Videokanál poslanca

Vzdávam sa. (Povedané so smiechom.)

V prvom rade by som vyslovil obrovskú výhradu, ono to nebolo na mikrofón, ale to, čo povedal pán minister, keď som odchádzal od mikrofónu. Ja do toho nevnášam žiadne etnické kritériá, pán minister, tak mi ich nevkladajte do úst láskavo. Ja tu hovorím o správaní sa, ktoré... (Reakcia z pléna.) Pán minister, neurážajte ma a veľmi pekne vás poprosím, aby ste sa mi ospravedlnil za toto, čo ste teraz povedali. Beriem to ako vážnu urážku a doklad toho, že neviete s tým hnúť, tak sa vybíjate v takýchto klamstvách.
Problém je ten, vy chodíte po regiónoch? Ja chodím. To sa týka absolútne všetkých. Toto sa týka absolútne všetkých.
A, pani Šedivcová, pre vás je normálne, aby 14-ročné deti začali rodiť? To je tá mladá rodina, ktorá sa má potešiť? A povedal som ja vo svojom vystúpení alebo vo svojich návrhoch, že táto dávka sa má zrušiť alebo znížiť? Zobral som ja alebo navrhol som zobrať nejakej chudobnej rodine túto dávku? Alebo som povedal, že táto dávka má ísť zodpovedným rodičom, ktorí sa snažia a pracujú, aspoň jeden z nich?
A, Vilo Jasaň, čo si ty povedal, tá osamelá matka nemôže predtým pracovať, ako porodí to dieťa? To znamená, jej by sa takisto neublížilo ani trošku, tým zodpovedným matkám, tým zodpovedným matkám, ale my vychovávame k nezodpovednosti. Vy vychovávate k nezodpovednosti konzervovaním tohto stavu. A veľmi dobre vieš, Vilo, že ja som tento systém práveže napravil a vy ste ho pokazili. Vy ste ho pokazili a odvtedy sa nám to tu kazí a vy jednoducho sa skrývate za pseudohumanistické reči, za obviňovanie z rasizmu, z etnického nejakého nazerania na veci, lebo s tým neviete hnúť. Naozaj sa môžte hanbiť.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, nie prvýkrát debatujeme o tomto zákone v rôznych novelách. Prichádzal som s vlastnou novelou niekoľkokrát a opakovane do tohto pléna a dnes by som chcel poukázať na tú vec, že aj z tej diskusie, ktorá zatiaľ odznela, vôbec sa nikto nezameriava na filozofiu tohto návrhu zákona, na jeho konštrukciu, na to, ako je vlastne vystavaný a čo vlastne spôsobuje.
Stále sa točíme okolo tých prapôvodných dôvodových správ, resp. zdôvodnení, ktoré viedli k vzniku vôbec takéhoto príspevku. A stále zatvárame oči pred reálnou skutočnosťou, pred skutočnosťou, ktorá je taká, že práve tento príspevok, táto dávka sociálna je jedna z hlavných motivačných zdrojov toho, že v sociálnom systéme bujnie úplne patologické správanie. Už som to hovoril viackrát. Toto je rozhodujúca dávka z hľadiska motivácie na chudobou postihnuté komunity, aby čo najrýchlejšie dospeli k vlastnému dieťaťu a aby pokračovali v tomto spôsobe života a aby prostredníctvom detí si zabezpečovali príjmy. Preto, lebo je vysoká, aj keď je jednorazová, a preto, že, žiaľbohu, to vnímanie a plánovanie práve v týchto komunitách je slabou stránkou. Ale vidina takej veľkej jednorazovej sumy je dostatočným motivačným činiteľom na to, aby sa pristupovalo k predčasnému materstvu, aby už 14-ročné deti začali rodiť. A tu, napriek tomu, že o tom už aj vrabce čvirikajú na celom Slovensku, že to vie každý, že kdekoľvek sa pohnete, kde s týmto majú skúsenosti, každý vám to potvrdí, že vám to povedia učiteľky v školách, že vám to povedia starostovia alebo primátori v mestách, ktorého sa to týka, tak my sa tu stále tvárime ako veľkí pseudohumanisti a stále sa tvárime, že nevieme o tom, že táto vec tu je. A pritom stačí tak málo. Stačí jednoduché racionálne pozretie sa na tento problém a to racionálne nazeranie na tento problém znamená, keď už tento príspevok vznikol a táto dávka vznikla, tak ju orientujme voči zodpovedným rodičom a nastavme ju tak, aby motivovala k zodpovednosti a aby pribúdalo tých zodpovedných rodičov a ubúdalo tých nezodpovedných. A to je jedno jediné, ale veľmi racionálne, zrozumiteľné a pochopiteľné kritérium. Do každej takej, do každého typu takejto dávky treba vložiť pracovný test, aby sme jednoducho rozčleňovali ľudí, rodiny podľa ich zodpovednosti k životu. A zodpovednosť k životu sa prejavuje vzťahom k práci. Jednoducho pokiaľ nezačneme vnímať túto kategóriu, tak to patologické správanie, ku ktorému takýto sociálny systém motivuje, sa bude len a len rozmnožovať. A bude bujnieť, bujnieť ako rakovina a bude nám prerastať cez hlavu a dňom za dňom bude ťažšie zvládnuteľný a ťažšie napraviteľný.
Preto ja tu opakovane som navrhoval a znova to len pripomeniem, že je naozaj jednoduché a je to vecou len dohody, aké kritérium z hľadiska dĺžky skúmania, z hľadiska časovej dĺžky skúmania pracovnej snahy, pracovnej aktivity sa vloží. Či to sú, či to je 270 dní, alebo je to menej, alebo je to viac, ale jednoducho dá sa jednoducho vložiť kritérium, že takáto dávka bude prináležať tej rodine, kde aspoň jeden z rodičov odpracuje - v mojom návrhu - aspoň 270 dní za predchádzajúce štyri roky. Keď je štyri roky veľa, voľakedy bolo kritérium tri roky, ešte za prvej Ficovej vlády, prvýkrát sa objavilo toto kritérium. Ja som to zjemnil, nastavil som to na štyri roky. Keby sa niekomu zdalo, že to je príliš tvrdé, dobre, poďme rozprávať o tom, že či viac, ale to sú len technické parametre, o ktorých sa dá debatovať, ale tá filozofia je podstatná, že sa bude skúmať, či rodičia sa správajú k sebe, k svojej rodine, k spoločnosti zodpovedne, alebo prešli na trvalý spôsob, že štát sa o mňa postará. Štát mi dá peniaze a ja nemusím preto urobiť nič. A napriek tomu, že naozaj, znova to zapakujem, aj vrabce o tom čvirikajú, že toto je základný chorý prvok v celom sociálnom systéme. Stále sa tvárime, že o tom nevieme. A pritom dám krk na to, stavím sa, že všetci poslanci strany SMER, keď idú do regiónov, keď idú do obcí a miest, z ktorých pochádzajú, keď sa stretávajú s voličmi, tak im prikyvujú, keď hovoria, že toto je neudržateľná situácia, že takto to predsa ďalej nemôže ísť, tak určite hovoria: "Áno, máte pravdu, máte pravdu!" Ale nič proti tomu nerobia. Stále sa točíme okolo, okolo jedného bodu a nikam to neposúvame. Stále idú stámilióny ročne do systému, ktorý neprináša žiadne pozitíva, ale, naopak, zväčšuje negatíva a ešte za to draho platíme. Pritom tie peniaze sú veľmi vzácnou vecou dnes a my si za ne kupujeme rast chudoby, negatívne veci, nie pozitívne. Tieto peniaze nepomáhajú, ale škodia, pretože navádzajú na nezodpovednosť, navádzajú na predčasné materstvo, navádzajú na to, že nemusí človek byť zodpovedný k sebe, k svojej rodine, nemusí pracovať, dostane peniaze, stačí mať rodinu a stačí sa postarať o to, aby tá rodina mala stále čerstvé prírastky. Veď to je naozaj obludné, čo sme tu vytvorili. A vytvorili sme to tu v tejto Národnej rade zavieraním očí pred tým, aká je skutočnosť, aká je realita, a zavieraním očí pred patologickým správaním sa sociálnych skupín, ktoré sú na najnižšej príjmovej hladine v rámci spoločnosti.
Vážené dámy, vážení páni, ja dnes nepredkladám pozmeňujúci návrh, pretože som to urobil viackrát cez novelu zákona, a, žiaľbohu, je to, pre vás je to, ako hádzať hrach na stenu. Viete, že je to problém, viete, že malo by sa to takto riešiť, viete, že to je dobré riešenie, ale vaše ideologické klapky na očiach a delenie na koalíciu a vládu a absolútne nepočúvanie sa navzájom, absenciu prieniku názorov má za následok, že pestujete za drahé peniaze tento problém naďalej a chránite ho ako v skleníku a on o to viac bujnie a naozaj ničí túto spoločnosť zvnútra. Je mi z toho veľmi zle a smutno a považujem to za veľké zlyhanie, pán minister, že nedokážete prevziať zodpovednosť za nápravu takto deformovaného systému, aj keď k tomu máte všetky možnosti. Máte väčšinový klub, ktorý to môže odhlasovať, máte zodpovednosť v rukách ako minister, viete veľmi dobre, že takáto negatívna situácia je spôsobená práve takýmito pokrivenými sociálnymi zákonmi, ktoré pôsobia antisociálne, a nie sociálne, napriek tomu nič nerobíte. A to je veľmi zlé. Ďakujem za pozornosť.

Ja by som na úvod hneď povedal, že určite to, čo sme sa pýtali my, je jednak vážnejšie, ale hlavne je to podstatne menejkrát položená otázka ako dnes 21 rovnakých otázok položených predsedovi vlády zo strany poslancov SMER-u, ha-ha-ha, dovoľte mi zasmiať sa.
A teraz k samotnému meritu veci. No aj z vašej odpovede vyplýva, že viete, že máte prúser a teda poriadny. Pretože keď Ústavný súd Slovenskej republiky, arbitrážny súd luxemburský a Najvyšší nemecký súd povedia v zásade to isté, že ste spravili veľkú škodu tejto republike svojím politickým rozhodnutím a politickým presadením absolútne babrácky pripraveného zákona, takže je to len otázka času. Darmo teraz budete hovoriť o tom, že sa potvrdilo procesné. Áno, potvrdilo sa, že ten súd, ktorý rozhodol, tak rozhodovať mal. A ten súd teda pravdepodobne aj rozhodne tak, ako už rozhodol. A Slovensko za vašu babráckosť, za tvrdohlavosť pána premiéra Fica a za jeho boj so zdravotnými poisťovňami začne platiť obrovskými miliónmi.
A všetci vieme, že to sú len prvé, prvé súdne rozhodnutia, prvé arbitráže, najmenšie arbitráže, že prídu ďalšie, prídu väčšie. A keď dokonáte aj ten zámer znárodnenia a vytvorenia jednej zdravotnej poisťovne, tak to budú extra obrovské arbitráže. A ja som strašne zvedavý, z čoho to budeme platiť, ako sa na to bude dívať štátny rozpočet. A myslím si, že by bolo strašne dobré, keby ste to zaplatili vy, keby ste to zaplatili vy ako strana SMER, či už z vlastných prostriedkov, ktoré dostávate od štátu alebo z akýchkoľvek prostriedkov, ktoré vlastnou hlavou pán premiér Fico vie zháňať, ako veľmi dobre vieme zo známych nahrávok. Ale, žiaľbohu, máme tu veľký prúser a môžte sa krútiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predseda, len jeden návrh zákona máme na hlasovanie, tak chcem urýchliť rozpravu, aby ste sa mohli vrátiť k debate. Sťahujem ho, je to tlač 670, aby ste dali ešte jednu šancu, aby sa ukázalo, keď vaše riešenia sa ukážu ako nefunkčné, ešte že tu existuje funkčné riešenie, ku ktorému sa môžme vrátiť. Ďakujem.

Mňa by zaujímala čisto praktická otázka. Že na základe akých motívov sa tu pácha hospodárska sabotáž voči Slovenskej republike, voči hospodárstvu. Pretože neviem si inak vysvetliť, čím je opodstatnené to, že výrobné ceny elektrickej energie za posledné roky klesli o 50 %, cena elektrickej energie, ktorú platia koncoví spotrebitelia, nie. Neviem si vysvetliť, prečo distribučné poplatky rôzneho typu sú na Slovensku vyššie ako v Čechách, a to výrazným spôsobom, a v ďalších krajinách. A že na koncovej cene elektrickej energie sa podieľajú viac než 50 percentami. Myslím, že šesťdesiatimi zhruba. Neviem si vysvetliť, prečo Slovenská republika má najvyššiu cenu elektrickej energie - okrem ostrovných štátov - v Európskej únii, čo naozaj je katastrofu, katastrofou pre náš energeticky náročný priemysel. To čo boli za rozhodnutia a komu majú slúžiť? Veď toto je naozaj vec, ktorá inak ako hospodárskou sabotážou sa ani nedá nazvať. A ja ani nenachádzam žiadnu logiku, žiadne zdôvodnenie. A veľmi rád by som počul, že čím sú odôvodnené. A preboha, prečo to okamžite nezmeníte, keď na cene elektrickej energie sa vyše 50 percentami podieľajú poplatky, ktoré stanovuje úrad, nie trh, nie náklady, ale úrad? Keď výrobná cena elektrickej energie klesá, ako je možné, že neklesla cena elektrickej energie? To by som naozaj chcel vedieť.

Tomuto malému auditóriu; ale naozaj vidno, že ten problém je tak hlboko zakorenený vo väčšinovej spoločnosti. Väčšinová spoločnosť vytvorila tento, túto sociálnu patológiu a tvári sa pritom, že je humánna a skrýva sa za tú svoju humanitu a pritom škodí. To je najsmutnejšie. Štefan, ty si si to zrejme neuvedomil a je mi to veľmi ľúto, ale ty si urazil celú etnickú skupinu, ba dokonca, obávam sa, či si sa nedopustil trestného činu hanobenia rasy a etnika. Ty si povedal, ty si povedal, že pre Rómov je taký národný šport, že vás dobehnú a niečo vám ukradnú. Prosím ťa, rýchlo sa ospravedlň. Povedz, že si to myslel ináč, pretože toto je, podľa mňa, každý slušný Róm a je ich, dovolím si povedať, väčšina v tejto spoločnosti... (Reakcia z pléna.) Nie, toto si povedal, si to nájdeš v prepise, žiaľbohu, preto ti radím, ospravedlň sa. (Reakcia z pléna.) Nemám sa za čo. (Reakcia z pléna.) Každý slušný Róm sa musí cítiť urazený. To je tak, ako keby niekto povedal o Slovákoch, že Slováci majú taký národný šport, že vás tak dobehnú a niečo vám ukradnú. No teda ako sorry. Ja by som sa veľmi urazil a my posudzujeme rómske etnikum len podľa tých, ktorí žijú v osadách, a to je menšina. Väčšina Rómov je integrovaných do spoločnosti, žijú rovnakým spôsobom ako my a o mnohých ani nevieš, ani mnohí už ani sami o sebe nevedia, že Rómovia sú. Ale tu sa, a viete čo? Najsmutnejší som z toho, že ten skrytý predsudok je práve najviac zakorenený v tých, ktorí sa tvária, ako že ich idú ochraňovať. Pretože, ako som povedal, dívajú sa na nejakú skupinu obyvateľstva ako na menejcennú, ktorá nevie napĺňať štandardy, ktoré ukladá ústava, ktoré ukladajú zákony, ktorá nevie sa sama o seba postarať, ktorá nemá tým pádom takú istú hodnotu. A to je veľmi nebezpečné, veľmi nebezpečné.
A keď som pri tebe, Štefan, tak sa dotknem aj toho, ty si mi položil takú otázku v tom predchádzajúcom vystúpení, že či ja by som si zobral do prenájmu 20-člennú rómsku rodinu, keby som mal byt. A ja ti odpovedám, áno, keby som mal taký veľký byt, kde 20-členná rodina môže bývať, a keby mi tá rodina, že by to bola slušná rodina, ktorá má príjem, aby mohla zaplatiť ten nájom a uhradiť, prečo nie? Prečo nie? Prečo zamestnávam Rómov a som s nimi veľmi spokojný? Pretože nemám žiaden predsudok. A pretože to nie je o etnickej príslušnosti, ale je to o tom danom človeku. Či je slušný, pracovitý, či má príjem, ktorý, ktorý si zarába prácou, či sa vie o seba postarať. O tom to je. Nie o tom, či je niekto Róm, či je taký ako my, čistý, umytý, normálny, to je princíp a takto zmýšľa väčšina ľudí tejto krajiny. Väčšina takto zmýšľa. Keď majú výhrady, nemajú výhrady voči etniku, ale voči správaniu sa konkrétnych ľudí. A je úplne jedno, či sa tak správa príslušník rómskeho etnika, Slovák, Maďar, Američan, hocikto. A tak sa máme aj my pozerať na všetkých a potom to bude, bude dobre.
Jozef, Jozef Nagy, kedy sa oplatí pracovať? (Ruch v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Poprosím, páni poslanci...

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Kedy sa oplatí pracovať? Pracovať sa... (Ruch v sále, zmĺknutie rečníka.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Páni poslanci...

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
No, no, aby som mohol hovoriť ďalej.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Nech sa páči.

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Odpoveď na to, kedy sa oplatí pracovať, je veľmi jednoduchá. Vtedy, keď prácou si zabezpečíš väčší príjem ako z alternatívneho zdroja. Tým alternatívnym zdrojom je sociálny príjem. V každej spoločnosti. Pokiaľ výška alternatívneho zdroja, sociálneho príjmu prevýši príjem z práce, neoplatí sa pracovať. (Potlesk.) To je logika, na to netreba vysokú školu. A tam je aj odpoveď, nie to, že, že vtedy, keď bude minimálna mzda 1 000 euro, ako mi pred malou chvíľou napísal niekto na Facebooku, že to bude riešenie, keby minimálna mzda bola 1 000 euro. Výborne. A teraz nech mi niekto povie, kto dokáže ako zamestnávateľ prežiť, keď by napríklad za jednoduchú, primitívnu prácu, ako je zametanie ulice, kopanie kanálov, platil 1 000 euro? Kto by si u neho takú službu objednal? Tá firma by neprežila ani mesiac. Ani na prvú výplatu by nezarobila. V tom je ten problém. Že to nie je od našich želaní, túžob, ale od reálnej ekonomiky závislé. A potom to bude fungovať. Takže znova opakujem, oplatí sa pracovať vtedy, keď príjem, ktorý človek získa prácou, je vyšší ako to, čo dostane do daru od štátu. A keď chceme, aby ľudia pracovali, tak musíme toto mať na pamäti.
Ja otočím ten príklad ešte ináč, aby sme tomu rozumeli. Čo by sa stalo, keby sme mali sociálne dávky vo výške 2 000 euro mesačne? Koľko ľudí by prestalo pracovať? Odpoveď je jednoduchá, všetci, ktorí zarábajú menej ako 2 000 euro mesačne. To znamená, väčšina vašich známych pravdepodobne, našich, väčšina priateľov, zrazu by tu bola 90-percentná nezamestnanosť na Slovensku. Takto by to fungovalo, alebo 70 %, to je jedno. Jednoducho každý, kto by sa ocitol svojou prácou pod hladinou príjmu alebo 90 % z tých ľudí, by prestal pracovať. Pretože by začal poberať sociálne dávky a to, čo by ho na tej práci bavilo, tak to by vykonával ako koníček. Sem-tam, alebo by išiel na dovolenku, alebo by sa venoval nejakému svojmu hobby. Jednoducho to je racionálna súvislosť, ktorú nech sa na to, nech sa to krúti z akéhokoľvek pohľadu, nikto neprekoná. Nikto neprekrúti. Človek je tvor racionálny, chová sa racionálne a musí si zabezpečiť svoje živobytie a len volí cesty, ako sa k nemu dostať. Aká, aké cesty sa mu ponúkajú, také využíva.
Posledná technická poznámka, Štefan, k tebe a vieš, neni to, neni to podľa mňa celkom to, čo by svedčilo v tvoj nejaký prospech, lebo tento zákon tu neni prvýkrát a ty si opakovane povedal, že bolo by to v rozpore s ústavou, nútená práca. A ja som ti opakovane, trpezlivo a veľmi naozaj zrozumiteľne vysvetlil, že ten zákon je postavený tak, že tak ako naša ústava hovorí, že táto práca sa bude vykonávať v rámci malých obecných prác. A naša ústava hovorí, že nútená práca je zakázaná s výnimkou a je tam vymenované s akými výnimkami. Jedna z nich je malé obecné práce. A to som ti povedal naozaj už trikrát a ty tretíkrát zopakuješ, že asi je to v rozpore s ústavou. Tak to znamená, že si naozaj, že to neni dialóg, ale z tvojej strany len proste takto vyárendované mantinelmi videnie a môže tu človek hovoriť, čo chce, koľko chce, argumentovať, ty jednoducho budeš hovoriť svoje, aj keď to nie je pravda. A to je smutné, to sa nedá nič robiť.
Vážené dámy a páni, to, čo Vilo Novotný povedal, keď porovnal tento návrh zákona s vládnym návrhom zákona, je svätá pravda, na to si treba dať pozor. Keď sa bude brať zo sociálnej dávky, to bude v rozpore s ústavou, pretože to je pre skupinu osôb a dostaneme tých ľudí do omnoho horšej a ťažšej pozície. Toto riešenie, kedy je možné odpracovať si trest, je štandardné, používané v mnohých vyspelých krajinách sveta a fungujúce.
Prosím vás o podporu tohto návrhu zákona.

Pán poslanec, prepáč, ale takýto pohľad na vec nás presne doviedol do tohoto stavu. Preboha, žiadna zdravá spoločnosť nemôže sa zmieriť s tým, že keď máš veľa detí, tak sa ti neoplatí robiť a nebudeš robiť a spoločnosť ťa bude živiť. Však to je choré! Práve pre takýto prístup pribúda rodín, kde ani neplánujú robiť a len cez počet detí si zabezpečujú, zabezpečujú svoj príjem.
A vieš ako, taký ten prístup, že však ich aj tak nikto nezamestná, ako to, že nikto? Ja zamestnávam vo svojej reštaurácii a vo svojom hoteli dohromady päť Rómov z 19 zamestnancov. Ty máš hotel. Koľko máš zamestnaných Rómov? Keď príde k tebe Rómka požiadať o zamestnanie, že chce byť napríklad čašníčka, zoberieš ju? Ja mám dve čašníčky, perfektné. A mal som ešte ďalšieho čašníka, teraz robí prevádzkara v susednom podniku. Od seba začnime, lebo toto je len a len, prepáč, ale pokrytectvo. (Potlesk.) Kým sa s nimi nestretnem, tak vtedy akože budem hovoriť, aký som humánny. Ale v tomto je problém, že toto je zatváranie tých ľudí do giet, vytváranie slumov, pretože im stačí potom mať dostatok detí, aby nemuseli pracovať. Ale to je rakovina, keď takto pripustíme, tá spoločnosť na to zahynie, naozaj. Toto je veľmi škodlivý, anti, už to poviem rovno, antihumánny prístup, antihumánny.

Keďže nasleduje pán Štefan Kuffa, on veľmi rád dlho hovorí, zabudol by som a nie som si istý, či pán poslanec Nagy by neodišiel medzitým, tak som si zobral slovo, aby som veľmi krátko sa pokúsil mu hovoriť, že, pán poslanec, vieš toto je opäť ten prístup, ktorý som u pána Štefana Kuffu kritizoval. Môžme ho nazvať pseudohumanistickým alebo tým, že oni sú inakší, zavrime oči alebo však dajme im, najprv im vytvorme nejakú prácu a potom. Na svete nikdy neexistuje najprv a potom. Tak ako nikto z nás na ľudí nečaká, že najprv to a potom bude to. Každý musí rešpektovať zákon, pretože keď ho nerešpektuje, tak pokračuje v jeho porušovaní. A naozaj to je pseudohumanistické, pseudo, a pseudo preto, lebo to je antihumánne. Tým ľuďom to najviac škodí, pretože sa na nich pozerá ako na občanov druhej kategórie, ktorým prepačujeme drobnosti, pretože oni sú takí nedokonalí, menejcenní a potom nám to prerastie cez hlavu za chvíľu. A to je celý súbor vecí.
Príležitosť na prácu. Pán poslanec Novotný ten príklad krásne uvádzal. Bola príležitosť na prácu, neviem, či si tu sedel, bola príležitosť na prácu, ktorú starosta vybavil pre občanov z osady. Odmietli ju, pretože to nebolo pre nich výhodné, pretože je výhodnejšie poberať sociálne dávky, výhodnejšie mať priestupkovú imunitu, výhodnejšie nemusieť platiť za svoje chyby, to je výhodnejšie. Keď to nezmeníme, tak udržujeme tento negatívny stav, aj keď tá práca je a mnohokrát tá práca bola. V Rimavskej Sobote boli také prípady, že prišlo viac investorov. Otočili sa po chvíli na opätku, lebo nemali koho zamestnať. Dalo by sa to naozaj dokumentovať. Toto je chybný a škodlivý prístup, takéto zatváranie sa.
Budem, použijem ja ešte iný príklad, ktorý je veľmi dobre známy, lebo všetci, ktorí takýto postoj zdieľajú, sú strašidelne humánni, ale sú pseudohumánni, kým zrazu nemajú osobnú skúsenosť. Tak spomeňme si prípad Dobrovodský, Malacky, jak všetci hovoria, že to sa nedá. Nedá sa nič, on to tam musí a naozaj, no stačí si pozrieť pár obrázkov, odporúčam, choďte sa tam pozrieť, ako by, ako by sa vám tam žilo, komukoľvek, keby v susedstve ste mali rodinu, ktorá vás terorizuje dennodenne. Nejde o to, akého je etnika, ale akého je spôsobu správania sa. To je ten problém a jednoducho zákony musia pamätať na všetko. A v takomto prípade je nutné, pokiaľ máme presvedčiť ľudí, že žijú v spravodlivej spoločnosti, ktorá sa snaží o spravodlivosť, na porušovanie zákona nájsť riešenie a pristúpiť bez okolkov k riešeniu, aby sme nastolili poriadok, aby sme slušných ľudí uchránili pred neslušnými. Nie povedať, oni sú takí iní, špecifickí, a v duchu si pomyslieť, joj, ako dobre, že to neni v mojom susedstve, a zutekať stade preč a modliť sa, len aby neprišli do našej obce, len aby to nebolo v mojom susedstve pred mojím domom. Ale to je, to je pokrytecký prístup, pokrytecký. My keď vieme o tom probléme, my nemôžeme prestať, kým ho nevyriešime. Až vtedy bude vyriešený, nie keď povieme: Ale viete čo, neriešme to, lebo neni dostatok pracovných príležitostí. A tí iní, ktorí za pracovnou príležitosťou vycestujú a keď je, tak pracujú aj za minimálnu mzdu, alebo za o niečo vyššiu mzdu, tí čo? Tí sú hlupáci? Alebo sú to, naopak, ľudia, ktorí si zaslúžia ocenenie?
A preto som navrhol ten prvý návrh zákona, ktorý som tu dnes predkladal, pretože takýmto treba pomôcť. Tým treba cez sociálny systém dať viac práve preto, že pracujú. A tí, ktorí porušujú zákon, tam musíme byť nekompromisní. Musíme nájsť cesty, ako potrestať páchateľov, lebo keď nepotrestáme, vlastne podporujeme páchanie trestnej činnosti.

Tak sa ujmem hneď slova, aby sme svižne pokračovali. Už len popíšem veľmi jednoducho ten mechanizmus, aby sme naozaj znova si pripomenuli, ako racionálne je to vystavané. V prípade, že dôjde k priestupku a daný páchateľ nemá prostriedky na zaplatenie pokuty, bude si musieť odpracovať trest, tú pokutu, ktorá mu bola udelená. Dostane na to lehotu, pokiaľ počas tejto lehoty nenastúpi na výkon tejto práce, dostáva náhradnú lehotu, ale sankcia sa zvyšuje o 100 percent. Pokiaľ ani v náhradnej lehote nenastúpi, dostane ešte jednu, opäť sa sankcia ale zvyšuje o ďalších 100 % a pokiaľ nesplní ani v tejto tretej lehote svoju povinnosť odpracovať si trest, dopúšťa sa trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, za ktoré je už riadna trestná sadzba. Čiže z toho jasne vidieť, že toto by fungovalo, toto by reálne znamenalo, že ľudia by si boli vedomí, že tomuto trestu sa nevyhnú a keby sa mu pokúšali vyhnúť, tak by skončili naozaj s obvinením z trestného činu a s potrestaním príslušným.
Druhá časť tohto zákona, rímska dva, sa dotýka exekučného zákona. Exekúcie sú veľmi prepierané v poslednom čase ako vec, ktorá negatívne dopadá na ľudí. To negatívum sa naozaj skladá z mnohých vecí, jedným z nich je napríklad pomalosť súdnych a ďalších sprievodných konaní, ktoré nabaľujú, nabaľujú a nabaľujú úroky, ktoré z tohto vznikajú, a je to problém. Ale jedna z ďalších vecí je, že takýmto spôsobom vzniká nelogická situácia, keď za relatívne menšiu pokutu cez súbor všetkých týchto nákladov a poplatkov, ktoré sa účtujú, sa dostane ten, kto je predmetom exekúcie, do stavu, že zaplatí mnohonásobne vyššiu sankciu v peňažnom vyjadrení, ako bola pôvodná, ktorá bola udelená, alebo ako bola dlžoba, ktorá nebola zaplatená, a stráca to absolútnu logiku. Jednoduchým zmyslom tohto návrhu je, že odmena pre exekútora nesmie nikdy prevýšiť výšku vymáhanej čiastky. To je strop pre vymáhanie alebo pre odmenu spojenú s exekúciou. Týmto by sme zvlášť alebo stopercentne zamedzili tomu, aby z malých dlžôb, ktoré, samozrejme, treba zaplatiť, ale sa nestali veľké dlžoby, ktoré už zaplatiť nie je ani možné, vďaka ktorým ľudia prichádzajú o majetok, alebo sa dostávajú do absolútne neriešiteľných životných situácií.
Takže, vážené dámy a vážení páni, až máme naozaj vôľu dať do poriadku veci, ktoré v tejto krajine nefungujú, a medzi nimi napríklad je to, že sa tu nerešpektuje zákon všetkými tými, ktorí zneužívajú svoje postavenie sociálne odkázaných, a mimo iného táto, tento prvok je istým benefitom, ktorý môžme pripočítavať k motiváciám, ktoré umožňujú, alebo ktoré zvýhodňujú, alebo ktoré motivujú ľudí zostať poberateľmi sociálnych dávok a nestať sa pracujúcimi ľuďmi, ktorí si zarábajú, pretože sa skrývajú pod ten dáždnik imunity, pretože vedia, že nie je možné od nich vymáhať nedoplatky za elektrinu, plyn, vodu, čokoľvek, za pokuty, ktoré, ktorých sa stali predmetom. A preto zároveň táto imunita vytvára bariéru preto, aby ľudia sa stali zamestnanými, aby prijali prácu, pretože akonáhle ju prijmú v dnešnom stave, zbavujú sa imunity a dostávajú sa do zraniteľnejšieho postavenia. Preto liekom je zrušiť priestupkovú imunitu, aby prijatie práce neznamenalo, že človek na základe svojho takéhoto správneho rozhodnutia sa zbaví výhody, ktorú doteraz požíval, ktorou faktická a priestupková imunita nesporne je. A iné riešenia, siahnutie na sociálne dávky, nás privedú len do horších situácií a do neriešiteľnejších situácií a možno aj do dramatickejších a násilnejších situácií, do ktorých budú možno dohnaní niektorí obyvatelia alebo niektoré skupiny obyvateľstva.
Ďakujem za pozornosť.