Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

2.7.2013 o 10:20 hod.

Ing.

Ľudovít Kaník

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

4.9.2013 15:28 - 15:43 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Tento zákon, ktorým sa tu začíname zaoberať, je zákon, ktorý má veľmi veľkú dôležitosť nielen na oblasť samotnú, na ktorú je zacielený, to znamená zabezpečovanie sociálnych dávok a pomoci v hmotnej núdzi, ale aj tým, ako vplýva na správanie sa týchto skupín, ktoré sú veľmi rozsiahle a, žiaľbohu, v posledných rokoch ich počet rastie. Má vplyv na motivácie ľudí, napr. akým spôsobom si majú zabezpečovať svoje príjmy, či je pre nich dostatočne atraktívne uchádzať sa o prácu v nízko kvalifikovaných oblastiach, pretože väčšina z týchto ľudí nemá kvalifikáciu a iné typy prác sú pre nich nedosiahnuteľné, alebo je pre nich rozumnejšie, výhodnejšie, atraktívnejšie, racionálnejšie len prijímať pomoc cez hmotnú dávku a tak si zabezpečovať príjmy a upraviť svoje správanie takým spôsobom, aby tých príjmov bolo, samozrejme, čo najviac. Takže hmotná núdza a všetky možné sprievodné nadväzujúce dávky reagujú na určitú konkrétnu situáciu rodiny z hľadiska jej počtu a ďalších záležitostí.
Mnohokrát som sa touto témou zaoberal, už sú to roky, kedy som ako minister túto situáciu riešil a naozaj aj veľmi zásadným spôsobom pretvoril, aby systém fungoval, aby pracovať bolo výhodnejšie ako poberať sociálne dávky. Odvtedy uplynulo mnoho času, kedy sa ten systém opäť zmenil a postupne sa opäť obracal na hlavu. Dnes stojí na hlave, nie na nohách, pretože je notoricky známou pravdou, že príjem zo sociálnych dávok je veľmi blízky, keď napočítame všetky možné dávky, príplatky a príspevky, veľmi blízky je sume, ktorú je možné získať, keď jeden z členov rodiny začne pracovať. V niektorých prípadoch je dokonca vyšší. A to nie je normálne. To nie je dobré. To je naozaj situácia, ktorú môžme charakterizovať, že systém je postavený na hlavu, pretože v normálnej spoločnosti od veky vekov platilo a platiť musí, že obživa sa má zabezpečovať poctivou prácou a že spoločnosť sa dohodla na tom, že tí, ktorí napriek svojej enormnej snahe alebo v prípade, že im to neumožňuje zdravotný stav, tak dostanú pomoc od tejto spoločnosti, aby netrpeli krajnou núdzou. Ale čo je úplne logické a na to naozaj stačí len štipka racionálneho uvažovania, táto pomoc v hmotnej núdzi nemôže byť rovná príjmu z práce, pretože akonáhle nastavíte systém tak, že poskytnete toľko prostriedkov, koľko je možné si zabezpečiť prácou, tak každá alebo väčšina ľudských bytostí, pretože ľudia sú racionálne tvory a rozmýšľajú racionálne, uprednostní systém života, kedy dostáva niečo bez toho, aby musel vynaložiť namáhavú činnosť, ktorou práca častokrát je, a jednoducho čaká na túto dávku.
Toto nie je normálne, nie je racionálne, deformuje to celý systém, deformuje to správanie spoločnosti, veľkých skupín, jej obyvateľov, generuje chudobu, vytvára motívy na to, aby chudoba rástla, ako čo do počtu, tak aj čo do zvyku žiť takýmto spôsobom života. A spoločnosť by mala všetko urobiť pre to, aby sme z tohto systému odišli, aby sme prestali podporovať takýto spôsob, pretože takýto spôsob je rakovinou spoločnosti, ktorá ju postupne prerastie a nakoniec zahubí, pretože nebude ani financovateľná a sprievodné negatívne javy, ktoré sa spájajú s takýmto spôsobom života, prerastú únosnú mieru a nebudú zvládnuteľné.
Už dnes sa v mnohých častiach regiónov Slovenska, v mnohých mestách, dedinách, obciach s tým občania potýkajú a trpia týmito javmi. Stačí do tých regiónoch ísť. Ja teraz naozaj veľmi intenzívne chodím po banskobystrickom kraji a keďže pochádzam z tohto kraja, pochádzam z jeho južných častí, pochádzam z okresu Rimavská Sobota, tak aj vidím a vnímam zmeny, ktoré nastali za posledných 20 - 25 rokov, práve v tejto časti územia, v okresoch Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Revúca. A sú to zmeny negatívne. Zmeny, ktoré znamenajú, že obyvateľstvo, pokiaľ môže, odchádza z týchto regiónov, sťahuje sa niekam inam. Mladí ľudia, ktorí získajú vzdelanie, sa nevracajú do týchto končín, a zostáva tu len obyvateľstvo, ktoré už nemá kam odísť, respektíve je naučené žiť práve takým spôsobom života, ktorý som tu popísal.
Ja hovorím o tomto a navrhujem zmeny naozaj mnoho rokov. A odvtedy, ako sú pri vláde rôzne typy vlád Roberta Fica, sú moje snahy neúspešné. Napriek tomu to, že sa tu ocitol na pôde tohto parlamentu tento návrh zákona z dielne pána ministra Richtera, dokazuje, že to, čo tvrdím, je pravda, pretože tento návrh zákona sa pokúša riešiť tento problém. Tento návrh zákona tým, čo prináša, potvrdzuje, že všetko to, čo som povedal, je pravda a že tieto negatíva naozaj prerastajú cez únosnú mieru.
Problémom je, že, ako sa často stáva, riešenia, ktorými chce reagovať na túto situáciu, sú sčasti formálne, formalistické, sčasti typu, že vyzerajú na prvý pohľad veľmi razantne a odvážne, ale keď si pozrieme na ich možnosti realizácie a na skutočnú realitu života, ako vysvetlím za malú chvíľu, tak sa ukáže, že nikam nepovedú, že vlastne žiadna zmena nenastane, a okrem toho, že sa niečo má tváriť, že sa niečo mení, nič iné, skutočná realita za tým nebude. Bude to niečo ako divadelná kulisa, ako Potemkinovská dedina, ktorá bude krásne vyzerať, alebo krásne, nebude to vyzerať krásne, bude to vyzerať veľmi razantne a veľmi odvážne, ale bude to len pomaľovaný papier, za ktorým nič konkrétne nie je.
Upozorním na asi tri takéto oblasti. Jednou z týchto vecí, ktoré tento nový zákon prináša, je povinnosť odpracovať si určitý počet hodín v rámci malých obecných služieb alebo aktivačných prác, aby človek získal nárok na sociálnu dávku v plnom rozsahu. Hm, jak to vyzerá veľmi, veľmi rázne a racionálne. Veď to je presne to, čo ja hovorím, že ľudia majú prácou vyvažovať to, čo dostávajú od spoločnosti. Potiaľ by to bolo úplne perfektné. Ale pozrime sa na tú realitu, ako to bude fungovať. Máme tu skoro 400 tisíc ľudí, ktorí sú poberateľmi sociálnych dávok, a týchto 400 tisíc ľudí podľa predstavy tvorcov tohto zákona má odpracovať 32 hodín týždenne, aby získali nárok na sociálnu dávku. A tých 32 hodín týždenne (Hlasy z pléna.), mesačne, pardon, 32 hodín mesačne, a tých 32 hodín mesačne, samozrejme majú podmienky na to vytvoriť obce a mestá. Je to absolútna ilúzia, že obce a mestá môžu pre každého jedného z tých 400 tisícov, zhruba, vytvoriť takéto pracovné príležitosti. Na tom sa všetci zhodneme. Určite to potvrdí aj pán minister, aj ktokoľvek ďalší, lebo nikdy nebolo, aj v tom najväčšom rozmachu aktivačných prác, ktoré fungovali počas môjho pôsobenia, tak v nich bolo zapojených niečo vyše 120 tisíc ľudí, nikdy nie 400 tisíc ľudí. Takže takáto situácia nenastane.
Navyše nedá sa nariadiť, nariadiť obciam a mestám, že musíte tieto aktivačné práce robiť. Vždy treba počítať, že sú to samosprávy, a niekde sa budú robiť viac, niekde menej, niekde vôbec, takže je to veľmi diferencované obec ku obci. A nastáva nám potom samozrejme rôzna situácia. Niekde sa robiť budú, v susednej obci sa robiť nebudú. V jednej obci tí ľudia teda budú fungovať podľa predstáv tohto zákona, že odpracujú tých 32 hodín mesačne, ale vo vedľajšej obci neodpracujú ani hodinu, ale napriek tomu tie dávky dostanú v rovnakej výške. Pretože keď im nebudú ponúknuté tieto pracovné, nazvime to teda v úvodzovkách, pracovné miesta, tak im nikto nemôže siahnuť na dávku. Až ste si to ešte neuvedomili, tak takto to je a pán minister to určite potvrdí. Takže čo? Máme tu Potemkinovskú dedinu. Tvárime sa, že je potrebné odpracovať 32 hodín, ale v reáli nie je potrebné urobiť nič. Všetko ide po starom, resp. tam, kde bude poctivejší starosta, primátor, tak, tak bude vykonávať. A za chviľu sa mu to vráti od jeho obyvateľov. A keďže aj on je závislý, alebo významne ovplyvnený tým, že aj to sú voličské hlasy, a dostane sa pod atak, že v susednej dedine nerobia nič a dostávajú také isté peniaze ako my, čo musíme robiť, lebo ty nás k tomu nútiš, tak ako, kde je tu spravodlivosť? A ty si zlý! Tak nakoniec ako tí, ktorí sa snažia, z toho vycúvajú, pravdepodobne, lebo si povedia: no čo si ja budem páliť prsty, čo si ja budem robiť problémy, keď vlastne to nemá pre mňa žiaden pozitívny význam?
To som vám chcel premietnuť do reality, že čo tie, keď sa od zeleného stola niečo robí a nedomyslia sa súvislosti, tak takto to dopadá. A pritom to, čo je cieľom tohoto návrhu, a to, aby bol tlak na ľudí, ktorí dostávajú sociálne dávky a samozrejme aj aktivačný príspevok, tak na to stačí jedno jediné: vrátiť sa na začiatok, tam, kde, ako to fungovalo, keď som to zavádzal. A to pravidlo bolo jednoduché: počítať s tým, že tí starostovia sú rôzni, že tie podmienky sú rôzne. Niekde je tých aktivačných prác menej, niekde viac a naozaj to významne závisí od schopnosti a od organizačných daností daného obecného úradu alebo konkrétneho starostu. A ľudí jednoducho si nevyčarujeme takých, aby sme ich mali ideálnych. Tak stačilo zaviesť, že keď ten starosta, vďakabohu, je taký, že dokáže veľmi mnoho ľudí zapojiť do týchto prác, tak tí ľudia sú povinní na tieto práce nastúpiť. A keď nenastúpia, keď odmietnu nastúpiť napriek tomu, že sú vyzvaní, aby nastúpili, vtedy tá sankcia môže nastúpiť a má nastúpiť. A vtedy je to čisté, transparentné, jasné. A netvárime sa na niečo, čo sa nedá uskutočniť, ale zavádzame niečo, čo je regulárne, funkčné a jednoducho môže fungovať. Takže to je prvý taký bod, ktorý som chcel len objasniť, ako bude fungovať. A som zvedavý, čo sa s tým ešte stane v druhom čítaní, lebo však sme len v prvom čítaní.
Druhý taký zaujímavý moment a ešte lepšie znejúci pre širokú verejnosť, pokiaľ nevidí pod, za záves alebo pod pokrievku celého toho, je, že sa zavádza pravidlo, že ak poberateľ sociálnych dávok spácha priestupok, tak sa mu tento, pokuta za tento priestupok strhne zo sociálnej dávky. Skvelé! Konečne skoncujeme s priestupkovou imunitou, po čom volám z tohto miesta už neviem koľkýkrát a rozprávam stále, a naozaj je to problém, ktorý treba riešiť. Ale to vaše riešenie je reálne? Je uskutočniteľné? Je v súlade dokonca aj s ďalšími právnymi nadradenými predpismi? Nuž, pokiaľ sa pozeráme na jedinca, ktorý poberá dávku v hmotnej núdzi ako jednotlivec vo výške 60 euro, tak áno, dá sa to zabezpečiť, pretože je to konkrétny jedinec. Ale akonáhle je to skupina osôb, je to rodina rôzne početná, už je to skupina osôb. Jeden z tejto skupiny osôb spácha priestupok. Ale oni nepoberajú na jednotlivca, na každého jedného človeka dávku v hmotnej núdzi, oni poberajú jednu dávku v hmotnej núdzi. A komu ju, z ktorej dávky zoberiete? Ja si myslím, že tu veľmi okamžite narazíte na ústavný problém, to vás na to upozorňujem. Aj keď ja som ten prvý, ktorý požaduje a vie, že je nevyhnutné skončiť s priestupkovou imunitou. Ale toto je slepá ulička, do ktorej ste sa vy dali. To vám hovorím úplne na rovinu.
Preto aj na tejto schôdzi sa znova ocitne notoricky známy môj návrh zákona, ktorý zavádza opäť jednoduché transparentné pravidlo. Spravil si priestupok, nemáš na pokutu, odpracovať! Jednoduché ako facka. A je to vybavené. Nedostávame sa do rozporu s ničím a je to vec, ktorá funguje. Až by aj na ixtýkrát niekto z poslancov SMER-u chcel hovoriť, že ústava zakazuje nútené práce, tak znova zopakujem, že treba si ju poriadne pozrieť, a je tam výnimka priamo v ústave, ktorá hovorí, netýka sa to malých obecných prác. A môj návrh zákona presne odkazuje na malé obecné práce. Takže nič takéto ako rozpor s ústavou v tomto návrhu neexistuje.
Ale znova zopakujem, napriek tomu, že schvaľujem váš úmysel, ktorý len potvrdzuje, že mám pravdu a vždy som ju mal, keď som narážal, upozorňoval a kritizoval tie, túto oblasť, ale upozorňujem, že vaše riešenie nie je správne a nebude, hlavne nebude usku-točni-teľné. To je najväčší problém, že nič z neho nebude. Bude to buchnutie po vode. A výsledkom už dnes, ako keby som videl pána premiéra, ako sa postaví s odhodlaným a dôveryhodným výrazom pred kamery a povie: ´My sme to chceli riešiť, ale Ústavný súd nám to zakázal, vidíte, nedá sa.´ Tak ako vám zarazil zmenu v oblasti rodičovských príspevkov, ktorá ako z logiky veci by som ja proti nej nič nemal, ale dotklo by sa to voličov, takže nič nebude, všetko bude po starom. Takže to je ďalšia oblasť, ktorá stojí na vode a ktorá si myslím, že nikam nepovedie.
To, čo tomuto zákonu chýba, to je taký tretí okruh, na ktorý by som chcel upozorniť, a tak ako predostielam ho dopredu, pretože za nie dlho sa tu postavím a budem obhajovať a predstavím svoj návrh novely zákona o hmotnej núdzi, je, že okrem toho, že musíme napraviť to, čo je pokrivené a deformované, a ani nebudem hovoriť, kto to spôsobil, všetci dobre viete, ale je už treba zareagovať na situáciu a nejakým spôsobom aj nastaviť nejaký motivačný mechanizmus. Aby ľudia, ktorí sa rozhodnú pracovať, alebo rodiny, kde sa rozhodnú živiť sa prácou, kde teda aspoň jeden človek začne pracovať, to naozaj reálne pocítili na svojich príjmoch.
Tento návrh zákona na to reaguje tým, že zavádza osobitný príspevok, neviem, či som sa správne terminologicky vyjadril, ale de facto tú istú sumu, ako je aktivačný príspevok, priznáva aj tým, ktorí si nájdu prácu, a na pol roka ho bude vyplácať. Áno, chvályhodné, ako opäť úmysel, ktorý ide tým istým smerom, ako ja navrhujem, ale hneď poukážem na jeho úskalia.
To prvé najhlavnejšie úskalie je, že je to príspevok, ktorý bude trvať pol roka, a potom schlus, koniec. Takže po uplynutí pol roka sa človek zrazu dostane do situácie, že o 60 eur klesne jeho príjem zo dňa na deň. Čo to bude vyvolávať u týchto ľudí? Snahu o špekuláciu, o istú, cyklický spôsob fungovania, že tí ľudia, keď teda tú prácu prijmú, ja viem, že tu sa tak počíta, že už si zvyknú pracovať, získajú pracovné návyky, tak v tej práci sa asi udržia. No ale ako som povedal, človek je tvor racionálne uvažujúci aj v tých naozaj najjednoduchších činnostiach, peniazom rozumie každý. A keď ako zrazu bude mať o 60 euro menej a zo sociálnych dávok získava zhruba to isté, pretože tak to je, až neveríte, ukážem vám tabuľky, tak jednoducho z tej práce odíde. Takže na po roka niekoho možno dostaneme do zamestnania a po pol roku šup naspäť na sociálny úrad. A pokiaľ tam nebude nejaký interval, ktorý bude brániť tomu, aby znova využil takéto, takýto motivačný príspevok, tak, tak po nejakom čase sa znova zapojí do zamestnania, alebo si počká, kým ten interval uplynie, a znova ho využije. A máme tu takú kampaňovitú, kampaňovitý spôsob vstupovania a vypadávania zo zamestnávania. To je jeden, jeden problém.
Druhý je, že priznáva sa aktivačný príspevok aj ľuďom... No a ešte, aby som nezabudol, je tu hneď jedna veľká nespravodlivosť, až som niečo, až som to správne pochopil. To sa bude vzťahovať na ľudí, ktorí dnes sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi a sú nezamestnaní a zamestnajú sa za rovnakých podmienok a za rovnakú mzdu ako nejaký kolega, ktorý ale tú prácu má a stále pracuje, pretože, pretože pracuje proste, tak ten, ktorý sa zamestná, zrazu získa tento aktivačný príspevok. Ale ten, ktorý pracoval, ho nemá a bude bez neho. Takže dôjde tam k nerovnováhe, niekto ho mať bude, ten, kto si prácu nájde, ale ten, kto nebol poberateľom sociálnej dávky, lebo prácu mal, ten ho nezíska, pretože nebol poberateľom sociálnej dávky. Myslím si, že omnoho lepšie riešenie je to, ktoré navrhujem a ktoré môj návrh zákona obsahuje, je, že už dnes máme zakotvený princíp v zákone, ktorý som ja zaviedol, že 25 percent z príjmu sa nezapočítava do príjmu na účely nároku na získanie sociálnej dávky.
Toto bolo nastavené vyvážene a funkčne v čase, keď to bolo zavádzané, ale vtedy neexistovali ešte mnohé ďalšie doplňujúce príplatky, príspevky, ktoré vznikli neskôr, neexistovala transformácia istých typov príspevkov, ako je napríklad príspevok za školskú dochádzku do súčasnej podoby, ktoré ten systém zdeformovali, a tento 25-percentný, toto 25-percentné započítavanie prestalo mať zmysel, prestalo mať účinok. Pretože akonáhle niekto zarába čo len minimálnu mzdu a aj keď sa mu nezapočíta tých 25 percent, žiaden nárok na sociálnu dávku nemá. Takže akákoľvek rodina, kde jeden z jej členov začne pracovať za minimálnu mzdu, nemá dnes nárok na sociálnu dávku. Nemá zmysel žiaden, že sa mu 25 percent z príjmu nezapočítava. Keby sa aj započítaval, je to, je na tom úplne rovnako. Takže... Ale nebolo to tak na začiatku. Takže to riešenie je, ktoré by nevytváralo žiadne zuby, nevytváralo by žiadne po pol roku zmeny, prudké, v príjmoch v domácnosti, je, že zvýšime tú čiastku, ktorá je nezapočítateľnou položkou. Ja navrhujem, aby sa zvýšila na 40 percent. A zároveň navrhujem, aby sa takisto 40 percent z rodičovského príspevku pri rodinách, a to zdôrazňujem, kde aspoň jeden z jej členov pracuje, tak isto nezapočítavali do príjmu, čím sa vytvorí systém, že aj v prípade, že sa niekto zamestná za minimálnu mzdu, tak ešte dostane cez sociálnu dávku priplatené a jeho príjem, jeho čistý príjem sa zvýši oproti tomu, ktorý len poberá sociálne dávky. A tým tú motiváciu dosiahneme. A paradoxne - ale budem o tom viacej hovoriť pri predkladaní vlastného návrhu zákona, takže teraz ako už to len skrátim - to neznamená ani nejaký dramatický rast príjmov, výdavkov, pardon, výdavkov štátu, pretože dnes ten štát vydáva na jedinca, ktorý nepracuje, omnoho viac ako by vydával na toho človeka alebo tú rodinu, keby začali pracovať. Napriek tomu, že jeho príjem, v súčte príjem, ktorý si zarobil, a ešte príspevok od štátu cez sociálnu dávku by zvýšil príjem aj tejto samotnej rodiny. Nie je to perpetuum mobile, ako by mohol niekto vyčítať. Je to úplne racionálne a ja vám to pri tom predstavovaní svojho návrhu zákona dopodrobna sa budem snažiť vysvetliť. Máme to prepočítané v tabuľkách na všetky možné typy rodín, od malých rodín s dvoma deťmi až po veľké rodiny, a naozaj je to vec, ktorá by systémovo pomohla, ten systém by urobila prehľadným a čitateľným, nemuseli by tam byť nejaké také násilné alebo menej funkčné veci, ktoré v konečnom dôsledku ani nemusia sa ukázať ako uskutočniteľné, ako som poukázal predtým.
Takže v rámci prvého čítania len také všeobecné poukázanie na slabiny a nedostatky tohto návrhu zákona. Ja chcem skončiť pozitívne a poviem, že veľmi oceňujem, že ste uznali, že tu žijeme a že si pestujeme obrovský sociálny problém, ktorý tu reálne existuje a ktorý je vytvorený sociálnym systémom, ktorý nám nepadol z neba, ani nám ho žiadni okupanti nevnútili, ale ktorý sme sami, poslanci v Národnej rade schválili a ktorý vyslovene nivočí sociálny systém, situáciu túto tejto krajiny a vytvára patologické správanie až veľkej skupiny obyvateľstva. Že je len na nás zasa, aby sme to napravili. A ja vás prosím, robme to racionálne, robme to tak, aby to fungovalo, aby to nemalo kampaňovitý nejaký efekt, ale aby naozaj to fungovalo ako dobre nastavený stroj, ktorý prináša efekty, a potom sa tá situácia zmení. Potom nebude platiť to, čo ja počúvam skoro denne na rôznych stretnutiach, že aj tak sa s tým nedá nič robiť, aj tak je to naveky zabité. Nie je, len sa nesmieme báť urobiť normálnu racionálnu zmenu, ktorej každý, keď sa s ním bavíme jednotlive, jej rozumie. Lebo dva a dva vždy budú štyri. Ale len sa toho nesmieme báť a stále musíme sa držať toho, že naozaj dva a dva musia byť štyri, nie päť, nie šesť, ani nie tri. A potom to bude fungovať.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.9.2013 10:02 - 10:04 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Ja by som sa chcel poďakovať Lucii Žitňanskej, že to veľmi presne vyjadrila a uviesť to do súvisu s takou dnešnou realitou. Keď si otvoríte noviny, SME, Hospodárske noviny, zrejme aj ďalšie, tak top správa dnes je, že Slovensko sa prepadlo o ďalších sedem miest v rámci konkurencieschopnosti celého sveta. Sme poslední spolu s Gréckom, minulý rok sme boli tretí od konca. Veľakrát sme to tu spomínali.
A toto, tieto zmeny, ktoré tu, pán minister, ste priniesli, sú presne toho typu, ktoré znižujú konkurencieschopnosť Slovenska, pretože zvyšujú bariéry pre podnikanie, zvyšujú administratívnu náročnosť, zvyšujú finančnú náročnosť, obmedzujú prístup ľudí k rozbehnutiu podnikania, a nemá to žiadny zmysel. Všetci vieme, že tie deklarácie o nejakých ochranách sú absolútnym nezmyslom, že to takto nefunguje, že to nemá žiadny dopad, že to je len napĺňanie nejakých prázdnych, naozaj prázdnych a dávno vypáchnutých hesiel, ktoré niekedy mohli, na 1. mája pred tridsiatimi rokmi, možno znieť dôveryhodne, ale nie dnes, v dnešnej modernej spoločnosti, že ja sa naozaj veľmi čudujem, že sa s takýmito vecami stále stretávame. Stále sa deklaruje, ako treba podporiť rast, hospodársky rast, ako treba podporiť zamestnanosť. A jeden zákon za druhým zhoršuje všetky podmienky pre hospodársky rast, rast zamestnanosti pre podmienky na podnikanie. Absolútne nepochopiteľné z hľadiska deklarácie, ale pochopiteľné z hľadiska tej duchovnej základne, na ktorej, žiaľbohu, táto strana, ktorá dnes vládne, stojí. Socializmus, ktorý nikdy zamestnanosť a podnikanie nepodporoval a vždy hospodárstvo brzdil a ľudí zaťažoval ďalšími a ďalšími bremenami.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.7.2013 10:20 - 10:24 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, ako kolega Vilo Novotný povedal, je to síce technický návrh zákona, ale veľmi dôležitý, lebo naozaj tento systém, dôchodkový systém je tak komplikovaná vec, taký mechanizmus, ktorý sa skladá z množstva súčiastok, že, áno, môže sa stať, že sa nedomyslí niektorá okrajovejšia, zdanlivo okrajovejšia, záležitosť, ktorá má ale zásadný význam. A keď vieme, že takáto vec sa stala a naozaj nie je najmenší argument na to, aby pretrvávalo takéto nastavenie systému, ktoré bez akejkoľvek opodstatnenosti vytvára dve skupiny ľudí v súčasnosti. Iné je, keď máme veci, ktoré sa veľmi ťažko odstraňujú do minulosti.
Lebo, áno, máme zdedené z minulosti problémy, ktoré dnes aj pri všetkej snahe sa jednoducho odstrániť nedajú. Jedna z takých vecí vznikla vtedy, keď reformou dôchodkového systému, ktorú som pripravil, sme významne zlepšili dôchodky pre všetkých dôchodcov, ktorí išli do dôchodku po reforme. Žiaľbohu, a samozrejme nevedeli sme odstrániť nedostatky spôsobené desiatkami rokov predtým zlým, starým, nespravodlivým, rovnostárskym systémom. Ale, samozrejme, vždy takáto vec, a keď sa stane a nie je nevyhnutná, tak ju treba okamžite odstrániť, ako sa na ňu príde.
Takže toto je presne ten prípad, kedy by bolo veľmi cynické pozrieť sa na to z uhla pohľadu, že navrhli to opoziční poslanci, tak musíme proste ísť ako valec a nerešpektovať to, že to je naozaj vec, ktorá pomáha ľuďom, ktorá odstraňuje nezmyselnú diferenciu, ktorú práve novela zákona, ktorý prijala táto vláda, vytvára a jednoducho treba tieto veci dať do poriadku.
Tak ja vás prosím, kolegovia, nie žiadam, ja vás prosím, aby ste naozaj ukázali, že fungujete nielen ako hlasovacia mašinéria, ale sa pozeráte na veci aj normálnym, ľudským pohľadom, tak ako viete povedať v kuloároch, keď sa rozprávame, tak rovnako sa pozerajte na tieto veci, aj keď sedíte za hlasovacím zariadením, a poprosím vás, podporte tento návrh zákona, pretože pomôže veľkej skupine ľudí, ktorá bez akéhokoľvek dôvodu a logického opodstatnenia, keby sme tento návrh zákona, túto novelu neschválili, by bola ďalej poškodzovaná bez akéhokoľvek dôvodu.
A už dopredu vravím, že nehrajme sa teraz na to, že sa niekto prihlási do diskusie alebo vo faktickej poznámke začne teraz: "A čo ste robili vy a prečo ste vy vtedy nespravili toto a prečo sa nestalo hento alebo tamto?" Všetci sme ľudia, ktorí, keď niečo robia, urobia aj chyby, ale keď chybu vidíme, tak nie je odstránením a riešením to, že poukážeme či na vymyslenú, alebo aj reálnu chybu niekoho druhého, že budeme vyťahovať hocičo, či reálne, či vymyslené z minulosti, ale, jednoducho, keď tu chyba je a uzná sa, že to chybou je, tak ju jednoducho odstránime. A až to chyba nie je, tak, prosím, vysvetlite, prečo to chyba nie je. Prečo majú mať dve vdovy rozličné valorizácie, prečo majú mať dve vdovy, ktoré inak majú rovnakú pracovnú históriu, zásahom do budúcnosti stále väčší a väčší rozdiel v priznaných dôchodkoch.
Ja myslím, že žiaden takýto argument, dôvod, logické opodstatnenie takého stavu nie je, a preto vás prosím, podporte tento návrh zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.7.2013 9:47 - 9:48 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Ja s potešením počúvam tie výzvy k tomu, aby sme sa pozerali na tento zákon nie cez stranícku optiku. Žiaľbohu, takýchto zákonov tu už bolo viacej, nie s touto témou, ale takých, ktoré riešili naozaj reálne každodenné problémy ľudí a ktorých jednoduché schválenie by znamenalo významné zlepšenie kvality života pre všetkých, ktorí žijú na Slovensku. Ani raz sa, žiaľbohu, nestalo, že by napriek výzvam sme prelomili ten stranícky, tú stranícku mašinériu a presvedčili našich kolegov z vládnej strany, aby sa na to nedívali cez stranícke okuliare.
Zostáva mi dúfať len, že tentokrát tak do prázdnin, do leta budeme môcť zakončovať s takou lepšou správou. Ešte tu máme jeden zákon, ktorý je takisto veľmi dobrý, veľmi potrebný, pomôže konkrétnej skupine, ktorá nespravodlivo je dotknutá, no tak som zvedavý aj pri tom druhom zákone, ako sa zachová vládny SMER.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.7.2013 13:24 - 13:26 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Ďakujem. Jozef, určite ťa viedla chvályhodná snaha podporiť dobrú vec, ja som túto novelu tiež podpísal, ale musím povedať, že začal si veľmi zle, pretože zníženie príspevku do druhého piliera nie je nič pozitívne. A v budúcnosti už relatívne blízkej znamená podstatné zhoršenie životnej úrovne dôchodcov, budúcich dôchodcov. Z tvojho vystúpenia cítiť hlbokú nedôveru k čomukoľvek spravovanému súkromným spôsobom. Tu len dávam do pozornosti, že všetky banky sú súkromné spoločnosti, všetky poisťovne sú súkromné spoločnosti a všetky ďalšie finančné inštitúcie sú súkromné spoločnosti. Neopodstatnená nedôvera voči dobre kontrolovanému a regulovanému súkromne spravovanému dôchodkovému systému je neopodstatnená. Naopak, viera v štát je hlboko nebezpečná pre budúcich dôchodcov, pretože štát a jeho systém priebežného financovania nemá šancu zabezpečiť dôstojný život dôchodcov, budúcich dôchodcov v starobe. Práve preto je ten systém veľmi regulovaný, ktorý máme na Slovensku. Nemá nič spoločné s tými americkými príkladmi. A je najbezpečnejším finančným spôsobom alebo spôsobom správy financií na Slovensku, bezpečnejším ako banky, bezpečnejším ako poisťovňa, kontrolovanejším a regulovanejším.
A posledná vec. Vôbec to nemá spoločné nič so súčasnými dôchodcami. Na tých to nemá žiadny dopad, ani pozitívny, ani negatívny. Má to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 1.7.2013 12:56 - 13:03 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážení kolegovia, kolegyne, vidím tu niekoľko pozitív.
Tak to prvé pozitívum je predovšetkým to, že táto debata určite pomohla tomu, aby sa raz a navždy už zabudlo na to, že slová župa a župan pochádzajú z maďarčiny. V tomto máme už, dúfam, všetci jasno. A dúfam, že v tom bude mať jasno aj mediálna sféra, že v maďarčine také slovo ani nie je. V nedávnych diskusiách bol toto hlavný protiargument, že my sme teda predsa Slováci a nemôžeme používať maďarské názvy. Tak toto nie je maďarský názov. To je prvé pozitívum tejto debaty.
Vo viacerých vystúpeniach sa tu ozvalo volanie po tom, že územie by bolo treba lepšie zadefinovať a tak ďalej. Určite je to opodstatnená diskusia. Ale je to zložitá diskusia. To všetci vieme. A naozaj tento návrh zákona tú ambíciu ani nemal. Takže naozaj aj pani kolegyni Hufkovej len potvrdzujem, že žiadne náklady nehrozia, pretože tú ambíciu tento návrh zákona si nekládol. A je to naozaj zložitá vec, keď by sa k nej malo pristúpiť. A môže ísť len z vládnej úrovne takýto návrh po naozaj dôkladnom zvážení, možno aj po referendách a ďalšej záležitosti, ktorá sa s tým spája.
Pri tom návrhu ja by som sa ani neopieral o to, čo tu bolo za čias Rakúsko-Uhorska, či to boli komitáty alebo neviem čo. Podľa mňa je dôležité naozaj to, že ak žijeme v Slovenskej republike, tak treba hľadať slová, ktoré najlepšie slovenskej reči a slovenskému vnímaniu a názvosloviu vyhovujú. A z tohto pohľadu bez toho, že by sme my sa na tom dohodli a rozhodli, prax ukázala, že sú to slová župa a župan, pretože to ľudia používajú. A darmo by sme zvolili akékoľvek iné názvy. Pravdepodobne by sa na tom nič nezmenilo. Jednoducho takto je to ľuďom blízke. A to aj hovorím, možno nejakú takú genetickú informáciu si v sebe nesieme, pretože tu ide o tú jazykovú podstatu toho slova, že pochádza z praslovanského jazyka. A praslovanský keď sa myslí, tak to je jazyk, ktorý sa tu formoval dávno predtým, ako sa vyprofilovali moderné slovanské jazyky. A v tejto podobe je to naozaj v chorvátčine zachované najviac. Preto aj v Chorvátsku sú županje, na čom nie je nič zlé. A veď v chorvátčine rozumieme strašne veľa vecí, preto nemáme problém nielen do Chorvátska chodiť, ale ani komunikovať v slovenčine s Chorvátmi, ktorí teda komunikujú v chorvátčine. A sme si navzájom zrozumiteľní. Takže nejako by som v tom nejaký problém nevidel, pretože naozaj ten spoločný koreň tam je. A prečo sa k nemu nevracať? Totiž tá podstata vecí je to, a nie to, čo tu bolo za Štefana alebo za kohokoľvek iného z uhorských panovníkov. A to, že tento názov tu po vzniku Prvej republiky bol a že ho začali v novodobejších dejinách a v rámci národného obrodenia používať štúrovci, svedčí o tom, že naozaj hľadali korene tohto slova a hľadali slovanské korene a našli ich. A preto sa uchýlili k tomuto názvu. A preto je prirodzený tento názov.
Pánovi poslancovi Hlinovi poviem toľko, no, samozrejme, tých názorov, aké veľké majú byť tie samosprávne celky, môže byť viac. Ja si kľudne viem predstaviť aj legitímnu debatu o tom, že tu bude východoslovenská, stredoslovenská a západoslovenská župa. Totiž kraje sme tu mali, to je pravda, ale je tu predseda. Pozrite sa, aj na to je legitímne každý môže mať svoj názor. Ale predsedov máme strašne veľa, máme predsedu futbalového mužstva, zväzu, predsedu rybárskeho zväzu. Ale predseda, keby sme sa bavili o pozícii župana, tak v akejkoľvek komunikácii by musel používať slová predseda kraja, keby sme aj prešli na kraj. Tak by dnes mal používať slová predseda vyššieho územného celku. Je to komplikované viacslovné vyjadrenie. Ale keď sa povie župan, každému je to jasné, je to nezameniteľné, každý rozumie, o čom hovoríme. A preto si myslím, či tak z pravej, z ľavej strany, zo stredu, z vrchu, tak či tak sa k tomu nakoniec dostaneme.
Podľa mojich informácií veľká novela zákona, ktorú pripravuje vláda, ktorá sa má dotýkať zmien, ale kompetencií a ja neviem čoho všetkého ešte v oblasti žúp a teda vyšších územných celkov, už počíta s týmto názvom. Či budú tri alebo ich bude osem, to je debata. A nechcem do tejto debaty zachádzať, lebo to je naozaj veľká, zložitá debata, ktorú absolvujete aj vy určite vo svojom vnútri, aj bude to širšia debata, ale každopádne do týchto volieb, ktoré sa blížia a ktoré budú v novembri, ideme tak, ako sme. A prečo naozaj nezosúladiť to, čo ľudia považujú za prirodzené, čomu rozumejú, čo neznamená žiadnu zmenu kompetencií? Ale je to krok k ľudom, je to v ústrety ľuďom, pretože takto to oni chápu, takto sa o tom komunikuje, takto tomu rozumejú. A naozaj nestojí to nič. A potom už je to vec väčšiny v tejto Národnej rade, či sa zmenia ako rozloženie, tak počty, tak kompetencie žúp, podľa môjho názoru, pretože tomu naozaj každý bude rozumieť.
Takže ja vás chcem len na záver poprosiť, aby ste podporili tento návrh zákona. Bude to naozaj krok k ľuďom a dáme tak taký signál ľuďom, že sa tu nezatvárame do nejakých sklenených gúľ, nevymýšľame si krkolomné názvy, ktoré nikto nepoužíva, ktorým nikto nerozumie, ale naozaj vnímame to, čo ľudia vnímajú, a nastavujeme tie veci a upravujeme ich tak, ako život sa vyvíja, a ideme v súlade s týmto životom. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 1.7.2013 12:17 - 12:23 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, dôvodom navrhovaných zmien v tomto zákone o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov je zavedenie nového pomenovania samosprávneho kraja, to znamená premenovanie na župu, a možnosti alternatívneho používania pomenovania župana ako predsedu samosprávneho kraja.
Táto zmena vychádza zo skutočností, že to krkolomné označenie vyšší územný celok ako samosprávny kraj sa vo verejnosti, samozrejme, neujalo a len podčiarkuje také to odtrhnutie tejto časti samosprávy od vnímania ľudí ako od veci, ktorá ich zaujíma. Je to stále v pozícii takého úradného niečoho, nejakého úradu, o ktorom ľudia nevedia, na čo poriadne je. A napriek tomu, samozrejme, v praxi sa používa úplne iný výraz, ktorý je bežne a všeobecne používaný. Používa sa názov župan a názov župa. A tieto pomenovania sa aj bežne prevzali do masovokomunikačných prostriedkov a sú vlastne všeobecne akceptované a uznávané. Veľmi dôležité pri tomto návrhu je, že tento návrh je slovenským historickým názvom. Mnohokrát ešte sem-tam zaznie veľmi nesprávny a neopodstatnený názor, ktorý hovorí, ako keby to bol názov, ktorý vychádza z maďarčiny, čo absolútne nie je pravda, názov župa je praslovanského pôvodu, juhoslovanského pôvodu a je zdokumentovaný v našej histórii a je to náš výraz. Takže predovšetkým by sme mali vážiť si to, čo pochádza z našej histórie, vracať sa k týmto výrazom a byť na ne patrične hrdí.
Z historického hľadiska je výraz župa, ako som povedal, praslovanského dôvodu. S jeho používaním už začali štúrovci. A na Slovensku boli župy oficiálne zavedené už v Prvej, Česko-slovenskej republike na základe zákona o župnom zriadení. Ako som povedal, tie mylné názory, že názov župa je prevzatý z maďarského jazyka, sú absolútne neopodstatnené a sú mylné, pretože slovo župa v maďarčine ani neexistuje. Slovo župa v maďarčine je nezrozumiteľné. Nikto tomu nerozumie. V maďarskom jazyku sa na označenie územia podobného, alebo veľkosťou, alebo úlohami, ako ja župa, používa úplne iný názov, len my ho prekladáme do slovenčiny ako župa. Takže župa je slovenský názov a pochádza z praslovanskej terminológie.
Myslím si, že aj keď toto nie je, samozrejme, žiaden návrh na nejakú zásadnú reformu celého systému, a určite by sa našlo množstvo vecí, ktoré treba zmeniť, zlepšiť v zákone a vôbec vo fungovaní žúp, taká jednoduchá zmena, ktorú dáme do súladu, kostrbatý, nezrozumiteľný, úradnícky názov, ktorý oficiálne je dnes používaný a v rozpore s tým, že sa používa všeobecne od ľudovej a ľudskej reči až cez masovokomunikačné prostriedky názov župa a župan, tento návrh je dobrý. Otvára naozaj cestu k tomu, aby sme začali aj túto zložku samosprávy vnímať ako zložku, ktorá je určená pre ľudí, že to nie je nejaký úrad, ktorý má len zabezpečovať prenesený výkon štátnej správy, ale taký, ktorý má mať naozaj samosprávne funkcie, na starosti regionálny rozvoj, má slúžiť ľuďom, pomáhať ľuďom, aby sa im v župe lepšie žilo. Takže preto predkladáme tento návrh zákona.
Tých pokusov zmeniť tento návrh označenia z toho kostrbatého na normálny názov už bolo viac, ale, žiaľbohu, nikdy sa tak nestalo pre nedostatok politickej vôle. Takže ja verím, že teraz by sa tak stať mohlo a že by už do volieb do žúp, ktoré budú v novembri, sme išli tak, že budú normálne označené voľby aj samosprávne územie. Veď koniec koncov aj v marketingu a na bilbordoch všade budete vidieť napísané „náš župan, váš župan, lepší župan, nový župan“ a iné variácie slova župan a župa. Prečo trvať na úplne naozaj nezmyselnom a úradníckom označení, ktoré dnes v zákone je? Ďakujem za pozornosť. To je toľko z mojej strany.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 27.6.2013 14:58 - 15:00 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
No. Ďakujem pekne. Pán minister, ja schvaľujem ten cieľ znížiť deficit pod 3 %. Akurát by sa tými opatreniami jemu vzďaľujete, to je ten problém, na ktorý poukazujeme, pretože keď sa aj pozrieme na posledné výsledky, aj tie, ktoré ste spomínali, tak vidíme, že výber daní napriek tomu, že očakávate zvýšený výber, nie je zvýšený, že výber dane presahuje ledva presahuje 40 %. Je nižší ako minulého roku a hlavne, keď vieme, čo sa deje v podnikovom sektore, že všetky firmy, ktoré majú dostatok zdrojov alebo není, žiaľbohu, není ich príliš veľa, urobili opatrenia, aby pri ešte nízkej 19 % sadzbe priznali vyššie zisky a presunuli alebo odsunuli nákladové položky do budúceho roku, a napriek tomu nie je zvýšený výber daní, je to veľmi negatívny signál a znamená, že v budúcom roku nastane veľký prepad daňových príjmov. Takže tá obava a tá výzva k znižovaniu daní smeruje práve tam, aby sme sa nevzdiali od tej ambície skonsolidovať verejné financie, ale, naopak, aby sme to robili. A to, že významné krajiny, ktoré ale dnes sú v hospodársky horšej situácii ako Slovensko, napriek tomu znižujú sadzby dane, nesvedčí o tom, že sa správajú nezodpovedne, ale svedčí o tom, že pochopili, že tento spôsob je prorastový impulz pre ekonomiku. A keď sa touto cestou nevyberieme aj my, tie daňové príjmy sa jednoznačne sa budú znižovať. Ísť naozaj cestou ako Grécko určite nie je rozumné a naozaj platí, že máme druhý najhorší rok... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2013 15:32 - 15:33 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Ja sa chcem poďakovať kolegovi Zajacovi, lebo áno, presne sem smerujeme a toto je ten problém, ktorý môžme riešiť. Máme to v rukách a netreba váhať a treba to robiť. Toto naozaj nie je vec, ktorá má stranícke pozadie, ani stranícke krytie. A tisíce ľudí, to je jedno, že sú to ľudia možno nie tak vzdelaní, ale nechávajú sa namotávať, pretože o tom nevedia a sú v núdzi, na rôzne lákavo vyzerajúce, ale pre nich zničujúce ponuky, pretože podmienky, za ktorých je možné takto fungovať, nie sú nijako regulované, nijako upravené. V druhom čítaní toto môžme všetko odstrániť. Volám opäť k tomu, aby sme tak spoločne urobili.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.6.2013 15:20 - 15:30 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka. Téma, ktorú tu dnes riešime, aj keď je to len v prvom čítaní, je naozaj veľmi vážnou témou. Nemá dosah len na samotný zúžený, zúžený okruh exekúcií, exekútorov a pravidiel, ktoré fungujú pri exekúcii. Ten presah je omnoho širší.
Tak ako tu už dnes bolo viackrát povedané, exekúcia je len záverom istého procesu. Záverom, ktorý tiež je potrebné upraviť oproti súčasnému stavu. Zlepšiť, zlepšiť postavenie toho, ktorý je objektom exekúcie. Dať tomu lepšie pravidlá a, jednoducho povedané, obmedziť v istých oblastiach moc exekútorov z hľadiska konečnej výšky finančných prostriedkov, ktoré žiada od dlžníka, tak aby sme dodržali takú normálnu zásadu, že všetko má byť v súlade so zdravým rozumom aj s dobrými mravmi.
A tu hneď budem veľmi konkrétny. Nepovažujem za súlad s týmito zásadami, keď malá čiastka v centoch alebo v pár eurách narastie cez poplatky, ktoré sa vzťahujú k vymáhaniu tejto čiastky, na podstatne vyššie sumy. Bol som asi pred dvoma týždňami, až sa dobre pamätám, aj s kolegami poslancami Zajacom a Hlinom v Banskej Bystrici, kde sme na námestí robili akciu, ktorá sa dotýka tohto problému, a rozprávali sa s ľuďmi o tom, ako to dolieha. Tam mi jeden človek povedal svoj konkrétny príklad. Dĺžil šesť euro za komunálny odpad, alebo za poplatok viažuci sa ku komunálnemu odpadu, ale nakoniec zaplatil vyše osemdesiat. Aký je tam pomer medzi odmenou a dlžnou čiastkou? Kto označí takéto niečo za spravodlivé voči dlžníkovi a primerané?
A aby som bol ďalej konkrétny. Obracajú sa na mňa mnoho mnohí ľudia cez facebook, cez maily. Tak aspoň také dva - tri príkladíky z facebookovej komunikácie, ktorá sa objavila na mojej stránke. Karol, jeho priezvisko nebudem uvádzať, samozrejme, hovorí: "Mal som dlžobu v Sociálnej poisťovni asi 70 centov a exekútor si namastil vrecká vyše šesťdesiatimi eurami. Je toto normálne?" Zuzana píše: "Môj syn dostal od dopravákov pokutu 20 euro. Následne musel exekútorovi zaplatiť 86."
Toto je vec, ktorá nie je celkom v poriadku. Mne je úplne jasné a určite nie som proti tomu, aby tí, ktorí dlžia, aby boli nástroje na to, aby sa tá dlžná čiastka vymohla, ale všetko musí mať svoje medze, svoje limity. Preto som tu opakovane a viackrát na pôde Národnej rady navrhoval novelu zákona, už päťkrát, až sa nemýlim, a v septembri s ňou prídem šiestykrát. S novelou zákona o exekučnom konaní, kde úplne malou zmenou, jednoduchou zmenou by sme docielili to, že v prípade týchto malých, malých dlžôb nemôže odmena exekútora presiahnuť vymáhanú čiastku. Samozrejme, že tí, ktorí s tým nesúhlasia, povedia, ale to nepokryje ani náklady exekúcie. Ale je potrebné vymáhať cez exekútora 70 centov?! Je potrebné vymáhať cez exekútora 5 eur? Nie je to potrebné. To si len zjednodušujú príslušné inštitúcie, pretože pre nich je to strašne pohodlné. Nahádžu to exekútorom a, samozrejme, ani exekútori nie sú proti. Veď koncipient v kancelárii len vykoná príslušné úkony, pošle listy, kúpi kolkovú známku a vyúčtuje si poplatky. Ľahká robota, ľahký zárobok. Ale toto by sme nemali dovoliť.
Ten štát má chrániť primeranosť nástrojov, ktoré používa, aj voči dlžníkom. A toto je naozaj veľmi jednoduché, takže toto určite spraviť treba. Není pre mňa jasné, prečo, kolegovia vládni poslanci, ste aj na takúto racionálnu podľa mňa novelu sa dívali cez stranícke okuliare a jednoducho zhadzujete tie návrhy zo stola, pretože keď pán minister v reakcii pravdepodobne povie, že my to pripravujeme na jeseň, alebo neviem kedy? Ale čo tie mesiace dovtedy?! Veď takéto zjavné veci, tie, ktoré trčia, tie, ktoré pichajú ľudí všade, nechcem povedať, kde najviac, tak to sa ľahko dajú osekať takýmito novelami a odstráni sa ten najpálčivejší problém. A potom samozrejme je dostatok času dať to do väčších nejakých koncepčných súladov. Niečo ešte, čo treba dotiahnuť, tak to jednoducho dotiahnuť. Ale mali by sme myslieť na tie konkrétne osudy jednoduchých ľudí, ktorí naozaj sú, nič, nijak inak sa to nedá nazvať, šikanovaní cez takéto záležitosti. Ja tu nehovorím o veľkých dlžníkoch, naozaj o tých najobyčajnejších ľuďoch, ktorí či už z nedopatrenia alebo nejakým iným spôsobom zrazu sa pre takúto malú čiastku stanú predmetom exekučného konania.
A teraz k tomu širšiemu presahu, lebo toto je len vrchol ľadovca. Tie exekúcie sú naozaj len tá konečná. Ale my sa musíme pozrieť na korene. Tam, kde vzniká ten problém, a tam sa ho pokúsiť eliminovať. A ten problém vzniká dnes tak, že absolútne nemáme nijakým spôsobom obmedzené a regulované výšky sadzieb úrokov, ktoré si účtujú nebankové spoločnosti, ktoré si účtujú splátkové spoločnosti, a tie neseriózne zdierajú ľudí jednoducho. Naozaj to je úžernícke správanie, úžernícke chovanie. A je veľmi smutné, že tá chyba, ktorú v roku 2010 urobila prvá Ficova vláda, že prijatím nového zákona zrušila vládne nariadenie a už sa odvtedy neprijalo, ktoré limitovalo výšku úrokov, nijak doteraz ani nenapravila a ani stále tú nápravu nemáme a ten problém tu pretrváva.
Nemyslím si, že tento problém, ktorý je komplexný a komplexného charakteru, teraz musíme odkladať jeho riešenie do nejakých ďalekých mesiacoch. Veď je tu novela, prejde cez prvé čítanie samozrejme, a, ako som povedal vo faktickej poznámke, čo bráni, aby táto novela mala ďalšie časti rímska II, III, IV, koľko treba a aby sa tieto dopredu, alebo nie dopredu, ale zjavné problémy, ktoré každý, si myslím, pozná a pán minister určite najlepšie, alebo jeho úrad veľmi dobre pozná, aby sa proste vyriešili, aby sa novelizovalo okamžite? A potom sa môžme, ako som povedal, znova k tomu vrátiť. doladiť tie veci. Ale problémy ľudí, keď ich vieme riešiť, by sa nemali tie riešenia odkladať. Pretože až sa odkladajú, tak to znamená, že poslancom Národnej rady, ktorí tak hlasujú, že hlasujú za odklad riešenia problémov, na nich nezáleží, že im nezáleží na problémoch týchto ľudí, s ktorými sa stretávajú.
Ja v tej Banskej Bystrici som videl a počul veľmi konkrétne príbehy zo života. My sme tam premietli tým ľuďom aj ten známy film, o ktorom ste počuli a mnohí ho aj videli, Šmejdi, ktorý je naozaj brutálnym dokumentom o tom, ako sú zneužívaní práve starší ľudia. A tie príbehy sú hrozné, sú otrasné. Tak keď vieme, ako zabrániť konaniu tých ľudí, ktorí tak konajú, a vždy takí ľudia budú, keď im dovolíme, aby tak robili, tak to vykonajme, pretože sme tu na to, aby sme záujmy ľudí hájili a pomáhali ľuďom.
Čiže k tomuto vyzývam aj pána ministra, aj vládnych poslancov predovšetkým a v tomto duchu budem podávať pozmeňovacie návrhy v rámci druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis