Videokanál poslanca

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, dáma a páni, táto veľmi vážna téma, ktorá sa bytostne dotýka Slovenska a ktorá je o jeho civilizačnom priestore, ako som už včera spomenul, nevyvoláva veľký záujem. A je to veľká chyba. Vidíme tu prázdnu sálu, včera tiež nebola nijak zvlášť naplnená. Veľmi pozitívne kvitujem, že tu sedí pán minister a že môžme túto tému preberať, ale naozaj, je to poľutovaniahodné, že týmto tejto oblasti, oblasti európskej politiky a oblasti Európskej únie, ktorej sme členmi už desať rokov, venujeme tak pramálo pozornosti. Naozaj potom niet sa čo diviť, niet sa čo čudovať, keď poslanecká snemovňa považuje túto tému len za povinnú jazdu, ktorá sa predĺži, povinne prerokuje a schváli, a beží sa ďalej a není to vlastne nič dôležité.
No nemôžme sa čudovať, žťe voľby do europarlamentu dopadajú tak, ako dopadli z hľadiska účasti. Že sme extrémnym rekordmanom z hľadiska záujmu našich občanov o túto tému. Pretože my sme takým zrkadlom vnímania ľudí a problémov a jednoducho takto vníma Slovensko problematiku Európskej únie. Stále sa na ňu díva ako na vec zahraničnú a na vec zahraničnej politiky. A stále si vlastne vnútorne nechce uvedomiť, že my sme súčasťou tejto politiky, že sme členský štát Európskej únie a že to neznamená len, že dostaneme eurofondy, za ktoré urobíme to alebo ono, a minieme tie peniaze a že to neznamená, že to je dobrý a dobrá príležitosť pre biznis, že to je dobrá príležitosť pre niekoho, pre kšeftovanie s týmito prostriedkami.
My si musíme uvedomiť, že Slovensko vstúpilo do Európskej únie ako do priestoru a do spoločenstva, ktorého sa cítilo odjakživa súčasťou. Slovensko vždy po roku ´89 hovorilo, že sme súčasťou Európy, my tam patríme. Len štyridsaťročná epizóda zaradenia do východného komunistického bloku nás vytrhla z kultúrneho spoločenstva západoeurópskych štátov alebo Západu ako takého. My chceme patriť a patríme do západného priestoru, kultúrneho, duchovného, civilizačného. Ale tá zlomová línia medzi Východom a Západom, či sa nám už páči alebo nie, ide aj v hlavách našich občanov cez Slovensko. To, čo deklarujeme, to, čo hovoríme, svojimi činmi mnohokrát nepreukazujeme.
Nepreukazujeme to v prvom rade tým, že sa vôbec o to zaujímame, stále to berieme len ako formálnu a povinnú jazdu a neprejavujeme to, žiaľbohu, aj mnohými konkrétnymi skutkami. Ale Európska únia naozaj nie je len o peniazoch, nie je o čerpaní eurofondov, ale je o našom aktívnom príspevku k tomu, ako Európska únia bude vyzerať, akú bude mať politiku, ako sa bude správať a ako Slovensko sa bude správať. Či každým svojím vyjadrením bude jasným, pevným, dôveryhodným partnerom a pevnou súčasťou Európskej únie a NATO, to by som zdôraznil, pretože nijakým spôsobom nie je možné oddeliť členstvo v Európskej únii od nášho členstva v Severoatlantickej aliancii, pretože bez Severoatlantickej aliancie by nebola bezpečnosť Európy, neexistovala by a tým pádom by nebola ani možná existencia Európskej únie.
My sa ale tak nesprávame. A keď si pripomíname, že sme desať rokov v Európskej únii, tak síce pán premiér Fico nezabudne povedať, ako sme vynikajúco vyťažili z tohto, z tohto rozhodnutia strategického, že sme vstúpili do tohto Spoločenstva, a povedať, že Slovensko vlastne najviac zlepšilo svoju pozíciu od vstupu až po súčasnosť, že sme dosiahli a dobehli veľmi rýchlym a významným spôsobom zaostávanie a sme na 75-ch % výkonu ekonomík, a je to naozaj najväčšie dobehnutie spomedzi všetkých krajín, ale toto nie je úplná pravda. Toto nie je úplná pravda. Do Európskej únie pred desiatimi rokmi nevstúpilo iba Slovensko. Do Európskej únie vstúpilo množstvo ďalších krajín. Všetky okolité krajiny, že môžme porovnávať.
A čo nám z toho porovnania vyjde? Veľmi vám to odporúčam, aby ste sa pozreli, ako sa vyvíjalo po vstupe do Európskej únie, rast HDP v Maďarsku, Poľsku, Česku a ďalších krajinách, ktoré vstupovali, ako sa vyvíjala nezamestnanosť, ako sa vyvíjali iné ekonomické ukazovatele. A zistíte, že Slovensko veľmi dynamicky rástlo, ale to nebol obraz všetkých krajín, že zaznamenávali rovnaký efekt. A keď teda mnoho krajín vstúpilo v rovnakom čase do Európskej únie, ale ten efekt prejavujúci sa v ekonomických ukazovateľoch bol rôzny a v niektorých krajinách dokonca dochádzalo k poklesu ekonomickej výkonnosti po vstupe do Európskej únie, tak musíme logicky hľadať, aké iné faktory pôsobili na Slovensku, že Slovensko raketovo rástlo v tom čase, že Slovensko bolo označované za tatranského tigra ekonomického. A tá odpoveď je veľmi jednoduchá: Slovensko nielenže vstúpilo do Európskej únie a tvárilo sa, že to je taký samonosný vlak, ktorý nás niekam odvezie, a my nemusíme nič urobiť, ale Slovensko ešte pred vstupom a zároveň počas toho obdobia, keď už vstúpilo, rozbiehalo a realizovalo zásadné ekonomické reformy. A tie zásadné ekonomické reformy spôsobili, že Slovensko zaznamenalo ten obrovský efekt, ktorý priznáva dnes aj vláda, ale pripisuje ho len a len výlučne členstvu v Európskej únii, čo je nesprávne, nepresné a nepravdivé. Bez veľkých zásadných ekonomických reforiem, ktoré sme realizovali, by ten úspech, ekonomický úspech Slovenska nebol taký, ako je.
Pán prezident Kiska vo svojom inauguračnom prejave veľmi otvorene povedal, že na Slovensku sa ľudia ešte nikdy nemali tak dobre ako dnes, keď to porovnáme s minulým obdobím. Ale na druhej strane platí, že ľudia to tak necítia. Áno, necítia to tak a bolo by dobré, aby sa situácia zlepšovala, aby to ľudia cítili viac. Ale faktom je, že naozaj všetky ukazovatele hovoria, že Slovensko zažilo po vstupe do Európskej únie úspešný príbeh. Ale zdôrazňujem a podčiarkujem, ten príbeh by nebol taký úspešný, keby Slovensko vlastnými silami nerealizovalo zásadnú reštrukturalizáciu ekonomiky, neprijalo reformy, ktoré zdynamizovali rast hospodárstva, tvorbu nových pracovných miest, spravili krajinu príťažlivou pre vstup investícií, ktoré veľmi potrebujeme na to, aby sme mohli budovať priemysel a vytvárať pracovné miesta a bez ktorých by Slovensko nebolo tou atraktívnou krajinou, ktorou sa stalo.
No a tá smutnejšia časť toho príbehu, toho úspešného príbehu, je, že tieto reformy nemajú rovnakú podporu dnes, ako mali v čase, keď sa zavádzali. Nie od občanov, ale od politickej reprezentácie. A tu treba jasne konštatovať a povedať, že vlády Roberta Fica, obidve, prvá aj táto súčasná, pričom tá prvá v omnoho väčšom rozsahu torpédovala a brzdila ekonomické reformy, ktoré sa podpísali pod ten úspech Slovenska v rámci Európskej únie, a tým pádom brzdila dobiehanie Slovenska voči ostatným krajinám. Brzdila jeho ekonomický rast, brzdila tvorbu nových pracovných miest a podporovala vlastne takýmto spôsobom nezamestnanosť a jej rast. To sa dalo skryť a nebolo to jasne viditeľné v čase ekonomického vzostupu, ktorý spôsobili predchádzajúce reformy, ale stačilo zakolísanie svetovej ekonomiky aj európskej ekonomiky, stačil nástup krízy, aby sa okamžite prejavila obrovská slabosť, ktorá takýmto torpédovaním a deštruovaním reforiem bola spôsobená, a na Slovensku sme sa prepadli do hlbokej krízy, z ktorej sa dostávame pomaly a veľmi ťažko.
Toľko k samotnej, k samotnej súvislosti nášho príbehu v Európskej únii z pohľadu ekonomického. Ale ako som už spomínal, to naše členstvo nemá len ekonomický rozmer v Európskej únii. My sme v Európskej únii aj naozaj preto, lebo sa považujeme za súčasť, za civilizačnú súčasť tohto, tohto civilizačného priestoru, za krajinu, ktorá tam jednoznačne patrí, ktorá nepatrí na Východ, ktorá nepatrí do Eurázie, ale ktorá patrí do Európy, ktorá stojí na kresťanských európskych tradíciách a hodnotách, na ktorej vznikla európska kultúra. My si musíme pripomínať tie hodnoty, na ktorých naša civilizácia stojí a na ktorých stojí naše videnie sveta, lebo keď zabudneme, prečo sa rozhodujeme tak, ako sa rozhodujeme, tak to je, ako keby sme stáli na piesku, ktorý je podmývaný neustále vodou. Že preto sme v Európskej únii, pretože sa cítime ako národ, ako krajina sunáležitá s týmto priestorom.
A preto je veľmi negatívne, veľmi negatívne, keď naši súčasní vládni predstavitelia, premiér Fico na mnohých a mnohých fórach, príležitostiach a vyjadreniach, priamejšie alebo nepriamejšie, spochybňuje to, že Slovensko je dôveryhodný a pevný a jasný partner v rámci Európskej únie. Spochybňuje to tým, že sa vyjadruje veľmi, veľmi vlažne a veľmi neochotne k našim, k našim záväzkom, ktoré vyplývajú z nášho členstva v Európskej únii, že sa vyjadruje veľmi pochybovačne o našom, našom členstve v Severoatlantickej aliancii, bez ktorej by Európska únia nemohla existovať.
A môžeme byť úplne konkrétni, aby to nebolo len všeobecné vyjadrenie. V rámci prezidentskej kampane zarezonovalo vyjadrenie, kde na otázku v jednej z diskusií, či Slovensko v prípade ohrozenia ktorejkoľvek z členských krajín Severoatlantickej aliancie je pripravené poskytnúť pomoc, pán premiér Fico reagoval vyhýbavou odpoveďou, že to sa už v dnešnej dobe takto nerieši. Parafrázujem, ale myslím, že celkom presne, že to sa už v dnešnej dobe takto nerieši, že na to je už Bezpečnostná rada OSN, že tieto veci rieši OSN. Následne to bolo potom všelijakými spôsobmi, že to bolo nesprávne chápané a on to myslel ináč. Nie, takto to povedal. Takto to má v hlave uložené. Takto to vníma, čo bolo jednoznačné popretie základného článku spojeneckej zmluvy v rámci Severoatlantickej aliancie, že útok na ktorúkoľvek krajinu, členskú krajinu, je vnímaný ako útok na všetky krajiny a že všetky krajiny si vzájomne poskytujú pomoc. Jeden za všetkých, všetci za jedného – základný princíp, ktorý takýmto vyjadrením premiér tejto krajiny poprel.
Ďalšími veľmi negatívnymi a podľa mňa aj nebezpečnými signálmi sú, je prístup vlády k energetickej bezpečnosti Slovenska. Na mnohých, pri mnohých príležitostiach sme videli veľmi negatívne postoje voči zabezpečeniu energetickej bezpečnosti Slovenska. Naozaj, musím to len zopakovať, že pán premiér Fico sa správa, ako keby bol ruským agentom, ako keby bol agentom ruských záujmov na Slovensku, ruským agentom alebo agentom ruských záujmov v Európskej únii. Ako ináč možno vnímať, a budem spomínať chronologicky niektoré príležitosti, jeho vyjadrenie, keď na pamätnom zasadaní zahraničného výboru, ktorý sa konal v kinosále a na ktorom sa zúčastnilo mnoho poslancov a aj premiér Fico, na moju priamu otázku, ako sa vláda postaví k zabezpečeniu reverzného chodu na Ukrajinu, reverzného chodu plynu na Ukrajinu, začal s vyhýbavou odpoveďou, kde napadol Ukrajinu ako nezodpovedného partnera? Ako partnera, ktorý vlastne za plyn neplatí, a že slovenská vláda má s tým problém, lebo vôbec nemá istotu, či by za takýto plyn dostala zaplatené, pričom každý, kto sa trošku tej problematike venoval, vedel, že až ten reverzný tok plynu bude zabezpečený, nepôjde o predaj slovenského plynu, ale predaj plynu iných spoločností, ktorý cez Slovensko len bude pretekať, a že je otázkou geopolitického záujmu Slovenska, aby sme tento reverzný tok plynu zabezpečili, aby sme s tým nerobili žiadne odklady. Nasledovalo niekoľko neochotných vlažných vyjadrení, naťahovaní času, až kým sa ten reverzný tok plynu zabezpečil a rozhodol sa realizovať. To bol jasný doklad tej neochoty, čo samozrejme veľmi korešpondovalo so záujmom Ruska, so záujmom Putina spochybňovať a destabilizovať situáciu na Ukrajine.
Situácia na Ukrajine je súčasťou európskej politiky. Situácia na Ukrajine a náš postoj k tomu je veľmi dôležitý a Slovensko v tomto nemôže a ani nesmie chcieť mať autonómny postoj. Slovensko je súčasťou Európskej únie. My musíme mať jasný proeurópsky postoj aj v tejto otázke. Myslím, že ešte Zbigniew Brzezinski, a už mnoho rokov dozadu, povedal alebo napísal, že osud Ukrajiny rozhodne o osude Európy a o osude celého sveta a jeho geopolitickej situácie. Až Ukrajina padne do sféry ruského vplyvu tak, že to bude de facto opäť satelit, ktorý bude prináležať k Rusku, Rusko bude dominovať Európe. Rusko preváži ako veľmoc všetkými svojimi nástrojmi pozíciu Európskej únie a bude koniec rovnováhy v Európe. Koniec ekonomickej rovnováhy a z toho vyplýva samozrejme aj koniec bezpečnostnej rovnováhy.
Analógie s históriou hovoria, že túto situáciu nikdy netreba podceniť a že naším záujmom nie je tu robiť nejakého nezávislého neutrálneho arbitra medzi Ruskom a zvyškom sveta, ale že si treba jasne uvedomiť, že my sme súčasťou konkrétneho spoločenstva. Sme súčasťou Európskej únie. Nie sme neutrálna krajina. Sme súčasťou NATO, vojenskej aliancie, vojenskej obrannej aliancie. A preto naše postoje, naše záujmy musia byť jednotné, konkrétne a zladené s týmto spoločenstvom. Nie s Ruskom, nie s Putinom. A nemôže to byť ani za cenu lacnejšieho plynu, ktorý Gazprom predá na Slovensko. My nemôžeme za misu šošovice predať budúcnosť Slovenska, predať jeho geostrategické záujmy, jeho miesto v Európe, v civilizačnom priestore.
Slovenská vláda napriek tomu, že si to uvedomujú všetky vlády Európy, a nielen Európy, nerobí nič pre to, aby diverzifikovala svoju energetickú závislosť na Rusku. Nič pre to nerobí. Neviem si spomenúť na žiaden konkrétny krok, na žiadne strategické rozhodnutie, ktoré by smerovalo k tomu, aby sme znížili závislosť na, energetickú závislosť na Rusku. Naopak, Slovenská vláda sa buď pasívnym ničnerobením alebo aj tichou podporou prizerá, ako sa táto závislosť zvyšuje, napríklad aj tým, že čoraz hlasnejšie počujeme o možnosti masívneho vstupu ruského kapitálu do slovenskej energetiky aj v oblasti elektrickej energie. Nielen v oblasti plynu, nielen v oblasti ropy, ale v oblasti výroby elektrickej energie na Slovensku. Rosatom, pološtátna ruská firma, uvažuje, a vládni predstavitelia to pripúšťajú, o vstupe do Slovenských elektrární. Slovenská vláda sa prizerá, ako ruská najväčšia banka, takisto pološtátna, poskytuje Slovenským elektrárňam takmer miliardový úver v eurách a takýmto spôsobom ruský kapitál vstupuje do slovenskej energetiky a vytvára predmostie a most na to, aby Rosatom alebo inak nakoncipovaný ruský kapitál ovládol slovenskú energetiku. Keby sa toto stalo, Slovensko sa stane absolútne a extrémne závislé, energeticky závislé na Rusku.
Ako bude vykonávať nezávislú proeurópsku politiku, keď bude závislé od toho, či sa v Kremli nerozhodnú vypnúť Slovensko alebo zdroje energie včítane elektrickej energie, pokiaľ by Slovensko neposlúchalo? Ako môžeme byť spoľahlivým partnerom v NATO, keď takto vlastne vytvárame pozíciu čierneho koňa alebo piatej kolóny v rámci tohto spoločenstva?
Až si myslia naši predstavitelia, až si myslí vláda, že si toto nevšímajú naši partneri v Európskej únii a v NATO, tak je veľmi naivná. Veľmi pozorne si to všímajú, veľmi pozorne. A Slovensko napriek deklaráciám, ktoré tu určite zaznejú aj od pána ministra, aký sme potvrdili, že sme v jadre Európskej únie, a aký sme rešpektovaný partner a aký sme uznávaný partner, vnímajú toto ako slabý článok. Slovensko sa stáva slabým článkom reťazca. Slovensko sa takto stáva ohrozením, ktoré tu je. Ja sa veľmi teším takým správam, ako aj dneska som zachytil v TA3, že pán minister by mohol nastúpiť na pozíciu pani Ashtonovej, bolo by to určite skvelé pre Slovensko. Ale neohrozujú takéto, neohrozuje takéto správanie práve dôveru v Slovensko a v jeho predstaviteľov? Možno to síce zlepší trošku pozíciu pána Lajčáka pri tejto možnosti oproti pánovi Ficovi, lebo aj to som započul, alebo sa šušká, že možno tým konkurentom na takú pozíciu by mohol byť pán Fico, len obávam sa, že naozaj jeho výrazne proruský postoj by asi nebol práve najlepšou vizitkou pri snahe obsadiť práve takýto významný, významný post. Energetická bezpečnosť sa v dnešnej dobe stáva úplne rovnako dôležitá, ako vojenská bezpečnosť a je s ním úplne prepojená, preto podceňovanie tejto otázky je krajne nezodpovedné.
Ja vyzývam slovenskú vládu, vyzývam pána premiéra aj pána ministra zahraničných vecí, aby urobili konkrétne kroky proti tomu, aby Slovensko sa nestalo ešte závislejšou, energeticky závislejšou krajinou na Rusku. A chcem vidieť, a som presvedčený, že chcú to vidieť aj občania Slovenska, konkrétne kroky, ktoré k tomu smerujú. Energetická závislosť, ktorá tu je, sa samozrejme nedá prerušiť zo dňa na deň ani z mesiaca na mesiac, ani z roka na rok, ale musíme vidieť konkrétny strategický plán, akým spôsobom sa bude znižovať a čo pre to vláda urobí, aby sme túto energetickú závislosť znížili. Nie všetky krajiny Európy sú tak závislé ako Slovensko na energii z Ruska. Niektoré nie sú závislé vôbec a diverzifikácia zdrojov je otázka elementárnej bezpečnosti.
Vážené dámy, vážení páni, uzatvorím tento svoj príspevok opäť len apelom na to, aby sme si uvedomovali dôležitosť tejto témy, dôležitosť témy, ako Slovensko aplikuje svoju európsku politiku. My nie sme len pasívni prijímatelia a nemáme, nemáme byť pasívni prijímatelia čohosi z Bruselu, či sa to jedná eurofondov alebo smerníc. My máme byť aktívni ovplyvňovatelia tejto politiky, aktívni prispievatelia k tejto politike a máme sa o ňu zaujímať. Keď z tejto témy spravíme domácu tému, tému, ktorá sa dotýka každodenného života občanov, potom sa môže zmeniť aj vnímanie občanov Európskej únie. Potom sa môže zmeniť ten slovenský paradox, že na jednej strane podľa prieskumov naši občania najviac dôverujú inštitúciám Európskej únie, ale najmenej sa zúčastňujú volieb, ktoré vlastne sú vyjadrením záujmu ovplyvňovať dianie v Európskej únii. Len tak spravíme vizitku a vylepšíme vizitku národa, ktorý už nie je ten vazalský národ, ktorý bol naučený stáročia len dostávať príkazy a vykonávať príkazy, ale národa, ktorý si je vedomý svojej pozície, svojej zodpovednosti, svojej možnosti prispievať k tvorbe jednotlivých politík a ktorý sa bude v plnom slova zmysle správať ako suverénny národ aj voči svojmu okoliu, ktorý sa tak nebude správať len do vnútra svojich hraníc nášho malého Slovenska, ale ktorý sa bude takto správať aj navonok, za týmito hranicami, v rámci Európskej únie, ale aj v rámci celého sveta.
A k tomu by som bol rád, keby sme zamerali naše úsilie, keby takéto úsilie sme videli aj od našich vládnych predstaviteľov. A pánu ministrovi želám v tomto úsilí všetko najlepšie a držím mu palce, aby v tomto smere bol úspešný a aby sa mu podarilo získať tie posty, o ktorých sa hovorí.
Ďakujem za pozornosť.