Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, nechcem dopodrobna opakovať svoje kritické výhrady ku skutočnosti, že sme nútení rokovať o tomto dôležitom návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, hoci sme si povinnosť, ktorú tento zákon konečne reflektuje, mali splniť už pred dvoma rokmi. Ak sa k tomu predsa len vraciam, je to len z praktických dôvodov, že tento umelo vyvolaný časový stres mal negatívny dopad aj na skutočnosť, že sme návrhy, ktoré tu spolu s kolegom Feckom predkladáme, nestihli prerokovať na našom výbore, a preto ich predkladáme touto cestou, teda s podpismi 15, či v našom prípade 17 poslancov.
Odpadová problematika, ako všetci vieme, je obrovská a veľmi kontroverzná. Dalo by sa o nej hovoriť dlho, ale v tejto chvíli vás od toho ušetrím. Napriek tomu, čo všetko pozitívne sa v tejto oblasti za uplynulých 20 rokov na Slovensku urobilo, som nútený konštatovať, že za vyspelými krajinami zaostávame prakticky vo všetkých kľúčových oblastiach, od prevencie až po spôsoby hospodárenia s odpadmi, od stále ešte veľmi nízkeho podielu separácie a recyklácie až po absurdne vysoký podiel skládkovania, ktoré je nielen znehodnotením potenciálnej druhotnej suroviny, ale zároveň spôsobuje aj veľké množstvo problémov od hygienických cez ekologické, krajinárske až po estetické. A to nehovorím o tisíckach čiernych skládok a všade prítomných pet fľašiach. Ja viem, že je to veľký problém a je to problém, možno povedať, všade v rozvinutom svete, ale ak ho dokážu pomerne uspokojivo riešiť inde, musíme to dokázať aj my a som rád, že aj touto transpozíciou nás do toho Európska únia núti.
O rastúcom záujme o odpadovú problematiku svedčia aj tisícky pripomienok k návrhu veľkej novely zákona alebo nového zákona o odpadoch, ktorý teda návrh predčasom ministerstvo predložilo a následne ho muselo práve pre túto záplavu pripomienok stiahnuť. Bolo by to veľmi pozitívne, keby tento obrovský záujem svedčal o tom, že tu všetci tí, alebo veľká väčšina tých zúčastnených subjektov a pripomienkovateľov tohto návrhu zákona mala naozaj cieľ zlepšiť tú situáciu s odpadmi na Slovensku. Žiaľ, pravda je skôr opačná. Obávam sa, že väčšina tých pripomienok je vedená skôr zištnými záujmami subjektov, ktoré profitujú z odpadovej problematiky a chcú z nej profitovať ešte viac. Ja tým nechcem povedať, že odpad, narábanie s odpadom sa nemá stať predmetom biznisu, do istej miery je to, naopak, dobré, ak tu bude fungovať konkurenčné prostredie, ak naozaj bude to zaujímavý biznis. Pred 20 rokmi sme volali práve po tom, aby si podnikateľské alebo potenciálne podnikateľské subjekty, keďže vtedy sa ešte len tento sektor na Slovensku znova obnovoval, uvedomili, že aké obrovské možnosti táto oblasť v sebe skrýva. Na druhej strane, ak tu máme súboj lobistov o to, kto viac vyťaží z tejto problematiky, a nie súboj myšlienok toho typu, ako pomôžeme tejto krajine zbaviť sa tohto novodobého moru, pretože naši predkovia odpad v tejto podobe prakticky nepoznali a všetko, čo vyprodukovali, sa vrátilo do istého reťazca, čiže fungovali v podstate bezodpadovo, tak ako fungujú ešte stále niektoré kultúry v krajinách tretieho sveta. Aj keď, bohužiaľ, aj tam sa to rýchlo mení smerom k horšiemu. Tak tento stav príznačný pre posledné desaťročia je naozaj alarmujúci.
Naozaj Slovensko zaostáva. My sme si dali vypracovať aj veľmi komplexnú komparatívnu štúdiu Porovnanie Slovenska s inými krajinami Európskej únie tuná v Parlamentnom inštitúte. Je to veľmi zaujímavé, ale aj veľmi depresívne čítanie. Takže tým chcem povedať, že my ako inštitúcia, ktorá má za cieľ presadzovať alebo ktorá má povinnosť, nie za cieľ, presadzovať celospoločenské záujmy, by sme nemali podliehať týmto tlakom, aj keď niekedy tie tlaky sú vedené skôr snahou možno aj dočasne pomôcť obyvateľom miest a obcí, aby nemuseli tieto zvýšené nároky na riešenie odpadovej problematiky znášať, ale je to naozaj len odsúvanie problému a zväčšovanie toho problému.
Preto sme aj prišli s troma návrhmi, ktoré nie sú možno zásadného charakteru, ale veríme, že v duchu tejto filozofie, ktorú som sa tu snažil prezentovať, môžu vylepšiť tento návrh zákona. Teda dostávam sa už k podstate veci. Podľa pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý predkladáme spolu s kolegom Feckom, sa vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie: V § 18 ods. 7 sa na konci pripája táto veta, citujem: "Oznámiť, že na nehnuteľnosti bol uložený odpad v rozpore s týmto zákonom, je povinná aj iná osoba ako vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti. Takáto osoba je účastníkom konania podľa odseku 8." Koniec citátu.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Teraz stručné odôvodnenie: V praxi je oznamovateľ často jedinou osobou, ktorej skutočne záleží na tom, aby bol odpad umiestnený na určitej nehnuteľnosti v rozpore so zákonom o odpadoch odstránený. Cieľom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je umožniť oznamovateľovi byť účastníkom konania, ktoré v súlade s § 18 ods. 8, doterajší teda § 18 ods. 7 zákona, začne obvodný úrad životného prostredia s cieľom zistiť osobu zodpovednú za umiestnenie odpadu na tejto nehnuteľnosti. Doterajšia prax preukázala, že príslušné úrady nie sú ochotné sa vecou zaoberá, pokiaľ je oznamovateľom iná, teda tretia osoba ako vlastník, správca alebo nájomca pozemku, čo možno považovať za prístup v rozpore so zákonom o odpadoch. Takýto prístup príslušných úradov možno odstrániť práve tým, že sa oznamovateľovi nelegálnej skládky odpadu prizná postavenie účastníka konania, čo je jedným z cieľov tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Teraz druhý návrh. V čl. I päťdesiatom šiestom bode § 39 ods. 18 písm. b) druhom bode sa slovo "50 %" nahrádza slovom "75%".
Dôvodom tohto nášho návrhu je to, že pôvodná hranica 50 % uvedená v návrhu zákona nie je podľa nášho názoru dostatočná, ak má Slovensko splniť svoje medzinárodné záväzky a znížiť množstvo skládkovaných biologicky rozložiteľných odpadov zavedením separovaného zberu týchto odpadov. Slovenská republika sa zaviazala, že do roku 2010 zníži množstvo skládkovaných, biologicky rozložiteľných odpadov na 70 %, do roku 2013 na 50 % a do roku 2020 na 35 % celkového množstva takéhoto odpadu vyprodukovaného v roku 1995.
Tretí pozmeňujúci a doplňujúci návrh je ten, že v čl. I päťdesiatom šiestom bode § 39 ods. 18 písm. b) sa vypúšťa tretí bod.
Odôvodňujeme to tak, že návrh zákona nezohľadňuje, či sú náklady na nakladanie s komunálnymi odpadmi efektívne vynaložené a či je systém odpadového hospodárstva ekonomicky hospodárny. Nie je tiež jasné, či sa bude výška nákladov preukazovať, a tak nemožno vylúčiť ani prípady zneužívania navrhovanej výnimky zo strany samospráv s cieľom vyhnúť sa povinnosti zaviesť systém triedeného zberu. Navyše navrhované znenie tretieho bodu upraveného v § 39 ods. 18 písm. b) znamená, že prakticky všetky väčšie mestá by po nadobudnutí účinnosti novely zákona mohli zrušiť už zavedený separovaný zber odpadov. Návrh zákona tak nielenže by nepomohol splniť medzinárodný záväzok Slovenskej republiky týkajúci sa zníženia množstva skládkovaných biologicky rozložiteľných odpadov, ale umožnil by zrušiť aj už zavedené systémy triedeného zberu.
Ďakujem vám za pozornosť.
