Ďakujem. Dovolil som si predbehnúť pána ministra, aby som mu nezobral posledné slovo.
Vážené dámy, vážení páni, vážení kolegovia, chcel by som sa vyjadriť k niektorým tézam, ktoré tu zazneli počas rozpravy. A považujem ich za veľmi dôležité, aby názor aj z inej strany spektra sa ozval. Nielen teda z pravicovej, lebo sme tu počuli, že my sa nevieme k tomu vyjadriť.
Prvá téza, rovná daň je jediný úspešný a spravodlivý daňový model....
Ďakujem. Dovolil som si predbehnúť pána ministra, aby som mu nezobral posledné slovo.
Vážené dámy, vážení páni, vážení kolegovia, chcel by som sa vyjadriť k niektorým tézam, ktoré tu zazneli počas rozpravy. A považujem ich za veľmi dôležité, aby názor aj z inej strany spektra sa ozval. Nielen teda z pravicovej, lebo sme tu počuli, že my sa nevieme k tomu vyjadriť.
Prvá téza, rovná daň je jediný úspešný a spravodlivý daňový model. Chcem upozorniť na to, že rovnú daň majú zavedené krajiny v Európe, ako sú Bulharsko - 10 %, Rumunsko 16 %, Litva 15 %, Estónsko 21 %, Malta 35 percent. Toto sú krajiny, ktoré majú jediný úspešný a spravodlivý model, podľa toho, čo sme tu počuli.
Chcel by som povedať, že väčšina najvyspelejších štátov má progresívny daňový systém a nie je to náhodou. Redistribúciou vláda modifikuje prvotné rozdelenie dôchodku a zabraňuje tomu, aby obyvateľstvo sa rozdelilo na veľmi chudobných a veľmi bohatých. To, čo tu už niekoľkokrát zaznelo, keď tomu chudobnému zoberiete tú istú čiastku ako tomu bohatému, tak ten chudobný skončí so svojimi úsporami tak či tak na nule, ale ten bohatý bude mať nadmieru statkov, ktoré bude vedieť akumulovať a bude jeho bohatstvo rásť. Z toho vzíde jednoznačný stav, kedy, mali sme tu, ja neviem, desať rokov dozadu sme tu mali stav, kedy pár ľudí vlastnilo povedzme HDP niektorých menších krajín. Toto sa stále prehlbuje, to znamená, že dostaneme sa do stavu, kedy, poviem, 5 % ľudí bude vlastniť bohatstvo celej zemegule? Toto je cieľom?
Už aj Aristoteles navrhoval, aby priame dane boli rozdielne pre majetnejších obyvateľov. A jeden z najbohatších ľudí planéty, miliardár Warren Buffett, ktorého určite poznáte, ktorý určite nie je ľavičiar, takisto povedal, že systém, ktorý ho bude zdaňovať rovnako ako jeho sekretárku, nie je určite spravodlivý. Takisto povedal, na rozdiel od toho, čo som tu včera počul z úst pána Sulíka, že Warren Buffett platí len dane, ktoré musí platiť. To znamená, keď mu niekto povie, že nemusíš platiť dane, tak ich proste nezaplatí.
Rovnú daň považujem za piárprodukt pravice, nakoľko tu nejde o to, či je rovná daň pre fyzické osoby alebo pre právnické osoby, ale ide o to, akú sadzbu má daň pre fyzické osoby a akú sadzbu má daň pre právnické osoby.
Téza dva. Vysoká komplikovanosť progresívnej dane oproti rovnej dani. Chcem len pripomenúť, že doterajšia 19-percentná daň z príjmu fyzických osôb zostáva u 99 % osôb naďalej 19 percent. A len u jedného percenta populácie, ktorých príjem je nad 3 300 eur, sa za mesiac táto sadzba zvýši na 25 percent. Z 25 % sa uplatní dokonca len na ten príjem, ktorý je nad tých 3 300 eur mesačne. Preto hovoríme, u fyzických osôb, u 99 % prípadov o jednej sadzbe dani a u právnických osôb sa bavíme o jednej sadzbe dane pre všetky právnické osoby. Preto sa pýtam, čo je na tom komplikované? Neviem.
Ja keď som posledne videl daňové priznania, alebo teda mal som pred sebou, pozeral som sa naňho, nemyslím si, že ani vaša vláda urobila niečo s tým, že by sa tak jednoducho vyplňovalo, ako tu prezentoval pán Štefanec, že tu skomplikujeme niečo, že tí ľudia si nebudú vedieť toto daňové priznanie urobiť sami. To je utópia, že si dnes ľudia na Slovensku vypĺňajú daňové priznania sami. Deväťdesiatdeväť percent prípadov, som presvedčený, že ľudia používajú svojich účtovníkov a daňových poradcov.
Za jednoduchý systém považujem napríklad systém v Kanade, kedy každá osoba je zodpovedná sama za svoje daňové priznanie, ktoré predkladá, môže si ho samozrejme nechať urobiť za poplatok firme, ale je tam sofistikovaný systém, samonavádzací, vysvetľujúci, ktorý v podstate nakoniec dovedie toho človeka k tomu, že to daňové priznanie je správne vyplnené. Ide len o to, aké čísla do tohto daňového priznania tento človek uvedie a za tieto čísla si tento človek zodpovedá. Tomu hovorím jednoduché daňové priznanie.
Nakoľko kolegov z pravice počas rozpravy očividne a pochopiteľne najviac trápila daň z príjmu právnických osôb, chcem sa pri tom trošku zastaviť. Počúvame tu, že zvýšenie dane na 23 % spôsobí nezamestnanosť a nedostatok práce. Priznávam, že zvýšenie sadzby dane je pre podnikateľov demotivačné v určitom zmysle, ale chcem pripomenúť, nezamestnanosť v Európe je už dávno. Keď si pozrieme čísla, nezamestnanosť v roku 2004 priemeru Európskej únie bola cca 8,5 percenta. Bolo to počas konjunktúry, samozrejme táto nezamestnanosť klesala až do začiatku roku 2008, kedy dosiahla cca 7 percent. Od tohto momentu nezamestnanosť v Európskej únii stále stúpa. V Španielsku je dnes nezamestnanosť 25 percent.
To, čo som už tu raz hovoril, že slovenská ekonomika je otvorená ekonomika, závislá na exporte, na vývoji v Európskej únii, a bolo to tu aj spomínané z pléna, že áno, keď dostane Európska únia chrípku, tak tá chrípka sa prenesie aj na Slovensko. To je pravda. Dnes si myslím, že to prepojenie, tá strata zamestnania tých ľudí, ktorí dnes prichádzajú o prácu, nie je zato, že my tu ideme zvyšovať daň na dvadsaťtri percent, ale je to zato, že tieto firmy majú existenčné problémy, a hlavne súvisiace s krízou v Európskej únii, s odbytom a so spotrebou. Môžeme v niektorých prípadoch, týmto firmám môžeme skutočne dať aj nulovú daň, ako spomínal pán Kaník, ale neverím tomu, že firmy, ktoré majú problémy s odbytom, budú vyrábať na sklad zato, že majú nízku daň. Ony totiž nebudú mať čo zdaňovať. Spotreba vo všetkých sférach v dôsledku hospodárskej krízy neustále v celej Európskej únii klesá.
Štvrtá téza, pri ktorej by som sa chcel zastaviť, je, že v dôsledku vyššej dane z príjmov právnických osôb vyberieme menej daní z príjmu právnických osôb. Súvisí to s tým, čo som už povedal. Otvorenosť slovenskej ekonomiky je veľmi veľká. Ak sa nezlepší ekonomická situácia a nestabilizuje sa ekonomická situácia v Európskej únii, skutočne môže nastať situácia, že výber daní bude o niečo horší. Ale práve preto sa čudujem pravici, ktorá kritizuje vládu zato, že si vytvorí finančnú rezervu práve na takéto situácie. Tých 530 miliónov je práve na takéto situácie. Dnes nikto nevie povedať, ako sa ekonomická situácia v Európskej únii vyvíjať bude. To znamená, ako sa bude vyvíjať ekonomická situácia na Slovensku.
Samozrejme, tak ako už avizoval aj pán minister financií, my nie sme zato, aby sme tu mali vysoké korporátne dane. Keď sa konsolidácia podarí a bude, tie výsledky sa zlepšia, tak je tu vôľa samozrejme upraviť tieto sadzby nadol.
Piaty argument, alebo piata téza, daňová harmonizácia v rámci Európskej únie je škodlivá. To som tu počul niekoľkokrát. Myslím si, že treba si uvedomiť, a to mení situáciu a záujmy Slovenska v ekonomickom priestore Európskej únie, že vstupom krajín, ako je Bulharsko, Rumunsko, Litva, Lotyšsko, a blízkosť Ukrajiny, skutočne túto pozíciu mení. Som presvedčený, že rest at the bottom, tiež to tu bolo spomenuté, to znamená závod až na dno, je škodlivý. V tomto závode sa štáty, ktoré som tu spomínal, začínajú predháňať, kto priláka investorov nižšími daňami. Desaťpercentnú sadzbu dane právnických osôb v Bulharsku a na Cypre považujem za vyslovene škodlivú. Takéto nízke dane, ktorým sa časom budú snažiť ostatné krajiny prispôsobovať, a to nikto nevyvráti, aby nestratili konkurenčnú výhodu, tak ako tu bolo povedané. Áno, tá konkurencieschopnosť, je veľmi dôležitá, zo strednodobého a dlhodobého hľadiska sú určite dampové a neumožňujú štátu primerane financovať verejné služby.
Stanovenie sadzieb dane z príjmu právnických osôb by sa v rámci krajín Európskej únie nemalo stať akciovým výpredajom textilu za ceny, ktoré idú pod výrobné náklady. Firmy by mali mať záujem, aby mali v štáte vybudovanú kvalitnú infraštruktúru, zdravú a vzdelanú pracovnú silu. Len toto im pomôže dosahovať ich plánované zisky, ale to niečo stojí. Myslím si, že Európska únia by mala stanoviť určité spodné limity, to už som tu prezentoval, sadzby dane z príjmu právnických osôb. Pán Sulík tu prezentoval sadzbu povedzme dvadsať percent, ale to je samozrejme na dlhšiu diskusiu. A nemyslím si, že harmonizácia tu bude zajtra. Bude to veľmi dlhá diskusia v rámci Európskej únie, aby sa nedeformoval trh Európskej únie. Ak niektorá krajina Európskej únie bude chcieť mať vyššiu sadzbu dane, ako je spodný limit, tak nech to urobí svojím rozhodnutím. Je to úplne legitímne, ale nemala by ísť pod túto minimálnu sadzbu. Je to potrebné na udržanie kvality verejných služieb, ako som tu už spomínal, a zdravého ekonomického prostredia v rámci Európskej únie.
Pán Kaník spomínal, že najlepšou daňou z príjmu by bola nulová sadzba. Ja sa skutočne len hrozím jednej veci, aby pán Kaník potom neprišiel, že chceme tu mať verejné služby na úrovni Švédska.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
