Videokanál poslanca

Pán Kaník, ďakujem za toto vystúpenie. Musím konštatovať, že som nič iné neočakával. K rovnej sadzbe dane, o ktorej tu stále rozprávate, musím vám povedať jednu vec. Vy hovoríte, že rovná sadzba dane je ten liek na všetko, tak dobre, pozrime sa na iné čísla Európskej únie, Malta 35 % rovná sadzba dane, je to liek na to, ako chcete pozdvihnúť túto ekonomiku? Tridsaťpäť percent, chceme mať rovnú sadzbu? Čiže nehovorme tu o rovnej sadzbe, bavme sa o sadzbe dani na, sadzba pre fyzické osoby, pre právnické osoby, to je prvá poznámka.
Druhá poznámka, harmonizácia daní, osobne si myslím, že malo by sa skutočne v rámci Európskej únie stanoviť nejaké pravidlá, kde je teda ten lower limit, ako sa hovorí, na to daňové zaťaženie korporácií, nakoľko budeme tu stále, budeme mať problém s tým, že sa tu budeme predháňať, šesť percent. Vy ste dnes povedali dokonca 0, výborné riešenie, len z čoho budeme financovať potom, potom verejné služby? To je druhá poznámka.
Tretia poznámka, z hľadiska konkurencieschopnosti, áno, konkurencieschopnosť treba sledovať, je veľmi dôležitá, treba sa ňou zaoberať a určite aj táto vláda sa ňou zaoberať bude.
Čo sa týka toho porovnania tej našej konkurencieschopnosti, tretia krajina odzadu, to som už počul, že Rumunsko a Grécko je len za nami, my sme, sa odvolávate na analýzu Svetového ekonomického fóra Správa o globálnej konkurencieschopnosti 2012 - 2013. Chcem vám len oznámiť jednu vec, ja tu správu mám pred sebou, a ultimum dátum, kedy sa tá správa vlastne robila bol február - apríl 2012. Takže ja to považujem za nejaký taký spôsob nakydania do. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ivan Švejna, som rád, že konečne tu niekto povedal to, že rovná daň, nie je dôležitá, či je rovná, ale aká je sadzba dane právnických osôb. Ja osobne si, hlavný argument v podstate, ktorý tu stále počúvam, je, aké to je jednoduché, aké je jednoduché vyberať rovnú daň. My v podstate nerobíme až takú tú progresiu, kde bude teda odstupňované, že najnižšie príjmové skupiny budú mať takúto sadzbu a potom to bude na päť stupňov. My sa tu bavíme o v podstate jednej až dvoch daniach, teda sadzbách dane z fyzických osôb a o jednej dani z právnických osôb. Takže aká zložitosť? Ja neviem o akú, toto absolútne neberiem ako argument.
Je jasné, že pre investície je dôležité, aká je dôležitá výška sadzieb, a my si tu nelibujeme v tom, že chceme zvyšovať dane, alebo aby tá daň bola čo najvyššia. Cieľ je jednoznačný, vybrať viac na dani. Otázka ako sa to podarí, samozrejme. Čo sa týka sadzieb dane v Európskej únii, musím povedať, chceme ísť dumpingom ako Bulharsko? Chceme sa dostať na 6 percent, alebo aby sme boli najkonkurencieschopnejší? Alebo na nulu, dobre, to je výborné, pán Kaník, ďakujem. A ja sa pýtam, z čoho budeme financovať vôbec verejné služby? To tak v podstate. Ja si myslím, že aj Európska únia musí si stanoviť nejaké limity, lebo tu skutočne ja si pripadám ako v nejakom obchode, keď vám hnijú jablká a potrebujete ich rýchlo predať, tak ich predáte so stratou, a takto sa budeme predháňať v rámci Európskej únie.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Hudacký, ja by som sa chcel opýtať, vy ste tu spomínali tú rezervu 500 mil. eur, ktorá je toľko kritizovaná. Chcel by som vám pripomenúť, že situácia ekonomická v eurozóne v Európskej únii sa mení každý týždeň, a čo bude budúci rok, alebo ďalší rok nevie dnes nikto, dnes je ťažko odhadnúť, čo bude za mesiac.
Slovenská republika si požičiava dnes peniaze, ktoré potrebujeme vyslovene na fungovanie štátu ako takého, za úroveň 1,8 percenta. V prípade, že stratíme dôveru finančných trhov, tak toto percento výrazne vzrastie.
Pri úrovniach hospodárskeho rastu si nemôžeme dovoliť požičiavať peniaze za 7 percent, ako to robí povedzme Španielsko. A z tohto dôvodu je jednoznačné, že táto rezerva skutočne bude slúžiť na to, aby sme dosiahli deficit verejných financií na úrovni, ktorú chceme, aby sme dosiahli dôveru finančných trhov a aby sme si skutočne vedeli, sa financovať za výhodných podmienok.
Spomínali ste tu Švédsko a verzus Slovensko, chcel by som tiež len pripomenúť, že severské krajiny sú zo všetkých európskych krajín ešte v najlepšej kondícii a počas tých bohatých rokov ešte pred krízou skutočne si naakumulovali prostriedky na to, aby si mohli dovoliť dnes aj znižovanie daní. Daňové zaťaženie vo Švédsku bolo jedno z najvyšších v Európe. Ale z týchto rezerv skutočne sa dá niečo podniknúť.
My riešime deficit verejných financií a musím povedať, že niekde peniaze nejakým spôsobom musíme získať na to, aby sme dosiahli to, čo chceme. Takže neporovnávajte Švédsko so Slovenskom. Skutočne, je to irelevantné.
Ďakujem.

Ja by som sa tiež chcel pristaviť pri Lafferovej krivke, ktorú spomínal pán Sulík. V podstate, kde beriete tú istotu, že tých 19 % je presne tá optimálna sadzba, pri ktorej vybereme maximum? Hovoríte o nejakých empirických skúsenostiach. Takisto mám pocit, že je to skôr postavené na nejakom odhade alebo niečom takom. Je jasné, v Európe, momentálne, všetci sa predbiehajú, kto dá nižšie dane. Máme tu krajiny typu Bulharsko 10 %, potom máme tu Rumunsko, máme tu, neviem, Litvu s 15 %. Je toto optimum? - sa pýtam.
V Európskej únii momentálne sú silné diskusie o tom, aby tieto závody skončili. Lebo je jasné, je jasné, môžme diskutovať o tom, či vybereme optimálne pri 19, 21 alebo 23 %, ale jednoznačne si myslím, že aj Európska únie smeruje k nejakej daňovej únii a je tu veľký tlak na vyrovnanie sadzieb daní. Kde to bude, či to bude, áno, tie krajiny ako Švédsko znižujú dane, my možno niečo zvyšujeme, uvidíme, ako dopadnú Bulhari s 10 %, či dokážu svoj verejný sektor z tohto uživiť. Takže nebudem ešte hovoriť o tom, že je jasné, aké záujmy sa tu, alebo záujmy koho sa tu hája.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. To, čo povedal Dano Duchoň, plne súhlasím.
Ja by som sa chcel zastaviť pri tej jednoduchosti výberu daní, ktorú spomínal pán poslanec Štefanec, a že zavedenie nových dvoch sadzieb a jednej sadzby u právnických osôb bude veľká komplikácia. My sme videli, kam doviedla tá jednoduchosť vlastne našu finančnú správu, keď sme vlastne ani nevedeli, koľko tento štát bude mať príjmy, nakoľko ste rozložili našu finančnú správu počas vašej vlády.
Čo sa týka tej pomoci malým podnikateľom, aké to je jednoduché, tá rovná daň, ako sa ľahko vypočítavá. Môžem vás ubezpečiť, že kto má vyššie príjmy, si určite zaplatí účtovníka a daňového poradcu a tí, čo majú menšie príjmy, tak sami si to daňové priznanie tak či tak nerobia. Robí im to účtovník, ktorý im supluje aj daňového poradcu. A verte mi, že vypočítať jeho daň z jednej sadzby, a pritom pri právnickej osobe bude tak či tak jedna sadzba, není absolútne žiadna väčšia komplikácia.
Čo sa týka toho Švédska, ktoré ste spomínali, že klesajú z 26, je to 26,3 na 22 %. Všetky dane sú spojené nádoby a poviem otvorene, keď vo Švédsku klesnú na 22 %, lenže bude stále daň z príjmu fyzických osôb, bude 56,6 % a DPH 25 %. Čiže konsolidácia sa dá robiť rôznym spôsobom a sa pýtam, že čo dopadne na tých ľudí, o ktorých ste tu tak veľmi spomínali, ako chránite ich záujmy, či to zvýšenie tej DPH-čky na tých 25 % alebo či im zdaníte mzdu 56 %. To isté sa týka Talianska, kde korporátna 31 %, daň z fyzických osôb 47,3 %, DPH je 21 %... (Prerušenie vystúpenia časomerom).

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 239), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 8. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby po prvé podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní. Po druhé v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 226 z 28. septembra 2012 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ja by som chcel len takú technickú poznámku uviesť. Nie som tiež nejaký veľký fanda hazardu. A sami opoziční poslanci ale uznali, že je to príjem a nejakým spôsobom sa to dá regulovať.
Ale k tomu Maďarsku. Veľakrát to tu bolo spomenuté. Aj Igor Matovič to spomínal. A chcel by som k tomu povedať jednu vec. Sám povedal, že podporí akýkoľvek iný návrh na zvýšenie inej dane, že by nemal s tým nejaký problém. Maďarsko má najvyššiu DPH v Európe, 27 %. Myslím si, že oni to už vyriešené majú. Otázka je, či chceme ísť touto cestou. Len toľko.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 234), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené podľa § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 8. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporúčam, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada schválila, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 218 z 28. septembra 2012 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému zákonu.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán guvernér, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi podať informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy o stave a vývoji finančného trhu za rok 2011.
Správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2011 pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím č. 100 zo dňa 21. júna 2012 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet do 23. júla 2012. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ktorý pripraví informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výsledok rokovania vo výbore: v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 100 zo dňa 21. júna 2012 výbor prerokoval Správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2011, tlač 110, a prijal k nej uznesenie č. 45 zo dňa 19. júna 2012. Uvedený výbor predloženú Správu zároveň zobral na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2011, tlač 110, vziať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky.
Gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 a 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov schválil uvedenú informáciu uznesením č. 54 zo dňa 23. júna 2012. Určil mňa za spravodajcu výboru. Výbor ma poveril po prvé, predniesť informáciu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky; po druhé, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnej informácii hneď po ukončení rozpravy k nej. Zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto informácie.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 145) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 126 z 25. júla 2012 pridelila vládny návrh zákona o správnych poplatkoch týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o správnych poplatkoch stanoviská poslancov Národnej rady.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: 1. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - výbor pre financie a rozpočet (uznesenie č. 70 zo dňa 6. septembra 2012), ústavnoprávny výbor (uznesenie č. 75 zo dňa 4. septembra 2012), výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj (uznesenie č. 27 zo dňa 6. septembra 2012). Z uznesenia výborov Národnej rady uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplynuli tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Máte ju pred sebou.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto. O bodoch spoločnej správy č. 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť. O bode spoločnej správy č.1 hlasovať s návrhom gestorského výboru neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu o správnych poplatkoch odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o správnych poplatkoch schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 73 z 10. septembra 2012. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril
1. predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady,
2. navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.