Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani predsedníčka. Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, pán minister, začnem hádam s tým, že pri pohľade, takom zbežnom pohľade na štátny rozpočet, na predkladaný štátny rozpočet vyzerá, ako keby bolo všetko v najlepšom poriadku. Veď deficit verejných financií je pod kontrolou. Európske štruktúry nás vychvaľujú. Napriek tomu, ako povedal klasik, povedal by som, že je tu niečo zhnité v tom štáte dánskom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec. Páni poslanci, prosím vás o kľud v miestnosti, nech môže rečník predniesť svoj príhovor. Ešte raz, páni poslanci, prosím o kľud v miestnosti.

Hudacký, Ján, poslanec NR SR
... ak by bol totiž rozpočet v poriadku, zrejme by tu zdravotné sestry nehrozili nátlakovými akciami, učitelia by sa stále nedomáhali vyšších platov, ctihodní vedci by sa zrejme neznížili k manifestačnému protestu pred Úradom vlády či parlamentom a mohol by som zrejme takto pokračovať ďalej s ľuďmi alebo s inštitúciami, ktoré nie sú spokojné s pridelenými zdrojmi. A dokonca pán minister sa aj sám vyjadril, že v rámci rezervy pre istotu odkladá ďalšie obálky pre ďalších nespokojencov, ktorí zrejme prídu na rad. Ja sa skôr chcem dotknúť tých nespokojencov alebo tých nespokojných, ktorí možno až takto nevykrikujú každú chvíľu, ale tí, ktorí tvoria, ktorí generujú vlastne zdroje na príjmovú stránku tohto rozpočtu. Mohli by sme konštatovať, že prijímanie rozpočtu je taký bežný folklór, či už okolo samotného pripravovaného rozpočtu, ale aj jeho schvaľovania, veď potrieb je stále viac ako disponibilných zdrojov, pritom nás pán minister uisťuje, že vláda šetrí a ESO je excelentný program, ktorý prináša svoje ovocie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, ešte raz, páni poslanci, nie je nás tu ani veľmi veľa, prosím vás, buďte tolerantní k vystupujúcemu. Prosím o kľud.

Hudacký, Ján, poslanec NR SR
... pravda je však trochu inde. Vláda v skutočnosti nešetrí, nebudem tu zbytočne hľadať niektoré čísla a viacerí moji predrečníci, kolegovia už hovorili o konkrétnych číslach, čo sa týka skutočného šetrenia vo vládnych výdavkoch. Páčil sa mi, páčilo sa mi prirovnanie kolegu Kollára, ktorý porovnal úsilie vlády šetriť k situácii, keď so 100-eurového nákupu sa pri platení rozhodnete predsa len niečo ušetriť a z plného koša vrátite kdesi na regál jedno maslo 250-gramové naspäť na pult, teda asi takéto je v percentuálnom vyjadrení úsilie vlády šetriť na vládnych výdavkoch.
Na druhej strane treba konštatovať, že máme šikovnú vládu, v úvodzovkách, ktorá vie ako na to pri zabezpečovaní zas príjmovej stránky tohto rozpočtu. Veď predsa máme tých, ktorí tvoria, ktorí pracujú, ktorí zamestnávajú, a od tých je treba, samozrejme, zobrať čo najviac, aby sme vedeli potom aj rozdávať bez ohľadu na to, či je to účelné, či to je efektívne, či to pomôže posunúť túto krajinu dopredu alebo nie.
Stačí sa pozrieť na stranu 17 predkladaného materiálu štátneho rozpočtu a je všetko jasné. Táto strana hovorí o kvantifikácii vplyvu legislatívnych zmien na daňové a odvodové príjmy verejnej správy. A ak si zoberiete v podstate len tie výstupy z tejto strany len na daňové a odvodové opatrenia uplatnené v roku 2014, prinesú do štátnej pokladnice viac takmer o pol miliardy eur, presnejšie 492 mil. 156-tisíc eur. Ak zoberieme do úvahy opatrenia prijaté vládou za jej doterajšie obdobie, mám na mysli zvýšené sadzby dane z príjmov, odvody, poplatky, osobitný odvod z podnikania pre regulované subjekty, bankový odvod, jednorazový odvod, daňová licencia a pod., prídeme k navýšeniu príjmov viac ako o jednu miliardu eur. S tým, samozrejme, sa už inak bačuje a otázka je, ako vieme hospodáriť s takto navýšenou miliardou eur. Ak by sme znižovali deficit povedzme až na vyrovnaný, povedal by som áno, je to efektívne, je to to, že treba znižovať celkové zadlženie tejto krajiny a asi zrejme väčšina ľudí v tejto krajine by bola spokojná aspoň s takýmto riešením. Ak už nie na to, tak na jasne stanovené etablované efektívne rozvojové projekty, či už sa to dotýka technickej infraštruktúry alebo čohokoľvek, aby sme mohli povedať, že tieto zdroje boli skutočne efektívne investované.
Vláda teraz zdiera tých, ktorí by tieto zdroje mohli potenciálne investovať do rozvoja svojich firiem, zamestnávať viac ľudí. Veď peniaze je treba za každú cenu dostať od ľudí do štátnej kasy a odtiaľ napríklad na podporu zamestnanosti. Aj pre exekútora Krutého. To, že sa medzitým na naplnenie účelu pritom vyparí, netransparentne použije, klientelisticky a korupčne nasmeruje možno viac ako polovica týchto zdrojov, to už zrejme nikoho nezaujíma.
Pán minister, ja by som vám odporučil, aby ste nechali zamestnávať ľudí podnikateľom, nie úradom práce, nechajte ľuďom viac peňazí a tí si budú schopní zaplatiť aj ten lístok na vlak, aj účty za elektrinu a plyn ako v každej civilizovanej krajine. Pri primeraných daniach a odvodoch a lepšej snahe šetriť na sebe budete mať dosť peňazí, pán minister, aj na tých, ktorí potrebujú objektívne pomôcť, pomôcť aj samosprávam, ale aj na injekcie do hospodárskeho rastu. Naviac, pán minister, keď už teda od tých podnikateľov, od tých, ktorí sú aktívni a tvoria hodnoty, tieto peniaze beriete, na druhej strane ale vôbec neriešite vážne problémy podnikateľov, predovšetkým tých malých a živnostníkov, či už je to, či už to súvisí s zhoršujúcou sa finančnou disciplínou firiem, ktoré realizujú verejné projekty, ako je druhotná platobná neschopnosť, ale aj platby DPH tých dodávateľov, ktorí najprv musia zaplatiť DPH, aby predtým mohli vôbec dostať túto platbu naspäť. O vymožiteľnosti práva tu nemôže byť ani len reči.
Už keď som pri tom DPH, ja oceňujem, pán minister, aj keď ho tu nevidím nejak, priamo že prichádzate s iniciatívou predsa len, aby dodávatelia platili DPH až potom, ako dostanú zaplatenú faktúru. A chcel by som vám pripomenúť, že v pléne tejto Národnej rady alebo v programe tejto Národnej rady v rámci tejto schôdze mám návrh zákona, teda novely zákona o DPH, kde tento problém riešim. Ja verím, že sa pridáte, predovšetkým poslanci SMER-u, k tomuto návrhu a podporíte ho tým, že vláda už potom nemusí sa zaoberať týmto problémom v budúcnosti. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec, chcem sa len opýtať, či vaše vystúpenie bude ešte dlhšie, lebo máme jedenásť hodín.

Hudacký, Ján, poslanec NR SR
Minimálne ešte nejakých 5 až 10 minút.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Tak asi prerušme.

Hudacký, Ján, poslanec NR SR
Dobre, tak ďakujem pekne zatiaľ.

Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem oznámiť členom hospodárskeho výboru, že gestorský výbor budeme mať o 12.50 hod. v miestnosti č. 30 a nasleduje potom mimoriadny výbor o 13.00 hod. v tej istej miestnosti.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem iba oznámiť členom hospodárskeho výboru, že zasadnutie výboru bude dnes o 13.00 hod. v miestnosti č. 149. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani kolegyňa, no určite súhlasím s tým vaším záverom, aby ten návrh zákona sa vrátil naspäť na prepracovanie, ako aj prípadne ten dlhší čas na to, aby výbory mali viac času teda prípadne doplniť pozmeňovacími návrhmi tento, tento návrh zákona.
V každom prípade mám problém s týmto, s tým terminus technicus konečný užívateľ výhod. Vy ho prihadzujete v podstate tým dodávateľom v rámci verejného obstarávania. Ja si myslím, že my musíme predovšetkým pozerať na zabezpečenie toho verejného záujmu, toto musí byť číslo jedna. Čo sa týka dodávateľov, nech si pokryjú svoje náklady, nech majú primeraný zisk, nech dodajú ten tovar, tú službu, prípadne tú prácu v kvalite, načas, za primeranú cenu. A toto je, toto je dôležité. Možno si to v legislatívnej praxi používal, len tak trochu mi to navodzuje ten dojem, že ako keby sme sa my pozerali na tých dodávateľov, ako na tých, ktorí majú mať konečnú výhodu z toho verejného obstarávania, z tých verejných zdrojov. Takže, samozrejme, beriem to tak, že možnože sa to v tej legislatívnej praxi to používa, ale predovšetkým musím mať na zreteli ten verejný záujem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, začnem možno tým, čo tu už vlastne bolo povedané a konštatované, že nemyslím si tiež, že je nejaký vážny dôvod na to, aby sme takto urýchľovali tento proces, pretože to zneužívanie verejných zdrojov nie je záležitosť len niekoľkých týždňov v súvislosti s nákupom predraženého CT prístroja v Piešťanoch. Tiež si myslím, že vláda, ako to už bolo povedané viacerými, chce veľmi rýchlo nechať zabudnúť na tento problém a preto toto rýchle konanie prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.
Ja sa skôr, keďže tu máme pána ministra, budem prihovárať, aby sme minimálne, lebo viem, že to prejde a to legislatívne konanie v skrátenom legislatívnom konaní teda tento proces naštartuje, nie je to v našich rukách, hlavne nie v rukách opozície, ale aby sme minimálne natiahli ten priestor na prípravu možno pozmeňovacích návrhov medzi prvým a druhým čítaním a aby skutočne to nebolo hneď, aby sme v podstate našli čo najviac najlepších riešení na to, aby sme povedzme s týmto, s touto novelou zákona o verejnom obstarávaní poslúžili tým, ktorí to potrebujú a teda obstarávateľom, či už je to samotný, teda vláda, alebo aj ďalšie inštitúcie, ktoré majú na to právo, lebo verejné obstarávanie, respektíve kto môže sa uchádzať o verejné zdroje na realizáciu konkrétnych projektov, to je skutočne veľmi hlboký proces a problém, aj vzhľadom na to, že predovšetkým, čo potrebujeme zabezpečiť, to je transparentnosť celého procesu. To nie je len teraz, že sme natrafili skrze ten jeden problém na schránkové firmy a ideme okamžite riešiť schránkové firmy, pretože toto vyčerpáva najviac zdrojov. Nevieme jednoznačne posúdiť, že koľko je odčerpávané cez takéto prostredie, kde vlastne tieto zdroje plynú kdesi do daňových rajov. Skôr ide o to, aby sme posúdili všetky tie opatrenia, ktoré budú slúžiť k tomu, aby sme stransparentnili tento proces ako taký a aby sme sa zamerali na konkrétneho uchádzača, či to je schránková firma, alebo je to firma, ktorá má riadne, alebo jasné vlastnícke štruktúry. Myslím si, že to nie je až taký rozdiel. Potrebujeme poznať, kto je ten uchádzač, skutočne, kto je ten uchádzač? Čo je to za firma? Čo je to za spoločnosť? Referencie, tu nestačia len referencie.
Ja normálne v rozprave budem hovoriť o jednom konkrétnom príklade a to dopredu poviem teraz, Doprastav. Ako bola táto firma pripravená na to, aby mohla povedzme prevziať ďalšie verejné zákazky, keď už sa vedelo o tom, o jej finančnom zdraví, resp. o jej finančnej chorobe? Ako mohla táto firma získať ďalšie verejné zákazky?
A ideme ďalej, ďalší proces. To znamená, ako sa správa už po tom procese, realizácie tejto verejnej zákazky? Vieme dobre, že firma Doprastav má dlhy vo výške 458 mil. eur. Na to doplácajú ďalšie a ďalšie firmy, subdodávatelia. My musíme zobrať do úvahy aj celý ten proces a práve aj tento náš zákon, ktorý sme dávali už opakovane trikrát o ochrane subdodávateľov. Štát, respektíve obstarávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti za to, že len vyberie v súťaži a koniec.
Jednoducho musí sledovať celý ten proces, veď to sú verejné zdroje. To sú zdroje všetkých daňových poplatníkov. My musíme vedieť od toho generálneho dodávateľa, respektíve od obstarávateľa a to sú tiež záležitosti, či aj tento nemešká s platbami, či aj tento dodržiava všetky tie podmienky v rámci tej finančnej disciplíny. Musíme prejsť potom od toho generálneho dodávateľa, toho úspešného uchádzača, ako ďalej on narába s tými verejnými zdrojmi, ako idú k tomu prvému sprostredkovateľovi, tomu subdodávateľovi, atď. V konečnom dôsledku musíme brať, či to dielo, tá, ten tovar, služba alebo nejaká práca bola odovzdaná načas, bola odovzdaná v riadnej kvalite. Však to za to obstarávateľ musí niesť zodpovednosť.
Toto je celé, to musíme zakomponovať do celého zákona o verejnom obstarávaní. To predsa nemôže byť len o schránkových firmách.
Na jednej strane si poslúžili niektorí, ktorí vyhnali túto záležitosť až do ulíc, na druhej strane si vláda teraz rieši tú svoju boľačku tým, že prichádza s populistickým návrhom a rýchle, rýchle ideme riešiť schránkové firmy. Veď to nie je o tom a my tu rozprávame už tri roky prakticky o probléme, o komplexnom probléme.
Vy, pán minister, aj niektorí ďalší ministri sa už vyjadrili, ako pripravujete už komplexný návrh zákona, tri roky tu nie je, problém na problém. V konečnom dôsledku na to doplácajú, to je paradox, že verejné zdroje plnia, alebo štátnu kasu plnia ľudia cez svoje dane, daňoví poplatníci. A nad realizáciou tých verejných zdrojov vlastne doplácajú opäť títo ľudia, ktorí cez tie malé firmičky, ktoré v konečnom dôsledku prerábajú vlastne na týchto verejných zákazkách a tie dopady sú na konkrétne rodiny, čiže opäť na tých daňových poplatníkov.
Veď to je šialené niečo, čo sa tuto robí. My máme vytvorenú takú schránku, webovú stránku, nezaplatili mi faktúru. Ja som sa stretol s mnohými zástupcami rodín, malými živnostníkmi, ktorí vlastne sú na dlažbe, ktorí bojujú o holú existenciu, ktorí nemajú zaplatené faktúry a ktorí prichádzajú cez exekútora o vlastný majetok a my sa tu bavíme o schránkových firmách, o jednom probléme, maličkom probléme v rámci verejného obstarávania. Už keď to dávame teda, že urýchľujeme tento proces, tak aspoň pripravme ten návrh zákona čo najkomplexnejšie, pretože to nerieši, schránkové firmy jednoducho neriešia nič, vám poviem otvorene, nič, momentálne nič. Takže chcel by som vás poprosiť, pán minister, aby ste zvážili prípravu tohto návrhu zákona, respektíve tejto novely, aby sme hľadali skutočne možnosti riešenia a prispeli k transparentnosti celého procesu, ešte raz opakujem, celého procesu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán kolega, ja som veľmi rád, že si tu zdôraznil niektoré veci, ktoré sa, žiaľ, na Slovensku stávajú predovšetkým v súvislosti tak s verejným obstarávaním, kde obyčajne vyhrávajú firmy, ktoré jednak nie sú ani technologicky kompetentné, ani kompetentné z pohľadu ľudských zdrojov. Na druhej strane takisto vyhrávajú firmy, ktoré sú v zlej finančnej kondícii, ktoré absolútne nemajú šancu potom zrealizovať takéto projekty. Však môžeme spomenúť Váhostav, Doprastav, ktoré aj po tom, čo už boli vlastne v zlej finančnej situácii, tak vyhrávali ďalšie a ďalšie verejné obstarávania.
Ako si určite spomínaš, prakticky ja som dával návrh zákona o ochrane subdodávateľov aj na základe internetovského portálu "nezaplatilimifaktúry", kde sa prihlásili desiatky a stovky ľudí, ktorí nedostali zaplatené, teda malých firmičiek, živnostníkov, ktorí nedostali zaplatené. Žiaľ, poslanci vládnej strany tento návrh zákona neprijali.
Ale na druhej stane musím povedať, že niektorí ani poslanci z opozície neprekročili svoj tieň. A len preto, že to bol návrh z KDH, tak takisto za neho nehlasovali. Ja som presvedčený, že tento návrh zákona je veľmi dobrý. Je veľmi dobrý. Ak by bol uplatnený, už v podstate dva a pol roka, keď som ho dával prvýkrát, mnohých takýchto problémov sme mohli ušetriť, predovšetkým čo sa týka malých podnikateľov a živnostníkov. Tieto rodiny sú vo vážnych existenčných problémoch len preto, že sa tu hrá v podstate na nejakú opozíciu a vládnu stranu, len preto, že obhajujeme v podstate veľkých silných hráčov, ktorí nemajú na poli verejných zákazok čo robiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja len chcem v podstate opraviť pána poslanca Matoviča s tým, že nebolo treba realokovať tieto zdroje, pretože tieto zdroje boli disponibilné v operačnom programe Doprava. Bolo ich skutočne toľko, že sa vlastne prakticky nečerpali. Takže to je len oprava.
Nebol som celkom pri tej debate ohľadom jadrovej energetiky, aj keď teraz ten náš vstup už sa nedotýkal tej jadrovej energetiky. Ale treba poznať aj pozadie celej energetickej koncepcie, pretože tu rôzni ľudia hovoria rôzne názory, svoje nejaké, by som povedal, takéto vnímania a možno niekedy až sny. Treba, aby sme poznali skutočne štruktúru energetiky, v podstate tých zdrojov, z ktorých elektrickú energiu generujeme, samozrejme, aby sme brali do úvahy predovšetkým bezpečnosť dodávky elektriny. A ja si myslím, že jadrová energetika napriek tomu, že obhajujem všetky efektívne formy generovania elektrickej energie a vôbec energií v podstate, ešte bude musieť byť dlhodobo v našej energetickej koncepcii na Slovensku. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister vnútra, rozhovorili ste sa teda dosť doširoka, ja si myslím, a možno by bolo lepšie, keby ste sa viac držali toho vášho rezortu a hlavne riešenia množstva káuz, ktoré sú spojené aj s touto vládou.
Okrem iného teda ste hovorili aj o odkúpení materskej spoločnosti SPP, aké to bolo výhodné pre túto krajinu. Ja si to vôbec nemyslím. Myslím si, že teda to bolo nezmyselné rozhodnutie. Vyhodili ste zbytočne 60 mil. eur za odkúpenie tejto materskej spoločnosti, pričom každý rok táto materská spoločnosť bude niesť na svojich pleciach takmer 80 mil. eur ročne. To všetkého, samozrejme, budú musieť zaplatiť daňoví poplatníci, teda aj tí, ktorým naoko prostredníctvom cien za plyn šetríte ich rozpočty. Štát mohol a mal regulovať cenové návrhy vo valnom zhromaždení SPP, kde mal v podstate majoritu 51 %. Čiže nebolo vôbec treba odkupovať materskú spoločnosť. Naviac, ceny plynu a vôbec energií sú regulované regulačným úradom ÚRSO, a nie Úradom vlády. Takže skutočne táto transakcia bola nezmyselná. Ak ste teda niekoho odbremenili týmto spôsobom, odkúpením tohto podielu, tak odbremenili ste predovšetkým minoritného investora, súkromného investora, ktorý si skutočne teraz môže deliť len zisky z niektorých dcérskych spoločností, predovšetkým z Eustreamu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán... (Ruch v sále.)