Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, tento návrh zákona sa tu objavil po pol roku. Už raz sme ho tu na stole mali.
Cieľom tohto návrhu zákona, ako pán predkladateľ jasne zdôvodnil, je, aby sme zmenili správanie sa štátu k tým ľuďom, ktorí sa snažia, ktorí pracujú, ktorých je väčšina, veľká a výrazná väčšina, k ľuďom, ktorí financujú tento štát cez svoje dane, odvody, ktorí vychovávajú svoje deti tak, aby nastúpili na ich miesto a opäť žili slušným a poctivým životom.
Súčasná situácia taká, žiaľbohu, nie je. Vieme to všetci. Súčasný stav je taký, že cez celú spleť sociálnych dávok, tak ako aj príplatkov k sociálnym dávkam, tak ako sú nastavené, získavajú väčší benefit tí, ktorí nepracujú, ktorí ani pracovať vlastne z hľadiska racionálneho pohľadu na život nemôžu. Pretože keby začali pracovať, tak by poškodili sami seba, poškodili by svoje príjmy, znížili by si svoje príjmy, obrali by sa o priestupkovú imunitu, ktorú dnes majú, a tak tento štát a jeho sociálny systém vlastne znemožňuje, pokiaľ ten človek nie je blázon alebo pokiaľ sa nespráva iracionálne, znemožňuje ľuďom uchádzať sa o prácu, získať túto prácu.
Oficiálne, samozrejme, každý povie, keď sa ho spýtate, z dotknutej skupiny ľudí, že by pracovať chcel, ale že práca nie je. A ja aj verím, že, áno, pracovať by chcel, pokiaľ by jeho príjem neklesol alebo pokiaľ by ho nevymenil za ten istý príjem, akurát by musel chodiť každý deň do práce.
A položme si naozaj všetci otázku, kto len chceme, že či vy by ste sa správali ináč, keby ste dostali váš príjem, ktorý dnes máte, nech pochádza z akejkoľvek činnosti, za nič, len za to, že raz za mesiac vám príde na účet alebo si na pošte vyzdvihnete tento príjem. A nemuseli by ste odvádzať žiadnu pracovnú aktivitu. Koľkí z ľudí by volili pracovnú aktivitu a koľkí by volili to, že no tak keď mám na to nárok, lebo tak sú postavené zákony, tak nech mi to štát dá. A venovali by sa voľnočasovým aktivitám, príležitostnému koníčku, príležitostnej práci, záujmovej činnosti. Asi skoro všetci.
Súčasný systém je takto nastavený pre nízkopríjmových nekvalifikovaných ľudí. Pre ľudí, ktorí za svoju prácu, pretože nemajú nejaké zručnosti a schopnosti, nemajú vzdelanie, nemajú kvalifikáciu, dostávajú len nízku mzdu. Sociálny systém im dá viac alebo veľmi blízko tomu, čo im dá práca, a preto nemôžu logicky o túto prácu zmysluplne mať skutočný záujem.
Takže my navrhujeme v tomto zákone, aby sme rozdelili ľudí do dvoch skupín na základe pracovného testu. Môžme to kľudne nazvať pracovným testom, testom záujmu o prácu, testom toho, či ten človek chce byť aktívny a pracovať, alebo nie. A ten pracovný test je veľmi jednoduchý a veľmi mäkký, dokonca by som povedal, za posledné štyri roky aspoň jeden z rodičov dohromady odpracovaných 270 dní alebo v kombinácii 80 dní aktivačných prác a zvyšok práce. Alebo štúdium na strednej alebo vysokej škole. Čiže naozaj veľmi zmysluplne nastavené kritériá, ktoré dobre padnú na každého, kto naozaj sa správa ako väčšina občanov tejto krajiny, ale nie všetci sa tak, samozrejme, správajú.
Tento zákon hovorí o tom, že tým patrí plná podpora, tí si ju zaslúžia. Ale tí, ktorí tak nekonajú, tak tým plnú podporu nemôžme poskytovať, pretože ich navádzame na to, aby žili takým spôsobom života, že ani nepracovať, ani neštudovať, ani sa nesnažiť, len raz za mesiac si ísť vyzdvihnúť peniaze na poštu. A to je, to je veľmi zlé.
A ja len, kolegovia z vládnej strany SMER, chcem pripomenúť, možno ste zachytili, že pán minister Richter pred nejakými dňami, neviem teraz presne kedy, povedal, že pripravujú zmenu zákona, kde bude zavedené, že to kritérium, o ktorom ja hovorím, ten pracovný test bude nastavený, že za dva roky 270 dní. To znamená o 100 % tvrdšie kritérium, o takomto kritériu hovorí pán minister Richter. Ja tu navrhujem spolu s kolegom za štyri roky 270 dní. A do histórie keď zájdeme, tak si dovolím pripomenúť, že diferenciácia v rodičovskom príspevku tu bola, ktorú nastavila pani Tomanová, a vtedy platilo kritérium, že za tri roky 270 dní. Takže neprinášame nič, nijaké strašidelne nové, revolučné, svetoborné, a určite nie tvrdé, ale veľmi citlivé, ale potrebné, aby sme naozaj ukázali všetkým ľuďom, že keď pracuješ, budeš sa mať lepšie. To je podstata veci, keď chceme zmeniť správanie ľudí.
A k tomu, samozrejme, prináleží ďalšia séria zákonov. Tento zákon neni vytrhnutý. Za chvíľu sa budeme baviť o ďalšom, ktorý na toto naväzuje, kde podobné, alebo to isté kritérium aplikujeme.
Dnes sme na tlačovej konferencii aj oznámili úmysel, na ktorom pracujeme a ktorý vo veľmi krátkej dobe zrealizujeme, predložiť novelu zákona, ktorá zavedie súbeh mzdy a sociálnej dávky a súbeh časti rodičovského príspevku a sociálnej dávky pre rodiny, kde aspoň jeden z rodičov pracuje. A týmto spôsobom dosiahneme zvýšenie čistých príjmov nízkopríjmových domácností, ľudí, ktorí pracujú za minimálnu mzdu, ktorí majú deti, a podporíme a zvýšime im motiváciu pracovať. To je, myslím, správna sociálna politika a touto cestou by sme sa mali uberať.
Takže ja vás prosím o podporu tohto návrhu zákona. Je to prvé čítanie. Pokiaľ by sme to posunuli do druhého čítania, samozrejme, otvára sa priestor a možnosť na modelovanie, vylepšovanie a dopĺňanie prípadne tohto zákona, ktorého filozofia a zmysel je vám určite všetkým blízky, aj poslancom vládnej strany, si dovolím povedať.
Ďakujem za pozornosť.
