Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

28.11.2012 o 15:02 hod.

Ing.

Ladislav Kamenický

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

28.11.2012 16:59 - 17:11 hod.

Ladislav Kamenický
Ďakujem. Ja chcem oceniť, konečne jeden rečník z opozície sa snaží nejakým spôsobom diskutovať o návrhu tohto zákona a že konečne niekto aj uznal, že sme pokročili nejako, aby sme dosiahli ten cieľ, ktorý sme chceli. To znamená, aby aj, ja chcem skutočne povedať, že Ľubo Petrák podal, myslím si, že veľmi dobrý návrh toho pozmeňujúceho návrhu ohľadne toho 30-percentného kvóra súvisiaceho s petíciou. Takže ďakujem pekne. Len toľko.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.11.2012 15:17 - 15:18 hod.

Ladislav Kamenický Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán poslanec Hrušovský, vo všetkej úcte, mne sa to zdá, že sa tu snažíte navodiť trošku atmosféru, že SMER v podstate vymyslel hazard a že ho tu silne podporuje a podobne. Nemyslím si, že ani vládny návrh, ani žiadny z našich poslancov nie je za to, aby hazard skutočne ničil rodiny a podobne. Vieme, že sú s tým neblahé skúsenosti.
Jednoznačne tento zákon sa snaží nejakým spôsobom regulovať dané veci. Prebieha stále diskusia, myslím si, že aj minule, keď bolo, sme v prvom čítaní, tak veľa vecí sa tu vydiskutovalo. Ako aj naznačil pán minister, určite sú tu aj pripravené nejaké pozmeňovacie návrhy, ktoré už aj to, čo ste spomínali, dané referendum nejakým spôsobom budú riešiť.
Takže myslím si, že je tu viacero otvorených vecí, ktoré ešte nejakým spôsobom doladíme tak, aby to bolo všetko v poriadku.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 28.11.2012 15:02 - 15:05 hod.

Ladislav Kamenický Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vystúpil ako spoločný spravodajca a predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 234. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona:
Po prvé, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 280 z 19. októbra 2012 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: Výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Po druhé, gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o hazardných hrách stanoviská poslancov Národnej rady. Po tretie, k predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: po prvé, odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom výbor pre financie a rozpočet, uznesením č. 107 zo dňa 15. novembra 2012, po druhé, odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 145 zo dňa 20. novembra 2012, po tretie, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj o predloženom návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný.
Po štvrté, z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplynul pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý je uvedený pod bodom IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhu výboru hlasovať takto: o bode spoločnej správy č. 1 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť. Po piate, gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o hazardných hrách, tlač 234, schváliť s pozmeňujúcim návrhom. Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 124 z 23. novembra 2012.
Výbor určil poslanca Ladislava Kamenického za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril, po prvé, predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady, po druhé, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.10.2012 10:23 - 10:25 hod.

Ladislav Kamenický Zobrazit prepis
Ďakujem. To, čo povedal pán Kaník, ja som to v podstate vysvetlil. Ja nebudem sa opakovať. V podstate jeho názor je určitý, môj je opačný, ale chcem ho ubezpečiť o jednom, že ten Buffett nehovoril o výške jeho dane, ale o sadzbe jeho dane. Takže aby sme boli, aby sme si boli na jasnom.
Pán Hlina, ja som presvedčený... Takto, ja sa nebudem vyjadrovať k tomu, čo som tu nezažil. Ja som nový poslanec, ale som presvedčený, že momentálne robíme to, čo sa dá v rámci možností a v rámci ekonomickej situácie, ktorá tu je. To znamená, nesnažíme sa zaťažovať chudobných vysokými daňami. Je jasné, že sú to spojené nádoby, a niekde nejakým spôsobom my sa musíme snažiť dosiahnuť určitú úroveň výberu dane, aby sme dosiahli deficit.
To súvisí aj s tým, čo povedal pán Hraško. Nemyslím si, že my sme radi, že musíme zdvíhať korporátne dane. My by sme ich najradšej udržali na čo najnižšej úrovni. Či ten výber bude vyšší, skutočne ukáže aj ten ekonomický vývoj Európskej únie. To je podľa mňa veľmi dôležité. Takže to je z mojej strany všetko.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 24.10.2012 10:05 - 10:18 hod.

Ladislav Kamenický Zobrazit prepis
Ďakujem. Dovolil som si predbehnúť pána ministra, aby som mu nezobral posledné slovo.
Vážené dámy, vážení páni, vážení kolegovia, chcel by som sa vyjadriť k niektorým tézam, ktoré tu zazneli počas rozpravy. A považujem ich za veľmi dôležité, aby názor aj z inej strany spektra sa ozval. Nielen teda z pravicovej, lebo sme tu počuli, že my sa nevieme k tomu vyjadriť.
Prvá téza, rovná daň je jediný úspešný a spravodlivý daňový model. Chcem upozorniť na to, že rovnú daň majú zavedené krajiny v Európe, ako sú Bulharsko - 10 %, Rumunsko 16 %, Litva 15 %, Estónsko 21 %, Malta 35 percent. Toto sú krajiny, ktoré majú jediný úspešný a spravodlivý model, podľa toho, čo sme tu počuli.
Chcel by som povedať, že väčšina najvyspelejších štátov má progresívny daňový systém a nie je to náhodou. Redistribúciou vláda modifikuje prvotné rozdelenie dôchodku a zabraňuje tomu, aby obyvateľstvo sa rozdelilo na veľmi chudobných a veľmi bohatých. To, čo tu už niekoľkokrát zaznelo, keď tomu chudobnému zoberiete tú istú čiastku ako tomu bohatému, tak ten chudobný skončí so svojimi úsporami tak či tak na nule, ale ten bohatý bude mať nadmieru statkov, ktoré bude vedieť akumulovať a bude jeho bohatstvo rásť. Z toho vzíde jednoznačný stav, kedy, mali sme tu, ja neviem, desať rokov dozadu sme tu mali stav, kedy pár ľudí vlastnilo povedzme HDP niektorých menších krajín. Toto sa stále prehlbuje, to znamená, že dostaneme sa do stavu, kedy, poviem, 5 % ľudí bude vlastniť bohatstvo celej zemegule? Toto je cieľom?
Už aj Aristoteles navrhoval, aby priame dane boli rozdielne pre majetnejších obyvateľov. A jeden z najbohatších ľudí planéty, miliardár Warren Buffett, ktorého určite poznáte, ktorý určite nie je ľavičiar, takisto povedal, že systém, ktorý ho bude zdaňovať rovnako ako jeho sekretárku, nie je určite spravodlivý. Takisto povedal, na rozdiel od toho, čo som tu včera počul z úst pána Sulíka, že Warren Buffett platí len dane, ktoré musí platiť. To znamená, keď mu niekto povie, že nemusíš platiť dane, tak ich proste nezaplatí.
Rovnú daň považujem za piárprodukt pravice, nakoľko tu nejde o to, či je rovná daň pre fyzické osoby alebo pre právnické osoby, ale ide o to, akú sadzbu má daň pre fyzické osoby a akú sadzbu má daň pre právnické osoby.
Téza dva. Vysoká komplikovanosť progresívnej dane oproti rovnej dani. Chcem len pripomenúť, že doterajšia 19-percentná daň z príjmu fyzických osôb zostáva u 99 % osôb naďalej 19 percent. A len u jedného percenta populácie, ktorých príjem je nad 3 300 eur, sa za mesiac táto sadzba zvýši na 25 percent. Z 25 % sa uplatní dokonca len na ten príjem, ktorý je nad tých 3 300 eur mesačne. Preto hovoríme, u fyzických osôb, u 99 % prípadov o jednej sadzbe dani a u právnických osôb sa bavíme o jednej sadzbe dane pre všetky právnické osoby. Preto sa pýtam, čo je na tom komplikované? Neviem.
Ja keď som posledne videl daňové priznania, alebo teda mal som pred sebou, pozeral som sa naňho, nemyslím si, že ani vaša vláda urobila niečo s tým, že by sa tak jednoducho vyplňovalo, ako tu prezentoval pán Štefanec, že tu skomplikujeme niečo, že tí ľudia si nebudú vedieť toto daňové priznanie urobiť sami. To je utópia, že si dnes ľudia na Slovensku vypĺňajú daňové priznania sami. Deväťdesiatdeväť percent prípadov, som presvedčený, že ľudia používajú svojich účtovníkov a daňových poradcov.
Za jednoduchý systém považujem napríklad systém v Kanade, kedy každá osoba je zodpovedná sama za svoje daňové priznanie, ktoré predkladá, môže si ho samozrejme nechať urobiť za poplatok firme, ale je tam sofistikovaný systém, samonavádzací, vysvetľujúci, ktorý v podstate nakoniec dovedie toho človeka k tomu, že to daňové priznanie je správne vyplnené. Ide len o to, aké čísla do tohto daňového priznania tento človek uvedie a za tieto čísla si tento človek zodpovedá. Tomu hovorím jednoduché daňové priznanie.
Nakoľko kolegov z pravice počas rozpravy očividne a pochopiteľne najviac trápila daň z príjmu právnických osôb, chcem sa pri tom trošku zastaviť. Počúvame tu, že zvýšenie dane na 23 % spôsobí nezamestnanosť a nedostatok práce. Priznávam, že zvýšenie sadzby dane je pre podnikateľov demotivačné v určitom zmysle, ale chcem pripomenúť, nezamestnanosť v Európe je už dávno. Keď si pozrieme čísla, nezamestnanosť v roku 2004 priemeru Európskej únie bola cca 8,5 percenta. Bolo to počas konjunktúry, samozrejme táto nezamestnanosť klesala až do začiatku roku 2008, kedy dosiahla cca 7 percent. Od tohto momentu nezamestnanosť v Európskej únii stále stúpa. V Španielsku je dnes nezamestnanosť 25 percent.
To, čo som už tu raz hovoril, že slovenská ekonomika je otvorená ekonomika, závislá na exporte, na vývoji v Európskej únii, a bolo to tu aj spomínané z pléna, že áno, keď dostane Európska únia chrípku, tak tá chrípka sa prenesie aj na Slovensko. To je pravda. Dnes si myslím, že to prepojenie, tá strata zamestnania tých ľudí, ktorí dnes prichádzajú o prácu, nie je zato, že my tu ideme zvyšovať daň na dvadsaťtri percent, ale je to zato, že tieto firmy majú existenčné problémy, a hlavne súvisiace s krízou v Európskej únii, s odbytom a so spotrebou. Môžeme v niektorých prípadoch, týmto firmám môžeme skutočne dať aj nulovú daň, ako spomínal pán Kaník, ale neverím tomu, že firmy, ktoré majú problémy s odbytom, budú vyrábať na sklad zato, že majú nízku daň. Ony totiž nebudú mať čo zdaňovať. Spotreba vo všetkých sférach v dôsledku hospodárskej krízy neustále v celej Európskej únii klesá.
Štvrtá téza, pri ktorej by som sa chcel zastaviť, je, že v dôsledku vyššej dane z príjmov právnických osôb vyberieme menej daní z príjmu právnických osôb. Súvisí to s tým, čo som už povedal. Otvorenosť slovenskej ekonomiky je veľmi veľká. Ak sa nezlepší ekonomická situácia a nestabilizuje sa ekonomická situácia v Európskej únii, skutočne môže nastať situácia, že výber daní bude o niečo horší. Ale práve preto sa čudujem pravici, ktorá kritizuje vládu zato, že si vytvorí finančnú rezervu práve na takéto situácie. Tých 530 miliónov je práve na takéto situácie. Dnes nikto nevie povedať, ako sa ekonomická situácia v Európskej únii vyvíjať bude. To znamená, ako sa bude vyvíjať ekonomická situácia na Slovensku.
Samozrejme, tak ako už avizoval aj pán minister financií, my nie sme zato, aby sme tu mali vysoké korporátne dane. Keď sa konsolidácia podarí a bude, tie výsledky sa zlepšia, tak je tu vôľa samozrejme upraviť tieto sadzby nadol.
Piaty argument, alebo piata téza, daňová harmonizácia v rámci Európskej únie je škodlivá. To som tu počul niekoľkokrát. Myslím si, že treba si uvedomiť, a to mení situáciu a záujmy Slovenska v ekonomickom priestore Európskej únie, že vstupom krajín, ako je Bulharsko, Rumunsko, Litva, Lotyšsko, a blízkosť Ukrajiny, skutočne túto pozíciu mení. Som presvedčený, že rest at the bottom, tiež to tu bolo spomenuté, to znamená závod až na dno, je škodlivý. V tomto závode sa štáty, ktoré som tu spomínal, začínajú predháňať, kto priláka investorov nižšími daňami. Desaťpercentnú sadzbu dane právnických osôb v Bulharsku a na Cypre považujem za vyslovene škodlivú. Takéto nízke dane, ktorým sa časom budú snažiť ostatné krajiny prispôsobovať, a to nikto nevyvráti, aby nestratili konkurenčnú výhodu, tak ako tu bolo povedané. Áno, tá konkurencieschopnosť, je veľmi dôležitá, zo strednodobého a dlhodobého hľadiska sú určite dampové a neumožňujú štátu primerane financovať verejné služby.
Stanovenie sadzieb dane z príjmu právnických osôb by sa v rámci krajín Európskej únie nemalo stať akciovým výpredajom textilu za ceny, ktoré idú pod výrobné náklady. Firmy by mali mať záujem, aby mali v štáte vybudovanú kvalitnú infraštruktúru, zdravú a vzdelanú pracovnú silu. Len toto im pomôže dosahovať ich plánované zisky, ale to niečo stojí. Myslím si, že Európska únia by mala stanoviť určité spodné limity, to už som tu prezentoval, sadzby dane z príjmu právnických osôb. Pán Sulík tu prezentoval sadzbu povedzme dvadsať percent, ale to je samozrejme na dlhšiu diskusiu. A nemyslím si, že harmonizácia tu bude zajtra. Bude to veľmi dlhá diskusia v rámci Európskej únie, aby sa nedeformoval trh Európskej únie. Ak niektorá krajina Európskej únie bude chcieť mať vyššiu sadzbu dane, ako je spodný limit, tak nech to urobí svojím rozhodnutím. Je to úplne legitímne, ale nemala by ísť pod túto minimálnu sadzbu. Je to potrebné na udržanie kvality verejných služieb, ako som tu už spomínal, a zdravého ekonomického prostredia v rámci Európskej únie.
Pán Kaník spomínal, že najlepšou daňou z príjmu by bola nulová sadzba. Ja sa skutočne len hrozím jednej veci, aby pán Kaník potom neprišiel, že chceme tu mať verejné služby na úrovni Švédska.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2012 18:30 - 18:31 hod.

Ladislav Kamenický
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2012 18:09 - 18:11 hod.

Ladislav Kamenický Zobrazit prepis
V podstate myslím si, že Dano Duchoň vystihol aj tú podstatu, o čom sa tu hovorilo, o tých presunoch daňových a podobne. Skutočne, táto vláda sa zameriava na boj proti daňovým podvodom a jedným z nich sú skutočne aj plnenia, ktoré boli vykonané na území Slovenskej republiky a presúvajú sa do zahraničia, kde sa teda budú akože zdaňovať lacnejšie, teda s nižšou sadzbou. Ja si myslím, pozrite, Česká republika zaviedla zrážkovú daň, teraz ju ide od budúceho roku zvyšovať, má 15-percentnú zrážkovú daň na takéto presuny, od budúceho roka ju ide zvýšiť, teda u tých nerezidentov, ktorí nemajú zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia, dvojitého zdanenia na 35 %. To sú tiež opatrenia, ktoré robí náš sused, tu sa bavíme o tej krajine z V4, ktorá nám akože konkuruje, čiže my si tiež musíme pozrieť, ako skutočne sa naši susedia k tomuto stavajú, a možnože tiež musíme takýmto nejakým spôsobom sa postaviť k týmto nelegálnym operáciám. Nehovorím, že všetky sú nelegálne, ale veľa z nich určite áno.
Čo sa týka toho, ešte by som sa chcel zastaviť, neviem, koľko mám, ešte 41 sekúnd, takisto, ja som si urobil taký pomer, stále sa tu hovorí o rovnej dani, stále sa tu používajú čísla z roku 2003 do roku 2006. Keď si porovnáme výnos z dane právnických osôb, tak len pre vašu informáciu, v priemere sa to vždy pohybovalo k HDP na úrovni cca 2,85 %, kdežto v 2010, 2011 to kleslo na 1,91 % a 2,35 %, z roku 2003 na rok 2004 k HDP výber dane bol. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2012 17:39 - 17:41 hod.

Ladislav Kamenický Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán poslanec Frešo, ja som si zapísal jednu vetu. Vy ste povedali, že my socialisti sa snažíme zvyšovaním daní dosiahnuť to, že sa staneme bohatou krajinou. Ja som takúto demagogickú vetu už dávno nepočul. Myslím si, že my si tu nelibujeme v tom, alebo my sa skutočne nebahníme v tom, že chceme zvyšovať tie dane, a uvedomujeme si, že potrebujeme si udržať konkurencieschopnosť a všetko, ale takisto si uvedomujeme, že musíme dosiahnuť deficit verejných financií a udržať si nejakú dôveryhodnosť finančných trhov, aby sme sa nefinancovali za 5 - 7 % ako Švédsko, ako Španielsko povedzme. Spomínali ste tu, že vy sa bojíte špirály zvyšovania daní. Kto tu chce špirálovo zvyšovať dane? My sa bojíme špirálového znižovania daní v rámci Európskej únie a to hovoríme, vy to hovoríte, že harmonizácia daní. My sa nebavíme o tom, čo povedal pán Sulík, alebo moja osobná predstava nie je, že sa tu budeme baviť o tom, že harmonizácia bude znamenať 30-percentné dane, ale možnože spodný limit bude niekde okolo dvadsiatich, a kto si chce dať vyššie dane ako ten spodný limit, nech si ho dá, a potom ale nekonkurujme si v rámci Európskej únie nulovými daňami, ako povedal pán Kaník, 10-percentnými daňami ako je v Bulharsku a na Cypre. O tomto sa bavíme. Potrebujeme zabezpečiť financovanie verejných služieb a to je cieľ. Tu nie je cieľ SMER-u, aby sme zvyšovali dane donekonečna, ako sa to snažíte navodiť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2012 16:42 - 16:43 hod.

Ladislav Kamenický Zobrazit prepis
Ďakujem. Toto je presne. Obidvaja rečníci, predrečníci, to je presne to, čo som rád, že ste spomenuli. My ešte nemáme zavedenú daň, a už tu hovoríme, že naša budúca nejaká pripravovaná daň bude ľudí pripravovať o pracovné miesta.
Chcem vám oznámiť, že celá Európa trpí hospodárskou krízou, že slovenská ekonomika je otvorená ekonomika naviazaná na odbyt a export. A keď stúpa nezamestnanosť v Európskej únii a ostatných krajinách, ktoré od nás odoberajú tú produkciu, tak je logické, že ak tie firmy sú zahraničné, prípadne exportujú a ten odbyt proste na tom európskom trhu nie je, tak je logické, že tá nezamestnanosť stúpa, čiže to nemá nič s našou pripravovanou sadzbou, alebo zvýšením sadzby na dvadsaťtri percent.
Je pravda, áno, jasné, že zvyšovanie priamych daní je demotivačné pre podnikateľov, ja to pripúšťam, ale toto, čo sa dnes deje, nie je žiadny dôsledok toho, že sa tu niečo avizuje, alebo že sa tu ide niečo pripravovať. To je proste ekonomická realita.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2012 16:27 - 16:28 hod.

Ladislav Kamenický Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán Sulík, ja len jednu poznámočku k tomu, čo ste hovorili. Mali sme tu prednášku Lafferovej krivky, o tých päťdesiatich percentách, že dnes to neplatí. Dnes ste nám povedali, že ideálna teda sadzba dane je 20 %, a že Česká republika, Maďarsko, Poľsko majú 19 % a že okopírovali systém Slovenskej republiky. Čo sa stane, ak to, čo ste povedali, Ukrajina zavedie 16 %, Rumuni majú 16 %, Bulhari majú 10, tak všetci okopírujeme Ukrajinu, Rumunsko, Bulharsko, Cyprus, vaša Lafferova krivka, keď sa opýtate podnikateľa, koľko chce zaplatiť daní, tak ja sa pýtam, že čo vám povie. Povie vám, že ja chcem zaplatiť 19 alebo 20 %? Nie, on povie, že on chce zaplatiť nulu. To je ideálna kombinácia, ten kokteil pre toho podnikateľa. Takže ak to takto pôjde ďalej, tak všetci sa začneme, ako sa povie, kopírovať jeden druhého a skončíme pri šestnástich a keď budeme všetci na šestnástich, tak niekto príde s geniálnou myšlienkou, dajme tam 10. A to bude vaša Lafferova krivka.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis