Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ja len pár poznámok k Zákonníku práce. To si nechám na inokedy, lebo to bude na dlhšie, ale k tej agentúrnej práci. Vy často používate príklady, ktoré vyhovujú vám. Ja to chápem a rozumiem tomu. Ja použijem príklad, ktorý vyhovuje mne. Je to z praxe, poznám.
Viete, mne by neprekážali agentúry, keď by prideľovali malým firmám vysoko vzdelaných ľudí, ktorých tá firma nepotrebuje na dlho. To chápem. Ale nechápem, keď agentúry hľadajú zamestnancov do výrobného procesu, dlhodobo, je ich veľa a popritom ten zamestnávateľ, ktorý tam má zamestnanca v trvalom pracovnom pomere, zarába viac peňazí pri tej istej práci, ako robí agentúrny. A ono to má vplyv aj na výšku zamestnanosti, lebo ja viem z vlastnej praxe, nemusím ísť ďaleko, poznám veľa tých agentúr, dokonca sedel tu jeden kolega, predchádzajúci, ktorého manželka vlastnila takú agentúru. A on povedal, tak ja som dotiahol tohto zamestnávateľa, tak tam budú aj moji robiť. Ale bol som sa pozrieť za aké peniaze. Oveľa menej, ako keby robili. Takže to mne prekáža. A samozrejme, že prekáža mi aj to, že na úkor našich ľudí, ktorí by tú prácu robiť mohli, tu agentúry doťahujú cudzincov. A popritom si mnohokrát objedná ubytovacie zariadenie, ktoré patrí tomu zamestnávateľovi, jedáleň, ktorá patrí, tam si ešte urobia vzťah, že si to prepožičajú navzájom, čiže tu vyplatí, tu vyplatí, tu vyplatí zisk, maximalizuje si svoj zisk, a to, čo ostane, tak prerozdelí na nejakú almužnu tomu zamestnancovi. A mi, naozaj to mi prekáža... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja len nejaké štyri poznámočky. Áno, je rozdiel medzi ponímaním Zákonníka práce liberálno-pravicovým, jak ste to nazvali, a naším určite, lebo my chránime zamestnanca a vy sa snažíte silou-mocou chrániť zamestnávateľa. Netvrdím, že to netreba, ale z praxe vieme, že mnohokrát je veľmi zneužívaná tá takzvaná sloboda medzi dohodou zamestnanca a zamestnávateľa, ale o tom neskôr.
Na vašom mieste by som rok 2002 radšej ani nespomínal, lebo pamätníci si pamätajú, čo ste všetko poprijímali pred voľbami v roku 2002, a následne, keď ste sa dostali k moci, tak ste všetky sociálne zákony, ktoré ste predtým prijali, zrušili, ale to už akože je, je dávno.
A k tomu, k tomu, že odchádzajú firmy. No logicky že odchádzajú, nie kvôli tomu, čo vy vravíte, ale preto, že ony sem prišli za lacnou pracovnou silou. A keďže našli ešte lacnejšiu niekde, tak buď odišli kvôli tomu, alebo prestal byť odbyt na ich výrobky, no tak hľadajú nejaký nový, iný výrobný program a idú niekde inde. Takže nehovorte, že to je kvôli zlému, zlému podnikateľskému prostrediu.
No a to základné vzdelanie, to je na dlho, ja už som to tu párkrát vo vystúpení spomínal, že treba hľadať niekedy na začiatku 90. rokov, keď takzvaný trh vlastne zničil poľnohospodárstvo, pôda sa rozdelila a takmer 70 000 pracovných miest, ktoré tam bolo pre práve týchto, ktorí mali základné a nižšie vzdelanie, tam pracovali, jednoducho stratili prácu. Čiže hľadajme príčiny toho a nehrajme sa tu na to, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1212.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s vaším rozhodnutím navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona výbory prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Všetko, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Pani predsedajúca, pri dvoch hlasovaniach, č. 90 a 92, ma vykázalo hlasovacie, že som sa zdržal, ale som za.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, nepredpokladal som, že v záverečnom slove poviem niečo iné, než že ďakujem všetkým, ktorí podporia návrh tohto zákona. Ale to, že zo strany kolegu Brocku jeho vystúpením došlo k zneužitiu aj tohto zákona na nejakú prednášku alebo ja neviem, čo to má znamenať, to mňa osobne už neprekvapuje, lebo som od neho zvyknutý na všeličo.
Tvrdí, že tento návrh zákona dávali pred pol rokom. Ja som tento návrh zákona dával v roku 2011, pán Brocka. V roku 2011 a nebol dokončený. Bol prerokovaný v prvom čítaní, v druhom už nebol preto, lebo ste v rámci vašej kreativity v parlament povalili vlastnú vládu. Ja za to nemôžem. Za to môžte vy.
Je zaujímavé, že prichádzate vy s takýmto návrhom zákona teraz. Keď tu sedel v parlamente poslanec za KDH a primátor hlavného mesta, ktorého plat je určite iný než plat niektorých poslancov alebo pána kolegu Petráka, tak ste s tým neprišli, a mohli ste, mali ste väčšinu. Boli by ste predložili, schválili a bol by pokoj. Bol by pokoj. Prečo ste to neurobili? Lebo ste takí, akí ste hovorili nám. Ja to slovo nepoužijem, alebo radšej áno, farizeji. (Potlesk.)
Viete, vy hovoríte o nás, že sme farizeji. A čo si mám myslieť o človeku, ktorý vehementne vykrikuje a dokonca použil nejakú číslovku euro, ktoré by mohli mať poslanci viac, pardon, poslanci, dôchodcovia viac, keby sme znížili DPH. No, vážení, vy ste boli vo vláde, keď ste DPH zvýšili. A áno. Tí dôchodcovia už odvtedy mohli mať o tých 35 euro doteraz viac, mohli mať, pán Zajac, mohli mať. No nemajú, lebo vy ste to zvýšili.
Ale ja rozumiem tomu, rozumiem tomu, že mnohí poslanci iné rozprávajú vtedy, keď sú koaliční, a iné vtedy, keď sú opoziční. Občas tomu rozumiem. Ale vy, ktorí ste vlastne nikdy nič neboli, len tuto v parlamente, tak asi neviete, aký je život okolo.
Chcem ešte poznámku k pánovi Hlinovi. Týka sa to asi 400 ľudí, presná evidencia neexistuje, ale mám také informácie, že je tam plus-mínus, uvidíme, až keď sa o to prihlásia. Ale súhlasím s vami, že ľudia trpeli aj pred, aj počas komunizmu, aj teraz trpia. Ja tomu rozumiem. A je mi ľúto tých ľudí a verte, že mi prichádza dennodenne príliš veľa žiadostí o takú, onakú podporu a nebudem tu hovoriť, akým spôsobom som im pomáhal alebo im pomáham. To beriem ako takú ľudskú samozrejmosť.
A ešte jednu poznámku. Pán kolega Brocka odchádza. Skúste si prečítať včerajšie noviny a skúste si prečítať vyjadrenie vášho bývalého predsedu strany a aj vaše, čo sa udialo pred tromi rokmi, keď sa niečo podobné stalo v parlamente. (Reakcia z pléna.) Áno, záverečné. Nemusíte, ono by to bolo aj zbytočné. Prečítajte si a urobíte si.
Takže mňa osobne mrzí, že som musel takto reagovať, chcel som naozaj len tak, že chcem poďakovať všetkým, kto tento návrh zákona podporili v prvom čítaní a že ho podporia aj v druhom, a pridať sa k tomu, čo povedal Ľubo Petrák, že aspoň takto symbolicky odškodníme týchto ľudí.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, predkladám spolu s kolegom Petrákom v druhom čítaní návrh zákona, cieľom ktorého je jednorazovým príspevkom odškodniť tie vojnové siroty, ktoré doteraz odškodnené neboli, aj napriek tomu, že už boli prerokované aj predtým dva zákony, ktoré sa snažili odškodniť účastníkov národnooslobodzovacích bojov.
Cieľom je, aby siroty tých, ktorí počas bojov proti fašizmu a za národné oslobodenie buď padli, boli popravení, alebo zomreli na následky zranení, jednorazovým príspevkom boli odškodnení.
Od prvého čítania som absolvoval dosť veľa rozhovorov, prišli mi listy, maily, vypočul som si veľmi zaujímavé, niekedy až srdcervúce životné príbehy, aj na základe toho, čo som si vypočul, sme urobili dve zmeny s tým, že sme vyhodili v § 2 v odseku b) tých 28 dní s tým, že mnohí nám povedali a aj dokladovali, že ich dedo alebo ich otec padol tretí, štvrtý piaty rok, piaty deň, keď sa začal, keď sa prihlásil alebo účastnil týchto bojov.
Verím, že tento návrh zákona prejde, tak ako v prvom čítaní, a chcem vás požiadať, aj keď nebudete hlasovať, o jeho podporu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Povinnosťou spravodajcu, teda spravodajcu je aj reagovať na niektoré vystúpenia. Ja budem len veľmi krátky, pretože aj tá diskusia nebola taká, aká mala byť, dokonca ste zašli k nejakým iným zákonom. A tým aj začnem, čo hovoril pán Mihál na adresu zamestnávateľov, ako by mali postupovať.
Pán Mihál, práve preto je tam to slovíčko "možno". Ak prídeme na to, že zamestnávatelia takto, ako ste im vy navrhli, budú zneužívať, tak to "možno" buď uplatníme, že nedostane, a na to máme inštitúcie, ktoré to zistia skôr či neskôr. Čiže nedostane, je to jednoduché. Nemusíte nabádať zamestnávateľov, ako majú obchádzať zákon, pretože sme na to poistení týmto slovíčkom "možno".
Pán kolega Hlina, ja už som niečo povedal. Ja naozaj očakávam od poslanca Národnej rady, že bude hovoriť k obsahu, a môžme sa prieť. Vy môžte mať iný názor, ja budem mať iný názor a budeme diskutovať. A sila argumentov vyhrá. Ale niekedy na vystúpenia niektorých kolegov sa nedá argumentovať, lebo to sú len urážky, nepodložené fakty a na to sa ťažko reaguje. Chcem vás tiež poprosiť o to, a tu odznelo v diskusii k prvému čítaniu, aj k druhému odznelo veľa vecí, na ktoré môžte reagovať, ako nebankovky. Bol tu navrhnutý jedným kolegom, že vytvoriť taký fond, aby tí dôchodcovia, ktorí si zoberú úver z nebankoviek, nemuseli platiť tie úžernícke úroky. No geniálny nápad pre nebankovky! Dôchodcovia, zoberte si úver a štát prostredníctvom fondu, ktorý navrhol pán kolega Hraško, vám tie úroky preplatí. Geniálne, skutočne geniálny fond, ktorý ste vymysleli!
A posledná poznámka. Keď sa tak rád bavíte o nebankovkách, skúste sa pozrieť, aj tu v tejto sále existuje človek, ktorý hovorí, že on s tým nemá nič spoločné, lebo to má niekto iný z rodiny, ako často inzeruje tieto nebankovky, a spýtajte sa ho, prečo to robí a koľko na tom zarába.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja som si niekedy povedal, že nebudem reagovať na vystúpenia kolegu Hlinu, ale naozaj už to presahuje medze normálnosti, neustále hovoriť len na tú tému pána štátneho tajomníka Buriana. Viete, aj o vás by sa dalo všeličo hovoriť, všeličo som si prečítal na blogu o tom, o dépéháčkach, ako ste navyšovali pred VÚC-kami a pred tým, než ste išli kandidovať, z tých istých tržieb sa dépéháčka zvyšovala rádovo niekoľko, iné, mohli by sme všeličo iné hovoriť. Ale ja to nerobím, ani to robiť nebudem. Z jedného prostého dôvodu. Mne sa nepáči, keď tu namiesto toho, aby sme sa zaoberali vecne problémami, ktoré tu sú, útočíte na ľudí, ktorí sa ani nemôžu brániť inou cestou, lebo tu nemá možnosť vystúpiť, než tým, že vás dal na súd. Počkajte, ako to súdne rozhodnutie skončí, a potom budem zvedavý aj ja, ako sa budete tváriť, keď vám nedá za pravdu.
Ďalšia poznámka, viete, tu by som tiež mohol, tak ako včera povedal Matovič, Hraško na moju adresu všeličo možné, ja sa nad tým povznesiem, lebo sú ľudia, ktorí ma uraziť nemôžu. Ale o vás by tiež som tu mohol povedať, niečo si vymyslieť alebo niekto iný, čo nie je pravda, ale mohlo by vás to uraziť. Dáte ma na súd, vyhráte to, ale ten biľag na vás zostane. Načo to robíte? Skúste sa baviť o tom, načo vás sem ľudia poslali, a potom sa môžeme baviť aj ďalej, ale prestaňte už. Predpokladám, sa znova prihlásite a znova zopakujete o štátnom tajomníkovi. Fakt, Lojzo, oslovím vás takto, nepáči sa mi to a nie je to fér.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja len také štyri poznámky. Pekne ste sa vyhovorili, že ste nestihli pripraviť sa na rokovanie, a použijem vaše slová, ktoré ste povedali na adresu pána ministra, že nebol schopný sa pripraviť na rokovanie o vianočnom príspevku. Ani vy ste sa nevedeli pripraviť a určite ste vedeli, že taký návrh sem príde, ale to je tak. Spomínali ste tu niečo nezdravé. Prečo ste to počas vášho ministrovania, to nezdravé, neuzdravili? Veď ste mali možnosť. Nemali ste možnosť? Možno ste chceli, neupieram vám snahu, ale možno vám to nedovolili, možno vám povedali, že ten vianočný príspevok musí byť, nemôžeme ho zrušiť. Mali ste možnosť ho zrušiť, neurobili ste to! A to, o čom hovorí ten váš zásadný pozmeňovací návrh, ste predsa tiež mohli ako minister zaviesť v minulosti, mohli ste to! Možno ste chceli, ale padla vláda, nestihli ste alebo vám to vaši koaliční partneri nedovolili, myslím si, že je to tak.
No a posledná poznámka, to, čo ste hovorili na záver, že ste boli na tlačovke. No viete, keby ste boli robili, začali tlačovku 12.05 a 11.45 by ste tu boli, mohli by ste tu vystúpiť, ale je to tak, keď sa rokovanie využíva na tlačovky, tak potom nestihnete povedať, čo by ste chceli.
A priznám sa, že niekedy vás rád počúvam, lebo mnohé vaše názory sú racionálne.
Ďakujem pekne.