Videokanál poslanca

Ďakujem. Vystúpim len stručne, ale dve minúty faktickej by mi na to asi nestačili, aby som zareagoval na pár vecí, ktoré tu boli povedané.
Lojzo Hlina má v tom, čo povedal, absolútnu pravdu. Áno, naozaj, vyvíja sa nám tu veľmi nezdravo práve segregované rómske komunity, práve nezdravo.
Keď sa pýtal poslanec Kuffa, že či sa dá zvýšiť príjem počtom detí, no príď na rokovanie sociálneho výboru, ktorý už druhýkrát som zvolal ako mimoriadne zasadnutie. Ukážem ti podrobné rozpisy a tabuľky, ako sa zabezpečuje príjem cez celý systém sociálnych dávok a štátnych dávok, pretože sumár týchto dávok vytvára celkový príjem. Áno, máme to nastavené tak, že rodiny sú financované tými, ktorí pracujú, zato, že nepracujú, pretože pracovať sa im neoplatí. Hovoril som to tisíckrát.
A pre tých všetkých, s ktorými súhlasím, ktorí hovoria, že toto nie je opatrenie, ktoré zrazu otočí veci. Samozrejme, že nie je, veď tak sa to ani nepredkladá. Veď preto ja tu predkladám množstvo zákonov, ktoré riešia tú podstatu veci neustále.
Na budúci týždeň sa tu budeme zaoberať komplexným návrhom zákona. Päť noviel je v ňom obsiahnutých. Toto môžme kľudne k tomu priložiť, pretože to nie sú novely, ktoré sa dotýkajú len jednej oblasti, ale všetky sa dotýkajú negatívnych javov vyplývajúcich zo spôsobu života, ktorý je postavený na príjme len zo sociálneho systému. A naozaj sa posúvame veľmi negatívnym smerom. A toto je jedna z vecí, ktorá by to mohla pomôcť tomu napraviť.
Ako som už povedal, páni a dámy, veď ako nehrajme sa tu na pokrytcov. Nehrajme sa na pokrytcov. Vieme veľmi dobre, že vaše manželky, možno samé pani poslankyne používajú túto formu antikoncepcie a že je to bežne rozšírená forma antikoncepcie. Pani doktorka Horváthová jasne povedala, že sú horšie formy antikoncepcie a nestrašme tu potom ľudí, že čo sa tu deje. Ale prečo kladieme finančnú bariéru pre ľudí, ktorí si to nemôžu dovoliť? Vy si to všetci dovoliť môžete a mnoho ďalších ľudí. Ale tí ľudia si to dovoliť nemôžu. Prečo sa tu, na čo sa tu hráme?
A keď Lojzo Přidal povedal, že kresťan to nemôže podporiť. Ja som kresťan katolík a na Slovensku státisíce kresťaniek používa denne antikoncepciu a každý, kto povie, že sú zlé kresťanky, tak je on zlý kresťan, pretože krágľuje, pretože odsudzuje ľudí za to, že žijú normálnym spôsobom života. Nemyslím si, že ktokoľvek, kto používa antikoncepciu, je zlý kresťan. To je falošné, to je nepravdivé, to patrí niekde do 16. storočia možno, ale nie do dnešnej doby.
Lojzo spomínal aj to riziko, že, áno, je tu riziko, že sa to bude zneužívať. No ale čo v našom ľudskom konaní sa nedá zneužiť? Áno, to riziko tu existuje. A keď sme zvažovali, akú formu antikoncepcie takýmto spôsobom vyberieme, ktorá by mala byť financovaná pre zadefinovanú skupinu ľudí, tak sme práve hľadali takú, s ktorou sa nedá kšeftovať, s ktorou sa nedá obchodovať, resp. je to riziko minimalizované. Neexistuje niečo, kde riziko neexistuje. Sociálne dávky sa dajú zneužiť, hocičo, všetko sa dá zneužiť. Ide o to, aké veľké je to riziko a či tie prínosy a pozitívne veci neprevažujú. A ja si myslím, že tu jednoznačne prevažujú a že to riziko je malé a navyše dá sa kontrolovať, bojovať proti nemu, potláčať ho a tak ďalej a tak ďalej.
Našou úlohou, a toto je naozaj len malý čriepok v tej mozaike, je vytvoriť systém, ktorý bude podporovať želanú pôrodnosť u pracujúcich rodín. Tam by štát mal meniť svoj postoj a dať tým ľuďom väčšiu podporu, a o tom sa budeme baviť na budúci týždeň, keď budeme prerokovávať tie návrhy zákonov, ktoré som už spomínal, že zvýšiť rodičovský príspevok, zvýšiť príspevok pri narodení dieťaťa, ale len tým rodinám, kde aspoň jeden z rodičov pracuje. A zároveň ako potlačiť neželanú pôrodnosť, pretože tá neželaná rozširuje chudobu. Toto nie je zákon zameraný proti chudobným, ako povedal pán Kuffa, ale to je zákon zameraný proti rastu chudoby, proti rozširovaniu.
To želané, to podporovanie želanej pôrodnosti má mnoho rovín a mnoho vrstiev a o tom by sa dalo viesť celé semináre. Jedna z tých je finančné nejaké motívy a stimuly, ale ja vždy vravím, deti sa nedajú kúpiť. Deti sa nedajú nejakou štátnou podporou zabezpečiť, že nám tu vzrastie pôrodnosť u obyvateľstva, ktoré sa živí prácou a žije normálnym spôsobom života. To je len istý malý stimul, čím sa to dá zmeniť, ale to je práca na roky, ale mali by sme k tomu pristúpiť, je zmena vedomia spoločnosti. A to je taký komplexný problém. Pretože keď žijete v spoločnosti, kde vidíte v televízii v seriáli, vo filme, v reklame, v časopise ako štandardnú slovenskú rodinu, keď sme na Slovensku, kde je otec, mama a jedno alebo dve deti, tak sa vám to jednoducho usídli vo vašom vedomí a takto vidíte rodinu. A keď dospejete, tak takto tú rodinu aj vybudujete. Aj toto je jeden z vplyvov, ako nenásilne vplývať, že jednoducho podporovať a ukazovať ako istý vzor veľkú rodinu, ktorá má tri, štyri a viac detí. Ja mám tri deti a bol by som veľmi rád, keby kľudne som mal aj väčšiu rodinu. Je to pozitívne, to treba podporovať. Ale rozdeľme si, nie sa tu tváriť ako farizeji. A naozaj súhlasím aj s tým, čo Lojzo povedal, áno, tie deti sa rodia v osadách a v chudobných segregovaných spoločenstvách do blata, do zlých sociálnych podmienok.
Pán poslanec Uhliarik, to nie je nič strašné, keď sa povie, že keď podporujeme takúto pôrodnosť v takomto prostredí, tak vlastne si vytvárame základ pre odčerpávanie budúcich zdrojov z verejného zdravotníctva. Pretože podporujeme nezdravé prostredie. V nezdravom prostredí vyrastajú nezdraví ľudia. Nezdraví ľudia sú často chorí a tí nezdraví ľudia potom jednoducho potrebujú tú starostlivosť v omnoho väčšej miere, ako keby boli zdraví. A to je správne?! No to nie je správne.
Keď tam padol argument, že tá rodina nemá ani peniaze na to, aby išla na lekársku prehliadku. No tak, samozrejme, je rozdiel, či tá rodina má štyri, nech aj päť detí, alebo pätnásť. Tak asi keď má pätnásť detí a žije len zo sociálnych dávok, no tak jasné, že má tých peňazí menej na hlavu, ako keď je tá rodina primeranejšia. A o to ide.
Naozaj, pokrytectvo, taký meštiacky spôsob nazerania, že sa tu budeme na niečo tváriť a len tým, kto odvážia sa povedať, že aká je pravda, tak tým naklaďme a ukrižujme ich. To nám nepomôže. Naozaj, roky rokúce sa to uberá nesprávnym smerom. Ale nie vždy. Páni a dámy, keď som bol minister a mal som tie možnosti a zmenil som veci, zmenil som sociálny systém, aj tá nezdravá pôrodnosť začala stagnovať v rómskych osadách a v segregovaných spoločenstvách. A teraz nám naozaj prudko rastie. Ako toto chcete? Toto je podľa vás správne? Tieto deti vyrastú na platných členov spoločnosti? Títo budú prispievať do verejného rozpočtu svojimi odvodmi a daňami, keď to nevidia doma a keď celý systém je postavený na tom, že netreba?! Že tá jednoduchá matka v rokoch, v šestnástich, sedemnástich rokoch vám povie, že ako keď sa, dostane otázku, ako sa postará o svoje dieťa, keď vám na to odpovie: "Štát sa postará." To je zdravé? No neni to zdravé.
Takže uvedomme si to, dajme zo seba tú masku pokrytectva a riešme problémy ľudí, lebo naozaj v tom vidím aj to, čo aj v kampani zaznievalo, politici často o problémoch rozprávajú, ale neriešia ich - a to je veľká chyba.

Ja sa vzdávam.

Pár len takých vecí, veď ešte potom v závere vystúpim.
No, vnútromaternicové teliesko je zlé, povedal pán poslanec. Je to všeobecne dostupná a rozšírená forma antikoncepcie. Keby sme, keby to, samozrejme, že to je čisto súkromná, intímna záležitosť každého jedného, ale keby som položil otázku tomuto plénu, keby tu sedeli všetci a keby som sa spýtal, kto má viac ako štyri deti, tak by sa možno jedna, dve, tri ruky zdvihli. Ale keby som sa spýtal, že ktorá pani poslankyňa alebo manželka pána poslanca používa vnútromaternicové teliesko ako antikoncepciu, tak by sa tu, keby, samozrejme, tá odpoveď nebola súkromnou záležitosťou, zdvihol les rúk. Veľa, veľa, veľa. Dovolím si odhadnúť, možno nadpolovičná väčšina.
Takže tak je to s tým, akurát, že rodiny pánov poslancov si to môžu dovoliť, ale sociálne odkázané rodiny si to jednoducho dovoliť nemôžu. V tom je ten problém a o tom je celý ten návrh zákona.
A k tomu, čo hovoril pán Uhliarik. Najprv by som chcel pre všetkých povedať, že keď tu bol návrh zákona o sterilizáciách, som nehlasoval za, hlasoval som proti, ako že som nebol ani predkladateľom, pretože to je trvalý zásah. Trvalý zásah. Ale antikoncepcia nie je trvalý zásah. Žena, muž si ju môže nasadiť a vysadiť, a nič sa nedeje. A to je veľký a podstatný rozdiel, a preto s týmto návrhom zákona prichádzam.
A ako som povedal, tých chorôb a nárokov na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, súčasťou vecí, ktoré nie sú, nie sú priaznivo nastavené pre to, aby sme pomáhali tam, kde pomoc treba, aby sme búrali finančné bariéry tam, kde existujú, najmä v komunitách, ktoré sú chudobné, pre ktoré každý výdavok na aj zdravotnú starostlivosť alebo opatrenia súvisiace aj s reprodukčným zdravím, sú pre ich vnímanie sveta nie druhoradé, ale desatoradé, je vhodné, keď spoločnosť pomôže. Tak ako spoločnosť sa rozhodla poskytnúť rodičovský príspevok na to, aby dieťa, ktoré sa narodí, malo pomoc od štátu. A tak ako by bolo dobré, ako som už mnohokrát povedal, viacej podporiť rodiny, ktoré sú pracujúce, kde aspoň jeden človek pracuje, aj cez rodičovský príspevok, aj cez iné formy dávok a, naopak, nepodporovať a nemotivovať k tomu, aby deti sa stali súčasťou alebo dôvodom na zabezpečenie príjmu, alebo nie dôvodom, ale nástrojom, nástrojom na zabezpečenie príjmu, tak je vhodné rozmýšľať aj v širších súvislostiach. Nielen v oblasti dávok, podpôr, ktoré nejakým spôsobom treba nastaviť motivačne a zasa odstrániť nezdravé motivácie, ale naozaj aj pomôcť iným spôsobom umožniť viac predovšetkým, predovšetkým rodinám, ktoré majú problém so zabezpečením dostatočných príjmov, aby, pokiaľ chcú nejakým spôsobom riadiť svoj život tak, aby im to bolo nebránené cez finančné bariéry.
K tomuto smeruje aj tento zákon. Je to návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, uhrádzaný na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Tento návrh zákona má za cieľ zaviesť podmienky poskytovania antikoncepcie. V prípade antikoncepcie prostredníctvom vnútromaternicového telieska na náklady verejného zdravotného poistenia, to znamená bezplatne pre ženy, ktoré majú už aspoň štyri deti. To znamená, dotýka sa to rodín, ktoré sú veľké z pohľadu všeobecného vnímania, kde už minimálne štyri deti sú súčasťou rodiny a kde sa žena rozhodne na základe dobrovoľnej a racionálnej úvahy, že väčší počet detí by nebol priaznivý pre zabezpečenie zdravej výchovy, zdravého prostredia, pre zabezpečenie dostatočných finančných zdrojov pre rozrastajúcu sa rodinu.
V súčasnosti je priemerná pôrodnosť v Slovenskej republike na jednu ženu približne 1,4 dieťaťa. To si treba uvedomiť. A zároveň si treba dať do súvisu tieto dve veci a vidieť, že pokiaľ by tento návrh zákona bol prijatý, tak sa týka predovšetkým rodín, ktoré môžme označiť za rodiny chudobné, za rodiny prevažne žijúce v komunitách, ktoré sú segregované, v rómskych osadách, kde sa trvalo stretávame s veľmi častým javom, ako je nezabezpečenie primeranej starostlivosti o detí, o to, že deti vyrastajú do zlých, alebo rodia sa a vyrastajú v zlých sociálnych podmienkach, že deti sa začínajú rodiť už v matkám, ktoré majú 14 rokov. Nie je výnimkou, že 16-ročná matka má už štyri, päť detí, čo je naozaj veľmi, veľmi nezdravý jav, že potom následne, ako sme aj nedávno mali vidieť v médiách, matka ani nevie, čo tie deti robia, že nechodia do školy, vôbec netuší, že majú nejaké vymeškané hodiny, vôbec netuší, že páchajú priestupkovú a trestnú činnosť. Jednoducho tie deti pribúdajú nie preto, že sa žena rozhodla, že chce mať deti, čo by, samozrejme, aj po prijatí tohto zákona bolo možné bez akýchkoľvek problémov, ale jednoducho preto, že nemá možnosť nejakým spôsobom regulovať túto zložku jej života a že nad tým ani neuvažuje.
Cena vnútromaternicového telieska dnes sa pohybuje okolo 200 eur. To je suma, ktorá pre rodiča, ktorý má už minimálne štyri deti a nemá žiadny príjem alebo žije z minimálnej mzdy, naozaj nie malá. Je to vysoká suma a určite je to veľká bariéra pre to, aby tá žena, aj keď sa chce takto rozhodnúť, aby zvolila cestu, že túto antikoncepciu zvolí.
K samotnej metóde antikoncepcie poviem len toľko, že pri úvahách, akú zvoliť, že prečo nie všetku antikoncepciu, ktorá existuje, tu naozaj treba zvažovať reálne súvislosti a vidieť, že toto je antikoncepcia, ktorá nevyžaduje denný zásah alebo denné obnovovanie, že je to forma antikoncepcie, ktorá má dlhodobejší charakter, ale nie trvalý, to by som veľmi chcel zdôrazniť. A preto kedykoľvek, keď sa nositeľka takejto alebo užívateľka takejto antikoncepcie rozhodne, že chce mať zasa deti, bez akýchkoľvek problémov je opäť návrat do bežného spôsobu cyklu, ktorý nie je chránený antikoncepciou, možný a bez problémov uskutočniteľný. Čiže to je, naozaj z toho pramenil aj výber tohto riešenia.
Podmienkou z hľadiska návrhu zákona, ktorý predkladáme, je aj porozumenie a súhlas s podmienkami, ktoré vyjadrí pacient podpisom pod písomný informovaný súhlas. Informovaný súhlas pre tých, ktorí to nevedia, znamená, že nielen samotný podpis danej osoby, ale ešte aj ďalšej osoby je súčasťou tohto informovaného súhlasu, aby sa predišlo nejakým podozreniam z nejakého ovplyvňovania alebo nejakých tlakov, a súčasťou toho je aj upozornenie na to, že je potrebné podstupovať pravidelné lekárske prehliadky a všetky prípadné riziká, ktoré s danou antikoncepciou súvisia, tak ako s každou antikoncepciou a s každým zdravotným zákrokom, ktorý existuje, či sa už týka tej alebo onej záležitosti.
V súvislosti s týmto návrhom zákona je dobré pripomenúť si aj medzinárodné záväzky Slovenskej republiky. Sme súčasťou Európskej únie, sme súčasťou nejakého hodnotového a civilizačného priestoru a je dobré deliť a zdieľať skúsenosti aj iných krajín, pokiaľ sa chceme vysporadúvať úspešne a rozumne s problémami, ktoré máme.
V zmysle Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (tzv. CEDAW) z roku 1979 by mali štáty ženám a mužom zabezpečiť rovnaké práva rozhodnúť sa slobodne a zodpovedne o počte a čase narodenia ich detí. Dohovor zároveň zaručuje prístup k potrebným informáciám a vzdelaniu a umožňuje ženám a mužom využiť prostriedok na kontrolu veľkosti ich rodiny. Podľa všeobecného odporúčania Výboru pre odstránenie diskriminácie žien č. 21 sa plánovaním rodiny rozumie "zaručená sexuálna výchova, dostupnosť služieb pre plánovanie rodiny, dostupnosť bezpečných a spoľahlivých antikoncepčných metód", zdôrazňujem slovo dostupnosť, "voľne dostupné a primerané opatrenie pre dobrovoľnú reguláciu pôrodnosti v záujme zdravia a kvality života všetkých členov rodiny".
V zmysle Akčného programu OSN medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji z roku 1994 sa reprodukčným zdravím rozumie "stav úplnej fyzickej, mentálnej a sociálnej pohody, a nielen chýbanie ochorenia alebo poruchy, vo všetkých prípadoch vzťahujúcich sa k reprodukčnému systému, jeho funkciám a procesom. Reprodukčné zdravie zahrňuje ľudskú schopnosť mať uspokojenie, ktoré prináša sexuálny život, schopnosť reprodukovať sa, ako aj slobodu rozhodnúť sa, kedy a ako často tak činiť".
Je teda zrejmé, že reprodukčné zdravie prospieva k celkovému zdraviu populácie. Z tohto dôvodu je preto predmetom návrhu podstata, že zavedenie vnútromaternicového telieska v prípade, že žena už má minimálne štyri deti, bude hradený z verejného zdravotného poistenia.
Možno sa ozve námietka, že máme mnoho iných indikácií a chorôb, ktoré sú problematické, ktoré ľudí iste obťažujú a nie sú hradené z verejných zdrojov. Že verejné zdroje sú obmedzené, a preto nemôžeme hradiť hocičo z týchto verejných zdrojov. Áno, súhlasím, určite táto námietka má svoje ratio. Ale tu by som zároveň upozornil na to, čo som spomínal na samom začiatku uvádzania tohto návrhu zákona. Práve to, že neposkytujeme pomoc v regulácii, v dobrovoľnej regulácii počtu členov rodiny, sa rodí veľké množstvo detí do nezdravých podmienok, aj z hľadiska zdravotného, aj z hľadiska sociálneho, čo potom generuje, rozširuje a rozmnožuje chudobu, ktorá sa stáva akútnym problémom nielen v komunitách, ale, už to môžeme nazvať, v regiónoch Slovenska. A táto chudoba, samozrejme, a život uprostred týchto komunít nevytvára podmienky pre zdravý život. A keď chýbajú podmienky pre zdravý život, samozrejme, vytvára to veľké nároky na finančné zdroje z verejného sociálneho poistenia. Pretože tá nezdravá populácia, ktorej počet takto rastie, počet chorôb, ktorý takto rastie, môžeme hneď si poslúžiť včerajším zážitkom alebo včerajšou informáciou, ktorú som zachytil v jednej z televízií v rámci spravodajca, tuberkulóza. Opäť sa objavuje ako hrozba epidémie v niektorých komunitách. A to je len jeden z príkladov. Jednoducho rastúca chudoba, ktorej zdrojom je aj to, že rodina aj keď chce povedzme, keď existuje alebo môžeme počítať s rozumnejšie uvažujúcou ženou, ktorá by chcela regulovať už ďalší počet detí, nemôže tak urobiť pre nedostupnosť, finančnú nedostupnosť daného opatrenia, ktoré jej znemožňuje napĺňať aj to, čo sme čítali v súvislosti so závermi týchto medzinárodných konferencií, zabezpečiť dostupnosť antikoncepcie a opatrení na zabezpečenie reprodukčného zdravia.
No a potom následne pribúda v nezdravom prostredí, z nezdravého spôsobu života vyplývajúce množstvo chorôb, ktoré kladú väčšie a väčšie nároky na verejné zdroje, ktoré odčerpávajú tieto verejné zdroje a tým pádom dochádza nie k úspore, ale, naopak, k plytvaniu, alebo nie k plytvaniu, ale k väčšiemu čerpaniu verejných zdrojov.
Takže zavedenie tohto opatrenia, aj keď v prvom pohľade prináša rozšírenie opatrení, ktoré sa hradia z verejných zdrojov, v konečnom dôsledku znamená úsporu verejných zdrojov, pretože zužuje zdroje, ktoré generujú chudobu a nezdravý spôsob života v komunitách, ktoré tak činia.
V roku 2002 prijal Európsky parlament Rezolúciu o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a právach, v ktorej sa konštatuje mimo iného, že kvôli obmedzenej dostupnosti a vysokým nákladom na primeranú antikoncepciu, ako aj chýbajúce poradenské služby v strednej a východnej Európe, tu sa už hovorí priamo o nás, nie o Afrike, tu sa už hovorí priamo o nás, o strednej a východnej Európe, zostáva interrupcia stále základným prostriedkom na reguláciu pôrodov.
A tu, tu si dajme výkričník, toto je to zlé, proti ktorému by sme mali prijať všetky rozumné a racionálne opatrenia. Ja to zopakujem, komu to ušlo pozornosti. Tu sa píše, že "zostáva interrupcia základným prostriedkom na reguláciu pôrodov v strednej a východnej Európe" - a to je veľmi negatívny jav. Antikoncepcia je omnoho lepšie opatrenie, s tým sa asi stotožníme, predpokladám, že všetci, ako interrupcia, a preto predchádzať neželanej tehotnosti, zdôrazňujem, v štádiu, kedy už žena má minimálne štyri deti, je dobré a múdre.
"Interrupcia je v zásade dosiahnuteľná za menší poplatok alebo bezplatne, zatiaľ čo antikoncepcia môže byť drahá ako tretina platu." To sa píše v danej správe. Považujete to za dobré? Ja nie. V súvislosti s tým táto rezolúcia nalieha na vlády členských krajín, aby sa usilovali o poskytovanie bezplatných alebo lacnejších antikoncepčných prostriedkov a služieb pre sexuálne a reprodukčné zdravie sociálne slabším skupinám. A o tie tu práve ide. Pretože povedzme si to otvorene, koľko detí má priemerná slovenská rodina? Jedno, dve. Povedzme, že dve, bodaj by aspoň dve, žiaľbohu, dnes tá situácia je, že 1,4.
A keď v tomto návrhu zákona hovoríme, že táto bezplatná antikoncepcia sa bude vzťahovať na rodiny, kde sú už aspoň štyri deti, tak je jasné, že hovoríme na 99 % o rodinách, ktoré patria k chudobnej časti slovenskej populácie, ktoré žijú v segregovaných a vylúčených spoločenstvách.
V závere už len doložím, že návrh zákona bude mať síce, ako som povedal, mierny negatívny dopad na štátny rozpočet, ale zabezpečí omnoho lepšie využitie verejných zdrojov, ktoré sa využívajú v rámci zdravotníctva.
Zdôrazním možno ešte jednu črtu, pretože moja skúsenosť hovorí, že ľahko sa pri tejto téme, ktorá je veľmi lákavá pre rôzne prekrúcania, povie niečo iné, ako bolo navrhované, a to je, že nemení z hľadiska dostupnosti, keď si odmyslíme finančnú dostupnosť, na prístupe k antikoncepcii absolútne nič. To si treba uvedomiť. Dnes je pre akúkoľvek ženu bez ohľadu na to, koľko má detí, nemusí mať žiadne dieťa, akákoľvek antikoncepcia bežne dostupná. Od antikoncepčných tabletiek až po vnútromaternicové teliesko, prípadne ďalšie formy. Len nie je bezplatná.
Takže až tu niekto bude nebodaj horliť proti používaniu antikoncepcie, tak by bolo dobré, aby si uvedomil, že antikoncepcia je bežná súčasť našeho života. A ja ju považujem za správne, že je bežnou súčasťou našeho každodenného života.
A tento zákon hovorí akurát o tom, že tí, ktorí si to nemôžu dovoliť, pretože 200 euro je pre nich obrovský peniaz, tak tým po splnení tej základnej podmienky, že žena už má štyri deti, bude táto antikoncepcia sprístupnená, že sa odbúra tá finančná bariéra, čo bude určite dobré pre zdravie ženy, pre zdravie rodiny, pre zdravie súrodencov, ktorí v tejto rodine už sú na svete, a pre zdravie celej spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie a s Ústavou Slovenskej republiky, aj s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem vám za pozornosť, vážené dámy, vážení páni, a prosím o podporu tohto návrhu zákona.

Ja by som chcel len poznamenať, že som rád, že takáto novela tu teraz je, ale som veľmi smutný, že vôbec takéto typy zákonov - a týka sa to naozaj mnohých typov zákonov - sa tu najprv schvália. Toto nie je problém len tejto oblasti, ochrana osobných údajov a toto je jeden z mála príkladov, kedy sa vládna strana na podnet prostredia reálneho a ekonomického prostredia spamätala alebo resp. akceptovala návrh, ktorý prišiel z ekonomického prostredia, a opravuje chyby, ktoré sa stali zavedením zbytočných, nákladných, komplikovaných a byrokratických procedúr. Ale som rád, že to bude, a budem hlasovať za tento návrh zákona. Ale chcel by som povedať, že takýchto návrhov zákonov máme veľa, ale nie návrhov, schválených zákonov máme veľa v rôznych oblastiach a pribúdajú ďalšie. A to je obrovský problém pre podnikateľské prostredie, pre zamestnávanie, vôbec pre ekonomiku a mal by platiť úzus, mala by platiť dohoda, ktorú by mali rešpektovať všetci ministri a všetky vlády, že ani o vlas nebudeme do zákonov navrhovať nič iné, nič viac, čo nám neukladá smernica, pretože naši úradníci sú špecialisti v tom, aby išli nad rámec smernice, aby zaťažovali občanov, podnikateľov, zamestnávateľov hlúposťami, a ministri by mali sankcionovať svojich úradníkov, pokiaľ nedodržia tento princíp. A tento princíp by mal byť naozaj zavedený do praxe, pretože máme vyslovene zanešvárené, zaplienené, zahumusené, keď to tak musím povedať, legislatívu nepotrebnými, zbytočnými a obťažujúcimi vecami, ktoré ničia podnikateľské prostredie.
Takže vyzývam k tomu, aby týmto smerom sme išli na všetkých ministerstvách, na všetkých úrovniach.

No, najprv k tomu, k tej úlohe životných poisťovní. Keď sa povie, že tie peniaze by si ľudia mohli vyberať sami z účtu, tak nijak inak sa tomu nedá, nijak ináč sa to nedá pomenovať, len nepochopenie úlohy životných poisťovní, pretože keď si vyberie tie peniaze z účtu povedzme za 10 - 15 rokov a už mu tam nič nezostane a on bude žiť ďalej, čo potom? Zrazu bude mať prázdny účet a peniaze nikde a dôchodok nikde. V tom je práve to zapojenie životných poisťovní, že ony znášajú riziko dlhovekosti a tak ďalej, ale to je na odbornú debatu, len čakal som, že toto je už naozaj všeobecne pochopená záležitosť.
K ústavnému zákonu. Bol tu príklad uvedený toho prijímania zákona o dlhovej brzde. No keby sa tak postavili napríklad zástupcovia našej strany pri tom rokovaní, že si postavia podmienku, ktorá by automaticky znamenala, že ich naplnenie by znamenalo odmietnutie, principiálne odmietnutie zo strany vládnucej v tom čase väčšiny, tak by asi to bolo veľmi nezmyselné a žiadny ústavný zákon by nevznikol. Takže jednoducho faktom je, že keď niekto povie, že podporí návrh ústavného zákona len vtedy, keď tam bude návrat na 9 %, čo je neprijateľné pre vládnu stranu, tak automaticky ten zákon vyhadzuje do povetria. Nijak ináč sa to nedá nazvať. A nie je to žiadny kompromis a v tomto návrhu zákona ústavného bolo, že ideme zdvihnúť, zdvihnúť súčasné príspevky zo štyroch na minimálne 6 %, to znamená aj viac, keď v tom čase bude vôľa k takémuto rozhodnutiu, a vďaka MOST-u sa to nestane.

Takže len krátka reakcia na predsedu Národnej rady, ktorý povedal, že som nehovoril pravdu, že sa, nedošlo k dohode alebo, že sa nerokovalo s opozíciou o tých ústavných zmenách, ktoré zajtra budeme preberať. No, ja som hovoril, že nedošlo k dohode s opozíciou a tuto, naopak, došlo k dohode všetkých strán okrem MOST-u a napriek tomu tuto je neochota SMER-u podporiť tento ústavný návrh zákona. To je veľký rozdiel. My sme rokovali, dospeli k zhode v tej oblasti, ktorá je obsiahnutá v zákone. V tých, čo sme nedospeli k zhode, to sme do zákona nedali a SMER to ignoruje a tvári sa, že niečo nie je naplnené. A tu nedospel k dohode pri návrhoch na ústavnú zmenu, ktorá sa zajtra bude prerokovávať. Len oznámil aj ostatným, kde boli ostatné opozičné strany, keď sa napríklad dohodol pán Paška s Pavlom Hrušovským, že spoja ústavné zmeny v justícii a v rodine. Nikde. Takže to je diametrálne rozdielny prístup a ja hovorím len, keď tu má byť férová hra a keď SMER si nechce šliapať po jazyku a klamať ľudí, tak jednoducho by mal návrh na ústavnú ochranu druhého piliera jednoznačne podporiť.

Vážené dámy, vážení páni, čím začať, lebo táto téma je naozaj veľmi široká. Nechcem siahodlho tu rozprávať a rozpitvávať jednotlivé paragrafy, pretože sme v prvom čítaní. Myslím, že tá analýza, ktorú môj predrečník teraz urobil, bola dobrá a kvalitne popísala tie negatíva, ktoré sa v tom zákone nachádzajú, povenovala sa aj pozitívam, ale to si, ja si nechám také detailné a konkrétnejšie veci na druhé čítanie.
Viackrát som sa vyjadril pri rôznych príležitostiach, debatách, konferenciách pre médiá, že so štruktúrou tohto zákona, s technologickým spracovaním, s filozofiou, ako je vystavaný, je možné byť spokojný. Ja som s ním spokojný, pretože naozaj filozofia, na akej je postavený, je správna. Sú tam veci, ktoré, s ktorými nesúhlasím a ktoré budem navrhovať, aby sa zmenili v druhom čítaní, ktoré sú odborného, technického, finančného charakteru rôznych stupňov. O tom treba diskutovať a naozaj tu by som apeloval na vládnu stranu, aby zbytočne nehrala takú hru, že za každú cenu to musí byť len tak, ako sme navrhli. Tu je priestor na rozumný kompromis.
Tá najvypuklejšia vec, o ktorej sa najviac diskutuje, je práve tá bariéra, ktorá je vystavaná pre ľudí, ktorú treba prekonať na to, aby sa človek dostal k tým, k tej časti úspor, s ktorou bude môcť voľne nakladať. Je to otázka filozofie samotnej podstaty dôchodkového sporenia, ktorej súčasťou je sloboda voľby. Sloboda voľby vo viacerých faktoroch. Ale je pravdou, že tá sloboda voľby nikdy nebola a ani nemôže byť absolútna. Že tam musia byť nejaké obmedzenia, že tam musia byť pravidlá. Ja zopakujem to, čo už som povedal vo faktickej poznámke. Základným cieľom, bez ktorého by to všetko bola nezmyselná hra je, aby sme zavedením druhého piliera vytvorili trvalo udržateľnú a dostatočne efektívnu finančnú štruktúru, ktorá zabezpečí príjem občanov v starobe a príjem tak, aby to nebol príjem chvíľkový, čo aj veľmi zaujímavý, ale rýchlo potom spotrebovaný, ale aby to bolo systematické zabezpečenie prostriedkov až do konca života.
Táto úloha, táto, tento zámer, je, samozrejme, zámer, ktorý treba aplikovať na široké spektrum ľudí, ktorí sú strašne rôznorodí. Na ľudí, ktorí majú nízke príjmy, pretože pracovali a, alebo nemajú, majú nízku kvalifikáciu, takže logicky pracovali v pracovných pozíciach, ktoré nie sú vysoko platené, ľudí, ktorí mnohokrát stratili zamestnanie a pracovali prerušovane, tým pádom neodvádzali tam prostriedky štyridsať rokov, ale menší počet, ale aj na ľudí, ktorí sú vysoko kvalifikovaní, ktorí celý svoj aktívny život pracovali, ktorí zarábali sluš..., alebo ktorí získali slušné príjmy a odvádzali z nich prostriedky. A keď je úloha vytvoriť všeobecný systém pre celú populáciu, ktorá celú túto škálu rôznorodých ľudí musí obsiahnuť, samozrejme, že tam nemôže byť individualizované na všetkých ľudí podľa ich optimálnych potrieb. Musí dochádzať k zovšeobecneniu, ktoré znamená, že niečo neni úplne ideálne. Tak ako v prvom pilieri nemôže byť, že všetci, všetci majú najoptimálnejšie riešenie svojho dôchodku. Takisto sa stane aj v prvom pilieri, že keď ten človek nie je zdravý alebo je chorý a zomrie skôr, tak keď si, keď si to zoberie v pomere, koľko tam odviedol odvodov za celý svoj život a koľko čerpal dôchodku, tak je to nepomer. Áno, to je daň za takéto systémy. Ale navrhuje niekto zmeniť takýto systém? Že bude z prvého piliera sa mu vyplácať podľa jeho nejakej diagnózy? Ako vieme, ako by sme vedeli v takomto systéme posúdiť, či ten človek naozaj bude žiť možno už len päť rokov alebo desať? Alebo sa dožije tridsiatich rokov? Veď to je naozaj taká vec, že ani s vešteckými guľami by sme takúto úlohu nedokázali splniť. Preto musí tento systém počítať s istými objektívnymi nedokonalosťami, že to nebude pre všetkých úplne optimálne. Pre niekoho to vyjde vzhľadom k jeho životnému šťastiu, štýlu, spôsobu lepšie, pre niekoho horšie. Jednoducho osud sa niekedy s nami zahrá bez toho, aby sme na to mali nejaký vplyv. Človek odíde do dôchodku, na druhý deň ho môže zraziť auto a teraz čo. Jednoducho sú veci, ktoré neovplyvníme. S tým sa treba zmieriť, je to proste tak, je to v akejkoľvek inej ľudskej činnosti, preto môžme hľadať len nejaké primerané optimá a v tej filozofii tohto systému, tým primeraným optimom bolo to, že za prvé musí ten človek mať zabezpečený príjem až do konca života.
Otázka je, v akej veľkej výške. Do čoho ho budeme nútiť? A tam je treba stanoviť nejakú hranicu. Vládna novela navrhuje tu už známy štvornásobok. Ja hovorím, je to príliš veľa. Na každú hranicu nájdete odôvodnenia, prečo je to dobré. Ale je pravdou, že povedať, že sociálne služby v Bratislave stoja toľko a toľko, a preto všetci - aj v Michalovciach - musia mať takéto pravidlo ako tu v Bratislave, aby si zabezpečili domov sociálnych služieb, je prehnané. Takže hľadajme niekde kompromis, niekde v strede sa stretnime a je to, tým pádom táto vec bude vyriešená. Opäť to neporieši optimálne situáciu každého jedného človeka, ale zabezpečí, aby aj bol zabezpečený dostatočne vysoký doživotný dôchodok. Veď ja si myslím, mnohokrát som to povedal, že ten dvojnásobok by bol dostatočný, ale kľudne viem debatovať aj, aj o vyššej čiastke, veď, veď už dnes by to bolo viac, ako je priemerný dôchodok. To znamená, človek by musel dostať, dostať viac, ako je priemerný dôchodok a až potom by mohol narábať voľne so svojimi peniazmi. Ale nechajme tým ľuďom alebo snažme sa, aby čo najväčší počet ľudí v rámci rozumných hraníc mohol so svojimi peniazmi, s časťou svojich peňazí voľne nakladať. To je tá sloboda. Dajme tým ľuďom primeranú mieru slobody. Neberme im úplne všetko, lebo pokiaľ to, je to nastavené tak, že sa k tomu 98 % ľudí nedostane, no tak to musíte uznať, že to tam vôbec nemusí byť nakoniec. Pretože fakticky to nemá žiaden význam. Že toto je tá prvá základná vec. Poďme na rozumný kompromis. Nedržme sa zubami-nechtami, že len takto a nijak ináč. Všetko sa dá dohodnúť a určite sa časť vecí odventiluje. Určite sa nebudem brániť ani tomu, aby sme stanovili nejaké limity, nejaké rámce na poplatky, ktoré súvisia s výkonom a s poskytovaním týchto služieb. Až to vieme urobiť. Pretože áno, tu treba počítať s tým, že nejaké horné limity je treba stanoviť. Vždy to tak bolo, vždy som to tak navrhoval, aj sme to tak presadili, ja len pripomeniem, že keď sme spúšťali druhý dôchodkový pilier, tak v tej sporivej fáze sme zaviedli najnižšie poplatky na svete. Nikde také nízke poplatky neboli a je to správne, je to dobré, napriek tomu ten systém funguje a napriek tomu je možno najúspešnejší alebo určite jeden z najúspešnejších na svete a dotiahneme kľudne tieto veci aj tu, aj v tejto finálnej fáze. Stanovme rozumné hranice! Ale zasa nevytvárajme nejakých strašiakov a nehovorme len o tom, že, že to je voda na mlyn poisťovniam, lebo však tie poisťovne to nemôžu robiť zadarmo. Ani Sociálna poisťovňa nepracuje zadarmo. Ani žiaden úrad nepracuje zadarmo. Všetko má svoje náklady, takže nemôžme sa tváriť, že tu niekto bez nákladov a bez potreby, aby financoval svoje, svoju činnosť, môže existovať. Len to vtesnajme do rozumných, rozumných mantinelov. Aby boli všetci spokojní, samozrejme, s dôrazom na to, aby maximalizovali sme príjem a maximalizovali sme dôchodok pre poberateľov dôchodkov a pre ľudí, ktorí tam sú. Toľko filozoficky k predloženej novele, ale s tým súvisia, samozrejme, ďalšie veci.
A uzavriem to tým, že ja budem hlasovať v prvom čítaní za tento návrh zákona, aj mojim kolegom z klubu tak budem odporúčať s tým, že v druhom čítaní prídem s pozmeňovacími návrhmi a budem podporovať ďalšie pozmeňovacie návrhy, ktoré tu budú. Ja len vyzývam kolegov z vládnej strany, aby zmenili tú svoju doterajšiu taktiku a prax a aby nezamietali všetko, čo príde z opozičnej strany, skôr možno, aby sa či už v rámci výboru pre sociálne veci alebo akokoľvek inak radšej zapojili do tohto procesu a aby sme vylepšili ten zákon, pretože to je naozaj nie pre nás, nie pre vás zákon, to je pre ľudí, ktorí až bude dobre spravený, tak tu bude fungovať dlhé, dlhé roky. Až bude zle spravený, tak bude len dôvodom na nespokojnosť ľudí, na politické zápasy, boje a ďalšie záležitosti. Toľko k tomuto návrhu zákona.
Ale to, čo sa tu už otvorilo, už moji predrečníci otvorili, veľmi, veľmi som bol sklamaný, keď som dnes ráno prišiel za ministrom, ako tu sedí, a keďže sa mi vyhýba z hľadiska telefonického kontaktu, esemeskového kontaktu už vyše mesiaca, sa mi konečne podarilo sa ho z očí do očí spýtať, ako sa postavia k ústavnému návrhu zákona na ochranu druhého piliera. Dva roky tu počúvame z jeho úst, dva roky tu počúvame z úst pána premiéra Fica, že SMER chce a podporí ústavnú ochranu druhého piliera. Dva roky sme o tomto texte alebo o tomto zámere rokovali, dali sme do toho textu, ktorý je tam dnes predložený, len to, na čom sme sa dohodli, je to kompromisné riešenie, nie je tam ani čiarka z toho, čo by vládnej strane nevyhovovalo a napriek tomu, napriek tomu som dostal odpoveď, že SMER túto novelu nepodporí. To znamená, nepodporí ochranu druhého piliera, to znamená, vytvorí priestor na to, aby či už touto vládou, alebo akoukoľvek inou zostavou opäť boli ohrozené dôchodkové úspory občanov, aby opäť bolo možné na ne siahnuť, aby ľudia nemali žiadnu istotu, že ten dôchodok bude nejaký a že sa tie potrebné veci, ktoré bolo treba zastabilizovať, neurobia. A ja sa pýtam, pán minister, prečo?
Vaša, vaša odpoveď je veľmi smiešna a v kontexte súčasnosti a udalostí naozaj neobstojí ani za máčny mak. Pán minister vo svojom prejave a teraz to povedal v poznámke tiež, povie, že problémom je, že sa nie všetky opozičné strany podpísali pod tento návrh zákona. Áno, MOST na základe postoja pána Ivana Švejnu sa pod tento návrh zákona nepodpísal, pretože pán Švejna požaduje, aby tam bolo napísané, že sa vráti príspevok do druhého piliera na 9 percent. A keď som sa spýtal pána ministra, že keby sme tam teda dali túto požiadavku strany MOST, zrejme jasne nerealistickú, naivnú a detskú, inak to nemôžem povedať, že či by v tom prípade ten návrh zákona podporili. No odpoveď bola, že samozrejme, že nie. Takže aká to je cesta, aký to je postoj? Aké to je nejaké politický zrozumiteľné posolstvo? Jednoduché. Nechceme to podporiť a basta! Môžte robiť, čo chcete, a dva roky sme vás vodili za nos. Dva roky tu klamal Robert Fico, dva roky tu klamal Ján Richter. Pán minister, nijak ináč to nemôžem povedať. Pretože keď vám stačí na zmenu ústavy, ktorú zajtra budeme prerokovávať, dohoda s jednou politickou stranou, s KDH, a tých ostatných opozičných ste sa ani nespýtali, ani ste ich nepozvali na rokovanie, ani nič, čo si o tom myslia a v tomto prípade je to dostatočné, tak, a nehovoriac o tom, že ten, tá téma sa vytiahla tesne pred prezidentskými voľbami ani nie mesiac dozadu, my tu dva roky odborne intenzívne rokujeme so SMER-om, kultivovane a trpezlivo o potrebnej zmene, naformulujeme tú zmenu a vy preto pod zámienkou, že MOST to nepodpísal, čo je naozaj, myslím si, zo strany MOST-u a Ivana Švejnu, nech sa na mňa nehnevá, veľmi nezodpovedné, pretože tým sa odkrýva absolútne ochrana druhého piliera a vystavuje sa ten druhý pilier nebezpečiu, že sa úplne zruší. Veď už mnoho poslancov zo strany SMER viackrát sa verejne vyjadrilo, že treba sa pozrieť, čo sa stalo v Poľsku, či by sme nemali sa tiež zamyslieť nad takýmito riešeniami, a v Maďarsku, pani Vaľová furt pripomína český príklad, no k čomu to speje. Len k tomu, že SMER si vytvára pôdu na to, aby zasa zobral ľuďom peniaze a zasa im znížil budúce dôchodky, pretože to má priamy súvis so znížením budúcich dôchodkov.
Tak až to tak nie je, tak sa k tomu postavte chlapsky, pán minister, keď vám stačí dohoda s jednou opozičnou stranou pri ústavnej zmene, ktorú zajtra ideme prerokovávať, prečo vám nestačí zmena, dohoda so všetkými opozičnými stranami okrem MOST-u, zvlášť keď MOST, podmienkou MOST-u na to, aby to podpísal, je to, čo vy absolútne odmietate. Takže keby sme my dosiahli dohodu všetkých opozičných strán, vy ju odmietnete, keby to bolo v intenciách toho, čo navrhuje MOST. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec.

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Má to logiku alebo to nemá logiku?

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, je 12.00, budete mať ešte dlhšie vystúpenie?

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Už nie, už končím. Takže toto je problém, ktorý myslím si, že by nás mal trápiť. A na záver musím vyjadriť len naozaj, poukázať na veľmi rozdielny prístup nás, tej časti opozície, ktorá sa naozaj konštruktívne snaží riešiť veci a nemá problém zahlasovať aj za vládne návrhy zákonov, keď sú pripravené dobre, pretože nám nejde o politikárčenie, a ten prístup zo strany vládneho SMER-u je napriek tomu, že je to text pripravený po dlhej práci a v súlade z hľadiska obsahu so všetkými zúčastnenými, tento text bez akéhokoľvek odborného a relevantného argumentu odmieta.
A ešte predsa len jeden argument, ktorý tu určite zaznie od pána ministra, aby som ho už dopredu odmietol, pretože potom nebudem mať šancu reagovať. Objavilo sa tu tvrdenie, že my sme pred rokom niekedy odmietli tento text návrhu zákona. Absolútna nepravda! Absolútne klamstvo, keď prebiehajú rokovania, ktoré trvajú dlho, oni neprebiehajú, rokovanie žiadne tak, že jedno stretnutie a dosť. Tých stretnutí je celý sled a na tých stretnutiach sa dosahuje postupne zhoda. Na začiatku sú povedzme rôzne predstavy, postupne sa zbližujú, hľadajú sa prieniky, obrusujú sa, prijímajú sa kompromisy, a tak to bolo aj v tomto prípade. Nemôže niekto, pokiaľ nechce byť naozaj neobjektívny, povedať uprostred rokovaní, že vtedy mal niekto iný názor, ale veď tie rokovania pokračovali. My sme ich nikdy neukončili, nikdy tieto rokovania neboli skončené. Stále pokračovali a naopak, ja som už najmenej rok žiadal od ministerstva, aby sme sa dostali k textu. Nielen k zásadám, k ôsmim bodom, ktoré boli spísané, ale ku konkrétnemu textu, k paragrafovému zneniu. Nič také sa nedialo, tak ja som napísal text spolu s kolegami, ktorí mi ho potom opripomienkovali. A ten je predmetom rokovania Národnej rady, takže ako sme mohli odmietnuť text, keď ani nebol pred rokom, keď ste ho nenapísali, keď neexistoval, boli len body. Boli len body, na základe ktorých sa ten text mal vytvoriť, keďže ja som ho vytvoril ten text, tak asi musím vedieť, že som ho vytváral a pred rokom ten text nebol. Takže naozaj, pán minister, až toto budete tvrdiť, tak buď vedome, alebo nevedome klamete, nikdy sme neodmietli, pretože sme neskončili tie rokovania, mali sme rôzne názory, aj máme, my si vieme predstaviť, ako by to mohlo byť ináč, lepšie, ale jednoducho... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, je 12.03.

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Už naozaj končím, jednoducho pri ústavných zákonoch dobre každý vie, že musí dôjsť k nejakému kompromisu, a toto je výrazom kompromisu, ktorý podľa mňa je dobrý kompromis a hlavne by ľuďom zabezpečil stabilitu. Takže ja aj z tejto tribúny volám po tom, aby sme sa vrátili k zdravému rozumu a aby sme takýmto spôsobom tie sľuby, ktoré ste dali občanom Slovenska, naplnili, pretože až nie, tak nič iné sa nedá povedať, len že ste otvorene klamali a podvádzali ľudí dva roky.
Ďakujem za pozornosť.

No, veľmi správne pán poslanec Brocka poukázal na to, že tu došlo k zásadnej zmene. SMER zobral ľuďom viac než 50 % z ich príspevkov na osobné účty. To je dramatická zmena. A samozrejme, tá ovplyvňuje všetko. To, čo je logické. Keď menej prichádza na účty, menej sa nasporí a z menej nasporenej sumy budú menšie dôchodky. To je vec, ktorú urobil SMER občanom tejto krajiny. V konečnom dôsledku to bude znamenať po rokoch sporenia, že sa výška, výška dôchodku zníži zhruba o 25 % proti tomu, keby tá zmena nenastala. Pretože žiadna kompenzácia za ňu nebola poskytnutá. Ale k tomu, k tej druhej časti - a budem sa tomu podrobnejšie venovať aj vo svojom vystúpení. Tu naozaj ide o to, aby sme zastabilizovali systém. Na jednej strane tu máme z môjho pohľadu dobre pripravený zákon, o ktorom dá sa v niektorých parametroch diskutovať. Na druhej strane je tu zo strany SMER-u odpor k prijatiu ústavnej ochrany druhého piliera napriek tomu, že nás dva roky klamal a vodil za nos. My sme dva roky zodpovedne a odborne diskutovali o tom, čo by v tej ústavnej ochrane malo byť. Dohodli sme sa na tom, na čom sme sa dohodli, čo nevadí žiadnej zo strán, žiadnej zo strán, ani SMER-u. A SMER dnes politicky odmieta to, čo ľuďom dva roky sľuboval. Čo je naozaj ako ťažký podvod. Nič iné. Pretože na jednej strane my tu môžme podporiť a ja budem hlasovať za tento návrh zákona, ktorý tu je v prvom čítaní, a potom v druhom budem predkladať nejaké pozmeňovacie návrhy. Ale hovorím, áno, tu máme odbornú prácu, ktorá je kvalitná. A na druhej strane absolútne neodôvodnené, pokiaľ SMER nechce zobrať ľuďom ďalšie peniaze z druhého piliera, odmietanie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Také tri veci. Najprv k takej poznámke, čo v závere zaznelo, že naprávajú sa tam niektoré veci nekonania predchádzajúcich vlád. Tak, pani podpredsedníčka, len jednej vlády. Pretože Dzurindova vláda tento systém odovzdala do rúk prvej Ficovej vlády, ktorá neurobila nič, Radičovej vláda nemala čas a teraz je tu zasa Ficova vláda. Takže to, taká floskula, že 20 rokov sa tu nič nerobilo, čo z klubu OĽaNO rado zaznieva na všetko možné, tak len aby sme si upresnili, že tu nečinná bola absolútne Ficova vláda.
Druhá vec, vidím tu, kolegovia, dosť značné, dosť značné, neviem, či je správne slovo nepochopenie, ale tento systém od samého začiatku nebol prioritne nastavený na dedenie. Tento systém je od začiatku prioritne nastavený na to, aby zabezpečil ľuďom doživotné zdroje počas ich staroby, a má variantné možnosti, ako si tieto zdroje môže čerpať a vytvárať. Od samého počiatku v tomto systéme bol ako nevyhnutná súčasť zakomponovaný doživotný dôchodok. Teraz ide len o diskusiu o tom, či to má byť, čo má byť tou hranicou, kedy sa k tomu človek dostane. To, čo navrhuje vláda, je podľa mňa príliš veľa, príliš vysoká hranica, príliš vysoká bariéra, ale to je otázka rozumného kompromisu. Ale aby sme nedošli k omylu, že tu sa nejak ináč to malo byť a že dedenie a teraz človek si mal nasporiť a zobrať tie peniaze potom. Nie. Nikdy to tak nebolo, tu sa musím zastať tej filozofie, ktorá tu je. Tu je otázka technickej debaty o tom, kde má byť tá rozumná hranica.
A posledná vec k pánovi Švejnovi, že je väčší zástanca druhého piliera, no keď niekto si dá nesplniteľnú a naivnú požiadavku, tak ten pilier oslabuje, pretože... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)