítil strach o svoj holý život. Nevedel som, čo robiť, nikdy som nebol konfrontovaný s takýmto priamym atakom, až útokom na mňa, na bezbranného človiečika, naširoko-naďaleko nikoho. Kričať som sa neodvážil. Tak som odprosil za všetky hriechy, ktoré som mal, lebo som sa už pripravoval na to najhoršie, ale, našťastie, to dopadlo lepšie, ako som si myslel, pretože tu stojím živý a zdravý. Ale prvýkrát som pocítil ohrozenie na vlastnom živote zvieraťom a ešte konkrétnejšie psom.
Tak preto som, keď som tento návrh zákona v parlamente dostal, konzultoval s odborníkmi. A za jedného z takýchto odborníkov považujem aj predsedu Komory veterinárnych lekárov, ktorá, komora, zaujímala odborné stanovisko k tomuto návrhu. A sám pán predseda mi povedal, že väčšia časť ich pripomienok bola po tom, ako vláda stiahla z rokovania návrh zákona, zapracovaná do tejto novely a je súčasťou prerokovávaného návrhu.
Dámy a páni, niekedy, keď znovu sa stretávam s takýmito plemenami psov, ktorým už na očiach vidieť, že asi nie sú len také jednoduché psíky a že môžu aj pohryznúť, ale iné chcem povedať, že neviem rozlíšiť, že či sa mám viacej báť majiteľa, alebo psa. Naozaj, takto sa niektorí majitelia týchto bojových plemien správajú. A preto si odvážne dovolím navrhnúť, zatiaľ nie sme v prerokovávaní návrhu zákona v druhom čítaní, aj zo skúseností, ktoré máme tu v parlamente pri prerokovávaní návrhu zákona o zbraniach a strelive, kde sme dni odkladali definitívne rokovanie o návrhu zákona a diskutovali, či ten, ktorý chce vlastniť zbraň, či ju nosiť alebo držať, pred tým, ako mu takéto povolenie vydané bude, sa nemá podrobiť psychotestom. Odsúhlasili sme, že áno.
Už tu niekto povedal, že, myslím, že pán poslanec Simon, že pes je v jednej chvíli riadnou zbraňou, pokiaľ nie je pod kontrolou majiteľa, alebo je zatvorený v klietke, z ktorej utiecť nemôže. Preto sa nazdávam, že ak niekto chce vlastniť takéto bojové plemeno, a teraz neviem sa vyjadriť v terminológii odbornej, tak pred tým, ako sa stane majiteľom takéhoto psa, mal by sa podrobiť psychotestom a až potom absolvovať na kynologických odborných fórach nejaké ďalšie prípravy, ktoré mu umožnia toho psa doma držať, chovať a ho teda mať.
Osobne vychádzam z toho názoru, že zdravie a život človeka má byť prednejšie ako pes. Preto, pán minister, dávam takýto návrh, či nestojí za zváženie, aby sme naozaj sa zaoberali aj vnesením takéhoto nového prvku do tohto návrhu zákona preto, lebo považujem to za dôležité. Naozaj nie som odporcom psíkov, obdivujem všetkých, ktorí ráno namiesto vyvaľovania sa v posteli po sídliskách chodia, venčia, obliekajú a tešia sa z toho. Ale tak, ako povedal pán minister, tu prerokovávame úplne inú kategóriu problému, ako len chváliť sa s tým, ako mám pekne vymaľovaného, ostrihaného alebo upraveného psíka.
Ďalej som toho názoru, že nie je dôležité plemeno, ale dôležitá je zodpovednosť za konanie toho psíka. Ten pes za to nemôže, či je veľký alebo malý, či je bojový alebo nebojový. Poznám rodinu, v ktorej psíček, ktorý bol miláčikom a spával skoro s majiteľom v posteli, jeho dieťaťu skoro odhryzol nos. Ako tam nevieme predvídať to konanie. Preto by majiteľov týchto bojových psov, sa mi zdá, že absentuje v zákone navrhnutie trestnoprávnej zodpovednosti za prípadne ublíženie na zdraví takýmto plemenom psa... ( Hlas z pléna.) No to by bolo ešte lepšie, pán kolega, akýmkoľvek psom, ale ja to považujem za celkom normálne preto, lebo naozaj, povedzme si otvorene, ten pes za to nemôže. Za chovanie, správanie toho psa môže vždy a najviac zodpovedať len majiteľ.
Preto, aby sme mali čas na odstránenie týchto nedostatkov, a neberte to, prosím, ako nejaký politický atak alebo výhradu väčšiu, by som rád, keby sme prijali uznesenie podľa § 73 písm a) a nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona ďalej, vytvorili si ďalší časový priestor na zapracovanie možno iných, lepších, ako som ja povedal, návrhov do tohto zákona, aby sme uspokojili všetkých.
Ďakujem pekne.

Pán kolega Kadúc, nemôžem súhlasiť s vami preto, lebo už aj dnes súdom § 39 Trestného zákona umožňuje vo výnimočných prípadoch po zvážení všetkých okolností uložiť aj za dnešného stavu, kedy dolná sadzba je stanovená na 4 roky, podmienečný trest. Nechajme to na voľnú úvahu sudcov. Načo to zmäkčujeme? Načo ideme touto cestou? Ja neviem pochopiť ten dôvod. Preto, lebo úlohou štátu je proti drogám bojovať. Naozaj. A toto sa mi zdá cesta k väčšiemu tolerovaniu drogy, ako bolo tomu doteraz.
Pán poslanec Poliačik, tá osveta nestačí. Tu treba mať aj iný pocit, že za takéto páchanie trestnej činnosti mi hrozí trest, nielen zdvihnutý prst a osveta na školách alebo na nejakých mítingoch, kde pod tou osvetou niekedy tí, ktorí ju vykonávajú, robia úplne opačnú činnosť, akoby mali robiť. A vy o tom dobre viete.

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, pán minister, kolegyne, kolegovia, dotknem sa len jednej časti navrhovanej novely Trestného zákona, a to je bod 24 § 172 ods. 1 Trestného zákona, ktorým navrhovateľ navrhuje, aby sa dolná sadzba hranice trestnej sadzby pri tejto skutkovej podstate zmenila zo 4 rokov na 3 roky.
Dámy a páni, je to zdanlivo malá zmena, ale je to výnimočne zásadná zmena, na ktorú si dovolím upozorniť. A keďže sme len v prvom čítaní a nie je možné podávať pozmeňovacie návrhy, tak chcem informovať, že v druhom čítaní podám pozmeňovací návrh a budem žiadať, aby táto zmena bola vypustená z navrhovanej novely Trestného zákona.
Áno, pán kolega Poliačik, sme každý na inej strane. Ja som tým, ktorý sa snaží zdravým rozumom, nie emóciou, vstupovať do tejto ťažkej problematiky, ako sú drogy. Ja ju nezľahčujem, ja naozaj venujem pozornosť tomu preto, lebo považujem to za pliagu tejto spoločnosti. A akékoľvek zmäkčovanie aj preventívnych prostriedkov, ktoré Trestný zákon dáva, považujem za nešťastné riešenie tohto problému. A chcel by som upozorniť na to, aby sme si všetci dokázali uvedomiť, čo vlastne touto zmenou sa chystá, čo sa pripravuje. Totiž súdy len obtiažne môžu, ale predsa len majú tú možnosť, ak je dolná hranica trestnej sadzby, uložiť aj podmienečný trest páchateľom, ktorí spadajú pod skutkovú podstatu trestného činu § 172, aj pri odseku 1.
A len pre oživenie pamäti chcem pripomenúť, že pod túto skutkovú podstatu trestného činu spadá konanie toho páchateľa, ktorý "vyrobí, dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť, kúpi, predá, vymení, zadováži alebo prechováva po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotronickú látku, jed alebo prekurzor, alebo kto takúto činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody až na 4 roky".
Dámy a páni, to nie je užívanie. To je držanie, to je kšeft, to sú, nemusí byť kšeft, ale môže. (Reakcia spravodajcu.) Ale môže.
Preto by som chcel poprosiť, pán minister, aby ste zvážili aj vy, či to stojí za to. Lebo argument, že máme plné väzenia, že niekedy sa aj neopatrným konaním mladí ľudia môžu ocitnúť vo väzení, keďže túto sankciu Trestný zákon stanovuje príliš prísne, zvážme preto, lebo ten výchovný účinok a tá prevencia je pre mňa oveľa dôležitejšia a aj tá výška trestu niekedy môže byť odrádzajúcim... (Reakcia spravodajcu.)
Podľa vás, pán kolega, nie je, podľa mňa je. A je povinnosťou štátu proti drogám bojovať, nie vytvárať tolerančné prostredie pre tých, ktorí ich síce ešte neberú, ale dostanú väčšiu guráž, keď zistia, že však sa mi nemusí nič stáť, že ten trest bude mierny, že sa mi to možno aj oplatí. Pán kolega, stačí skúsiť raz a už to letí, už to ide a už... (Reakcia spravodajcu.) Nie je to mýtus, to je potvrdené odborníkmi. Ja nie som ani psychológ, ani psychiater, ale sú na to vedecké štúdie, ktoré to hovoria, a už len v malej dávke droga je nebezpečná pre každého, ktorý na ňu siahne.
Ďakujem pekne.