Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán spolupredkladateľ, vážená pani spravodajkyňa, ctení hostia, ani nie sú, ja som si dnes ráno vytlačil taký spomienkový jeden materiál 17-stranový, nebudem ho čítať, žiadne strachy, len jednoducho donútila ma samotná atmosféra, ktorá vyplýva z tohto zákona, k tomu, aby som si na niektoré veci zaspomínal, poviem to,...
Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán spolupredkladateľ, vážená pani spravodajkyňa, ctení hostia, ani nie sú, ja som si dnes ráno vytlačil taký spomienkový jeden materiál 17-stranový, nebudem ho čítať, žiadne strachy, len jednoducho donútila ma samotná atmosféra, ktorá vyplýva z tohto zákona, k tomu, aby som si na niektoré veci zaspomínal, poviem to, v príslušnej chvíli. Zatiaľ ma celkom milo prekvapil citát, ktorý som si tam niekde odpísal, priznám sa, nie som filozof, ale veľmi sa mi páčil. Je to citát Platónov a hovorí: "Alebo si myslíš, že ústavy rodia sa odkiaľsi z duba či zo skaly a nie z mravných názorov vládnucich štátov?" Múdra reč Platónova a ten materiál popíšem potom v ďalšom vystúpení.
Venujeme sa tu organizáciám, ktoré majú 100-percentné zastúpenie štátu, to znamená, mohli by sme skoro povedať, štátnym firmám. No existuje tu okrem takého oficiálneho názvu aj názov, ktorý je menej oficiálny, hanlivý, ale ktorý ľudia vynaliezaví celkom primerane povedali a využívajú pri tejto súvislosti aj taký názov, ako je dojná krava, trafika či dokonca tunel. Ja viem, nie sú to pekné výrazy a nie sú úplne ani adekvátne vážnosti témy, ale, žiaľ, práve takéto výrazy sa zjavujú v súvislosti so štátnymi organizáciami.
Príčina nie je ale v tom, že by tieto organizácie boli naozaj neschopné zmysluplnej samostatnej existencie. Skôr je príčina v tom, že sa občas niekedy, niekedy dokonca dosť často, dostávajú do ich správnych vedúcich orgánov ľudia, ktorí sú schopní, ale s dodatkom všetkého.
A ja si dovolím tak, samozrejme, nepresne, každé rozdelenie je do istej miery vecou výberu autora, rozdeliť tie typy, ktoré sa uchádzajú o takéto pozície vo vysokých funkciách, organizáciách zo 100-percentným zastúpením štátu, do takých troch skupín.
Jedna taká prvá skupina, by som ju nazval, že sú to vykonávači. To sú ľudia, ktorí prejdú formálnym výberovým konaním. Majú dopredu jasné, že vyhrajú, ale majú dopredu jasné aj zadanie, s ktorým prichádzajú do tej funkcie, a oni si potom to zadanie celkom verne a zodpovedne plnia voči tomu, kto sa postaral o to, aby sa do tej funkcie dostali, a občas nezabúdajú aj tak trocha na seba. Lebo možno si povedia takú vetičku, veď som tu iba raz, bola by to škoda nevyužiť. A potom sa stáva to, že takíto ľudia konajú nie v záujme organizácie, ktorú reprezentujú, vedú alebo ktorí vo vysokých orgánoch pracujú, ale, naopak, vykonávajú úkony, ktoré túto organizáciu poškodzujú, a sú v priamom rozpore s tým, na čo vstúpili na pôdu konkrétneho riadiaceho orgánu. To je taká najťažšia skupina, najmenej pekná.
Potom o niečo krajšia, ale rovnako nepekná, je skupina trafikantov. Tí už zase možno nemajú také priame zadanie, ani toľko neškodia, ale prichádzajú do týchto funkcií takpovediac skoro za odmenu. Ktosi im za niečo vďačí, a keďže atmosféra, politická situácia to umožňuje, tak ho podstrčia do tej funkcie. Mnohokrát to nie sú zase ľudia, ktorí by boli možno generálnymi riaditeľmi, ale ideálny priestor pre takýchto trafikantov nachádzame napríklad v dozorných radách. Schvália všetko, čo sa povie. Vedia, že nemajú tam úlohu veľmi kritizovať, oponovať alebo napádať, skôr tak požehnať to, čo požehnať majú bez toho, aby sa nad tým hlbšie zamýšľali.
Ale buďme spravodliví, okrem skupín vykonávačov a trafikantov existuje aj skupina férových, čestných ľudí, ktorí majú vysokú odbornosť, majú aj ambíciu dačo z tejto odbornosti a schopnosti riadiť, a nie doriadiť, chcú preukázať a stáva sa, buďme spravodliví, že aj takáto skupina ľudí sa dostáva do vedúcich funkcií aj napriek tomu, že politika a politici radi ovplyvňujú práve tieto výbery.
Nedokážem, samozrejme, povedať, aký veľký podiel skupín vykonávačov, trafikantov a férových šéfov sa dostalo do týchto funkcií. Môžme sa len oprávnene domnievať, že skupina tých férových je štatisticky menej významná, a skupina vykonávačov a trafikantov je väčšia, akoby sme si pre zdarný spôsob riadenia týchto organizácií, ktoré reprezentujú záujmy všetkých občanov štátu, mohli želať.
No a teraz sme pri tej podstate tohto zákona, ktorý minule predkladatelia pán poslanec Kadúc a Hraško stiahli, a som im vďačný a som ozaj aj tak trocha hrdý na to, že ma prizvali teraz k tomuto obnovenému predloženiu, pretože som úprimne presvedčený, že tento zákon je naozaj schopný reálne, funkčne a ľahko zmeniť situáciu v tom slova zmysle, aby sme naozaj mali skupinu vykonávačov, poplatných práve vládnucej elite, v úvodzovkách elite, príliš veľkú. Rovnako aby tam skupina tých trafikantov nebola až taká štatisticky dôležitá a významná, ale aby sa, naopak, rozrastala skupina tých ľudí, ktorí majú ambíciu a schopnosť a vedomosti posunúť firmy, za ktoré zodpovedajú, dopredu.
No a v tomto zákone sa nachádza niekoľko nádherných drobnôstok majstrov, ktoré naozaj túto vec umožňujú, a potom sa tam nachádza jedna vec, v ktorej ja vidím podstatu, ktorá to krásne podopiera, a ak to prijmeme, tak myslím si, že otázka nejakých trafík a pochybovaní o tom, že kto sa dostane do funkcií v týchto podnikoch, môže byť veľmi elegantne v prospech náš všetkých, teda nemyslím poslancov, ale občanov Slovenskej republiky, vykonaná.
Poďme sa pozrieť na niekoľko týchto majstrovských drobnôstiek. Kolega Hraško už vlastne prešiel tú kostru a ja sa teda budem venovať len tomu, čo ma osobitne zaujalo a čo považujem za hodné zdôraznenia a využitia ako argumentácie na to, aby sme sa pre takúto zmenu, pre potrebnú zmenu rozhodli.
Takže vyslovená pre vás drobnôstka je tá, že v takých výberových konaniach musí byť dopredu jasné, že kto sa do nich prihlásil. Taká banálna vec, že sa možno niekomu bude zdať, kto nemá s tým skúsenosti, že o čom to vlastne hovorím. Ale viete, aká je prax? Mnohokrát je s ľuďmi, ktorí sa zaujímajú o takéto funkcie a ktorí vedia, že tam prichádzajú možno z dôvodov, ktoré nie sú len tak čisto objektívne a že sú tam nasmerovaní, spája sa doslova atmosféra tajomstva. Nevedno, kto sa tam prihlásil. Sú tu rôzne dohady. Prihlásil sa, neprihlásil sa, bude tam aj tamten? Hej, počul som. V štátnej organizácii, a my máme problém jasne pomenovať, kto má záujem, ambíciu uchádzať sa o vysokú funkciu. Tento zákon to pekne rieši. Jednoducho dopredu musí byť zverejnená celá skupina záujemcov o tú funkciu. A je to veľmi správne a potrebné. Dopredu si každý môže zistiť z občanov, kto ho bude v tom štátnom podniku zastupovať. Akou charakteristikou, s akým životopisom, s akými ambíciami. Naozaj drobnôstka, ale majstrovská a potrebná.
Pozrime sa na ďalšiu vec, a to je otázka atmosféry samotného verejného vypočutia takéhoto uchádzača. Viete, ako sa takéto vypočutia v minulosti a aj v súčasnosti často vykonávajú? Za zatvorenými dverami, skupina, ktorá je tam zriadená ministrom, alebo teda orgánmi, ktoré zodpovedajú za ten podnik, ktorý zriaďujú, sa zíde, dá niekoľko otázok. Mnohokrát sú to len formálne záležitosti a spôsobuje to veľmi zlé veci, napríklad aj také, že sa tam veľmi zbytočne hovorí o veciach, ktoré vôbec nie sú dôležité pre výber toho uchádzača. Je to proste za zatvorenými dverami a čo sa tam povie, to vlastne si zapamätajú len tí účastníci. Môžu to potom nejak reprodukovať, ale verejnosť sa o tom nedozvie nič.
O čom hovorí tento zákon? O tom, že je to ozaj verejné vypočutie, že tam majú právo prísť občania, zrejme v rámci technických možností, ktorých to zaujíma. A vzhľadom na to, že máme tú vyspelú techniku, internetové prenosy, tak je možnosť, aby prišli ľudia sa pozrieť na takéto výberové konanie z pohodlia svojich domovov, jednoducho cez webovú sieť. No úžasná vec. Ak sa niekto o to uchádza a je to ozaj človek schopný a má svoju víziu, ktorú chce výberovej komisii predostrieť, no prečo by si to nemohli pozrieť všetci, ktorých to zaujíma? Naozaj tým dokážeme zabrániť absolútne zločinným postupom, ja ich smelo tak nazvem.
Keď zaspomínam na niektoré veci, ktoré sú napríklad spojené so štátnymi lesmi, dodnes napríklad boli takí šéfovia, ktorí dokázali podpísať zmluvy, ktoré platia a zjavne devastujú ekonomiku podniku. Nebohý právnik Valko bol požiadaný ako expert z expertov, aby sa pokúsil o zrušenie takýchto zmlúv. Ani tomuto excelentnému právnikovi sa to v minulosti nepodarilo. Proste takéto typy vieme dostať tým anonymným a účelovým nepekným spôsobom tých vykonávačov do takýchto funkcií. Tak preto je ohromne dôležité, aby ľudia vlastne mohli počuť, vidieť názory uchádzača. Veď on nejde zo súkromných vôd, on nás tam ide reprezentovať.
Ďalšia drobnôstka majstrov. K tej som si vlastne pripravil ten materiál. (Rečník zobral do rúk materiál.) Ja som si ho vytlačil pre seba, je niekde aj na mojej stránke zavesený. Je to materiál, ktorý som voľakedy nazval "Moje kroky pre štátny podnik Lesy Slovenskej republiky". Bol to materiál, na ktorom som pracoval niekoľko dlhých dní, a bol predložený v súvislosti s tým, že som sa uchádzal kedysi o funkciu generálneho riaditeľa štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky. Ja viem, tento zákon presne na štátny podnik neni ušitý, ale mne to pripomenulo, lebo výberové konanie v štátnom podniku je veľmi podobné, tú atmosféru.
A ohromne sa mi páči ďalšia drobnôstka, ktorá tu hovorí o tom, že v tomto výberovom procese musí byť predložený projekt. Projekt, ktorý jasne charakterizuje to, k čomu sa uchádzač hlási, čo chce zmeniť, aké má ciele, aké má metódy, akú má filozofiu svojej práce.
A prečo hovorím o tomto materiáli a prečo som si ho takto nostalgicky vytlačil? Ja som si ho prečítal a hovorím si, ja by som to bol schopný podpísať aj dnes po toľkých rokoch. Nemal by som s tým problém. Možnože niektoré veci by som zošperkoval.
Viete, ako bolo naložené s týmto materiálom, ktorý som ako keby vo vedomí toho, že raz budeme mať takýto zákon v snemovni, doslova rozoslal po Slovensku kolegom a ktorý bol niekoľko týždňov dopredu oponovaný, ku ktorému sa ľudia mohli vyjadrovať, niektorí sa zasmiali, niektorí povedali, fajn, treba to skúsiť, niektorým sa to dokonca páčilo veľmi. Neni to podstatné. Ten materiál neni žiadnou brilantnou prácou, ktorá by nemala konkurenciu. Ja tam vzadu aj tuším som napísal takú vetu, že sa teším na otvorenú súťaž takýchto predstáv a že verím, že zvíťazí tá najlepšia.
Viete, prečo o tomto materiáli hovorím a prečo sa mi páči tá klauzula, ktorá hovorí o tom, že musí byť predložený takýto materiál, projekt, zámery uchádzača a že musí byť zverejnený? No preto, že vtedy komisia na ministerstve pôdohospodárstva, ktorá o tomto materiáli vedela a ktorej som to aj predložil potom v technickej podobe materiálnej, ani len sa ho nedotkla. Si pamätám, že ako keby som tam položil niečo smradľavé, čoho sa treba štítiť, niečo nenáležité. Ale si pamätám na také skvelé veci, akože sa ma spýtali: "No, vážený pán uchádzač, vymenujte nám investičné majetky, aká je tam štruktúra investičného majetku v takejto firme?" Voľakedy som sa venoval ekonomike, tak som dačo vymenoval, ale som zabudol niečo povedať. Predstavte si, zabudol som na takú vážnu vec, ako sú lesné železnice, ktoré už síce desaťročia nefungujú, ale ešte kvôli zotrvačnosti v účtovných osnovách v štátnom podniku zostali. Chyba. Človek, ktorý sa uchádza o reformu lesníctva, o reformu podniku, ktorý mal predložený projekt na 17 stranách, ktorého sa nikto ani nechytil, ale zistili u takéhoto kandidáta takú vážnu ujmu, že on nevedel, že existujú aj lesné železnice ešte zaradené do portfólia. Alebo z iných úst sa ozvala taká otázka: "Vymenujte nám druhy kontroly." Nevedel som si spomenúť, že existuje aj nejaká následná kontrola.
Ja viem, môže to teraz vyznievať ako nejaké vylievanie sa srdiečka po rokoch. Nie. Chcem len povedať, že to je nesmierne dôležité, čo v tomto zákone sa hovorí. Musí predložiť, musí byť jasné, čo chce, musí to byť dopredu zverejnené. Každý má právo sa s tým zoznámiť. Viete, ako nádherne vieme vyfiltrovať uchádzačov práve týmto spôsobom? Dá sa napísať, samozrejme, krásna vec, a nemusí sa splniť. Ale ten záväzok tu je. Ten človek, ak bude vyberaný, tak vlastne bol vybraný aj so svojím programom a už potom nemôžme vykonávať čosi, čo má byť vykonané len účelovo, šu-šu-šu, v prospech niekoho, keď on vlastne prišiel s víziou, ktorá zvíťazila.
Spomínajú sa v zákone aj platové podmienky. Kolega Hraško to už popísal presne. Je tam dokonca aj príloha, ako sa plat vypočítava. No nesmierne dôležité, aby bolo jasné, za akých okolností, lebo je pravda, že vysokému funkcionárovi patrí aj vysoký plat. Prečo nie. S vysokou zodpovednosťou. Ale ten plat má byť dopredu daný, aby sa vedelo presne, že to nebude nejaké dojednávanie, akože koľko a za čo? A má to oporu zase v praktických skúsenostiach.
Pamätám sa na časy, kedy zvíťazil vo výberovom konaní skutočne férový chlap, ktorý dokázal veľa toho urobiť. Ale viete, že nastúpil až vyše dvoch mesiacov po tom, ako vyhral výberové konanie? A dôvod bol prostý, nebol spokojný s platom, on si povedal, že má cenu vyššiu, a dva mesiace sa naťahovali o plat. Bol to potom slušný plat, dokonca v Trende, keď bol zverejnený rebríček platov, tak bol v prvej päťke, ale budiž, bol to prípad, keď možno ten vysoký plat bol namieste.
No ale predsi toto nemá byť priestor, aby uchádzači potom okrem toho, že predložia svoje ambície a že sa nejakým spôsobom vyprofilujú a ukážu svoje ciele, že by potom dojednávali ako kdesi na trhu svoje ocenenie a to ocenenie môže potom byť tak rozdielne, že niekto bude robiť tú prácu za 2 mil. a niekto za 200-tisíc. Na to nie je dôvod v štátnom podniku. A inak systém, ak sa pozriete do tej prílohy, ja ju nebudem popisovať, je nastavený tak, že naozaj vychádza z vitality, životaschopnosti, výsledkov, veľkosti podniku, o ktorý ide, teda o štátnu organizáciu so 100-percentnou účasťou štátu.
Takže to boli tie drobnôstky majstrov, ktoré sa mi ohromne páčia a mne potvrdili, prepáčte, človek v mojom veku už veľa spomína, potvrdili, že to sú nie výmysly nejakých poslancov, ktorí teraz počuli čosi, čo by sa mohlo spracovať do podoby zákona, aby sme tu mali o čom rozprávať, ale to sú veci, ktoré priamo reagujú na život a vychádzajú z toho, že ten život nám povedal jasne, toto nie je dobrý spôsob. A nejde o maličkosti. Ide o významné, mnohomiliónové, teda firmy s mnohomiliónovým obratom, ktoré zastupujú nás všetkých a ktoré pre nás všetkých majú slúžiť. A slúžiť tak, aby pracovali kvalitne, aby ľudia, ktorí ich riadia, boli naozaj ľudia, ktorí tam prichádzajú s ambíciou tomu podniku dať čosi zo svojej osobitnosti, potiahnuť ju ďalej, aby raz, keď budú stadiaľ odchádzať, im nikto nemohol povedať, že to doriadili, ale že to riadili tak, že majú byť na čo hrdí. A nech sa páči, tí, čo prídu po nich, nech to potiahnu zase ďalej.
To boli drobnôstky, ale zakončím to tým pilierom, ktorý som spomínal. A je to vlastne aj moja ambícia, preto som aj vstúpil do procesu, ktorý predložili kolegovia. Ja viem, že sa ťažko vyhodnocujú tie jednotlivé veci, že ktoré sú akože vážne, lebo ony sú všetky dôležité a sú skĺbené v tomto návrhu. Ale je tu predsi len vec, ktorú ja osobne považujem za dominantnú a ktorú treba jasne tu priklincovať.
Je to otázka tá, že ak niekto ide do vysokej funkcie s dobrým platom, s dobrými náležitosťami, ktoré mu naozaj patria, ak jednoducho má tam vysoký spoločenský aj osobný kredit, v tejto funkcii, musí to byť vyvážené vysokou zodpovednosťou, ku ktorej sa netreba báť doložiť slovíčko "hmotnou" zodpovednosťou. Človek, ktorý má túto ambíciu, ktorý chce robiť aj závažné rozhodnutia, musí si byť vedomý jedného, že nie vtedy, keď urobí nejaký riskantný krok, ktorý nemusí vyjsť, to treba brať ako súčasť hry, za to sa nemôžu ľudia odstreľovať vo funkciách, lebo sa to môže stať. Ale ak sa dokáže - a vieme to z minulosti nie tak dávnej, že to vieme ľahko dokázať -, že ľudia miesto, aby riadili organizácie, tak ich chcú doriadiť, že tí ľudia dokážu urobiť také veci, ktoré sú vyslovene prejavom úpadku morálky a ktoré elegantne poškodia tú firmu, a oni odídu potom nie potrestaní, ale odvolaní za nejakými vyššími úlohami. Tak je to niečo, čo spôsobuje morálnu devastáciu a spúšť nielen v týchto firmách, ale celospoločenskú.
A preto je tu nesmierne dobré, a som rád, že sú medzi vami viacerí poslanci, čo aj v minulosti už o tom hovorili, toto sme my nevymysleli, toto sme my nepriniesli ako objav vykopaný zo zeme, ktorý nikto ešte na svete nevidel. Nie. Tento diamant tu už putuje, len voľáko nechceme vidieť, že vie skutočne zablýskať tým správnym smerom. A upozorňujeme teda na to, že bez hmotnej osobnej zodpovednosti ľudí nie je možné nikoho menovať, pretože vždy tu bude nebezpečenstvo, že ľudské slabosti zvíťazia a tie tiché úlohy, ktoré sa takýmto nominantom dajú bez takéhoto istenia, môžu byť veľmi devastujúce pre našu spoločnosť.
Myslím si, že je to aj v dôvodovej správe, a v inej súvislosti som to aj spomenul, taká základná výhrada voči takémuto názoru o hmotnej zodpovednosti ľudí, ktorým sa dokáže, že vedome konali zle, a vravím, takýchto príkladov nájdeme v minulosti dostatok, to nie sú pochybenia takého typu, že niečo sa nepodarilo, ale práveže niečo sa podarilo až veľmi, účelovo a jasne, s vedomím, že som nepostihnuteľný, tak taká hlavná oponentúra voči tomuto býva, že: Ale, prosím ťa pekne, keď toto dáte do zákona, kto s takýmto rizikom zobere takúto vysokú funkciu? Veď každý sa zdekuje, každý povie, no a ja budem platiť za to, keď mi dačo nevyjde, keď budem musieť znášať náhradu škody mnohomiliónovej? Takže nie, ja ju zaplatím do konca života, ale ešte bude predmetom dedičského konania, že moji potomkovia budú musieť to prebrať ako moje záväzky voči štátu?
Som presvedčený, že pravda je úplne iná a úplne jasná, že práve tá skupina, tá tretia, nie tí trafikanti, nie tí vykonávatelia, ale tí féroví, ktorí majú schopnosti, ambície, vedomosti a odvahu, tak tým táto klauzula najviac pomôže, lebo kľudne môžu povedať všetkým, ktorí budú chcieť nejakým spôsobom otvoriť cestu k tej funkcii a podporiť ich: Áno, ďakujem za férovú podporu. Ja mám tú silu, mám tú schopnosť, mám tú odvahu. Ale, vážení ľudia tam kdesi v pozadí, čo viete potiahnuť nitkami a ovplyvňovať aj generálnych riaditeľov a šéfov dozorných rád, toto vám jasne odkazuje jednu vec, vy nemôžte odo mňa chcieť neférové kroky. Dopredu je to istené, že ak by ste ma k tomu nútili, tak ma nútite vlastne k tomu, že raz keď sa to všetko zmení, a vieme, že raz sa všetko zmení, a prídu tu iní, ktorí na to poukážu, tak ja nebudem pred nimi sa triasť strachom, že a teraz mi to zrátajú. To odo mňa nemôžte chcieť, páni ministri, to odo mňa nemôžte, páni šéfovia kdesi tam hore vysoko.
Takže, naopak, v tejto klauzule nie je žiadne ohrozenie záujmu o takéto funkcie, tu je veľmi elegantná, efektívna poistka, aby ľudia, ktorí takúto funkciu zoberú, vedeli, že budú môcť byť vnútorne slobodní, že budú konať ozaj možno aj s rizikami, možno aj s problémami, nie možno, určite, to vždy je veľmi ťažká rola, ale s vedomím, že budú slobodní, pretože nikto ich nedokáže práve vďaka tejto klauzule donútiť k tomu, aby konali tak, aby ohrozili sami seba, pretože by mohli spôsobiť škodu.
Nebudem popisovať tie detaily, je to tam pekne urobené. Nie je to tak, že niekto urobí chybu a hneď letí pred súd. Má to v rukách generálny prokurátor, treba mu to dokázať. Isteže, môže byť oprávnená debata o tom, že to dokazovanie môže byť ťažké. Môže. A v prípade pochybností v prospech obvineného, tak ho neodsúdia. Ale ja vám garantujem, že v minulosti nie tak dávnej máme ľudí, ktorí keby to súdnictvo pracovalo tak, ako to chceme, aby pracovalo, a dúfajme, že aj bude, tak by nemali mať žiadne problémy súdy takýchto ľudí odsúdiť. Pretože zjavne siahli rukou kradmou na štátny majetok a robili to v súlade so zadaním kdesi, kdesi zhora.
Takže zakončím. Prečo, prečo neprijať takúto úpravu? Rieši odmeňovanie, rieši výber, vnáša čistotu a garantuje, že tí ľudia budú mať nad sebou dostatočne veľký tlak na to, aby so všetkými rizikami konali v záujme firmy, do ktorej riadenia boli povolaní svojou osobnou ambíciou a vybraní tými, ktorí za to zodpovedajú.
Takže to je asi to, čo by som chcel zdôrazniť. Nechcem zakončiť obligátnou požiadavkou, že podporte. Skôr poprosím vás, zamyslite sa, zamyslite sa, či práve toto nie je jeden z tých návrhov, ktorého konštrukcia je tak jasná, že prečo to odkladať, aby som sa nedočkal toho ako včera z úst pána podpredsedu vlády Kaliňáka, že som sa dozvedel, aké úžasné nápady na jeho ministerstve vznikli ohľadom podpory pomoci a odmeňovania bojovníkov proti korupcii. Dokonca tam boli také skvelé úvahy, akože to riešia komplexne, že aj organizácia bude musieť vykonať opatrenia. Ja hovorím, Bože, kde som to už čítal? Aha, v tom našom návrhu, na ktorom sme niekoľko mesiacov robili, naši právnici a celý klub.
Chvalabohu, že tu bude ten návrh, ale až v novembri tohto roka. Už vyše roka mohol pôsobiť. Možnože bude lepší. Ja viem, že pán minister má inú skupinu ľudí, ktorá mu dokáže v tomto pomôcť. Bodaj by to tak bolo. Len ja sa spytujem, na to sme tu, aby sme jeden deň hovorili "ukrižuj ho" a druhý deň sa tvárili ako víťazi veľkých cien?
Takže ak osud tohto zákona o podpore pomoci a odmeňovaní bojovníkov proti korupcii má takýto zaujímavý virtuálny priebeh, bolo mi povedané, že som naivný, že predsi, pán poslanec, veď to chodí takto, veď to predsi vy neviete, ako to sú, to sú politické hry. Čerta ma po politických hrách! Chcem, aby tie zákony boli pre ľudí. A dobre, že pán minister vnútra, pán podpredseda vlády, s týmto vyšiel. Len škoda, že tak neskoro.
Takže, prosím, hovorím to ako príklad zo včerajšia k dnešnému dňu k tomuto zákonu, ak na tom vidíte chyby, povedzte, že nie, že takto nemôžme vyberať zodpovedných ľudí do funkcií. Ale ak si myslíte, že takto môžme, tak nečakajme zase na rok 2015, aby zase niekto si povedal, že teraz je tá chvíľa, aby sme tomu naivnému Mičovskému ukázali, že my to urobíme lepšie. Ukážte to už teraz, že to urobíte lepšie, je to prvé čítanie, skvelá možnosť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
