Ja len budem, pán poslanec, na vás reagovať, či utekáte? (Reakcia poslanca.) Prosím vás, lebo na vás som chcel len zareagovať chvíľku, ja vás mám celkom rád, už tu tak od toho roku 2002 sedkáte a toto bolo také jedno z vašich slabších vystúpení a poviem vám aj prečo.
Po prvé, schôdzu som nezvolával na dnes ja, ale pán predseda Paška, čiže to len, aby ste boli v obraze, a teraz sa budem znovu pýtať opakovane aj pána ministra Boreca, ale aj vás. V čom pochybili súdy? Ak hovoríte, že pán minister mal právny názor, že pochybili, fajn. V čom pochybili? Predsa má povinnosť vysvetliť orgánu, ktorému je zodpovedný, parlamentu, svoj teda právny názor, ak ho má. Ale pokiaľ ho má taký, že v dovolaní, ktoré podal, uvádza nepravdivé informácie, nevie povedať jeden jediný argument, v čom súdy pochybili, tak je to asi problém. Nech má právny názor, nech ho povie. Tak sa pýtam znovu, v čom súdy pochybili, že bolo potrebné podať dovolanie, dokonca podľa pána poslanca Martvoňa obligatórne? To by potom musel podávať minister dovolania v každom jednom prípade, kde je podnet, a tých sú stovky ročne.
Viete, aký je rozdiel, pán poslanec, medzi dovolaním podaným samotným odsúdeným a medzi dovolaním podaným ministrom spravodlivosti? Jeden pomerne zásadný? Lebo si podával aj pán Olejník svoje dovolanie, potom to stiahol späť. Ten rozdiel je v tom, že aj minister spravodlivosti môže odložiť výkon trestu. To si odsúdený sám urobiť nevie.
Vyjadrím sa už definitívne k tomu, čo ste spomínali, že som uvádzal na rokovaní výboru rozsudok Najvyššieho súdu, to ste tuná povedali, ktorý nebol anonymizovaný a mal prezenčnú pečiatku. Na rokovaní ústavnoprávneho výboru som uvádzal, pán poslanec, uznesenie Najvyššieho súdu, lebo keď sa potvrdzuje, len pre vašu informáciu, rozsudok prvostupňový, to sa robí uznesením nie rozsudkom, to len ad informandum, čiže uznesenie, ktoré je na internete, ktoré je na internete zverejnené. Čo som uvádzal, je s prezenčnou pečiatkou, podnet odsúdeného na podanie dovolania a dovolanie. To som spomínal, že to je vlastne prepísané, hej? A teda aj vám odporúčam, ako pánovi ministrovi, sa obrátiť na štvrté poschodie budovy ministerstva spravodlivosti, či odtiaľ novinárom neboli zaslané nejaké dokumenty, lebo možno niekto v prvej chvíli cítil, že nepohodlný senát by mohol byť v médiách škandalizovaný, tak boli veľmi ústretoví. Takže tam sa obráťte, tam máte kamošov, odporúčam vám to.
Čo považujem za zvlášť zaujímavé, že vy, ktorí ste, a podľa mňa oprávnene, v tom čase kritizovali ministra obrany, vtedy Galka, a ste dávali, tuná produkovali mnohé vyhradené materiály a bol to problém vecný, tak teraz máte problém s tým, keď poslanec prinesie právoplatný rozsudok? To myslíte vážne? To myslíte vážne? Vy ste tu produkovali odposluchy vyhradené, to bolo v poriadku? Nerobte si srandu, pán poslanec.
Spomínali ste, že k tomu, čo povedal minister, že on musí mať právny názor, má ho a konal podľa neho. No obávam sa, že nie každý právny názor je správny. Aj sudca, ktorý prepustil Karola Mela, mal právny názor. Teda chybný, musím povedať, preto bol aj disciplinárne stíhaný a postihnutý. Nie každý právny názor je správny, ale ja by som rád počul ten právny názor, lebo ja som citoval najmä z tohoto uznesenia Najvyššieho súdu. Ešte raz, je na internete, zaplať Pán Boh. Ani minister, ani vy, ani nikto nepovedal jeden jediný argument, prečo bolo podané dovolanie a citácia aj z toho rozhodnutia je evidentná, že je v rozpore s tým, čo tvrdí v dovolaní minister spravodlivosti, že boli selektívne vykonávané dôkazy a že neboli vykonané dôkazy v prospech odsúdeného. Tak mi povedzte jeden dôkaz v prospech odsúdeného, ktorý nebol vykonaný. To neurobíte, lebo taký nie je, lebo taký nie je. A idete kľudne ďalej. Klamete veselo ďalej, keď vláda povedala, že za ministerky Žitňanskej sme museli platiť v náleze Ústavného súdu.
Tak ja vám odcitujem nález Ústavného súdu, ktorý tu rozprával pán minister, 3US220/2011: "Ministerstvo spravodlivosti listom zo 4. mája 2010 sťažovateľovi oznámilo, že proti rozsudku, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, nie je dovolanie prípustné.". Išlo tam o vec zákonnej interpretácie. Kto bol vtedy vo vláde? Čiže vláda vo svojom stanovisku úmyselne klame a zavádza? Nevie ani, kedy bol kto vo vláde? To už považujem za veľký prejav úbohosti, skôr veľký prejav zúfalstva, musím povedať. Veľký prejav zúfalstva. Tu je ten nález Ústavného súdu, pán minister, 4. mája 2010, fajn.
Pán poslanec Madej nám tu hovoril, že v princípe aj pán poslanec Martvoň, že minister to vlastne musel podať. Ak je podnet, musí to podať. To je lož. Podáva to vtedy, keď príde k záveru, ale musí ho zdôvodniť, že rozhodnutia nižších súdov sú nezákonné, ale tu nepovedal ani jeden argument, v čom sú nezákonné, konkrétny argument. Inak by bolo možné, keby minister spravodlivosti podal dovolanie vo veci odsúdeného Černáka, ak by ešte bol v lehote, v jeho prospech a z väzenia by ho prepustil s tým však, nech súdy rozhodnú, však to je v poriadku celé a nezdôvodnil by prečo. Nech súdy rozhodnú, veď dajme mu ešte jednu šancu, nech je na slobode. Veď to je jeho právny názor. Mal to podať. To čo je za nezmysel?
Pán poslanec Martvoň, jedna poznámka k vám osobne. Dávajte si pozor, ak budete uvádzať rozhodnutia o milosti. Rozhodnutia o milosti sú rozhodnutia prezidenta republiky, nie moje. No ja za rozhodnutia pána Gašparoviča nenesiem zodpovednosť a ubezpečujem vás, že v absolútnej väčšine prípadov, kde rozhodol prezident o milosti, išlo odo mňa vždy stanovisko neodporúčacie, neodporúčacie a vy to viete, lebo ste prehrabali, pán minister spravodlivosti tiež a jeho ľudia tiež, všetky moje veci na ministerstve a keď to neurobil on, tak to predtým urobil Harabin. Jasné, však hrabte, hrabte, v poriadku. Mne to nevadí, len hovorte pravdu. Však vyhrabávajte ďalej, jasné. Vyhrabávate aj v prezidentskej kampani, vyhrabávate. Každý robí to, čo vie a môže, podľa svojich možností a schopností.
Čiže povedať, že minister je povinný na základe akýchkoľvek argumentov podávať dovolanie, je právny nezmysel. Hovoríte o tom, hovorí pán poslanec Madej, už odišiel, že ale veď pán minister podal aj dovolanie v neprospech odsúdenej z korupcie, teším sa tomu a poviem to ešte raz. Vy tvrdíte, že máme čakať na rozhodnutie dovolacieho senátu. Viete, aký je ten dovolací senát? Už som to povedal. Sú tam tí istí sudcovia, ktorí urobili oslobodzujúce rozhodnutie vo veci Sninská a tí teraz budú rozhodovať o dovolaní ministra spravodlivosti. Tak počkajme na to, ale ja viem, ako to dopadne, pán poslanec, ja to viem a vy robíte reformu justície, prečo? Lebo ste spokojní s tým ako súdy rozhodujú? Aj Najvyšší súd? Asi nie. Podľa mňa nie je na čo čakať a minimálne by minister mal povedať, že v čom súd pochybil. V čom konkrétne súd pochybil. Keď tvrdí Špeciálny súd, že boli vykonané všetky prepisy všetkých obžalovaných a minister tvrdí, že bolo len selektívne vykonané, tak niekto tu zjavne klame. To nie je vec právneho názoru, to je pomerne čierno-biela vec. Áno alebo nie? Kto hovorí pravdu? Špeciálny súd hovorí presne, na akom pojednávaní, v ktoré dni vykonal všetky prepisy. Minister hovorí: nie, boli vykonané len niektoré prepisy. Tak ako to je? To je vec právneho názoru? Nie, to je vec konkrétneho vykonávania dôkazov.
Potom tu povedal pán poslanec Madej, že tie dovolania, to sú procesný a nie meritórny úkon, tak tomu som nerozumel, ale však pán poslanec povie, čo si myslí za vhodné. Každý úkon je v princípe procesný, ale dobre. Proste budem sa pýtať znovu a znovu, na to nemáte odpoveď. Ak tvrdí minister spravodlivosti, že súdy pochybili, tak sa pýtam, v čom pochybili? Ktorý dôkaz nevykonali? Aký dôkaz hodnotili nesprávne? A do toho vy ísť nechcete, lebo viete, že nemáte argumenty.
Áno, podľa mňa v tejto krajine je zničujúce to, že majú ľudia niektorí pocit, že stoja nad zákonom, že keď majú kontakty, správnu stranícku afiliáciu, tak môžu robiť čokoľvek, nič sa im nestane. Je to pre túto krajinu zničujúce, zničujúce. Ak budú mať navrch len tí, ktorí porušujú zákony, ale majú široké lakte a majú úzke charaktery a minister spravodlivosti týmto ľuďom vyslal signál, že ich naďalej bude chrániť a pre mňa to je proste neprijateľné, neprijateľné. Je neprijateľné, keby minister podal dovolania v kauze zločineckých skupín, však nech to súdy preskúmajú, však on má len taký právny názor a preruší im výkon trestu. To naozaj týmto chceme argumentovať? Minister má zákonné oprávnenia, ktoré ale podliehajú diskusii a kontrole v Národnej rade.
Minister sa diskusii vyhýba. Boli dva výbory pred touto schôdzou, kde mohol prísť a povedať, tak pozrite, toto sú moje argumenty, kde súdy pochybili, tieto dôkazy neboli vykonané v prospech obvineného a má ich súd vykonať. Nepovedal nič ani na výboroch, ani na schôdzi. Menil argumenty, menil od justičného omylu po opatrnosť, lebo ten prípad proste nie je obhájiteľný a vy to viete, že nie je obhájiteľný. Neviete uviesť žiaden konkrétny argument, a tak potom skúšate, že odkiaľ vlastne je ten rozsudok? A prečo? Neviete. A považujem tento krok, kauzu Olejník, ako začiatok reformy justície za prejav absolútnej nemohúcnosti, za prejav toho, že reforma justície vám v princípe nejde. Ak hovoríme o prezidentských voľbách, tak celý ústavný zákon minulý týždeň bol práve o prezidentských voľbách. Vy ste nikdy justíciu reformovať nechceli. Vy ste vždy hlasovali proti reforme justície a som o tom vo štvrtok hovoril aj pri previerkach sudcov napríklad, hlasovali ste vždy proti. Ak týmto začínate reformu justície, tak ju začínate teda ale sakramentsky zle, musím povedať a je mi to ľúto.
