Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Už tu bolo povedané naozaj z hľadiska faktov všetko, čo bolo treba. Tak teraz už je len na to, teraz zostáva priestor na to, aby sme tie fakty pospájali, dali im súvislosti a možno vysvetlili alebo sa pokúsili nájsť vysvetlenia, prečo je to tak a čo z toho vyplýva.
Ja som už začal v tej faktickej poznámke hovoriť, ktorú som mal v reakcii na vystúpenie pána Mikloša, že tie motívy pána Roberta Fica zjavne podľa toho, aké fakty sú spojené s tým, čo sa dneska deje okolo SPP, nikdy neboli motivované záujmom o nízke ceny plynu. Nikdy neboli motivované záujmom o blaho Slovenska. Záujmom o to, aby sa z SPP stal mocný a silný podnik. Jeho kritika, mnohoročná kritika privatizácie SPP a ďalších podnikov z logiky vyplývajúcej okolo toho, čo sa dnes deje, okolo SPP, bola motivovaná tým, že mu vadilo, že on nemôže robiť s SPP práve to, čo robí dnes. Dnes sa mu konečne podarilo dostať sa k tomu. A našiel inú cestu, ako zobchodovať, ako spraviť biznis zo svojho vplyvu ako premiéra na 51 % v tomto podniku.
Už nie sme v čase, v čase vlády pána Mečiara, keď štát vlastnil veľké množstvo majetku a zneužívanie moci a obchodovanie s politikou sa robilo systémom, že sa lacno alebo zadarmo rozdávalo svojim kamarátom. A tu znova zdôrazňujem, veď všetci to vieme a nikomu to netreba hovoriť, že to nebolo z lásky k tým kamarátom. Ale že to malo všetko svoje ekonomické motívy a že obidve strany boli zainteresované.
Dnes, keďže už ten majetok sa dostal spod kontroly štátu z veľkej časti, tak sa robia opačné obchody alebo obchod opačným smerom, ale s tým istým výsledkom. SPP je presne takýto príklad.
Pod pláštikom dobre znejúcich hesiel "nízke ceny plynu pre domácnosti", "väčšia kontrola nad materskou firmou, ktorá o tom rozhoduje", "garantovaná dividenda", ktoré slúžia len na zastretie, ktoré slúžia len ako dymová clona na to, čo je skutočnou podstatou tejto transakcie, sa vytvorí úžasne výnosný biznis model pre druhú stranu, nie pre štát. Pre stranu spoluvlastníkov štátu. A opäť to nie je v tomto svojom trošku iného názoru alebo môj pohľad na vec je trošku posunutý, to nie je celkom tým, že by niekto prikázal Robertovi Ficovi, aby tú transakciu urobil. To, že mu ju neprikázal, ale že on sám je a ľudia okolo neho iniciátormi a hýbateľmi tejto transakcie, a práve tým smerom, akým transakcia ide, svedčí práve spomínaný príklad, ktorý tu bol citovaný, že pán Křetínský navrhoval iný spôsob dosiahnutia cieľa, ktorý pán Fico na transparente nesie ako zdôvodnenie, prečo robí to, čo robí. To znamená, garantovanie nízkych cien pre domácnosti, na ktorých prípadný rast cien plynu by mal negatívny dopad.
Áno, dá sa to urobiť iným spôsobom. A dá sa to urobiť spôsobom, ktorý je aj efektívnejší pre štát, ktorý je omnoho lacnejší, ktorý nebude generovať stratu, ktorá nakoniec ten podnik zruinuje alebo dostane krajinu vo vzťahu k tomuto podniku do situácie, že nebude riešiteľnou. Že rozdiel medzi nákupnými cenami plynu a predajnými cenami bude taký veľký, že tú stratu nebude z čoho platiť, resp. keď by sa mali začať nejakým spôsobom tie nožnice zatvárať, spôsobí to obrovské negatívne dopady práve na tých, ktorí dneska si myslia, že z toho nejakým spôsobom budú profitovať, resp. že na nich tie dopady nebudú.
Nebol to pán Křetínský, ktorý prinútil alebo ktorý navrhol túto transakciu, ako sme videli. Bol to niekto iný, kto prišiel s tým, že je tu lepší biznis model. Bude to výnosnejšie pre vás, nie pre Slovensko, nie pre SPP, nie pre štát. Pre vás. A teraz treba na to naozaj nejaké zložité a ťažké dokazovanie, aby sme z logiky veci usúdili, že to nebolo zadarmo? Že to znamenalo len vyššiu pridanú hodnotu pre tohto nového investora a že ten nový investor sa za to pravdepodobne patrične odmenil a že toto je tým motívom celej tej transakcie?
Takže keď sa pýtame, aké sú tu motívy a že je to motív profitu finančných skupín, ja by som povedal, nie, nielen. Tá strana má dve mince. Tu je jasný motív aj tých, ktorí túto transakciu umožňujú, pretože inak by ju neumožnili. Ja nepodozrievam, že ľudia okolo SPP, ľudia okolo vlády sú tak hlúpi, že by takto zle nastavenú transakciu, s takými nedoziernymi škodami pre Slovensko urobili len na základe svojej odbornej nespôsobilosti. To určite nie.
Tie materiály, tie konštrukcie sú vypracované veľmi sofistikovane, veľmi premyslene, akurát nesledujú verejný záujem, ale záujmom tých, ktorí pripravujú túto transakciu, organizujú, a tých, ktorí z nej budú mať výnos.
Pri tomto celom, čo tu zaznelo aj od pána Mikloša, ale aj od iných rečníkov, by som ešte poukázal na jednu súvislosť, myslím, že pán Simon ju spomínal, a to je administratívne rozhodnutie, myslím, že regulátora z nedávnej minulosti, kedy boli stanovené výrazne vyššie distribučné náklady plynu.
Čo to v praxi znamená? Tie distribučné náklady sú výrazne vyššie ako distribučné náklady, ktoré sú platné v Českej republike. No, zarábať na tom bude ten, kto distribúciu vlastní. Opäť je to jedna z dcérskych spoločností, kde štát cúva a, naopak, vplyv nového investora rastie. To znamená, politickým, mocenským alebo administratívnym rozhodnutím bolo zabezpečené dopredu pred uskutočnením tejto transakcie, že sa zvýšila hodnota dcérskej spoločnosti, ktorá má na starosti distribúciu, a tá sa následne presúva alebo zväčšuje sa tam vplyv súkromného investora.
Opäť otázka. Je to vo verejnom záujme? No určite nie. Veď to má priamy dopad na cenu plynu, ktorú platia všetci. To nie je vyvolané svetovými cenami "distribúcie", tak ako plyn má svoje cenové ceny. Distribúcia je stanovená na základe rozhodnutia regulátora. A keď môže byť v Čechách výrazne nižšia, môže byť výrazne nižšia aj na Slovensku, alebo porovnateľná s tými českými, napríklad s českými nákladmi.
Garantované dividendy. Veľmi dobre znejúca vec, a to bola, myslím, že jedna z prvých, s ktorou sa pochválil pán Robert Fico, že zabezpečil, že táto krajina garantovane dostane taký a taký objem investícií. Pán László Solymos veľmi správne vypočítal a ukázal, že táto garantovaná cena investícií znamená vlastne tunelovanie a znehodnocovanie podniku. Pretože ten podnik nebude, nemá a ani nebude mať na takú výšku dividend, ako je garantovaná v Akcionárskej zmluve, to znamená, vždy si bude na ňu požičiavať, bude sa zadlžovať, a tým pádom znehodnocovať. A je to vlastne vydrancovanie toho podniku. Za päť rokov vydrancovanie toho podniku, ale, samozrejme, po nás potopa, bude to chvíľu dobre vyzerať a potom sa povie: "Hop, chyba lávky." A možno už vtedy bude existovať alternatívny a skoro určite bude existovať alternatívny obchodník, ktorý už vôbec nebude potrebovať štát a ktorý bude na liberalizovanom trhu predávať plyn a bude vlastniť distribúciu a bude vlastniť tranzit.
Ďalšia zaujímavá súvislosť alebo interpretácia súvislosti, ktorá bola spomínaná v súvislosti s cenou, ktorá bola zaplatená za tento, za tento podnik, keď menil vlastníka, a výškou úveru, ktorý si táto spoločnosť na túto kúpu zobrala. Tak pripomeniem, že kúpna cena bez dividend, ktoré sú súčasťou ceny, ale neboli vyplatené, nemuseli ich zaplatiť noví vlastníci, bola 2,2 mld. Úver, ktorý si na to zobrali v dvoch tranžiach, bol 2,5 alebo 2,6. Otvorené zdroje na internete hovoria 2,6 mld. Pýtam sa, kam išiel ten rozdiel medzi 2,2 a 2,6 mld.? Skúste si odpovedať sami. Prečo si potrebovali požičať 2,6, ale zaplatili len 2,2. Má to veľmi jednoduchú a zjavnú súvislosť. Tam treba hľadať tie motivácie.
Zosumarizované a podčiarknuté: Sme tu svedkami skutočne jedného z najodpornejších a najšpinavších kšeftov, ktorý sa má uskutočniť na úkor slovenských občanov a ktorý má znehodnotiť veľmi cenný majetok, ktorý stále cenným je a bol, pretože po privatizácii SPP, aj keď štát vlastnil už "len" 51 %, výnosy z tohto majetku mnohonásobne pre štát prevýšili príjmy, ktoré dovtedy získaval zo 100-percentného vlastníctva tohto podniku. V rukách dobrých hospodárov by sa naozaj tento majetok ďalej zhodnocoval, ďalej rástol a ďalej by slúžil v prospech občanov tejto krajiny. Tu sa ale niekto rozhodol ináč. Vláda SMER-u, vláda pod vedením Roberta Fica sa rozhodla ináč. Táto príležitosť, táto úžasná biznis príležitosť má poslúžiť konkrétnym ľuďom, konkrétnym záujmom a nie občanom Slovenska.
A ja sa pripájam k tým, ktorí vyzývajú túto vládu a všetkých, ktorí ešte majú aspoň kúsok cti a svedomia v sebe, aby zabránili tejto transakcii, aby sa táto transakcia neuskutočnila.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Chcem sa poďakovať pánu poslancovi Miklošovi za veľmi obsiahlu, vyčerpávajúcu a na informácie hlavne bohatú, bohaté vystúpenie. V tej faktickej poznámke sa dá naozaj len veľmi krátko a len na niektoré veci poukázať a chcel by som na to poukázať, na jeden taký poznatok, pocit, ktorý toto iba umocnil.
Pán Fico roky rokúce, desať rokov, označuje predaj SPP za niečo strašné a teraz vidíme, prečo mu to tak ležalo v žalúdku. Nie preto, že by to bolo naozaj strašné niečo, že by to bolo také, ako to on vykresľoval. Jeho strašne mrzelo, že nemohol tým pádom, že nebol vtedy vo vláde, urobiť také kšefty, ako robí dnes. To ho trápilo, že to nemohol zobchodovať, pretože platí jedna vec: "Podľa seba súdim teba."
A on sa díva vždy na tieto transakcie tak, že politika je na to, aby sme z nej vytĺkli biznis - pre seba, svojich kamarátov a pre kamarátov - preto, aby, samozrejme, sa mi za to odvďačili. Toto celé, čo sa tu deje, to, čo sa tu popisuje, to jasne dokumentuje. Celý motív pána Roberta Fica je len to, ako urvať na všetkom, k čomu mám prístup a čo dokážem ovládať.
Tu dokonca sa ukázalo, že samotný investori, biznismeni, ktorých normálnou vecou je dosahovanie zisku, mali omnoho korektnejší prístup k tomu, pretože je prirodzené, že sa snažili ovládnuť, keď majú ten biznis, túto spoločnosť, ale ešte aj oni mali sociálnejší prístup, keď navrhli riešenie cez sociálne ceny plynu, aby sa zabezpečilo to, čo deklaruje táto vláda, že je pre ňu dôležité. Ale tam... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predseda, toto je mimoriadna schôdza, pokračovanie mimoriadnej schôdze o vyslovení nedôvery premiérovi vlády, to znamená o vyslovení nedôvery celej vláde. Neviem o žiadnej krajine, kde v rámci parlamentnej demokracie pri takomto prerokovávaní takéhoto bodu sa vláda nezúčastňuje toho rokovania. Je to potupenie parlamentnej demokracie. A ja vás žiadam, aby ste zabezpečili účasť vlády. (Potlesk.) A kým sa vláda nedostaví, minimálne teda pán premiér, aby sme prerušili rokovanie.

Ďakujem pánovi Miklošovi za veľmi presné pomenovanie súvislostí a toho, kde sa dnes nachádzame, pretože sa nachádzame v stave, kedy sa slovenské hospodárstvo rúti do skazy. To je jednoznačné. A včerajšia kauza a hanebný prístup k parlamentnej demokracii, ktorý sa asi neopakoval ešte v žiadnej parlamentnej demokracii, ale stal sa na Slovensku, je toho len jedným z čriepkov.
Vláda, ktorá má psiu povinnosť, keď ju parlament povolá a chce jej vysloviť nedôveru, sedieť a počúvať výhrady poslancov, zbabelo ujde. To je naozaj vec, ktorá, neviem, či sa v nejakej parlamentnej demokracii stala. To je správanie, ktoré sa hodí do chlieva, ale nie do parlamentu. Ja som rád, že dneska, ako bolo avizované, pán Mikloš povie aj ďalšie nové skutočnosti, ktoré súvisia s týmto prípadom. Ale k tomu, čo hovoril, doložím už len jednu vec. Tu ani netreba, vážení páni, kolegovia poslanci zo SMER-u, prijímať nejaké extra nepopulárne opatrenia. Stačilo, keby ste prijímali rozumné opatrenia, racionálne opatrenia, opatrenia, ktoré velí zdravý rozum, ktoré znamenajú, že sa prestane rozhadzovať, že sa prestanú liať peniaze tam, kde to nielen nepomáha, ale škodí, že sa prestane brzdiť hospodársky rast, že sa prestane zvyšovať vašimi hlúpymi opatreniami nezamestnanosť na Slovensku. Ale vy robíte presný opak. A naozaj tie následky budú fatálne.

De facto ako keby môžem nadviazať na to, čím teraz pán Kamenický skončil, a budem reagovať na pána Sulíka. Myslím, že veľmi dobre vystihol tú podstatu veci, ako to funguje, keď sa vládne vaším spôsobom.
Naozaj sa rozdáva, kupujú sa voliči, zároveň sa rozkráda. A uviedol konkrétne prípady. Ale mňa tam zaujalo práve, na začiatku spomínal Nemecko. Nemecko spravilo reformy a dnes sa mu darí dobre. Veľa z tých reforiem alebo ten, tá podstata tých reforiem ako keby vychádza úplne z toho istého pohľadu na vec, ako sme realizovali reformy my v rokoch 2002 – 2006. Napriek tomu, že v Nemecku to urobili socialisti, ale urobili to s rozumom. A ja chcem to využiť na pripomenutie, že vtedy, keď my sme robili reformy, v Nemecku bola 9-percentná nezamestnanosť, mali recesiu dokonca v jednom z tých rokov, a Slovensko išlo hore ako raketa práve preto, že robilo rozumnú hospodársku politiku. Rástla zamestnanosť, prudko klesala nezamestnanosť a dosahovali sme úplne extrémne hodnoty hospodárskeho rastu.
Tu stačí úplná logika veci, že keď vy používate tie opatrenia, ktoré používate, tak jednoducho idete proti tomu, aby sme mali dlh pod kontrolou. Ten dlh bude rásť, pretože si odoberáte zdroje príjmov tým, že brzdíte hospodársky rast. A vy ho brzdíte! Jednoznačne ho brzdíte a oberáte ľudí o prácu. Tým zvyšujete zároveň verejné výdavky. A to je proste začarovaný kruh, to je pasca, z ktorej sa nedá vymotať nejakými túžbami a víziami, že ako by sme to chceli a určite sa to časom zlepší. No nezlepší, pretože keď raz robíte zlú politiku, tak budú aj zlé výsledky.

Je prvýkrát predložená táto správa a už teraz vidno, že samotný zákon, ktorý je, chvalabohu, súčasťou ústavného poriadku Slovenskej republiky, je súčasnej vláde na obtiaž. Vidno to z toho, akým spôsobom pristupuje k povinnostiam, ktoré vyplývajú napríklad z toho, že sme prekročili prvú hranicu rozpočtovej zodpovednosti a posúvame sa do nechcených oblastí. To plnenie krokov je formálne, opatrenia sú všeobecné, ako zo správy vyplýva, nedajú sa nijako vyhodnotiť, pretože naozaj sú zväčša len bla-bla-bla-bla. Veci, ktoré nič konkrétne nehovoria, len túžby, vízie a také maľovanie vzdušných zámkov, ako sa to samo odstráni a samo spraví. A to je ten najväčší problém, ktorý tu dnes vidím.
Pán kolega Štefanec veľmi presne zosumarizoval všetky negatívne kroky vlády, ktorými ide priamo proti rozpočtovej zodpovednosti, priamo proti kontrole dlhu a, naopak, akceleruje rast dlhu, spomaľuje rast hospodárstva, alebo ho priam brzdí všetkými opatreniami v daňovej oblasti, v odvodovej oblasti, čoho dôkazom sú pokusy o nápravu alebo o plátanie týchto chybných krokov. Lebo čo iné, ako toto je, sú posledné záchvevy smerujúce k tomu, že sa budú znižovať odvody pri nízkopríjmovej skupine, čo je chvályhodný cieľ, ale to, ako sa to ide urobiť len viac deformuje trh, zavedie medzi ľudí nespravodlivosť a ďalšie negatívne javy a nebude to fungovať. A sú to len plátania chýb, dier a omylov, ktoré táto vláda spôsobila sama sebe a hospodárstvu našej krajiny, ako to zo správy vyplýva.

Ja hlavne súhlasím s tým, čo pán poslanec Frešo povedal na začiatku, že premiér by tu mal byť. Ono je to zbabelé, že tu nie je, ale nie je to len zbabelé. My tu prichádzame o parlamentnú demokraciu, je to omnoho vážnejšie, ako si možno myslíte, a omnoho vážnejšie, ako to tu ktokoľvek pomenoval. Ono to možno niekedy vyzerá úsmevne, že teraz tam položíme bábku na šnúrkach, ale to je omnoho horšie, ako sa možno mnohým javí a ako sa to javí obyvateľom Slovenska.
Stále si myslím, že sme v parlamentnej demokracii, kde parlament je najvyšším orgánom krajiny a správanie sa premiéra je absolútnym pohŕdaním týmto systémom, absolútnym opovrhovaním parlamentnou demokraciou a je znakom toho, že ukázal, že mu je parlamentná demokracia len a len na obtiaž.
Ukážte mi jeden parlament na svete, kde sa takto chová vláda k zvoleným zástupcom občanov. Tu sedia zvolení zástupcovia občanov tejto krajiny a vláda na čele s premiérom im pľuje do tváre, vláda na čele s premiérom nimi absolútne pohŕda. Smeje sa im, vysmieva sa im, nie je schopná vypočuť žiadne argumenty.
Pán premiér má právo nesúhlasiť s tým, čo tu povieme. Aj ja som viackrát čelil odvolávaniu v tejto Národnej rade, keď som bol minister, a vypočul som si tu hory nezmyslov, arogantných, odporných, urážlivých, ale počúval som to, pretože som to považoval za svoju povinnosť voči poslancom. Tá povinnosť tu je a premiér ani vláda nemá právo nebyť na tomto rokovaní. To by si mali uvedomiť, lebo prichádzame omnoho viac... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja len jednej časti sa dotknem, ktorej som sa vo vystúpení nedotkýnal, a to je ten správny prístup, že keď sa školská dochádzka neplní, alebo sú tam neospravedlnené vymeškané hodiny, tak príde sankcia. Len zasa sa pýtam, prečo zároveň nenapravíme tú absolútnu a podľa mňa až protiústavnú deformáciu, ktorá z príspevku, ktorý som ja zaviedol a ktorým bolo prospechové štipendium na základnej škole určené pre dobrých žiakov, aby sme ich povzbudili v tom, že sú dobrí a že za to sú ocenení, bol pretransformovaný za prvej Ficovej vlády na nezmyselný príspevok za školskú dochádzku? A je jedno, či má ten žiak jednotky alebo päťky, každý ho dostáva v rovnakej výške, v tej maximálnej. Je správne, že keď nebude chodiť do školy, že sa mu teda odoberie. Ale prečo to hneď nenapraviť celé a znova to nevrátiť tam, kde to bolo? Aby sme motivovali aj tých žiakov a oceňovali tých, ktorí sa dobre učia.
A zároveň toto opatrenie je účinné, veľmi účinné a veľmi správne, keď sa používa, asi sa týmto zákonom nenavrhuje ho riešiť, treba za nechodenie do školy odobrať rodinné prídavky. Nielen pozastaviť, nielen presunúť na osobitného príjemcu dávku, ale zastaviť. A vtedy to funguje. Aj to už bolo uskutočnené a naozaj to fungovalo.
Takže tu znova nabádam, že ako dobrým smerom sa pozeráte, ale niekedy pre lesy nevidíte možno les, takže poďme sa, alebo pre stromy nevidíte, no, to je jedno už, už som sa zamotal, a poďme riešiť racionálne ten problém, ktorý tu pred nami stojí.

Ja ďakujem pánovi ministrovi aj za to upresnenie toho čísla. Akceptujem. Ale tak ako vy sám ste povedali, áno, problém je to nerovnomerné rozloženie tých ľudí. A tam tie problémy budú nastávať a treba na to myslieť. Ja ten zámer oceňujem, pretože naozaj som rád, že tak ako voda, keď je vytrvalá, tak vyhĺbi dieru aj do skaly, tak aj ja to tak vnímam, že konečne sa prelomilo to, čo ste roky odmietali, a že vidíte, že to treba riešiť a ideme tou istou cestou, len ako inými spôsobmi. A kým je čas, tak si sadnime a poďme to riešiť. Ja veľmi rád sa do tej diskusie zapojím, odbornej, a môžme vylepšovať tie veci, aby to naozaj fungovalo.
Jedna z tých vecí, ktorá je napríklad problém, je formalizmus, ktorý hrozí a ktorý je napríklad daný aj tým, že máme nízky limit na výkon tej práce a už získanie objemu alebo toho príspevku. Pretože za tú krátku dobu sa naozaj nedá nič urobiť, tí ľudia tam chodia len pro forma potom, a to je jedna z ďalších, jeden z ďalších problémov. Keď ste spomínali, že osemsto ľudí príde na úrady práce, tu len upozorňujem, treba dať pozor, aby to naozaj sa neutopilo v papieroch, aby sa to nesústredilo na výkazníctvo, dotazníkovanie, predkladanie kópií všetkého možného a iné blbosti, čo sa rado zvykne, zvykne stať, ale naozaj, aby to bolo jednoduché, transparentné, rýchle. A potom, potom to má šancu na to, aby to prinieslo nejaké pozitívne posuny.
Takže zopakujem na záver len to, že poďme sa na to dívať naozaj vecne. Ja ponúkam, debatujme o tom, či už na výboroch, alebo aj na nejakých špeciálnych stretnutiach, a myslím, potom si viem predstaviť, že za ten zákon aj budeme v konečnom dôsledku hlasovať. Len vychytajme tie riziká, ktoré v ňom dneska vidíme, a prípadne vylepšime nástroje, ktoré v ňom sú obs... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem kolegom za vecné pripomienky. To by bola dobrá cesta, keby sme sa vecnou, vecnou diskusiou uberali, lebo oceňujem hlavne to, že naozaj ste uznali, že túto proble..., tento problém treba riešiť a že sa ho pokúšate riešiť, aj keď s chybami a nedostatkami.
Takže, pán poslanec Podmanický, áno, ono sa to, ako pod touto deklaráciou sa, tento zákon ide, alebo predkladá, aj má tú ambíciu, ja to uznávam, len poukazujem na to, že to tak v reáli až tak nebude, ako sa ten zákon tvári. A pritom mohol by byť. Nič tomu nebráni, aby sme ho vylepšili a aby tam to fungovalo tak, aby naozaj to nebolo len pro forma, ale aj naozaj. A ja oceňujem tú snahu, ako aj pán poslanec Novotný.
K pánu poslancovi Brockovi. No dá sa to urobiť aj tak, že nebudú nespravodlivosti. To, čo som popísal a čo v mojom návrhu zákona je, že sa to týka úplne všetkých, aj tých, ktorí nikdy neboli poberateľmi sociálnej dávky, ale pracujú za nízku mzdu. Aj tým by sa polepšilo. To znamená, že sa vždy snažím navrhovať zákony, ktoré sú, ku všetkým rovnako pristupujú, a sú rovnako spravodlivé, a tá cesta tu je. Takže ponúkam ju, aby sme o nej debatovali.
A k pánovi poslancovi Muňkovi poviem toľko, že má pravdu, že sa snaží zapchať tento návrh zákona, tejto novely, diery a úniky, ktoré v tejto oblasti sú. Len musím desaťkrát podčiarknuť, že tieto diery a tieto kanále, ktorými sa odlievajú obrovské prostriedky, sa vytvorili za prvej Ficovej vlády počas ministrovania pani ministerky Tomanovej úplne nesystémovými a zhubnými zásahmi do tohto systému.