Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, tiež sa pridávam k poznámke, ktorú mal pán poslanec Brocka teraz na záver. Vlastne to zrušenie obligatórnosti pri rôznych príspevkoch sme tiež považovali za chybu, keď sa rozprávalo o novelách, ktoré sme tu mali aj pred rokom. Tiež si myslím, že práve tie výbory zamestnanosti môžu, môžu veľmi nie dobrým spôsobom ovplyvniť samotný výber. Ten klientelizmus je tam podľa mňa veľmi opodstatnený, lebo snaha o to, aby sa proces stransparentnil, by znamenalo to, že príspevok by bol obligatórny.
A dovoľte mi teda venovať sa už nie pozmeňovaciemu návrhu, s ktorým, ktorý vítam, s ktorým súhlasím, ale skôr teda k samotnej novele. Budem hovoriť aj v číslach trochu, tak dúfam, že vás to veľmi neunaví.
Na Slovensku je trh práce oblasťou, ktorá naozaj už dlhodobo vyvoláva veľké obavy. Vlastne celé poobedie sa bavíme o opatreniach, ktoré by mali znížiť nezamestnanosť. Začali sme Zákonníkom práce. Nezamestnanosť dosahuje okolo 14 %. A podľa očakávaní sa nezlepšuje asi tak, ako by si predstavovala aj samotná vláda. Zlepšuje sa, alebo znižuje sa veľmi mierne. Väčšina nezamestnaných v krajine patrí k dlhodobo nezamestnaným, čo naznačuje, že nezamestnanosť je skôr štrukturálna než cyklická.
Zo správy o sociálnej situácii obyvateľstva za rok 2013, ktorú sme teda mali možnosť už prerokovať aj na výbore, bolo spomenuté, že rok 2013 bol pre slovenské, bolo v Slovenskej republike priemerne evidovaných 415-tisíc uchádzačov o zamestnanie. Z hľadiska vekovej štruktúry tvorili skutočne najpočetnejšiu skupinu osoby vo veku 15 až 24 rokov, 77-tisíc osôb. Ich podiel predstavoval 18,7 %. A druhou najpočetnejšou skupinou s počtom 54-tisíc osôb, tie čísla sú približné, a podielom 3,13 % zhruba, boli uchádzači o zamestnanie vo veku 25 až 29 rokov.
Pokiaľ by sme si hovorili o vzdelaní alebo z pohľadu vzdelania, najpočetnejšiu skupinu s počtom 135-tisíc osôb a s podielom 32 % tvorili uchádzači o zamestnanie so stredným odborným vzdelaním. Ako konštatuje aj pracovný dokument Európskej komisie z júna tohto roku, pokrok v oblasti riešenia vysokej nezamestnanosti mladých ľudí je obmedzený. Nezamestnanosť mladých ľudí na úrovni 34 % patrí medzi najvyššie v Európskej únii. A to aj napriek cieleným programom, na zvýšenie dopytu pri práci mladých ľudí.
V roku 2012 bolo nevyužitých 70 mil. eur zo štrukturálnych fondov prerozdelených do dvoch národných projektov, ktoré poskytli dotácie na mzdy pre nezamestnaných do veku 29 rokov. Do decembra 2013 bolo viazaných už 62,3 mil. eur a vytvorených 11 605 pracovných miest. No privítala by som pravidelný monitoring vytvorených miest a informáciu o ich udržateľnosti, keďže stále existuje reálne riziko ich zrušenia práve po vyčerpaní dotácií.
Takisto chýbajú údaje o tom, či tieto pracovné miesta boli vytvorené a cielené na najzraniteľnejšie skupiny na trhu práce. Vieme, že Slovensko má najvyššiu dlhodobú nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi v Európskej únii. No v opatreniach politík sa však prejavuje tendencie podporovať krátkodobo nezamestnaných. Toto je problém aj vládneho návrhu, ktorý podporuje vytvorenie pracovného miesta pre občanov mladších ako 25 rokov vedených v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace alebo uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú mladší ako 29 rokov, ale sú v evidencii najmenej šesť mesiacov. Vo všeobecnosti štatisticky najväčší počet uchádzačov o zamestnanie bol v evidencii nad 48 mesiacov.
Zároveň je potrebné poznamenať, že tento návrh rieši len parciálny problém. K nemu by mali nutne pribudnúť opatrenia zamerané na flexibilitu vzdelávacieho systému, ktorý je stále pomalý a nie je pripravený reagovať na potreby trhu práce. Nízka kvalita systémov vzdelávania a odbornej prípravy na Slovensku, nedostatočné prepojenie s trhom práce obmedzuje ponuku pracovných síl s vhodnými zručnosťami pre hospodárstvo, čo sa odzrkadľuje aj v tom, že zamestnávatelia systematicky konštatujú nedostatok zručností. Prechod zo školy do práce je náročný a predvídanie kvalifikačných potrieb zostáva stále na nedostatočnej úrovni.
Návrh takisto cielene nerieši integráciu rómskeho obyvateľstva na trhu práce a jeho sociálne začlenenie, ktoré ostávajú celkovo obmedzené. Z formulácie návrhu tiež nie je jasné, počas akého dlhého časového obdobia sa vytvorené pracovné miesto musí zachovať. V § 51a v bode 5 sa uvádza: "Zamestnávateľ je povinný zachovať vytvorené pracovné miesto, na ktoré mu bol poskytnutý príspevok najmenej v rozsahu zodpovedajúcom polovici dohodnutého obdobia poskytovania príspevku. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť podľa prvej vety, je povinný vrátiť úradu pomernú časť poskytnutého príspevku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého nezachoval vytvorené pracovné miesto.".
Z uvedeného ale nie je jasné, či sa pracovné miesto musí zachovať v rozsahu dohodnutého obdobia, plus jeho polovica, napríklad dohodnutých 12 mesiacov. Povinnosť zachovať miesto by teda bolo 18 mesiacov, čo by sa mi zdalo úplne logické. A z hľadiska udržateľnosti pracovných miest efektívne alebo len v rozsahu, ktorý zodpovedá polovici obdobia, v ktorom je poskytovaný príspevok. Takto je to, bohužiaľ, mám pocit, v návrhu naformulované a túto možnosť nepokladám za správnu.
Problematická je aj celoplošná pôsobnosť vládneho návrhu, ktorá je riešená odstupňovaním výšky príspevku. Príspevok je vyplácaný podľa miery nezamestnanosti v danom kraji. Mal by byť však zacielený predovšetkým na vybrané regióny, kde je nezamestnanosť mladých dlhodobá a najvyššia. To je napríklad Žilinský, Prešovský kraj, kde je nezamestnanosť 15- až 24-ročných najvyššia alebo Trnavský a Trenčiansky kraj, kde je nezamestnanosť vyššia ako 19 %. Takže tunak by som chcela uviesť, že možno, možno nepovažujem za celkom správne naozaj celoplošné umiestnenie tohto príspevku, tejto podpory. Všeobecne Bratislava má najnižšiu mieru nezamestnanosti a myslím si, že tieto prostriedky by sa naozaj viac vedeli uplatniť alebo lepšie uplatnili pri riešení dlhodobo nezamestnaných práve v regiónoch, ktoré som spomenula.
Tiež ako problém vládneho návrhu vidím vysokú mieru spoliehania sa na financovanie zo zdrojov Európskej únie, čo koniec-koncov konštatovala aj samotná Európska komisia a vládny návrh, vládny návrh túto pripomienku vôbec nereflektuje.
Podľa doložky vplyvov na rozpočet verejnej správy v roku 2015 pôjde na toto opatrenie viac ako 14,5 mil. eur z operačného programu Európskej únie Ľudské zdroje a predpokladaný príspevok zo štátneho rozpočtu, vrátane spolufinancovania pri operačnom programe je okolo 5,5 milióna. Miera spolufinancovania Európskej únie sa v nasledujúcich rokoch až do roku 2017 mierne zvyšuje a v tejto súvislosti skutočne vyvstáva otázka udržateľnosti opatrenia, že či už má ministerstvo plán, ako bude pokračovať v týchto opatreniach, alebo sa naozaj skončením tohto obdobia roku 2017 končí s takýmto opatrením.
Návrh rovnako nerieši komplexne aktívnu podporu pre mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa a ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave a nie sú ani evidovaní na úrade práce. Tu by pomohli opatrenia včasných intervencií, aby sa podpora dostala k najviac zraniteľným mladým ľuďom, vrátane mladých Rómov, ktorých som už spomenula, že sú tak isto vyčlenení akoby z tohto návrhu.
Pokiaľ ide o rómske obyvateľstvo, zamestnanosť Rómov je výrazne pod priemerom nerómskeho obyvateľstva v tých istých regiónoch. Z údajov vyplýva, že zlepšenie účasti na vzdelávaní a výsledkov vzdelávania mladších Rómov v porovnaní so staršími vekovými skupinami sa nepremieta do nárastu zamestnanosti, čo naznačuje existenciu významných štrukturálnych prekážok, ako napríklad aj diskriminácie. Ide vo všeobecnosti o potrebné odporúčanie, o potrebné opatrenie odporúčané Európskou komisiou, no jeho implementáciu je potrebné pravidelne monitorovať a v prípade potreby zabezpečiť úpravy tak, aby sa navrhované zdroje dostali práve k tým, ktorí to najviac potrebujú, to znamená dlhodobo nezamestnaným a zraniteľným mladým ľuďom.
Na záver by som iba podotkla, že vlastne všetky návrhy, ktoré sme dnes prerokovávali, ktoré sa týkali balíka, sociálneho balíka, mali snahu riešiť nezamestnanosť. A viackrát to tu bolo aj povedané, že tá snaha je cenená, že opatrenia sú dobré, ale tie riešenia jednotlivých opatrení nie sú veľmi systematické. To potvrdzuje aj tento posledný návrh, ktorý sa týka služieb zamestnanosti. Takže z tohto dôvodu nemôžem podporiť tento návrh zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Tak takýchto pánov riaditeľov a pani riaditeľky chcete, pán minister, zakonzervovať na úradoch práce, u ktorých zamestnávatelia, vlastne tie zamestnankyne prvého kontaktu si nemôžu otvoriť ústa a povedať, oficiálnou cestou ísť s tým, aby sa podpísali, lebo sa boja o svoje miesto? Tak teda to máte naozaj nízku ambíciu.
A ešte na margo možnože toho, ak boli nejaké informácie týchto zamestnankýň zle odkomunikované, tak to naozaj svedčí o tom, že potom to riaditeľstvo alebo to vedenie úradu práce urobilo niekoľko, niekoľko vážnych chýb. Verím, že takýmto spôsobom, keď sa táto kauza dostala už vonku, už to nie je len teda niekoľko listov, ktoré dostali niektorí poslanci, vedenie, niektoré naozaj organizácie iba a v tichosti sa to rieši, tak verím, že takýmto spôsobom, keď to bolo odprezentované, že sa veci pohnú a možnože aj tie pracovné podmienky zamestnancov sa vylepšia.
Ďakujem.

No, ja teda neviem, ale mám pocit, že ak, ak sa pripodobňoval, alebo v rámci šetrenia alebo v rámci programu ESO by sa mali napĺňať nejaké možno zlepšovania a znižovanie zamestnanosti, teda šetrenie vo verejnej správe jednoducho povedané, tak v tomto prípade nedôjde k žiadnemu šetreniu, pretože tí zamestnanci budú naozaj vo výkone.
Ale dovoľte mi zacitovať ešte z dôvodovej správy: "Slovenská verejná správa naďalej zaostáva, pokiaľ ide o kvalitu a efektívnosť. Pretrváva vysoká fluktuácia zamestnancov spojená s politickým cyklom a slabé riadenie ľudských zdrojov.". Toto je uvedené v dôvodovej správe a toto by nás malo teda potešiť a naozaj, že tie politické cykly sa už nebudú teraz opakovať pri vyberaní riaditeľov úradov, pretože naozaj budú dostatočne silne zabetónovaní. To mal aj pán Brocka pravdu, že dôjde k totálnemu zabetónovaniu na dôležitých funkciách na úradoch práce. Bohužiaľ. Takže tento návrh zákona nie je možné hlavne z tohto dôvodu podporiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja sa, tiež by som si vybrala len dva body z tvojho vystúpenia, Štefan. Rovnako by som sa dotkla tej práce v nedeľu. Áno, sú dva spôsoby prístupu. Ale chcem povedať, že možnože toto, čo navrhuje pán poslanec Mihál s pani poslankyňou Kiššovou, je zaujímavé pre mňa v tom, v tom smere, že v podstate aj toto opatrenie, teda príplatok za prácu v nedeľu, môže spôsobiť, že tá zamestnanosť v nedeľu naozaj ustúpi. Práve preto, ako to, myslím, že aj Štefan hovoril, že bude potrebné vynaložiť viac finančných prostriedkov a nebude to také rentabilné pre toho zamestnávateľa. Takže v tomto prípade by som sa prihlásila o to, aby sme dali väčší príplatok, aby sa naozaj ten cieľ, ktorý aj mne je blízky, to znamená nepracovať v nedeľu, aby sa naplnil napríklad.
Tiež ešte by som sa dotkla, to som celkom nepočúvala, že čo Štefan k tomu hovoril, ale aj pán Mihál rozprával ako pozitívum, že zrušenie definície závislej práce. Ja sa tohoto opatrenia obávam. Možnože naozaj nie som celkom v tom doma, ale pritom všetkom, ak som aj hovorila vo svojom vystúpení kratučko, že u nás chýba ten etický rozmer riešenia problémov, že u nás sa naozaj prísne dodržiavajú len paragrafové znenia a úplne prísne a striktne a vieme, že veľmi rado sa takéto opatrenie obíde a s veľkou láskavosťou si to zamestnávatelia, obávam sa, prisvoja. Takže v tomto prípade to zrušenie definície závislej práce, áno, je to sflexibilnenie, ale ja osobne by som sa toho obávala a určite by som v druhom čítaní navrhovala zmenu ohľadom tohto opatrenia. Toto ma teda zaujalo na tom Štefanovom vystúpení.
Ďakujem pekne.

Hneď v úvode som hovorila, že naozaj ide o kurióznu situáciu, práve to, že prerokúvame dva rozdielne návrhy zákona, ale v konečnom dôsledku si, teda potvrdím to, čo som aj povedala, že je dobré, že aj keď je to nezvyčajné a možnože naozaj viackrát sa to nebude, nestane takéto zlúčenie rozpráv, v konečnom dôsledku je to dobré, pretože naozaj viac zovšeobecna sme prišli k tomu, že novela, ktorú predkladá vládna strana, je naozaj len akoby zástierkou. Za týmto si stojím.
A čo sa týka toho zamestnávania mladých, a nie zamestnávania mladých, ale nového výpovedného dôvodu, o ktorom hovoril vo svojom, vo svojej faktickej poznámke kolega Miro Kadúc, zdieľam presne jeho názor, že tie všetky nepríjemné zmeny, ktoré sa udiali a dostali Slovensko tam, kde v tejto chvíli je, a máte možnosť prijať jedno vylepšenie, ktoré to Slovensko má šancu niekde posunúť a vy túto šancu premrháte, tak to je naozaj na zaplakanie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážení páni predkladatelia, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi opäť, myslím si, že veľmi krátko zareagujem na prebiehajúcu diskusiu, vlastne k dvom zákonom, ktoré boli predstavené včera.
Včera prvý vystúpil pán poslanec Brocka a mala som pocit, že hádam to jeho rozhorčenie je také spravodlivé a správne, ale po vypočutí debaty, ktorá teda už odvčera pretrváva, tak naozaj tá súvislosť, ktorá bola v jeho príspevku naznačená, že ju nevidí, tak mám pocit, že jednak už ju aj on našiel a rovnako aj ja musím povedať, že tá súvislosť, aj keď možno nie celkom úplne presná, alebo tým, že vlastne rozprávame o dvoch rovnakých zákonoch, ktoré sú úplne iné, pretože ide o predstavenie úplne nového Zákonníka práce a v druhom prípade novely pôvodného Zákonníka práce, tá súvislosť tu predsa len je.
Je to taká kuriózna situácia, že pôvodne sme chceli sa venovať vyslovene zmenám pri ADZ-kách, ktoré si, na rozdiel od niektorých kolegov, myslím stále, že svoje opodstatnenie v našom systéme zamestnávania majú práve pri flexibilnom, alebo pri flexibilizácii, alebo pri lepšej flexibilite pracovného trhu. No na druhej strane prišla aj naozaj dosť rozsiahla debata. Teraz je mi ľúto, že som nemohla byť prítomná pri vysvetľovaní svojho pohľadu na Zákonník práce, na nový Zákonník práce, ktorý predstavil pán poslanec Mihál aj v tomto príspevku, ktorý nedávno skončil.
Rovnako si uvedomujem, ako všetci, ktorí sme tu, že obdobie krízy ešte neskončilo. Skôr si myslím, že nastúpi možnože ešte niečo horšie, s čím sme doteraz nemali skúsenosť a práve tá skostnatenosť Zákonníka práce, ktorá bola dovŕšená poslednou novelou Zákonníka práce, spôsobuje tú nezamestnanosť a niekedy nezamestnateľnosť nových ľudí.
Pamätám si, ako pri tej veľkej novele Zákonníka práce nás aj pán minister, aj pani poslankyňa Vaľová veľmi tuho presviedčali, že Zákonník práce nemá priamu súvislosť so zamestnávaním, alebo so zamestnanosťou samotnou, že akoby explicitne nevplýva na zamestnanosť. No ale po roku sa ukazuje, že tieto názory asi nie sú celkom presné, aj keď možno priamo nevplýva na zamestnanosť, určite tým nepriamym pôsobením na zhoršenie podnikateľského prostredia tento vplyv je úplne jasný a myslím si, že nie zanedbateľný.
Takže Zákonník práce podľa môjho názoru a podľa názoru viacerých kolegov má vplyv na podnikateľské prostredie, pretože to práve dokáže podnecovať k zamestnávaniu a opačne. A práve táto vláda podnikateľské prostredie ovplyvňuje značne negatívne už dlhodobo, vlastne od začiatku svojho vládnutia všetky opatrenia, ktoré prijíma, či sa týkajú úprav daňového zaťaženia, odvodového zaťaženia, namiesto ohlasovaného zníženia byrokracie sa deje presný opak. Úrady čím ďalej, tým viac, by som povedala, niekedy až terorizujú podnikateľov. Tak sa ukazuje, že tie zmeny, ktoré prijíma, nie sú v prospech zamestnanosti, ale práve opačne.
V zásade pokiaľ by sme nevedeli o iných možnostiach a pohľadoch na Zákonník práce, keby sme naozaj mali pred sebou len novelu, nevedeli by sme, ako celý Zákonník práce súčasný vyzerá, povedala by som si po prvom prečítaní novely Zákonníka práce z dielne ministrov, že super parádny návrh, ktorý naozaj ide v prospech zamestnancov. Až naozaj, keď sa dostaneme možno trošku pod povrch a začneme vnímať súvislosti, tak si uvedomíme, že opatrenia, ktoré sú pripravené, sa skutočne budú míňať účinku. Opäť zopakujem, že som presvedčená o tom, že agentúry dočasného zamestnávania majú miesto v našej spoločnosti, v zákonníku, je to forma, aj je to forma, ktorá stojí za to, aby sa udržala pre zamestnávanie naozaj kvôli sezónnym prácam, kvôli veľkým firmám, ktorým sa často menia, teda ktorým sa môžu meniť často výrobné programy, alebo zväčšujú sa, zmenšujú sa množstvá výrobkov. V takýchto prípadoch určite tie agentúry dočasného zamestnávania majú svoje opodstatnenie. A rovnako som rada, že ten klondajk, ktorý tu na začiatku po zavedení týchto agentúr bol, je už istým spôsobom obmedzený. Otázka je, že či to obmedzenie, ktoré, ktoré už prichádza niektorý krát, naozaj či má zmysel a že či skutočne pomôže tým zamestnancom, o ktorých v prvom rade by malo vládnej strane SMER ísť podľa toho, ako to prezentuje.
Takže keď si rozoberieme túto novelu na drobné, tak zistíme, že to najhoršie, čo sa mohlo udiať alebo teda to najhoršie, čo sa s týmito zamestnancami môže diať, to zostáva akoby neopomenuté, že zamestnanci, ktorí pracujú cez agentúry dočasného zamestnávania, nebudú mať veľmi, oveľa väčšie istoty, ako mali doteraz. Práve preto, že tie úpravy, ktoré sa zavádzajú, sú nastavené tak, že sa budú dať rôznymi inými spôsobmi obísť.
Ak by som sa v krátkosti ešte pristavila pri bode, ktorý tu už rozvíjal kolega Miroslav Kadúc, a to je teda pri výpovednom dôvode, ktorý z návrhu zákona vypadol, ťažko povedať, či sa k bodu, ktorý bude predstavovať Miroslav Kadúc, ešte v tomto pléne dostaneme vzhľadom na naozaj presne stanovený termín, kedy bude schôdza končiť. Rada by som poznamenala, že toto je, pán minister, naozaj spôsob, ako riešiť nezamestnanosť. Máme tam tisícky pracovných miest, ktoré sú zatiaľ nepovšimnuté. Neviem, že či držíte ochrannú ruku nad ľuďmi, ktorí zároveň poberajú od štátu dôchodok a zároveň od štátu poberajú aj mzdu, že či toto naozaj stojí za to, aby sme možno aj mladým ľuďom, najmä mladým ľuďom dali pocítiť, aký záujem máte o to, aby boli zamestnaní, aby tie pracovné návyky, o ktorých veľmi rád rozprávate, boli skutočne uskutočnené.
Takže z tohto dôvodu by som vás požiadala, aby ste sa veľmi aktívne zaoberali možnosťou, ktorú ste teda na vláde vylúčili z rokovania o tejto novele Zákonníka práce, aby ste to mali naozaj ako možno taký bod do veľmi blízkej budúcnosti, pretože vnímam, že veľmi rád používate slová, ako pomoc mladým, ktorí sú naozaj veľmi ohrozenou skupinou pri nezamestnaní, pri nezamestnateľnosti.
Ak by som sa v krátkosti mohla ešte pristaviť pri Zákonníku práce, ktorý predstavujú kolegovia zo SaS, súhlasím s tým odôvodnením, ktoré používajú, aj som ho veľakrát počula, že je potrebné, aby Zákonník práce bol pružný, aby bol naozaj motorom a naštartovaním zamestnanosti, aby bol garanciou lepších záruk pre zamestnancov a zároveň aj ich vyšších platov. Kiež by sa to udialo. Som presvedčená o tom, že ich záujem je naozaj pozitívny a to, čo robia, povedie k zjednodušeniu. Len tuná by som podotkla, že je veľmi dôležité možno v ľuďoch vypestovať tú morálnu, alebo proste ten pohľad na etiku v zamestnávaní, aby tak, ako chcete Zákonník práce zjednodušiť, aby nebol rovnako veľmi ľahko zneužiteľný. Takže ak by sme mali istotu, že naše súdy rozhodujú naozaj nielen podľa, vyslovene podľa písmen, ktoré sú napísané v zákonoch, ale má to aj taký väčší etický rozmer. Vôbec by som sa nebála prijať taký zákonník, ako navrhujete vy. V dnešnej dobe by som povedala, že je potrebné ho predsa len asi trošku viac obmedziť a zošnurovať. Aj keď tú formu, ktorú zvolil vládny SMER, samozrejme, že tá forma nie je vhodná do dnešnej doby.
Takže vítam nový Zákonník práce, ktorý má možnosť naštartovať zlepšenie situácie pri zamestnateľnosti ľudí. Obávam sa, že istoty, ktoré Zákonník práce, ktorý máme v dnešnej podobe na stole, hovorí o istotách pre zamestnancov, spôsobí, aj spôsobuje, že tí zamestnávatelia nebudú mať absolútne zvýšenú chuť zamestnávať ľudí ako svojich kmeňových zamestnancov. Takže z tohto dôvodu aj keď novela zákona, vládneho zákona je na prvý pohľad veľmi ľúbivou a na prvé prečítanie pôsobí, že ide vládnej strane SMER o zamestnancov, zlepšuje im podmienky, na druhej strane nevidím tam žiadny potenciál, aby tie istoty boli naozaj zaručené. To mi je veľmi ľúto.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som chcela len dodať, že naozaj bolo zaujímavým spestrením aj vysvetlenie alebo ozrejmenie celého legislatívneho procesu tohto návrhu. Priznám sa teda, že naozaj, netušila som, že vlastne v pripomienkovom konaní ten návrh, ktorého sa týkala značná časť Mirovho vystúpenia, a týkala sa ako výpovedného dôvodu, vôbec nebol. To je naozaj na zamyslenie a teda ďakujem, že si s touto myšlienkou prišiel, lebo naozaj potvrdzujú sa, potvrdzujú sa viac marketingové ťahy tejto vlády, ako skutočné snahy o riešenie problémov. Osobne si myslím, že tento výpovedný dôvod ak by bol zavedený, tak možnože by sa odstránila aj všeobecne nezamestnanosť mladých, alebo vo veľkej miere, samozrejme, že nie stopercentne, ale vo veľkej miere. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Dávam slovo pánovi poslancovi Viskupičovi, v sále sa nenachádza, stráca poradie. Nech sa páči, pán poslanec Blaha, rovnako nie je v sále. Pán poslanec Číž, nápodobne. Ani jeden z menovaných sa tu neobjavil, vyhlasujem teda rozpravu za skonče... Aha, je tu pán poslanec Viskupič, nech sa páči, (búrlivé reakcie v sále), prepáčte, nedopovedala som, nedopovedala som to slovo. Nech sa páči.
Medzitým už aj pán poslanec Číž je na mieste.

Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, do rozpravy je prihlásený pán poslanec Zajac.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Rada by som reagovala na tie interpelácie, ktorých odpovede mi prišli, dve teda z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, jedna od pani ministerky zdravotníctva.
Začnem asi tými odpoveďami od ministerstva práce, sociálnych vecí. Vo svojej interpelácii som sa dopytovala v jednej interpelácii na štátnozamestnanecké zmluvy alebo, lepšie povedané, pardon, na štátnozamestnanecké pomery, ktoré boli ukončené najmä z dôvodu výmeny politických garnitúr, teda niekedy v rozpätí po voľbách, a zároveň, či vôbec ministerstvo práce a sociálnych vecí eviduje všetky súdne konania, ktoré sa týkajú takéhoto zväčša náhleho ukončenia pracovného pomeru. Chcem povedať, že pán minister ma teda odkázal, je to pochopiteľné, keďže je to v gescii zatiaľ úradu vlády, na úrad vlády, aby som sa dopytovala o štátnozamestnanecké pomery tam, pretože to je, tento úrad je garant štátnozamestnaneckých pomerov. Je to pravda a na druhej strane si myslím, že keďže vieme, že kompetencie budú teraz prechádzať, čo sa týka štátnozamestnaneckých vzťahov, na ústredie práce, myslím si, že by tá evidencia mala už aj teraz existovať práve na ministerstve práce alebo na samotnom ústredí. Mala som vedomosť, že niektoré, a to bol aj dôvod, prečo som sa rozhodla tu takúto interpeláciu dať, mala som vedomosť, že existujú súdne spory, ktoré sa ťahajú dlhé roky, a ministerstvo na nich v podstate už aj investovalo dosť vysokú sumu peňazí. Preto ma zarazilo, že, že na jednej strane mi ministerstvo odpovedalo, že neeviduje takéto štátnozamestnanecké pomery, ktoré by vznikli na základe prechodu vlády, my však vieme, že v skutočnosti sa to deje úplne bežne, a dávam do, len do povedomia, že na, z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru bolo doteraz vyplatených 22 406 euro, čo je podľa mňa značne vysoká suma pri takýchto, pri takýchto konaniach.
Ďalej ma upovedomili, že existujú tri súdne konania, ktoré sa končia, štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré sú teda ešte neukončené. Z toho mi vyplýva, že, že tá suma 22-tisíc je naozaj veľmi premrštená alebo teda je značne vysoká, pokiaľ sa týka uhrádzania pre dve právoplatne skončené súdne konania, a tu len možnože taký apel do budúcnosti, ak sme hovorili alebo aj v tom novom kompetenčnom zákone sa hovorí o tom odpolitizovaní samotnej štátnej správy a o tom, ako by sa mali na, do štátnozamestnaneckého pomeru vykonať aj na tie riadiace funkcie výberové konania, tak aby sa to naozaj skutočne aj dodržiavalo, aby sa odborníci, ktorí boli vybratí, aby prechádzali nielen na štyri roky, ale naozaj počas viacerých vlád. To by malo byť naším cieľom. Takže v tomto prípade nechcem hlasovať o nesúhlase. To som len chcela vyjadriť, chcela vyjadriť ako pár poznámok k interpelácii.
V druhej interpelácii, ktorú som položila rovnako pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, som sa dopytovala na, na zaujímavé zistenie, ktoré, kde som zistila, že, alebo mi bolo oznámené, že na projekt jednej firmy na, ktorý sa volal Návrh na vytvorenie mediálneho priestoru pre Publicitu a propagáciu problematiky inštitútu rodovej rovnosti, bolo vysúťažených pol milióna euro. Táto suma ma zarazila, keďže viem, aké problémy sa v sociálnej oblasti alebo aj na ministerstve, aké existujú, aké problémy existujú na ministerstve práce a sociálnych vecí, ako nepostačujú financie, ktoré sú určené na priamy zásah a priamu pomoc, zdala sa mi tato suma premrštená. A v odpovedi pána ministra som sa dočítala, že predmet zákazky spomínaného inštitútu rodovej rovnosti je zameraný na odstraňovanie diskriminácie žien na trhu práce a znižovanie rodového mzdového rozdielu. S týmto sa naozaj nedá iné, ako súhlasiť. Rozumiem, že toto je témou, ktorá si zasluhuje pozornosť, avšak na druhej strane už nebolo presne vysvetlené, že čoho sa presne táto publicita bude, bude týkať. Ak by to išlo možnože v postupnosti toho, čo som prečítala, to znamená odstránenie diskriminácie žien a mužov na trhu práce, vyjadrila by som spokojnosť, ale vzhľadom k tomu, že ďalej pokračuje odpoveď na interpeláciu, kde som sa dopytovala zároveň, že či nemohli byť tieto peniaze využité naozaj na pomoc, na priamu pomoc buď niektorým združeniam, alebo na priame výkony, ktoré by pomohli fyzicky ľuďom, tak mi pán minister odpovedal, že na iné, na dotácie pre právnické a fyzické osoby išli dotácie 20 146 194 euro a na dotácie na podporu rozvoja sociálnych služieb, na podporu vykonávania opatrení sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, na podporu rekondičných aktivít, na podporu členstva medzinárodných organizácií, na podporu edičnej činnosti, na podporu rodovej činnosti bola schválená suma 2 709 094 euro.
Pokiaľ, veľmi by ma zaujímalo teda, aká časť z tejto čiastky 2 709 000 išla opäť na podporu rodovej rovnosti. V tom prvom prípade mi pán minister oznámil, že ide o národný projekt, Národný projekt Inštitútu rodovej rovnosti, kam išlo pol milióna, a tunák vzápätí sa dozvedáme, že ešte ďalšie financie na podporu rodovej rovnosti ide priamo z kapitoly ministerstva práce. Preto mi tu chýba odpoveď na otázku, akú časť z toho, z tých dvoch miliónov ide skutočne na sociálne služby a na opatrenia sociálnoprávnej ochrany a kurately a aká časť z tejto sumy pôjde na podporu členstva, na podporu rodovej rovnosti.
Obávam sa, ak by sme sa bavili o vzdelávaní v oblasti sociálnych vecí, napr. obávam sa, že značná časť projektov sa možno míňa účinkom, opakujeme to tu dosť často. Možno aj preto, že sú dotované napr. projekty, ktoré sa týkajú správneho odsávania mlieka pre matky alebo pre mužov, aby sa vedeli, keď budú ženy v práci, aby sa vedeli dobre postarať o dieťa, ako by sme mali správne používať rodovo správny jazyk, a to, si myslím, že v dnešnej situácii by sa tie financie naozaj mohli stravovať oveľa efektívnejšie, naozaj na skutočnú pomoc ľuďom. Vieme, že sú veľké deficity práve v oblasti sociálnych služieb alebo pomoci odkázaným ľuďom. Takže znova apel a opäť tentokrát vyslovený nesúhlas s odpoveďou pána ministra v tom duchu, že nepovažujem túto odpoveď za dostatočnú a najmä uspokojivú.
V poslednej interpelácii, ktorú som podala pani ministerke zdravotníctva, týkala sa opäť potratových tabletiek, na ktoré sme sa už s kolegami dopytovali aj v minulosti. Dôvod, prečo sme sa opäť vrátili k tejto téme, bol iba ten, že v médiách prebehla správa, že v Čechách už tieto lieky sú v predaji. Sú v predaji na predpis, ale to riziko, ktoré vnímame, že sa to môže udiať u nás, sa znova objavilo a si myslím, že je reálne. Pani ministerka nás uisťuje, že doteraz, teda do júla nepožiadala žiadna firma o to, aby mohli lieky predávať v našej krajine, to znamená, že lieky nemusia, neboli žiadne, nebola žiadna žiadosť o kategorizovanie, avšak nevieme, že či sa to neuskutočnilo odvtedy, ako bola interpelácia vypracovaná, nevieme, či sa to v týchto dňoch neuskutočnilo. To riziko, že sa tieto tablety dostanú na náš trh, tu vnímam stále. A odpoveď alebo teda požiadavku na odpoveď na otázky, že či predsa len by nebolo vhodné upraviť aj legislatívu tak, aby bola v súlade s našou legislatívou pri, a jednoducho by nemohlo dochádzať k registrácii takéhoto lieku, a aby sme naozaj nedochádzali k rozporu s legislatívou, tak v podstate nepriamo, ale odpoveď bola záporná. Z tohto dôvodu takisto považujem odpovede ministerstva, pretože som sa vlastne nedočítala jasne, že čo mieni ministerstvo robiť v tom, aby sa nestalo tak, ako sama pani ministerka mi aj v osobnom rozhovore hovorila, že nemá záujem na tom, aby sa tieto lieky distribuovali, aj keď na predpis, po Slovensku. Takže priama odpoveď mi na to chýba.
Ďakujem pekne, a teda opäť vyjadrujem nespokojnosť s odpoveďou.