Videokanál poslanca

Ďakujem. Aj nejakú vodu by som si mal vypýtať, keď mám takúto šnúru vystúpení, lebo už mi vyschlo aj v hrdle. (Smiech rečníka a reakcie z pléna.) Môžeš, budem, ďakujem pekne. No, tak pardon, chvíľa. (Rečník sa napil minerálky.)
Tento zákon, tento návrh zákona naväzuje na to, o čom sa tu bavíme vlastne celý deň. Spadá do tej vízie systému, kde pracovať sa oplatí viac, ak je pracovať výnosnejšie viac, ako poberať sociálne dávky. Jednou z negatívnych zložiek tohto systému a možno takou naj, jednou z najhorších z hľadiska dopadov na samotnú skupinu ľudí, ktorí takýmto spôsobom života žijú, je práve príspevok, príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa. To je ten jednorazový veľký príspevok, niekto to volá kočíkovné, ktoré nerozumnými zmenami sa v dobrom úmysle, o tom nepochybujem, ale cesta do pekla vždy býva dláždená dobrými úmyslami, sa rozšíril až na počet troch detí.
A tento príspevok absolútne sa míňa svojmu účelu práve u tej skupiny, ktorá považuje rôzne formy sociálnych dávok ako svoj trvalý zdroj príjmov a obživy. Nie príjem z práce, ale z tohto, z tohto systému.
A tento príspevok potom po narodení dieťaťa spravidla poslúži na dobrú oslavu, ktorá trvá dva-tri dni, a peniaze sú fuč. Vôbec neslúži na zabezpečenie základných potrieb pre to dieťa, na nákup toho kočíka, ako sa zdôvodňovalo dakedy, keď sa tento príspevok zavádzal, ale naozaj vedie práve k tomu nezodpovednému spôsobu. Lebo zrazu sa objaví veľa peňazí a zrazu je hojno a zajtra, nechcem povedať čo. A to určite neni správne, a keď sa na to dívame, toto financuje štát v rámci ťažkých čias, keď máme málo peňazí na všetko, tak takýmto spôsobom ide do alkoholu, do cigariet a do iných nezdravých vecí, peniaze, ktoré by mali byť inde.
Takže keď už to máme tu, nešiel by som a nenavrhujem, aby sme išli cestou odoberania alebo rušenia tohto príspevku, ale opäť dajme ho tým, ktorí sa tak nesprávajú, ktorí sú zodpovední, ktorí prácu majú ako zdroj svojej obživy. To znamená, tej rodine, ktorá pracuje, kde aspoň jeden z jej členov pracuje a zabezpečuje tak obživu rodine. Tým tento príspevok dajme, nechajme ho. Ale tým, ktorých naozaj motivuje k tomu, aby bola trojdňová žúrka a nič viac, je to dobré poskytovať takýto príspevok, ktorý ich motivuje len k tomu, aby každý rok, rok a pol pribudlo ďalšie dieťa? To naozaj nie je zdravé. Veď to je priam patologické správanie, ku ktorému my navádzame danú komunitu.
Takže skončíme s tým a zaveďme opäť tu, ten už dnes spomínaný, pracovný test. Znamená, že rodina sa bude, na rodinu sa bude pozerať tak podľa toho, akú má aktivitu a snahu.
Takže len to stručne zopakujem. V prípade, že za predchádzajúce štyri roky aspoň jeden z rodičov v súhrne odpracoval aspoň 270 dní alebo 80 dní na aktivačných prácach a zvyšné do tých 270 dní pracoval alebo študoval na strednej alebo vysokej škole a nie je invalidný, že na invalidných sa táto reštrikcia by nevzťahovala, tak takýmto občanom v plnej výške tento príspevok priznávajme a vyplácajme a motivujme ich tak k tomu, že, áno, aj keď pracujem za minimálnu mzdu, ale štát ma podporuje a stará sa o mňa. Ale tí, ktorí tak nerobia, jednoducho tým tento príspevok nedávajme a nevyplácajme. Jednoduché, spravodlivé a funkčné riešenie.
Ďakujem za pozornosť.

Tak idem po poradí tých, ktorí sa zapojili do tejto debaty.
Takže pán poslanec Daniš. Ďakujem, že upozornil na tú sankciu, lebo je dôležitá v tom zákone. Keď chceme, aby sme práve dosiahli rýchle konanie, kde sa ani výhovorka úradníka, dajme tomu aj nejaká protekcia pre toho čierneho staviteľa alebo niekedy možno nátlak na úradníka nemôže stať dôvodom, že úrad nekoná, tak musíme dať sankciu. Musíme dať tlak, ktorý bude tlačiť na ten úrad, aby rozhodol v zmysle zákona. Bez toho to nebude fungovať. Tak to má byť v každom zákone. Keď nemáte tlak, keď nemáte sankciu za nekonanie, tak potom sa vystavujete riziku nekonania. A môžeme sa nad tým rozčuľovať tu a pozastavovať a novinári písať, ale veci sa nezmenia. Čiže tá sankcia je nutná a je potrebná. Môžme diskutovať o tom, či 100 euro je veľa, a dať prípadne menšiu. To je číslo, to je naozaj, že na tom by som sa o zem nehádzal, keby ste navrhli v druhom čítaní, že 20 euro alebo 10 euro, ale aj to. Proste niečo tam musí byť, aby to bolo jasné, že keď úrad nekoná, spôsobuje si škody.
Kto to má odstrániť? No keď chceme, aby to fungovalo, musí to odstrániť autorita nejaká. Ona musí spustiť jeden proces. Buď štát, alebo keď stavebné úrady už dneska sú v kompetencii obcí, no tak obec, ale tak, aby ten zákon ju k tomu zaväzoval.
A teraz samotné náklady, ktoré sú s tým spojené. No, veď ste ľudia z reálneho života, máte už čo-to za sebou, tak si to určite budete vedieť predstaviť. No koľko nákladov sa spája s tým, že na povedzme štyri hodiny príde niekde nákladné auto a jeden bager povedzme a štyria robotníci, ktorí za štyri hodiny zlikvidujú tú stavbu, pretože znova hovorím, že sa nejedná, že najprv sa 3 roky pozeráme, ako tam niekto postaví Talapkovu vilu, a potom ju ideme odstraňovať. Ale ide o to, že už v zárodku sa začne konať. Ešte tam ani nič nie je postavené poriadne, alebo keď, tak je to nejaká len ľahká pozbíjaná kolešňa a tá sa rozoberie. No koľko to bude stáť? No nie tak veľa. A druhá podstatná vec, keď sa to spraví raz v katastri tej obce, tak už nikto ďalší si nepostaví nič. Takže bude vedieť, že to bude zlikvidované. Takže ten zákon má preventívny účinok.
Už dnes niektoré mestá, niektoré obce pristúpili k likvidácii čiernych stavieb na základe ustanovení iných zákonov o odstránení smetiska alebo neporiadku. Proste použili úplne takto, aby dosiahli to isté, pretože stavebný zákon im nedáva tie nástroje. A myslíte si, že ich to nejako zruinovalo finančne? Naopak, dali veci do poriadku, všetci to ocenili, občania mesta a stálo to pár eur. Takže to v tom rozpočte sa vždy peniaze nájdu. A keby to bol taký problém nejaký, tak určite si viem predstaviť, že vo vykonávacej vyhláške sa ošetrí to, že keby tie náklady presiahli nejakú hraničnú sumu, nejakú vyššiu, takže zabezpečí financovanie sa cez štát, či už cez krajský stavebný úrad, alebo z rozpočtovej kapitoly ministerstva dopravy a ďalších vecí, pod ktoré táto kompetencia spadá. Čiže toto neni problém. To je, keď sa chce, tak sa naozaj dá. Ale dôležité je dosiahnuť ten stav.
A tuto kolegovi Kuffovi, že nepočúval si ma dobre asi a fakt to neni dobré zavádzať tú tému niekam inam. To vôbec nejde ani náznakom o búranie rómskych osád. Ani náznakom. V tom zákone sa jedno jednoznačne hovorí, že sa bude týkať len stavieb, ktoré boli začaté alebo postavené po účinnosti tejto novely. Takže rómskych osád sa to nikdy nebude týkať, žiadny bezdomovci nebudú vznikať noví, len zabránime tomu, aby nám nekontrolovane rástli tie osady do ďalších a ďalších rozmerov, kedy to už naozaj nikto nezvládne. Ani dnes to neni ľahké zvládnuť a to je druhá veľká téma, ale nie na poslanecký návrh. To naozaj musí byť komplexná legalizácia existujúcich rómskych osád. Výkup pozemkov, umožnenie tomu, aby tí ľudia si odkúpili tie pozemky nejakou formou, či už aj vlastnou prácou, alebo nejakým splácaním. Postavenie prípadne legálne, to všetko, ale to je veľká, zložitá procedúra, ktorá si žiada osobitný zákon. Do toho musia byť zapojené samosprávy, štát atď., ale toto sme nechceli riešiť. To naozaj nie. Aby sme neboli podozrievaní z takéhoto niečoho. To nás naozaj ľavicoví intelektuáli, nás z tohoto veľmi, lebo to je strašne ľahké povedať, že chcú búrať rómske osady, lebo sa chcú zviesť na vlne nejakého, nejakej nie priaznivej, nie priaznivého vzťahu k rómskej menšine. Neni to pravda. Práveže tolerovanie takéhoto stavu zhoršuje vzťahy väčšinového obyvateľstva a menšinového obyvateľstva alebo vzťahu k rómskej menšine. My chceme len, aby sme odstránili trecie plochy, aby sme každému, kto porušuje zákon, ukázali, že zákon treba dodržiavať a štát má páky na to, aby si vedel zabezpečiť dodržiavanie toho zákona.
Ale ešte jedna len poznámka k pozemkom neznámych vlastníkov, ktoré ste spomínali, spravujúce pozemkovým fondom. Je to dobrá pripomienka, ale je to maličká škáročka v tom návrhu, ktorý veľmi jednoducho vieme vyplniť v druhom čítaní. Pretože tam je veľmi jednoduché doplniť. Teraz to stojí na tom, že vlastník pozemku je vždy spúšťacím mechanizmom toho procesu. Je ľahké doplniť, že v prípade, že ten vlastník nie je známy, takže túto funkciu nahradzuje samotný stavebný úrad, že on môže spustiť ten proces alebo obec. To je otázka naozaj krátkej konzultácie vzájomnej a táto medzierka je vyplnená a všetko je pokryté. Aj pôda neznámych vlastníkov, aj pozemkový pôdny fond, aj všetko. Lebo máme, štát má vlastníka, obec má, teda obecné pozemky majú vlastníka, súkromné pozemky majú vlastníka, no a tieto potom vieme vyriešiť tak, že túto kompetenciu voči takýmto pozemkom alebo možno aj voči ďalším. Ten súkromný vlastník môže byť dlhodobo v zahraničí, nevie, čo sa tam deje, ale keď vidia susedia, upozornia obec alebo stavebný úrad, tá môže spustiť ten mechanizmus. To je dobrá pripomienka, ale ľahko doplniteľná do tohto zákona. Takže nebál by som sa toho.
Ďakujem za pozornosť.

Vážené dámy, vážení páni, pri zmenšujúcom sa počte členov pléna predkladám veľmi dôležitý zákon, ktorý sa tu tiež ocitá už druhýkrát. Využil som príležitosť, že už môžme ho predložiť znova, a znova ho predkladám. Zapadá do celej tej koncepcie zmeny sociálneho systému a sprievodných zákonov. Pretože tie veci, ktoré vyplývajú z nejakého nastavenia sociálneho systému, v našom prípade zlého nastavenia sociálneho systému, motivuje k nejakému spôsobu života, spôsobu existencie. A tá potom zasahuje nielen oblasť sociálnu alebo oblasť sociálnych dávok, ale aj inú.
Toto je jedna z vecí, ktorá je negatívna, ktorá dneska na Slovensku nadobúda veľmi rozsiahly až masový charakter, a to je výstavba nelegálnych stavieb alebo niečoho, čo slúži na bývanie, ale stavbami v zmysle stavebného zákona ani nie je. Ale o to horšie, že nielenže je to, samozrejme, bez akýchkoľvek povolení stavebného úradu, ale rozmáha sa to na cudzích pozemkoch. A nie je už len otázka východného Slovenska, dedín na východnom Slovensku, kde vo veľkom rozsahu pri nich existujú rómske osady. Bol som pred týždňom na zasadaní Mestského zastupiteľstva vo Zvolene a vo Zvolene na súkromnom pozemku vzniká takto osada za bezmocného prizerania sa všetkých okolo žijúcich alebo všetkých, aj poslancov Mestského zastupiteľstva. Pretože súčasné zákony nevedia zabrániť v rýchlom slede takémuto konaniu. Preto zmena v tomto smere je veľmi naliehavá.
Tá zmena spočíva na veľmi jednoduchom princípe, a to je, že v prípade, že sa jedná o stavbu na cudzom pozemku, to znamená, že sa jedná vlastne o krádež alebo o zabratie súkromného majetku. Veľmi niečo podobné, predstavte si, že vo vašej záhrade by niekto prišiel a zrazu bez toho, že by ste o tom vedeli a samozrejme, že by ste s tým súhlasili, začal kopať, stavať, zbíjať, budovať. Ako by ste sa cítili? Alebo keď to ad absurdum posunieme, že niekto príde do vašej obývačky a rozloží si tam svoju posteľ alebo nejaký stan a povie, že jednoducho tam bude. Zdá sa vám to normálne? No asi nie. Je to absolútne nepredstaviteľná situácia.
Ale takáto situácia sa na Slovensku deje. A nie v ojedinelých prípadoch. Deje sa vo veľmi mnohých, dokonca v tisícoch, prípadoch, kedy či už súkromný pozemok, alebo mestský pozemok, alebo štátny pozemok sa stane predmetom záujmu ľudí spravidla zo sociálneho prostredia, poberateľov sociálnych dávok, ktorí začnú na týchto pozemkoch bez akéhokoľvek toho, že by sa niekoho pýtali, budovať tieto stavby.
Preto v takom prípade je potrebná, potrebné sú dostatočné nástroje, ktorými bude disponovať štát a stavebný úrad, ktoré ochránia vlastníka pozemku. Predovšetkým vlastníka pozemku, pretože ústava zaručuje ochranu súkromného vlastníctva, ale aj mestského, akéhokoľvek iného vlastníctva.
Návrh a myšlienka tohto zákona spočíva v tom, že pokiaľ vlastník pozemku upozorní stavebný úrad, že na jeho pozemku sa deje niečo nekalé, že tam niekto začína zhotovovať akúkoľvek stavbu, stavebný úrad do 30 dní vydá rozhodnutie o odstránení stavby. To znamená, nie môže vydať rozhodnutie, vydá. Ten úradník už nebude mať voľbu, ako ju má dnes, aby skúmal, zvažoval, bol pod tlakom vyhrážok a iných nátlakov, čo sa s ním stane, keď takéto niečo spraví. Ale jednoducho zákon mu nedá inú možnosť, len vydať rozhodnutie o odstránení stavby. A pokiaľ túto stavbu neodstráni ten, ktorý ju zhotovuje, tak stavebný úrad na náklady toho zhotoviteľa, ale v rámci vlastných prostriedkov, ktoré zabezpečí, túto stavbu do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia o odstránení stavby túto stavbu odstráni.
Výsledkom takéto zákona, a ešte aby som sa trošku vrátil a predišiel nejakým dezinterpretáciám. Samozrejme, jednať sa bude, a je to v prechodných ustanoveniach tohto zákona uvádzané, tejto novely, že tento zákon sa bude vzťahovať na stavby, ktoré boli začaté alebo postavené po účinnosti tohto zákona. Po účinnosti tejto novely.
Takže aby ma niekto omylom neobvinil z toho, že navrhujem zbúrať buldozérom všetky osady, ktoré existujú a existujú povedzme aj desiatky rokov. Nie. Tento návrh zákona nejde týmto smerom, pretože to je omnoho zložitejšie a komplikovanejšia otázka. Ale jeho cieľom je zabrániť ďalšiemu rozširovaniu takýchto nelegálnych stavieb.
Len malý príklad. Keď sme prvýkrát predstavovali tento návrh zákona minulého roku v lete, bol to začiatok júla, zvolili sme autentické prostredie, kde takúto negatívnu činnosť vidno, Plavecký Štvrtok. Boli sme za to nesmierne skritizovaní rôznymi liberálno-ľavicovými intelektuálmi a obvinení z toho, že to je zákon namierený proti rómskej menšine. Nie. Je namierený proti porušovaniu zákona, nech sa ho dopúšťa ktokoľvek. Ale len pre vašu informáciu. Včera som sa informoval u pána starostu Plaveckého Štvrtku, od minulého roku tam pribudlo ďalších päť stavieb na cudzích pozemkoch, nelegálnych, samozrejme, ktoré by neboli, keby tento zákon bol účinný.
Cieľom tohto zákona je zabrániť, aby nám pribúdali takéto ťažko riešiteľné príklady. A keby bol účinný, mal by predovšetkým preventívny charakter. Pretože to, že účinkuje rýchlo, že tá akcia nasleduje veľmi rýchlo, by znamenalo, že po niekoľkých zásahoch na základe tohto zákona by stavitelia takýchto stavieb zistili veľmi jednoducho a veľmi rýchlo by sa to stalo známe, že nemá zmysel sa ani púšťať do takéhoto konania, pretože skôr, než je takáto stavba dohotovená alebo veľme tesne nato, ako je dohotovená, je odstránená. A to snaženie je márne. A ľudia nerobia veci, o ktorých vedia, že sú absolútne nezmyselné. A výsledkom by bolo, že takéto stavby by sa ani nezačali budovať. Jednoducho by sa nastolil stav, ktorý tu potrebujeme, aby bol rešpektovaný zákon a aby nikto ani nepokúšal sa a aby neboli potrebné tie sankčné následky, ktoré, bez ktorých tento zákon by, samozrejme, bol impotentný a neúčinný.
Takže nejde o búranie, ide o nastolenie toho, že každý, kto sa o to, vie, že sa o to pokúsi, tak bude mu jasné, že jeho snaha nebude mať dlhé trvanie. Je to zákon, ktorý má odstrašiť predovšetkým. Ale na to, aby odstrašil, musí mať nástroje, aby potrestal a uviedol veci do pôvodného stavu voči tým, ktorí zákon nechcú dodržovať a nedodržujú.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Tak len veľmi stručne, postupne po rade.
Otázka toho výpovedného dôvodu. Ja sa stotožňujem s tým pohľadom na vec aj u pána Mihála, aj u pani Gibalovej, pretože tak to bolo myslené. Takže v druhom čítaní naozaj nevidím problém, aby sme to doprecizovali. Pretože naozaj, áno, súhlasím s tým, dôchodkový vek môže nastať, človek ešte nemá dôchodok. Ale to stačí veľmi jednoducho doplniť, že dosiahol dôchodkový vek a bol mu, á, a má dôchodok alebo bol mu vymeraný dôchodok, sa proste jednoducho, veľmi jednoducho dá. Aby nebol pocit, že sa nechcela táto situácia dosiahnuť. A áno, tá situácia sa chcela dosiahnuť, že človek má dôchodok, poberá dôchodok a vtedy nastáva tá situácia.
Lebo veď ja som bol ten, keď ako minister som umožnil dôchodcom, aby mohli pracovať, keď chcú. Dovtedy to bolo zakázané, resp. len na krátkodobé úväzky s limitovaným stropom zárobku atď. Takže ja naozaj nie som ten, ktorý by mal nejaký negatívny postoj k tomu, keď ľudia čo do najvyššieho veku chcú pracovať. Veď v dôchodkovom systéme sme zaviedli napríklad to, že keď človek zostáva aktívny aj po dosiahnutí dôchodkového veku, tak sa mu zvyšuje percentuálne nárok na výpočet dôchodku. Tak ako keď odchádza do dôchodku skôr, tak sa mu zasa znižuje. To je proste logický systém, ktorý vedie k tomu, my chceme, aby ľudia zostali čo najdlhšie aktívni.
Ale, a teraz to je to, kde s pánom Mihálom nesúhlasím, že to naozaj nie je diskriminácia z hľadiska veku. Pretože to neznamená, že takáto zmena by znamenala, že ľudia, ktorí majú dôchodok, budú prepustení. To vôbec neznamená. To je len otázka, že Zákonník práce je na to, aby ochraňoval zamestnanca v príslušnom rozsahu, kde tá ochrana je skutočná, nie to, čo máme dnes, že dnes ho ochraňuje pred prácou. Ale keď už je človek poberateľom dôchodku, tak naozaj tam sa znižuje potreba jeho ochrany pred nejakou sociálnou situáciou, pretože on už má zdroj príjmu. A v takom prípade je to len otázka zjednodušenia, zjednodušenie, nie príkazu, nie vytláčania ľudí z pracovného trhu, ale zjednodušenia uvoľňovania takéhoto pracovníka, keď sa tak rozhodne zamestnávateľ. Nie je to príkaz. Čiže je to len liberalizácia a proti liberalizácii, neviem, asi by sme nemali namietať v tejto oblasti.
A to je, myslím, že tá podstatná reakcia na to, čo bolo povedané. Určite by to veci pomohlo a určite by to zlepšilo podmienky, ktoré tu máme.
Ďakujem.

Ďakujem, vážený pán predseda. Predkladáme návrh novely Zákonníka práce, ktorý sa zameriava alebo vychádza z piatich bodov, ktoré sme tu predstavili viackrát, smerujúcich k rýchlemu zastaveniu rastu nezamestnanosti. Jeden z tých kľúčových bodov je, podotýkam, že tie body vyplynuli z debaty so zástupcami zamestnávateľských zväzov a s ekonomickými expertami venujúcich sa tejto oblasti, jeden z týchto bodov je nezdražovať tvorbu nových pracovných miest cez Zákonník práce.
Takže táto novela, pretože na tejto schôdzi máme dve novely Zákonníka práce, sa venuje čisto pragmatickej otázke, ako zmeniť veci tak, aby sa nezdražovala tvorba nových pracovných miest cez Zákonník práce a zároveň aby sa vytvoril priestor predovšetkým pre mladých nezamestnaných a aby sa vytvorili pracovné miesta pre týchto ľudí.
Má dva body, ktoré nie sú nijako ideologicky podfarbené, ani stranícky, ale sú čisto praktické.
Prvý bod hovorí o tom, že keď je zamestnanec v dôchodkovom veku a poberá dôchodok, tak nemá zmysel nad ním vytvárať špeciálnu ochranu cez Zákonník práce. A keď zamestnávateľ usúdi, že chce uvoľniť tohto zamestnanca, nemusí hľadať nejaké dôvody cez disciplinárne alebo iné záležitosti, aby mu mohol dať výpoveď, a zjednodušujeme, navrhujeme zjednodušiť uvoľňovanie takéhoto pracovníka z pracovného pomeru. Dotklo by sa to obrovského množstva pracovných miest vo verejnej službe, v štátnej službe aj v komerčnom sektore zrejme, ale nie v takom rozsahu.
Ale znova zdôrazňujem, že je to fakultatívna možnosť. Nie je to príkaz, nie je to nutnosť, zákon nikomu nič neprikazuje. Bola by to len možnosť, ktorú by zamestnávateľ mohol využiť, ale, samozrejme, nemusel, keď by ten daný pracovník, nech by mal aj 150 rokov, bol pre neho cenným zamestnancom, ktorého potrebuje, ale, naopak, pokiaľ by si myslel, že tohto zamestnanca môže uvoľniť a tento zamestnanec už je sociálne ochránený príjmom z dôchodku, tak je namieste, aby sme nekomplikovali tento proces a vytvorili tak príležitosť pre mladých, ktorí sú nezamestnaní dnes vo veľmi veľkom rozsahu.
A upozorňujem, dámy a páni, že na moje potešenie asi pár týždňov už vlastne po predložení tohto návrhu, návrhu novely tohto zákona nami do parlamentu, pred týždňom alebo dvomi, už sa presne nepamätám, pán minister Richter v televíznej diskusnej relácii "O 5 minút 12" prišiel s touto myšlienkou, že treba toto urobiť. Tak ja tlieskam, zhodujeme sa, kolegovia zo SMER-u, máme na to úplne rovnaký pohľad, tu je návrh zákona už v rokovaní, stačí za neho zahlasovať a ideme ďalej. Nemusíme nad tým meditovať, nemusíme čakať do jesene ani do zimy, pomôžeme ekonomike, pomôžeme predovšetkým mladým nezamestnaným a vytvoríme, uvoľníme takto množstvo pracovných miest, na ktoré čakajú.
Takže prvý podstatný bod je veľmi jednoduchá zmena, kde sa do dôvodov, pre ktoré je možné dať výpoveď, v § 63 dopĺňajú slová "dosiahol dôchodkový vek".
Druhý bod tejto novely spočíva v tom predražovaní tvorby pracovných miest, ktorý vznikol zavedením súbehu výpovede a odstupného. Nenavrhujeme zrušiť tento, tento atribút, pretože rešpektujeme vaše ľavicové videnie pracovného trhu, ale keďže naozaj došlo až k stopercentnému zdraženiu, zvýšeniu nákladov pre firmy, a pripomínam, že aj včera som videl v televízii na TA3 podrobnú analýzu prieskumu, ktorú urobil Deloitte & Touche vo všetkých krajinách Európy včítane Slovenska, z ktorého jasne vyplynulo, že 75 % firiem, slovenských firiem, ich finančných riaditeľov, označilo konkrétne zmeny Zákonníka práce alebo vašu novelu Zákonníka práce ako vec, ktorá zdražila náklady firiem a ktorá vedie k ich prepúšťaniu. Čiže nie je to naša chiméra, je to na základe reprezentatívneho prieskumu, pozícia a stanovisko zamestnávateľov v Slovenskej republike.
Takže navrhujeme, aby sme aspoň zjemnili, stlmili náraz týchto nákladov, ktoré ste spôsobili slovenským zamestnávateľom, tak, že tie jednotlivé kategórie, ktoré z hľadiska toho, koľko človek pracoval u zamestnávateľa a tak získava nárok na odstupné a výpoveď v súbehu z hľadiska počtu mesiacov, na ktoré má nárok, sme posunuli o trošku vyššie. To znamená, že zamestnancovi patrí výpovedná lehota aj odstupné vo výške jedného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval menej ako 5 rokov, dvojnásobku priemerného mesačného zárobku, ak trval najmenej 5 rokov a menej ako 10 rokov, a trojnásobku, ak jeho mesačný, á, trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej 10 a menej ako 20 rokov, a štvornásobku, ak pracovný pomer trval najmenej 20 rokov. Zachováva sa súbeh, ale znižuje sa finančný dopad, ktorý dopadá na firmy.
Táto novela určite pomôže, pokiaľ by bola prijatá, pracovnému trhu. Vytvorí, uvoľní a vytvorí tým pádom a sprístupní pracovné miesta pre masy mladých nezamestnaných a zníži náklady slovenským firmám a tým pádom nebude tlačiť do prepúšťania a možno mnohokrát aj k zatváraniu firiem a k rastu nezamestnanosti.
Čiže, vážené dámy, vážení páni, poprosím o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Tak chápem, že sa všetci ponáhľame. (Povedané so smiechom.)
Ďakujem kolegom, ktorí reagovali. Ako veľmi stručne asi stačí zareagovať, že, áno, potrebujeme zmenu. Potrebujeme zmenu v tom systéme, aby sme sa niekam dostali, kde to má zmysel, lebo takto len veľké, veľké objemy peňazí prúdia do tohto systému, ale neprinášajú efekt. Naopak, spôsobujú negatívne efekty a to je zlé, to je smutné a treba s tým naozaj niečo robiť.
Ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, tento návrh zákona sa tu objavil po pol roku. Už raz sme ho tu na stole mali.
Cieľom tohto návrhu zákona, ako pán predkladateľ jasne zdôvodnil, je, aby sme zmenili správanie sa štátu k tým ľuďom, ktorí sa snažia, ktorí pracujú, ktorých je väčšina, veľká a výrazná väčšina, k ľuďom, ktorí financujú tento štát cez svoje dane, odvody, ktorí vychovávajú svoje deti tak, aby nastúpili na ich miesto a opäť žili slušným a poctivým životom.
Súčasná situácia taká, žiaľbohu, nie je. Vieme to všetci. Súčasný stav je taký, že cez celú spleť sociálnych dávok, tak ako aj príplatkov k sociálnym dávkam, tak ako sú nastavené, získavajú väčší benefit tí, ktorí nepracujú, ktorí ani pracovať vlastne z hľadiska racionálneho pohľadu na život nemôžu. Pretože keby začali pracovať, tak by poškodili sami seba, poškodili by svoje príjmy, znížili by si svoje príjmy, obrali by sa o priestupkovú imunitu, ktorú dnes majú, a tak tento štát a jeho sociálny systém vlastne znemožňuje, pokiaľ ten človek nie je blázon alebo pokiaľ sa nespráva iracionálne, znemožňuje ľuďom uchádzať sa o prácu, získať túto prácu.
Oficiálne, samozrejme, každý povie, keď sa ho spýtate, z dotknutej skupiny ľudí, že by pracovať chcel, ale že práca nie je. A ja aj verím, že, áno, pracovať by chcel, pokiaľ by jeho príjem neklesol alebo pokiaľ by ho nevymenil za ten istý príjem, akurát by musel chodiť každý deň do práce.
A položme si naozaj všetci otázku, kto len chceme, že či vy by ste sa správali ináč, keby ste dostali váš príjem, ktorý dnes máte, nech pochádza z akejkoľvek činnosti, za nič, len za to, že raz za mesiac vám príde na účet alebo si na pošte vyzdvihnete tento príjem. A nemuseli by ste odvádzať žiadnu pracovnú aktivitu. Koľkí z ľudí by volili pracovnú aktivitu a koľkí by volili to, že no tak keď mám na to nárok, lebo tak sú postavené zákony, tak nech mi to štát dá. A venovali by sa voľnočasovým aktivitám, príležitostnému koníčku, príležitostnej práci, záujmovej činnosti. Asi skoro všetci.
Súčasný systém je takto nastavený pre nízkopríjmových nekvalifikovaných ľudí. Pre ľudí, ktorí za svoju prácu, pretože nemajú nejaké zručnosti a schopnosti, nemajú vzdelanie, nemajú kvalifikáciu, dostávajú len nízku mzdu. Sociálny systém im dá viac alebo veľmi blízko tomu, čo im dá práca, a preto nemôžu logicky o túto prácu zmysluplne mať skutočný záujem.
Takže my navrhujeme v tomto zákone, aby sme rozdelili ľudí do dvoch skupín na základe pracovného testu. Môžme to kľudne nazvať pracovným testom, testom záujmu o prácu, testom toho, či ten človek chce byť aktívny a pracovať, alebo nie. A ten pracovný test je veľmi jednoduchý a veľmi mäkký, dokonca by som povedal, za posledné štyri roky aspoň jeden z rodičov dohromady odpracovaných 270 dní alebo v kombinácii 80 dní aktivačných prác a zvyšok práce. Alebo štúdium na strednej alebo vysokej škole. Čiže naozaj veľmi zmysluplne nastavené kritériá, ktoré dobre padnú na každého, kto naozaj sa správa ako väčšina občanov tejto krajiny, ale nie všetci sa tak, samozrejme, správajú.
Tento zákon hovorí o tom, že tým patrí plná podpora, tí si ju zaslúžia. Ale tí, ktorí tak nekonajú, tak tým plnú podporu nemôžme poskytovať, pretože ich navádzame na to, aby žili takým spôsobom života, že ani nepracovať, ani neštudovať, ani sa nesnažiť, len raz za mesiac si ísť vyzdvihnúť peniaze na poštu. A to je, to je veľmi zlé.
A ja len, kolegovia z vládnej strany SMER, chcem pripomenúť, možno ste zachytili, že pán minister Richter pred nejakými dňami, neviem teraz presne kedy, povedal, že pripravujú zmenu zákona, kde bude zavedené, že to kritérium, o ktorom ja hovorím, ten pracovný test bude nastavený, že za dva roky 270 dní. To znamená o 100 % tvrdšie kritérium, o takomto kritériu hovorí pán minister Richter. Ja tu navrhujem spolu s kolegom za štyri roky 270 dní. A do histórie keď zájdeme, tak si dovolím pripomenúť, že diferenciácia v rodičovskom príspevku tu bola, ktorú nastavila pani Tomanová, a vtedy platilo kritérium, že za tri roky 270 dní. Takže neprinášame nič, nijaké strašidelne nové, revolučné, svetoborné, a určite nie tvrdé, ale veľmi citlivé, ale potrebné, aby sme naozaj ukázali všetkým ľuďom, že keď pracuješ, budeš sa mať lepšie. To je podstata veci, keď chceme zmeniť správanie ľudí.
A k tomu, samozrejme, prináleží ďalšia séria zákonov. Tento zákon neni vytrhnutý. Za chvíľu sa budeme baviť o ďalšom, ktorý na toto naväzuje, kde podobné, alebo to isté kritérium aplikujeme.
Dnes sme na tlačovej konferencii aj oznámili úmysel, na ktorom pracujeme a ktorý vo veľmi krátkej dobe zrealizujeme, predložiť novelu zákona, ktorá zavedie súbeh mzdy a sociálnej dávky a súbeh časti rodičovského príspevku a sociálnej dávky pre rodiny, kde aspoň jeden z rodičov pracuje. A týmto spôsobom dosiahneme zvýšenie čistých príjmov nízkopríjmových domácností, ľudí, ktorí pracujú za minimálnu mzdu, ktorí majú deti, a podporíme a zvýšime im motiváciu pracovať. To je, myslím, správna sociálna politika a touto cestou by sme sa mali uberať.
Takže ja vás prosím o podporu tohto návrhu zákona. Je to prvé čítanie. Pokiaľ by sme to posunuli do druhého čítania, samozrejme, otvára sa priestor a možnosť na modelovanie, vylepšovanie a dopĺňanie prípadne tohto zákona, ktorého filozofia a zmysel je vám určite všetkým blízky, aj poslancom vládnej strany, si dovolím povedať.
Ďakujem za pozornosť.

Vysoké ceny elektrickej energie je jeden z najvážnejších problémov, ktorý dnes hospodárstvo má. Je to významný faktor rastu nezamestnanosti, upozornili sme na to mnohokrát. Je to súčasťou tých piatich nevyhnutných opatrení, ktoré by skrotili nezamestnanosť, a preto je naozaj nevyhnutné s tým niečo robiť. Ja vnímam, že si to uvedomuje aj vláda. A zároveň je absolútna pravda, že rieši problém, ktorý sama spôsobila svojou naozaj zlou regulačnou politikou a zlým spôsobom, akým k celej tejto problematike prvá Ficova vláda pristúpila. Takže ja vítam každé, každé návrhy, všetky návrhy, ktoré by k tomu smerovali, ale naozaj tento problém je veľmi vážny a veľmi nebezpečný pre mnohé podniky na Slovensku, ktoré tu sú. Mnohé veľké podniky stoja na hrane prežitia a na hrane toho, či vôbec v budúcnosti budú, a stovky alebo tisícky pracovných miest sú dnes ohrozené práve vďaka tomu, že máme najvyššiu cenu elektrickej energie v rámci EÚ.

Pekné slová tu zaznievajú, aj od pána podpredsedu Figeľa. Ja len musím povedať, že sa strašne čudujem všetkým, všetkým, ktorí tu dnes hovoria o tom, že očakávali od pána Roberta Fica, že naozaj myslí vážne to, že táto funkcia bude obsadená kandidátom opozície. Nikdy to nemyslel vážne, od začiatku to bola hra, od začiatku to bolo divadlo, ktoré s trpezlivosťou a kvalitou dobrého herca hral pred občanmi a pred touto snemovňou.
A čudujem sa všetkým, ktorí ešte dnes naivne hovoria, že možno by to bolo ináč, keby to bolo nejako ináč. Ja len pripomeniem, že toto som hovoril aj na takých vnútro-opozičných rokovaniach, keď KDH chcelo najprv získať pozíciu šéfa ÚVO. Hovoril som, že nikdy táto pozícia vládou nebude ponúknutá. A hovoril som od začiatku, že nebude ponúknutá reálne ani pozícia NKÚ. Celý čas to bola len a len hra.
Je to vierolomnosť pána premiéra a dobre vykalkulovaná vierolomnosť. A ja len smutne musím konštatovať, že keď tu tak oprávnene kritizujeme celé toto divadlo a celý tento prístup zo strany premiéra Fica a vládnej strany SMER, že s touto stranou KDH vstupuje do koalície na regionálnej úrovni.

Ja som len chcel upozorniť na to pani poslankyňu, lebo súhlasím s tým, čo hovorila vo vzťahu k zmenám, ktoré by umožnili uvoľňovať pracovné miesta, keď je to potrebné, a vytvárať príležitosti pre mladších, že je tu na tejto schôdzi novela Zákonníka práce, ktorú sme predložili, kde práve toto je riešené, že stačí schváliť túto, túto novelu a zamestnávateľom sa rozviažu ruky.