Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, pán spravodajca, v dnešnom príspevku, vzhľadom na to, že som už vystupoval v prvom čítaní, nebudem sa nejak dotýkať viac takých tých politických dopadov, respektíve politických súvislostí s týmto návrhom novely zákona o dani z príjmov. Aj napriek tomu teda, že chcem zdôrazniť, že celé to sa mi vidí ako teda ďalšie žmýkanie peňazí od podnikateľov za každú cenu...
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, pán spravodajca, v dnešnom príspevku, vzhľadom na to, že som už vystupoval v prvom čítaní, nebudem sa nejak dotýkať viac takých tých politických dopadov, respektíve politických súvislostí s týmto návrhom novely zákona o dani z príjmov. Aj napriek tomu teda, že chcem zdôrazniť, že celé to sa mi vidí ako teda ďalšie žmýkanie peňazí od podnikateľov za každú cenu a súvisí to – či chceme, alebo nechceme, či to vládni poslanci aj pán minister potvrdia, alebo nepotvrdia – aj s tými sociálnymi balíčkami.
Včera sme mali možnosť počuť rozhodnutie vlády o tom, ako budú študenti a dôchodcovia cestovať zadarmo, samozrejme, že niekto to musí zaplatiť. Ono ak by sme vedeli dať všetkým alebo vytvoriť určité systémové opatrenie, ktoré vytvorí nejaké optimálne podmienky pre cestovanie, pre kvalitnejšie cestovanie, pre to, aby sa ľudia aj z tých zabudnutých regiónov mohli dostať za nejakých rozumných podmienok za svojou prácou alebo za iným cieľom, čiže prísť s určitými systémovými riešeniami aj v doprave, tak určite by sme proti tomu nemali nič. V každom prípade takéto nesystémové, takéto jednoznačné zacielenie len na niektoré cieľové skupiny, ktoré povedzme sú dobrými cieľovými skupinami aj do blížiacich sa či už komunálnych volieb, alebo možno do ďalších parlamentných volieb, určite neprinášajú dobrý efekt a odčerpávajú zbytočne zdroje, ktoré by sme mohli využiť ďaleko lepšie na investície do rozvojových programov na podporu rozvoja hospodárstva a zamestnanosti na Slovensku.
Čo ma trochu trápi aj v súvislosti s týmito návrhmi zákonov, ktoré sa dotýkajú daňového zaťaženia alebo celkového zhoršenia podnikateľského prostredia, je to, že ako keby predstavitelia živnostníkov, podnikateľov, ale aj zamestnancov ako keby rezignovali alebo jednoducho si vedia vybaviť takéto podmienky pre úzke skupiny, ktoré im vyhovujú, a pretože takéto ďalšie a ďalšie zaťaženie podnikateľov cez nové dane, cez horšie podmienky pre podnikateľov. Pre podnikateľov by už mali byť alarmujúce vzhľadom na to, že to konštatujú aj v podstate aj iné inštitúcie, medzinárodné inštitúcie, ktoré sledujú jednak konkurencieschopnosť danej krajiny, respektíve podnikateľské prostredie, ktoré určite sa aj týmto zásahom, aj skrz tohto návrhu zákona určite nezlepší.
Ja sa venujem podpore malého a stredného podnikania už skutočne veľa rokov, dá sa povedať, že takmer moju celú profesionálnu kariéru, a aj mojou snahou je, aj snahou kresťanských demokratov, aby sme zlepšovali podnikateľské prostredie. Vieme dobre teraz, aká je situácia v súvislosti s finančnou disciplínou medzi jednotlivými podnikateľskými subjektmi, medzi veľkými podnikmi, malými podnikmi, že tie veľké podniky neplatia malým podnikateľom, čo vzniká druhotná platobná neschopnosť a tie dopady sú alarmujúce. Jednak tie malé podniky dosť často krachujú, a nehovorím už o živnostníkoch, ktorí sú kdesi na konci tohto reťazca, a to už má dopady priamo na ich rodiny a skutočne niektorí sú doslova v existenčných problémoch. Aj preto ten zákon o ochrane subdodávateľov, ktorí neprešiel trojnásobne, a pritom vláda neprišla s nejakým lepším riešením, respektíve neprišla takmer so žiadnym riešením, aj keď ministerstvo spravodlivosti, pokiaľ viem, teraz momentálne na tom pracuje.
Takisto chcem zdôrazniť aj môj návrh zákona, teda novela o dani z pridanej hodnoty, a takisto Obchodného zákonníka, ktorým chceme vrátiť vlastne možnosť, aby dodávatelia, pokiaľ dodávajú svoj tovar, služby alebo práce, aby zaplatili DPH až potom, ako dostanú zaplatené, ale k tomu sa, samozrejme, vrátime možno o niekoľko dní neskôr. Ale v každom prípade hovorím o tom preto, že to podnikateľské prostredie nie je dobré, že tie vzťahy nie sú dobré, tá finančná disciplína medzi podnikateľmi nie je dobrá. A prichádzame ešte s takýmito zaťaženiami, ktoré súvisia aj s týmto, s touto novelou zákona o dani z príjmov, ktorá určite tiež nevylepší tie podmienky pre podnikateľov, predovšetkým pre tých malých a takisto aj živnostníkov.
Ale teraz sa už teda chcem dostať k tej vecnej stránke môjho vystúpenia a k tým jednotlivým návrhom zákona. Ja som hovoril aj v súvislosti teda s prvým čítaním o tom, že ten systém, zmenený systém odpisovania hmotného investičného majetku, dokonca ani predtým, ani pred tým návrhom tejto novely nebol ideálny a vedel by som si predstaviť ešte lepší. A potom, ako sme ho, ako sme teda dostali tento návrh, si myslím, že je viac, ešte horší, a teda viac demotivačný. Ale keďže som videl mnohé pozmeňovacie návrhy mojich kolegov práve v súvislosti s tým systémom odpisovania, takže ja som svoj pôvodný návrh, pozmeňovací návrh som sa rozhodol nepredložiť.
Ale čo sa týka limitovaných výdavkov, chcem vypichnúť výdavky na vypracovanie marketingovej štúdie alebo prieskumu trhu. Tieto sú podľa nového návrhu, teda sa už nebudú dať odrátať od základu dane v prvom roku, ale podnikateľ si tieto výdavky musí rozdeliť rovnomerne do troch rokov od ich zaplatenia. Takisto sa to dotýka zmarených investícií. Žiaľ, oba tieto prípady len dokumentujú necitlivosť tohto návrhu často voči firmám, ktoré začínajú podnikať, ktoré rozvíjajú svoje podnikateľské aktivity. V podstate ešte negenerujú takmer žiaden príjem, ale výdavky, ktoré s tým sú, jednoducho nemôžu ísť celé si nejak odrátať od základu dane, čo v konečnom dôsledku zaťaží, čo ich v konečnom dôsledku zaťaží.
V tejto súvislosti predkladám pozmeňovací návrh, ktorý umožní odpočítať výdavky na marketingové štúdie alebo prieskum trhu v jednom roku, ak tento výdavok neprekročí určitú sumu. Cieľom tohto podnikateľského návrhu, teda pozmeňovacieho návrhu je pomôcť malým a predovšetkým začínajúcim firmám, aby si takéto výdavky, ktoré im pomôžu eliminovať riziko presadenia sa na trhu, daňovo nezvýhodňovali. Je to taký kompromis medzi tým, s čím prišiel minister financií, a prakticky tým, ak by som sa snažil pozmeňovacím návrhom to nechať v pôvodnom znení, čo by pravdepodobne neprešlo. Takže toto je taký kompromis, aby sme aspoň pre tých malých podnikateľov a živnostníkov vedeli upraviť tieto náklady do určitej výšky tak, aby potom mohli byť celé odpísané v prvom roku ich činnosti.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1123).
V čl. I
V doterajšom bode 26 § 17 ods. 19 sa písm. c) mení a znie: "výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie, na prieskum trhu, zahrňované do základu dane do výšky 5 000 eur; výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie na prieskum trhu, zahrňované do základu dane presahujúce sumu 5 000 eur rovnomerne počas 36 mesiacov, počnúc mesiacom, v ktorom boli tieto výdavky (náklady) zaplatené".
Odôvodnenie: Navrhovanou právnou úpravou sa vytvárajú lepšie podmienky pre štart a rozvoj malých podnikov a živností, ktoré súvisia s prieskumom trhu a prípravou ich podnikateľských plánov. Týmto sa výrazne zníži riziko v štádiu ich rozvoja podnikania.
Čo sa týka úrokových stropov pre takzvané závislé subjekty, k tomuto opatreniu nemám nejaké zvlášť vážne námietky. Nechápem ale, prečo obmedzenie výšky úrokov ako nákladovej položky odpočítateľného základu dane sa rieši takým krkolomným spôsobom, t. j. výdavky nesmú prekročiť 25 % zo zisku pred zdanením vrátane odpisov a ďalších nákladových úrokov. Aj preto vo svojom pozmeňovacom návrhu navrhujem, aby sa úrokový strop odvíjal od podmienok na finančnom trhu, berúc do úvahy referenčnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky.
A preto teda tento pozmeňujúci návrh, citujem: Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1123).
K čl. I
V doterajšom bode 53 § 21 sa ods. 1 mení a znie:
"U daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2), ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), daňovými výdavkami nie sú úroky platené z úverov, pôžičiek a súvisiace výdavky (náklady) na prijaté úvery a pôžičky, ak je veriteľ závislou osobou vo vzťahu k dlžníkovi, pričom sa do stavu úverov a pôžičiek nezahŕňajú úvery a pôžičky alebo ich časti, z ktorých úroky sú súčasťou obstarávacej ceny podľa osobitného predpisu, a to vo výške úrokov, ktoré presahujú viac ako o 5 percent základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky k prvému dňu zdaňovacieho obdobia."
Odôvodnenie: Navrhovanou právnou úpravou sa upravujú podmienky uznávania úrokov ako oprávnených nákladov, ktoré sú platené z úverov a pôžičiek medzi závislými subjektmi tak, aby boli v súlade s aktuálnymi podmienkami na finančnom trhu v rámci Európskej únie.
Čo sa týka výdavkov na výskum a vývoj, to je jedno z mála pozitívnych opatrení, ktoré navrhujem v tejto novele, a podľa toho je možno odrátať si 25 % výdavkov, ktoré sú preukázateľne vynaložené na výskum a vývoj. Okrem toho si môžu uplatniť aj ďalších 25 % mzdových nákladov, keď na takýto projekt zameraný na výskum a vývoj zamestnajú absolventov. K tomu by som mal tiež výhradu, že prečo len absolventov. Je pravda, že je treba, aby takisto po škole, aby sa aj tí absolventi zapájali do výskumu a vývoja, pokiaľ majú na to príležitosti, ale myslím si, že vôbec mladí ľudia by mali dostať ďaleko viac príležitostí, aby sa, aby mohli byť zapojení do výskumu, vývoja a inovácií v rôznych podnikateľských subjektoch. Ale nie iba, samozrejme, v rôznych inštitúciách, ktoré sa tomu venujú, či Slovenská akadémia vied, alebo ďalšie inštitúcie.
Vzhľadom na opatrenie v § 30 ods. 4 písm. b) som sa rozhodol pozmeňovací návrh, ktorý som mal prichystaný a ktorý bol aj distribuovaný, nepredložiť. Uvedené opatrenie, ktoré sa vzťahuje aj na výdavky spojené s výsledkami výskumu a vývoja, realizované prostredníctvom niekoľko stoviek osôb s osvedčením o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj, môže byť za určitých okolností zneužité iba na účelové zníženie základu dane, a teda na zvýšenie daňových únikov. Treba si teda počkať. Uvidíme, ako čo ukáže prax. Myslím si, že ak toto sa nepotvrdí, pretože myslím, že tam, na tom zozname je okolo 250 subjektov, to je ťažko, ktoré síce budú nejakým spôsobom licencované, ale ja mám obavy, že to sú subjekty, ktoré nejakým spôsobom ešte jasne nepreukázali svoju životaschopnosť v tejto oblasti výskumu a vývoja. A to, že niekto urobí nejaký projekt, kvázi nejakú dokumentáciu k čomusi, ma to skôr navádza k tomu, aby sme boli opatrní, pretože ja som chcel, ako som už hovoril, že túto, tú odpočítateľnú položku dať až do výšky 40 %, pretože tá situácia v súvislosti s objemom investícií – či už verejných zdrojov, alebo súkromných zdrojov – do vedy a výskumu, je na Slovensku alarmujúca. Podiel investícií do výskumu a vývoja na hrubom domácom produkte na Slovensku je len 0,68 %, čím sa radíme – či už v rámci krajín Európskej únie, alebo aj OECD – úplne na chvost tohto celého rebríčka. A už len v porovnaní s Českou republikou výrazne zaostávame, kde oni majú podiel týchto investícií – či už verejných, alebo súkromných – 1,84 percenta. Rovnako to platí aj pre podiel súkromných investícií, čo sa týka súkromného kapitálu, kde povedzme u nás to je len 34 % z toho celkového, z toho objemu investícií, pričom v Českej republike sa súkromný kapitál podieľa až 47 percentami na týchto, na tej celkovej investícii.
Ešte horšia je situácia v oblasti ľudských zdrojov, ktoré sa priamo podieľajú na výskume a vývoji. Na Slovensku pracuje v tejto oblasti len cirka 19-tisíc pracovníkov, z toho v podnikateľskej sfére len úbohých 3 251. To je doslova nič. Chceme hovoriť o nejakej znalostnej ekonomike a chceme v podstate hovoriť o tom, že potrebujeme produkovať s vyššou pridanou hodnotou, že chceme byť konkurencieschopnejší na európskych trhoch, na už, na globálnych trhoch, tak s týmto musíme čosi robiť, a preto je treba, aby sme zvažovali ďalšie motivačné opatrenia, aby sme dostali čo najviac ľudí, nie iba študentov do 26 rokov alebo teda absolventov do 26 rokov, do tejto oblasti, ale, samozrejme, čo najviac ľudí vôbec, ktorí majú na to, samozrejme, predpoklady.
Pre porovnanie opäť s Českou republikou, pretože to je náš najbližší sused a myslím si, že to je také trošku objektívnejšie porovnávanie, pretože tie podmienky sú povedzme skoro rovnaké. V tejto oblasti pracuje v Čechách 83-tisíc zamestnancov, z toho v podnikateľskej sfére viac než 38-tisíc ľudí, čo činí až 47 % z celkového počtu. To sú zdroje, alebo toto, čo som teraz tie čísla hovoril, z Eurostatu z roku 2011 a paradoxne, tie čísla, keď som si teraz tak zisťoval niektoré informácie, sa nezlepšujú, ale ešte aj zhoršujú. Takže myslím, že toto je dobré opatrenie v tomto zákone, ja som to aj v prvom čítaní, teda v rozprave hovoril o tom, aj teraz v tom druhom čítaní to zdôrazňujem, aby som nebol len kritický, ale na druhej strane je treba urobiť ďaleko viac pre to, aby sme tieto čísla zlepšovali, aby sme skutočne posúvali schopnosť našej ekonomiky a konkurencieschopnosť našej ekonomiky dopredu.
Čo sa týka zrušenia lízingového odpisovania, toto ma trochu trápi, pretože lízing na Slovensku sa už využíva takmer 25 rokov a takisto aj podľa údajov Asociácie leasingových spoločností sa za toto obdobie prefinancovalo obstarávanie majetku za viac ako 30 mld. eur, čo skutočne nie je zanedbateľné. Pritom keď si uvedomíme, že kto vlastne využíva, myslím teraz podnikateľov, tie lízingové produkty, tak sú to obyčajne živnostníci, malí podnikatelia, ktorí nemajú šancu dostať peniaze nejako, či už nejaký štartovací kapitál na nejaké technológie pre začatie podnikania, alebo nejakí živnostníci od komerčných bánk. Je takmer nepredstaviteľné, aby nejaký živnostník alebo začínajúca eseročka prišla do banky a pýtala si úver na nejakú mašinu, nejaké stroje, nejaké technológie; nemá šancu. Čiže ten lízing je skutočne veľmi dobrý nástroj financovania práve pre takéto menšie spoločnosti, pre živnostníkov a my ich ideme nejakým spôsobom opäť priškrtiť tak, aby to lízingové odpisovanie nebolo až také jednoduché.
Pán minister, vy ste vyčíslili pozitívny vplyv tohto opatrenia na 18 mil. eur. Mnohí odborníci však hovoria, že značná časť tejto sumy, časť tejto sumy sa zas dosiahla zásahom do všetkých tých živých a platných zmlúv. To bude mať zrejme negatívne dôsledky na podnikanie, keďže na zmluvné vzťahy sa nadväzujú aj tie hospodárske činnosti dodávateľov, ale aj odberateľov.
Ak tento návrh prejde, významne sa zníži objem investícií malých podnikov a živnostníkov, toto som už vlastne hovoril. Je všeobecne známe, že lízing je teda účinným nástrojom na stimulovanie nových investícií, a to bez prehnaných investičných stimulov, ktoré dávame predovšetkým tým zahraničným investorom vo forme dotácií, čiže keš zdrojov alebo daňových úľav. Dočítal som sa, že niektorí odborníci očakávajú pokles investícií z tohto dôvodu o zhruba 250 mil. eur, čo tu opäť nie je zanedbateľná položka, a pritom minister hospodárstva, kdekto, predseda vlády a každý, kto môže, nejak zháňa zahraničných investorov a vytvára im abnormálne podmienky na to, aby tu prišli, a takýmto spôsobom vlastne obmedzujeme investície, ktoré môžu prísť v podstate zvnútra, ktoré môžu prísť prostredníctvom menších podnikov a, samozrejme, ktoré môžu využívať tie finančné nástroje, ktoré sú tu a boli už 25 rokov bežne využívané.
Čiže hľadáme nových zahraničných investorov. Dávame im vysoké investičné stimuly a na druhej strane tých domácich investorov, ktorí by mohli, majú zdravé podnikateľské myšlienky, ktorí by mohli ísť, mohli by zamestnávať, tak týchto nejakým spôsobom ukracujeme o možnosti investovania. Neviem, kde je tu logika.
Takisto som sa pôvodne, pôvodne som sa chystal predložiť pozmeňovací návrh, ktorý by ponechal lízingové odpisovanie pre výrobné prostriedky, ale niečo, nejaké úpravy sa dosiahli v rámci, teda na finančnom výbore, aj v spoločnej správe niečo sa udialo. Na druhej strane ale aj po nejakých konzultáciách s kolegami z vládnej strany, tak si myslím, že tento pozmeňovací návrh, ktorý by vlastne, ktorý by ponechal to lízingové odpisovanie v pôvodnom znení, asi by s najväčšou pravdepodobnosťou neprešiel.
Rovnako vám chcem, pán minister, pripomenúť, že identický návrh ministra financií bývalej vlády, teda našej vlády, pána Mikloša v roku 2012 bol odmietnutý nielen zo strany časti vtedajšej koalície, a teda musím vám pripomenúť, že aj KDH, ale takisto aj vami. Dokonca, a myslím si, že aj vy ste vtedy argumentovali tým, že tieto opatrenia neprinesú žiadne príjmy štátu. Neviem, čo sa odvtedy zmenilo, ale zrejme honba za peniazmi, honba za ďalšími zdrojmi, ktorými potrebujete vykryť sociálne balíčky, v podstate vás k takýmto krokom asi donútili.
Na záver mi dovoľte len konštatovať, že prijatím tohto návrhu zákona opäť dostaneme do väčších problémov len tých, ktorí vytvárajú hodnoty, zvyšujú hospodársky rast tejto krajiny a vytvárajú pracovné miesta. Čiže skutočne zhoršíme podnikateľské prostredie, zhoršíme podmienky pre podnikateľov, demotivujeme podnikateľov pre to, aby mohli investovať, aby mohli prinášať nové hodnoty, a preto aj kvôli tomu, čo som tu hovoril celý čas, tento návrh zákona určite nepodporím.
A ja verím teda, že kolegovia, ktorí vnímali moje pozmeňovacie návrhy, teda že ich podporia, o čo ich chcem požiadať, a verím, že príde čas, že budeme prichádzať aj s návrhmi zákonov, ktoré budú vylepšovať podnikateľské prostredie, nie zhoršovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
