Videokanál poslanca

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 613), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 23. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby
1. podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní,
2. v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 589 zo 16. júla 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem. Ja musím opäť zareagovať, lebo skutočne tu sa stále opakujú zo všetkých strán slová privatizácia a pod. Ja som to včera spomínal, skutočne ja nechápem, keď sa tu hovorí o privatizácii a pán Miškov príde a ide tu riešiť nejakú elektronickú aukciu. Podobne ako Igor Matovič sa snaží teda za nejaké trhové ceny. Samozrejme, ja to chápem, že chcete čo najviac pre ten štátny rozpočet, čo je aj určitým cieľom. Ale jedná sa tu skutočne o prevod vlastníctva núdzových zásob ropy a ropných výrobkov na agentúru, a práve tento model je tzv. belgický model, čiže nie je to model, ktorý by uprednostňoval kontrolu nad zásobami práve v privátnych rukách, ale práve je tu agentúra, ktorej väčšinový podiel hlasovacích práv má práve štát, to znamená prostredníctvom štátnych hmotných rezerv a Transpetrolu.
Čiže ja skutočne nechápem, prečo sa tu hovorí stále o privatizácii. Podľa mňa to je absolútny, absolútny nezmysel a snažíte sa tu navodiť nejakú politickú atmosféru, že my tu robíme niečo nekalé. Ja si práve, že myslím, že tento model je nastavený veľmi dobre a nie je to model, je to aj nemecký, aj rakúsky model, ale tie práve, že sa opierajú o privátne držanie núdzových zásob ropy, preto tu bol aj ten belgický model zakomponovaný. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán Miškov, ja som si vás pozorne vypočul. Naštudoval som si túto problematiku a musím povedať, že vy tu stále rozprávate o nejakej privatizácii. Pritom tu, teraz ste nám tu predviedli inicializáciu nejakej elektronickej aukcie, kde by vlastne konkurentmi agentúry mali byť nejaké podnikateľské subjekty, ktoré by mohli odkúpiť núdzové zásoby ropy, aj keď teda vám neupieram snahu, aby štátny rozpočet získal maximálne prostriedky z tohto, z tohto presunu. Primárnym cieľom je odľahčiť štátny rozpočet od spravovania štátnych hmotných rezerv, teda zásob ropy, a na to vlastne vzniká agentúra. Keď hovoríte o privatizácii, mali by ste aj povedať, aký je podiel hlasovacích práv vlastne v agentúre štátnych hmotných rezerv Transpetrolu, ktoré sú štátne inštitúcie, majú väčšinový podiel a viete veľmi dobre, že bez súhlasu vlády sa tieto podiely nedajú, nedajú presúvať. Takže tieto vybrané subjekty sú súčasťou agentúry, majú menšinový podiel a nemôžu si navzájom odpredávať podiely na hlasovacích právach. Tie sa, samozrejme, sa menia v závislosti od toho, koľko tých subjektov je a aké objemy robia. Takže nehovorme tu o privatizácii, keď agentúra zabezpečuje práve to, že sa to nebude privatizovať. Je to odľahčenie štátneho rozpočtu a to bol primárny cieľ tohto zákona.
Ešte jednu vec k tým modelom. Hovorili ste o nemeckom a rakúskom modeli, to sú práve modely, ktoré využívajú privátny sektor na to, aby odbremenili štátny rozpočet a privátny sektor im skladoval núdzové zásoby ropy. Ale vy viete dobre, že v slovenskom modeli bol okrem nemeckého, rakúskeho modelu použitý aj belgický model, ktorý práve zabezpečuje to, aby štát kontroloval agentúru, to znamená, aby mal kontrolný balík tých... (Ukončenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som ako určený spravodajca predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o prerokovaní Správy o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2012, tlač 450.
Správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska rozhodnutím č. 423 z 26. marca 2013 pridelil predseda Národnej rady Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady určil výbor pre financie a rozpočet, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Uvedenú správu prerokoval výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 157 z 9. mája 2013 a odporučil Národnej rade Správu o výsledkoch hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2012 zobrať na vedomie.
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor uznesením č. 163 z 13. mája 2013 schválil správu výboru k Správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2012.
Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán Kaník, niekoľko poznámok. Stále tu hovoríme o tom, čo tu my robíme, ako to robíme, a nikto tu ešte nespomenul aj to, že tu je nejaké externé prostredie. Vy ste, vy to zámerne nepoužívate, lebo skutočne, ak si tu niekto myslí, že Slovensko bude fungovať ako švajčiarske hodinky, keď to v tom Švajčiarsku alebo v Európskej únii nefunguje, to je veľký omyl. Nie je to výhovorka, je to proste reálny fakt, tak ako sa zhoršujú čísla eurozóne, to sa týka aj nezamestnanosti, má to vplyv, samozrejme, na Slovensko a tie čísla aj na Slovensku sú potom o niečo horšie.
Nič sa nezmenilo ani v tom, čo ste povedali, že sme mali, že za vašej vlády bol štvrtý najlepší hospodársky, najvyšší hospodársky rast v eurozóne, nakoľko ten hospodársky rast v eurozóne Slovensko má približne na tom istom mieste dnes, neviem úplne presné číslo, ale je to cirka v tých istých intenciách. Spomínali ste napríklad hospodársky rast, kde ruka v ruke s nezamestnanosťou a že tento materiál tomu nejak odporuje. Ja keď si pozriem čísla v tom materiáli, tak pozriem sa, hospodársky rast nám, keď nám rastie, tak nám klesá nezamestnanosť a naopak. Čiže ja plne súhlasím s tým, čo bolo predložené z vlády a akým spôsobom to bolo predložené.
Ďalšia poznámka, už to asi 4-krát zaznelo, Svetové ekonomické fórum, World economic forum, čísla, spomeniem to ešte raz, ultimum čísiel v minulosti, takisto, keď ste rozprávali, ako sme sa zhoršili, tak bolo k 1. 4. 2012, kedy končila vaša vláda, takže takisto by ste si na to mohli trošku dať pozor.
A ďalšia poznámka, ešte to dúfam stihnem, podľa analýzy je tá penzijná reforma, zvyšuje stabilitu verejných financií, podľa analýz roku 2060 by mal deficit podľa starého systému dosiahnuť 9 % HDP, po reforme je to 5 percent.

Ďakujem. No, pán poslanec Mikloš, ja by som sa chcel opýtať, vy ste spomínali to konsolidačné úsilie a tie čísla, že nesedia a podobne, v roku 2011 deklarujete konsolidačné úsilie na úrovni 3,1 percenta, kde, samozrejme, to, čo ste povedali, je pravda, treba to očistiť o jednorazové vplyvy, o cyklické vplyvy, aby sme mali štrukturálne deficity. Podľa, ja som tu teda nebol, ale chcem sa opýtať, aby ste mi to objasnili, že vtedy vy ste zahrnuli takisto zvýšenie DPH o 1 % z 19 % na 20 % do konsolidačného úsilia, ktoré vám urobilo na tých 3,1 % možno 1 percento? Keď to spočítam s tým pol percentom z roku 2012, tak v priemere ste na tom, na čom sme my dneska v roku 2013. Takže tu by som vás poprosil, keby ste mi to nejak objasnili.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Mikloško, ja si skutočne vážim vaše vystúpenia a rád si ich vypočujem. Mal by som len také nejaké dve poznámky k tomu, čo ste spomínali. Spomínali ste, že nepotrebujeme rast hospodársky, lebo je to niečo prežité a podobne. No práve v predchádzajúcom vystúpení sme počuli aj z úst v podstate pána Štefanca to, že potrebujeme, aby klesla nezamestnanosť. Skutočne medzi rastom hospodárskym a nezamestnanosťou je priama závislosť. Ak ten hospodársky rast nedosiahnete, tak, tak nezamestnanosť nám klesať proste nebude. To je realita. Čiže my ten hospodársky rast skutočne potrebujeme na to, aby sme riešili najzákladnejší problém alebo ten hlavný problém momentálny. Znížiť nezamestnanosť na Slovensku. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka. Spomínali ste, áno, máte pravdu, že kríza prináša tlaky na podnikateľov. Na ich profitabilitu, stupňujú sa tlaky na špekulatívne obchody, každý sa snaží nejakým spôsobom buď využiť, alebo zneužiť krízu. Skutočne daň z finančných transakcií v určitom zmysle, to, čo ste spomínali, existuje. To je high frequency trading, ktorý zabezpečuje to, že, že niekto spustí počítačové programy a uzatvára, otvára, uzatvára pozície na akciových trhoch. Práve zavedenie dane z finančných transakcií môže zabrániť takýmto špekuláciám, kedy v podstate to zdanenie je natoľko vysoké, že sa takéto operácie nebudú oplácať týmto finančným inštitúciám.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dovoľte, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kuvajtského štátu o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov (tlač 337).
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uvedenou zmluvou.
1. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 411 z 26. februára 2013 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uznesením, s uzavretím Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kuvajtského štátu o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania stanoviská poslancov Národnej rady.
K predmetnej zmluve zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky toto stanovisko: Odporúčanie pre Národnú radu s návrhom vysloviť súhlas (výbor pre financie a rozpočet uznesenie č. 158 z 9. mája 2013, ústavnoprávny výbor uznesenie č. 207 zo 7. mája 2013). Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli iné návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kuvajtského štátu o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov (tlač 337) vysloviť súhlas a aby rozhodla, že Zmluva medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kuvajtského štátu o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 164 z 13. mája 2013. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi prečítať spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii medzi Belgickým kráľovstvom, Bulharskou republikou, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Írskom, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maďarskom, Maltou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Poľskou republikou, Portugalskou republikou, Rumunskom, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou a Švédskym kráľovstvom, tlač 257.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade uvedenú spoločnú správu výborov.
Po prvé. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 242 zo 16. novembra 2012 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady so zmluvou, tlač 257, týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre európske záležitosti.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uvedenou zmluvou v stanovenom termíne.
Po druhé. Gestorský výbor dostal do začatia rokovania o návrhu stanovisko poslancov Národnej rady.
Po tretie. V predmetnej zmluve zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko: 1. Odporúčanie pre Národnú radu: S návrhom vysloviť súhlas. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 118 z 23. novembra 2012, Výbor Národnej rady pre európske záležitosti uznesením č. 41 z 20. novembra 2012.
Po štvrté. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom 3 tejto spoločnej správy nevyplynuli iné návrhy.
Po piate. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade so Zmluvou o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii vysloviť súhlas.
Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 123 z 23. novembra 2012. Výbor určil mňa za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ma poveril predložiť a predniesť správu výborov na schôdzi Národnej rady.
Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem. Pán Kaník, ja som, s tou nezamestnanosťou skutočne je to trošku zložitejšie. A vypočul som si vaše vystúpenia aj predtým. A stále tiež používate čísla, ktoré sa vám hodia. Ja by som skutočne chcel poukázať na to, že v eurozóne takisto je nezamestnanosť, a takisto ako na Slovensku, nezamestnanosť do roku 2008 klesala, dlhodobo klesala. Od roku 2008 je trend nezamestnanosti, a to sa týka aj eurozóny, a to sa týka aj Európskej únie, stúpajúci. Podľa prognózy Európskej komisie, rok 2012 skončí pravdepodobne nárastom nezamestnanosti v eurozóne o 1,2 percenta. A potom, čo sa týka budúceho roku 2013, to je o pol percenta.
Vy ste tiež mali nezamestnanosť štrnásť a pol percenta v roku 2010. Áno, minulý rok sa to znížilo cirka na 13,6, 13,7 percenta. A to je presne to isté percento nezamestnanosti, ktoré máme aj dnes. To, že nezamestnanosť stúpa skutočne dnes, lebo keď sa bavíme o dnešnom stave, je dané skutočne tou situáciou straty zákazok. Siemens za deväť mesiacov stratil dve pätiny svojich objednávok. To je fakt. IBM prepustilo tisíc zamestnancov, uvažuje o ďalších osemtisíc. Ako nový prezident IBM poukázal na slabý výhľad dopytu po technológiách na tento a na budúci rok. Čo sa týka Thiessen Group, skracuje pracovný čas z dôvodu nižších objednávok. A nižšie tržby hlási aj Karstadt, ktorý prepustil dve tisíc ľudí. Takže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)