Ja by som vám upresnil ten návrh, ktorý som dal, prerušenie, kým nebude zabezpečená dostatočná účasť členov vlády a pána premiéra. Tak znel ten prvý návrh, ktorý som dal, keď sa teda bude o ňom hlasovať.
Takže pokračujem vo svojom prerušenom vystúpení, aby sme teda nadviazali, tak len veľmi stručná rekapitulácia. Bavíme sa o tom, že chceme odpovede na otázky od premiéra tejto krajiny, od vrcholného predstaviteľa výkonnej moci, ktoré vzbudzujú opodstatnené a odôvodnené podozrenia, že sa vo veľkom rozsahu a opakovane počas jeho pôsobenia ako premiéra, za jeho vedomosti a s jeho súhlasom uskutočnili mnohé nevýhodné aktivity, ktoré poškodili Slovenskú republiku. A chceme tieto odpovede predovšetkým preto, že pán Robert Fico je premiérom tejto vlády a drží v rukách výkonnú moc, ale zároveň aj preto, lebo možno bude zanedlho prezidentom, a myslím si, že občania majú právo vedieť, majú právo vedieť, kto sa uchádza o ich dôveru a kto bude stáť – možno? – na čele tejto krajiny. Určite by to mal byť človek, ktorý je bezúhonným človekom, a preto v jeho záujme, v jeho záujme má byť vyšetrenie všetkých podozrení, nie zastavovanie vyšetrovania, nie zametanie káuz pod koberec, ale dôsledné vyšetrenie, aby mohol predstúpiť pred občanov ako človek, ktorý naozaj sa má právo uchádzať o ich dôveru.
Takisto je jeho povinnosťou vystúpiť a stáť pred parlamentom ako najvyšším orgánom tejto krajiny. Sme parlamentnou demokraciou. Parlamentná demokracia, zdôrazňujem, znamená, že parlament stojí nad vládou, nie vláda stojí nad parlamentom. A premiér má tu stáť, má čeliť otázkam poslancov, má im odpovedať na ich otázky, a nie zbabelo z parlamentu utekať. Preto by som rád položil pánu premiérovi Ficovi vo väzbe na kauzu emisie, ktorá sa uskutočnila za jeho vlády, niekoľko otázok, ktoré stále zostávajú nezodpovedané. Keď sa budeme posúvať v tej časovej línii od aktuálnych udalostí k tým vzdialenejším, tou prvou je, ako si máme vysvetliť, že ešte donedávna, donedávna tvrdil, že akýsi zoznam, ktorý opozícia žiadala a kvôli ktorému zvolávala mimoriadnu schôdzu, je bluf? To je citát slov pána premiéra. Tento zoznam je bluf. Ako to, že tvrdil, napriek tomu, že vedel, že taký zoznam existuje a vo svojom úvodnom slove to potvrdil alebo vo svojej reakcii, ktorá tu zaznela, že áno, takýto zoznam podľa neho už niekoľko rokov dokonca existuje, ako to, že občanom tejto krajiny tvrdil, že je bluf? Klamal alebo sa snažil niečo zakryť? Keď sa tento zoznam, aj keď podľa mňa veľmi čiastočný, neúplný a len schematický, dostal na verejnosť vďaka jednému z poslancov, vďaka kolegovi Lipšicovi, do hodiny, do jednej hodiny zvolala prokuratúra tlačovku a prišla s vlastným zoznamom, ktorý je temer rovnaký, ale iba temer. A to temer je veľmi dôležité a veľmi výrazné. Tá odlišnosť je, že na zozname prokuratúry, ktorá dovtedy v súlade s premiérom Ficom tvrdila, že o ničom nevie a že to je asi bluf, zmizlo meno jedného zo zakladateľov SMER-u. Zmizlo meno jedného z dominantných sponzorov SMER-u a zmizlo meno človeka, ktorý stojí za mnohými, mnohými aktivitami v obchodnej oblasti, ktoré sa viažu na vládu SMER-ru, zmizlo meno pána Brhela a bolo nahradené pánom Bilasom, ktorý, pýtam sa, plní teraz v tomto prípade úlohu bieleho koňa, aby prekryl účasť ľudí blízkych strane SMER? A pozmenila prokuratúra tento zoznam, aby vyhovoval viacej tomu, čo chce, aby občania tomu uverili?
Odpoveď na tieto dve otázky dokáže dať len dôsledné vyšetrovanie a len dôsledné zverejnenie všetkých informácií, ktoré poskytli švajčiarske vyšetrovacie orgány. Občania sa majú právo pýtať a pýtajú sa, ako je možné, že slovenská polícia povie, že nič sa nedá vyšetriť, žiadny skutok sa nestal, ale švajčiarske vyšetrovacie orgány pošlú slovenskej polícii podrobný zoznam firiem, ktoré sa na danej transakcii zúčastnili, výpisy z účtov, prevody finančných prostriedkov aj osoby, ktoré boli na tomto zúčastnené. A máme sa domnievať, že to, čo bolo zatiaľ zverejnené, je úplné? Ja si myslím, že nie. Veď tam vidíme len schránkové firmy! Ale na to netreba byť nejakým vyškoleným vyšetrovateľom, na to stačí normálne logika, aby sme si položili otázku: a čo sa stalo s tými peniazmi, ktoré doputovali do danej schránkovej firmy? Sú tam na účtoch? Alebo odišli z týchto účtov ďalej? Keď odišli z týchto účtov, na ktoré účty odišli? Keď neodišli z účtov, ale boli vybrané v hotovosti, kto vybral tieto peniaze? To všetko je známe. To všetko je známe a som presvedčený, že všetky tieto informácie švajčiarska strana našim orgánom, príslušným orgánom poskytla. Tie ju však, tieto informácie nezverejnili.
Snáď nie sme tak naivní, aby sme si mysleli, že na účtoch týchto schránkových firiem naďalej spočívajú tie obrovské desiatky miliónov, ktoré tam doputovali,a sú tam na termínovaných vkladoch? Tie sú už dávno preč, ale veľmi jednoduché príslušné orgány vedia a už určite aj majú vystopované, kam tieto peniaze išli. A ja žiadam, aby slovenská verejnosť vedela, kde tieto peniaze prišli a kto mal z nich úžitok a či mená, ktoré boli zverejnené, respektíve, ktorý zoznam je presný, či ten, ktorý bol zverejnený poslancom Lipšicom, alebo ten, ktorý bol zverejnený Generálnou prokuratúrou? Sú tam zásadné rozpory a veľmi dôležité zásadné rozpory.
Ďalšou dôležitou informáciou, ktorú premiér musí mať schopnosť zodpovedať, dôveryhodne zodpovedať, je, či v čase, keď bol premiérom, dostal informácie od spravodajskej služby o tom, že obchod, ktorý sa pripravuje, je podozrivý, netransparentný a škodlivý pre Slovenskú republiku. Už tu zaznelo konkrétne číslo daného podania. Ako to, že pán premiér nevie zodpovedať jednoznačne, mal som túto informáciu, alebo som ju nemal? Ako to, že poslanci nedostanú jednoznačnú odpoveď, pretože všetky takéto informácie sú zaznamenané, kedy boli poskytnuté a kedy sa dostali na Úrad vlády, či pán premiér hovorí pravdu, až by na takúto otázku zodpovedal, alebo pravdu nehovorí? A až takúto informáciu dostal, tak je jedno jednoznačné, že premiér vedel o tejto transakcii aj od spravodajských služieb a nekonal.
Ďalšia otázka, ktorá tu už zaznela, je, prečo premiér okamžite do 24-ch hodín odvolal ministra, ktorý sa pod tlakom okolností a verejnosti rozhodol zrušiť tento nevýhodný obchod, čím by zachránil pre Slovenskú republiku takmer 50 mil. eur? Prečo v reakcii na túto skutočnosť a na túto, na toto rozhodnutie ministra ho premiér nepodporil, nepostavil sa za neho, ale, naopak, ho okamžite odvolal a ešte to okorenil tvrdením, že on nepotrebuje slabého ministra? Čo to znamená byť slabým ministrom v tomto podaní, v podaní premiéra Fica? Slabým ministrom, ktorý nie je schopný zakryť, zakryť kšeft, ktorý je dávno dohodnutý a ktorý je rozbehnutý. Slabý minister, ktorý podľahne tlaku verejnosti a opozície, zľakne sa a nechce pokračovať v tomto špinavom kšefte. To je slabý minister, ktorý je do dvadsiatich štyroch hodín odvolaný.
Keď tu pán premiér aj pán minister Kaliňák tvrdili, že bola vyvodená politická zodpovednosť, že boli odvolaní ministri, že rezort bol zobraný koaličnému partnerovi, tak sa pozrime bližšie, ako bola tá politická zodpovednosť vyvodená. Tak, že bol za ministra vymenovaný hlavný nástenkár z inej kauzy, ktorá je do neba volajúca a dodnes nepotrestaná? Kde Slovensko prišlo o obrovské sumy, 350 miliónov slovenských korún? Hovoríme o nástenkovom tendri. Takto sa vyvodzuje politická zodpovednosť, že spolupáchateľ povýši a dá sa mu väčšia, väčšia právomoc? Pretože to není slabý minister, ten dokáže ustáť tlak verejnosti, ten bude kryť kšefty až do skonania tela, ako sa aj stalo. Tak takýmto spôsobom sa realizovala politická zodpovednosť.
No ale pán premiér nezačal vo svojej pozícii funkciu len teraz a bolo by naozaj chybou, keby sme nespomenuli ďalšie významné míľniky, ktorými je lemovaná jeho politická cesta až do politickej, alebo áno, politickej kampane na prezidenta Slovenskej republiky. Jednou z tých veľmi významných a tiež veľmi účinne zastavených z hľadiska vyšetrovania káuz je nahrávka s Ficovým hlasom, kde sa hrdo hlási k tomu, že vybavil, zabezpečil pre stranu SMER vlastnou hlavou 40 miliónov. Keby ste si náhodou chceli vypočuť túto nahrávku, je voľne a verejne prístupná, stačí ísť na YuoTube, zadať príslušnú frázu a môžete si to počúvať dookola. V tejto veci bolo podané, bol podaný návrh na trestné stíhanie. Ale, čuduj sa svete, ako je to na Slovensku bežné, príslušný prokurátor špeciálnej prokuratúry túto kauzu zastavil. Pán Dušan Kováčik zrušil uznesenie o trestnom stíhaní ako neopodstatnené a tým bolo znemožnené, aby bola podrobená hlasovej analýze táto nahrávka, aby bolo potvrdené, alebo vyvrátené, či sa jedná o hlas pána premiéra Fica.
A znova sa musím pýtať. Je to správne, aby ľudia pred tým, ako sa rozhodnú, koho chcú mať v prezidentskom paláci, nemali jasno v tom, že niekto na nahrávke hovorí o tom, ako pokútnou formou zabezpečí 40 miliónov, a zabezpečil to a tieto peniaze sa nikde nikdy neobjavili v oficiálnom účtovníctve? To znamená, došlo k jasnému porušeniu zákona? Nechce prezidentský kandidát vysvetliť a obhájiť, že to nie je tak, že to je manipulácia? Videl som vystúpenia pána premiéra z danej doby, kedy hovoril, že takých nahrávok je možné urobiť koľko len chcete s každým hlasom o čomkoľvek. Až neviete, že dnes je už bežná hlasová identifikácia aj v bankovom styku, že zatelefonujete a banka vie, že sa rozpráva s tým priamym človekom. Nie je vôbec ťažké vykonať hlasovú analýzu danej nahrávky. Ale to, že sa tak nestalo, to spôsobili oficiálne vyšetrovacie orgány Slovenskej republiky.
Aj z tohto miesta, pretože tým, že to znova opakujem, aj keď som to hovoril už v iných vystúpeniach v Národnej rade, navrhoval som uznesenie, ktorým by Národná rada zaviazala alebo požiadala ministra vnútra, aby sa obnovilo toto vyšetrovanie. Viem, že dneska podanie takéhoto uznesenia by opäť narazilo na ignoranciu zo strany poslancov SMER-u, ale vyzývam generálneho prokurátora, nového generálneho prokurátora, aby sa postaral o obnovenie vyšetrovania v tejto kauze, aby sme vedeli, na čom sme, aby sme vedeli, kto sedí v premiérskom kresle, aby sme vedeli, kto sa uchádza o prezidentský úrad. A keď neobnoví toto vyšetrovanie, len potvrdí, že tu stále nemáme vládu zákona, že tu máme generálneho prokurátora, ktorý tam bol dosadený na to, aby kryl prechmaty, prešľapy a podvody, ktoré sa v minulosti na Slovensku diali za účasti politických špičiek.
Prečo je táto nahrávka taká zaujímavá? Tu nejde len o 40 mil., ktoré sa tam spomína, ale tu ide o to, že táto nahrávka veľmi presne z hľadiska indícií vedie k jednej konkrétnej kauze, k jednej konkrétnej privatizácii a ku konkrétnej provízii z tejto privatizácie pochádzajúcej. A vedie aj k rozuzleniu takého záhadného a nezodpovedaného, nezodpovedanej otázky, či pán Fico, premiér tejto vlády, bol v rámci, v rámci kauzy Gorila v byte, ktorý bol odpočúvaný, alebo nebol, na ktorú nikdy nezodpovedal. Ja vám jednoznačne poviem, že tam bol nie jedenkrát a že nie jedenkrát tam bol a nielen pil kolu. A zopakujem to, čo som už v tejto Národnej rade povedal, a teda zopakujem citáty, ktoré potvrdzujú, že je to tak. A znova kladiem otázku, prečo sa tým nezaoberajú príslušné orgány, vyšetrovacie orgány? Prečo sa takéto jasné, jasné indície nie sú dôvodom na to, aby boli vyšetrené? Pretože smerujú k podozreniam z nezákonnej činnosti.
Takže malé, malý návrat ku kauze Gorila. Priamo v spise, ktorý je veľmi dobre známy, sa hovorí: "Pán Haščák žiada pána Határa (nebohého dnes už, ktorý bol osobným tajomníkom pána Fica, neraz do tohto bytu chodil) pre úkony, ktoré sú v danom spise označené. Ako počuť šuchot peňazí, žiada pána Haščáka, aby Ficovi odkomunikoval Haščákov odkaz na stav spoločnosti, ktorú označuje pán Haščák písaním na papier. PENTA cirka pred jedným rokom pomáhala francúzskemu investorovi získať slovenskú spoločnosť. Ide o spoločnosť, ktorú vlastnili mestá Banská Bystrica, Zvolen a ďalšie obce. Határ potom môže Haščákovi oznámiť stav bez podrobností, napríklad tým, že mu povie 40 dekagramov salámy." Zhoda čísloviek nie je náhodná. Štyridsať miliónov zohnaných vlastnou hlavou a očakávanie na oznam, že 40 dekagramov salámy je v poriadku. Na ďalšom stretnutí pán Határ hovorí Haščákovi: "Ty vieš klásť nepríjemné otázky na môjho šéfa. Čo s tým má PENTA?" A teraz prichádza to zaujímavé, to, čo by malo jednoznačne médiá, ale predovšetkým vyšetrovateľov viesť k tomu, aby oni začali klásť nepríjemné otázky. "Haščák hovorí: ´Pán Fico si nepamätá, že s ním som sa o tomto rozprával pred rokom a pol v tomto byte?´" Tuto je jasný odkaz na návštevu pána Fica v byte na Vazovovej ulici, kde sa dohadovala privatizácia Stredoslovenských vodární, ktorú sprostredkovávala PENTA cez starostov, primátorov a miest, ktoré mali v nich podiel, a ktorí patrili k SMER-u. A znamená to, že sa tu jednalo o delenie provízie. Ako to, že tieto otázky vyšetrovatelia neskúmajú? Ako to, že sa na to nepýtame? Cesta pána Fica je takýmito kauzami priam lemovaná, a preto je našou povinnosťou pripomínať tieto kauzy a žiadať vysvetlenie.
Toto boli len niektoré z nich, kde otázky zjavne zostávajú nezodpovedané a kde otázky (pozn. red.: správne má byť - "odpovede") ako zástupcovia ľudu potrebujeme dostať. Sme parlamentnou demokraciou a parlamentná demokracia znamená, že tu sedia tí, ktorých zvolil ľud, pretože máme zastupiteľskú demokraciu. A ľud sa pýta, ako je to, pán Fico, so všetkými týmito záležitosťami? Ako je to s nástenkovým tendrom, kde Slovenská republika prišla o 350 miliónov? Ako je to so sociálnymi podnikmi, kde prišla o 340 miliónov? Ako je to s kauzou Tipos, kde odišlo bezdôvodne na Cyprus 483 miliónov? A ako je to s SPP, ktoré sa udialo, kauza s SPP, ktorá sa udiala za tejto vlády? Za tejto vlády došlo k takému brutálnemu vykradnutiu a znehodnoteniu tohto podniku, aké zatiaľ na Slovensku nemá obdoby. Nielenže štát kúpil stratovú matku, oslobodil tak investorov, súkromných investorov od znášania straty, ale navyše došlo k veľmi podivuhodným transakciám. Už sme sa tu zaoberali na schôdzi o odvolávaní pána premiéra Fica aj touto záležitosťou, preto pripomeniem len niektoré zaujímavé momenty. Noví investori nedali do tejto transakcie ani cent. Požičali si najprv 2,6 mld., aby následne, už ako vlastníci, požičali na získaný majetok ďalšie peniaze, ktorými tieto miliardy vrátili, a stále zostali vlastníkmi daného podniku. To znamená, slovenská vláda za zhoršenia podmienok svojej pozície ako spolumajiteľa zabezpečila a umožnila súkromných akcionárom, aby sa dostali k mnohomiliardovému majetku.
Otázka, ktorú si treba položiť, a nemali by sme si ju klásť my, je zaujímavá súvislosť. EPH ako nový vlastník si požičal 2,6 mld. za kúpu podielu v SPP, ale zaplatil 2,2 mld. Kam sa podelo 400 mil., ktoré zmizli? Kam sa podelo? Nie sú súčasťou transakcie, napriek tomu boli požičané, ale neboli zaplatené. Nie je to provízia, ktorá sa niekde roztiekla? A keď, kam? Keď švajčiarske orgány dokážu vystopovať, ako sa narábalo s prostriedkami, ktoré prechádzali cez celý svet, aby nakoniec skončili v schránkových firmách, ako to, že naša polícia nevie alebo nechce vyšetriť, ako tečú peniaze, ktoré súvisia s obrovskými transakciami, ktorých predmetom je štátny majetok a na ktorý doplácajú všetci občania Slovenskej republiky?
To, že tieto otázky nevie zodpovedať ten, ktorý je hlavnou postavou týchto káuz, je zrejmé už z toho, že tu nesedí. Je to zrejmé z toho, že má strach odpovedať na tieto otázky, že má strach, ako by vyzerala jeho tvár, keby dostával tieto otázky.
Pán minister, vy ste teraz povedali, že "posrať sa z teba má", citujem vaše slová. Pán minister, ja len poviem, že všetci by sme mali byť pred tvárou národa posratí, a ospravedlňujem sa za toto vulgárne slovo, ktoré vyšlo z úst pána Maďariča. (Reakcia uvedeného ministra: Prosím?!) Alebo... Ospravedlňujem sa? Pána Žigu? Tak sa ospravedlňujem. Pretože naša úloha je chrániť záujmy občanov a nie ich klamať, nie zneužívať moc na to, aby sa tu vybrané firmy a vybraní politici nabalili a bohatli na úkor celého Slovenska.
Ďakujem za pozornosť.
