Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán predseda, dovolím si skonštatovať, že išlo o výstižné vystúpenie, ktoré konečne nastavilo týmto ľuďom z pravice ich zrkadlo a teda ich krásny obraz, akí sú. A dôkazom je to, že zľakli sa toho obrazu a odišli z tejto sály. No samozrejme, hrajú sa akože na pravicové strany a postupujú ešte stále podľa manuálu, ktorý majú od pána Sorosa z deväťdesiatych rokov, len zabudli trošku si ten manuál, ktorý majú a ktorý už postupujú ním, cezeň 20 rokov, aktualizovať si. A je, myslím si, stále smutné, že občania toto musia trpieť na Slovensku, takéto akože demokratické pravicové strany, ktoré keď sa dostanú k moci a majú prejaviť zodpovednosť, tak sa iba hádajú a jednoducho destabilizujú celé Slovensko. Vzhľadom na to, že nám tu takto bránia, aby sme išli hlasovať, ja by som si dovolil dať taký technický návrh, že či by sme nemohli ísť hlasovať cez trakt predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, teda odzadu.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Lipšic, v podstate ja pôjdem trošku v inom štýle, ako ste možno zvyknutý. Vy ste tu spomínal systém sovietskej prokuratúry. Ja si dovolím s vami v tom, že by to, tento systém Slovenská republika mala, nesúhlasiť. Kebyže ho máme, tak už v ´93 by nás neboli prijali do Rady Európy. Myslím si, že možno nejaké prvky toho sovietskeho systému prokuratúry ako také zostali, ale všade, vo všetkých komentároch je jasne konštatované, že silné postavenie prokuratúry od toho ´89 roku upadalo a nakoniec tá prokuratúra nemá také postavenie, ako má povedzme v tom sovietskom systéme.
Čo sa týka tohto vášho argumentu, dovolím si poukázať aj na to, že aj správa Benátskej komisie z roku 2010, ktorá jasne rozoberala, analyzovala systémy prokuratúry ako takej v členských štátoch Rady Európy, Slovensko nespomenula ani jedným slovom, že by malo takýto systém. Samozrejme, uvádza tam, že sú rôzne systémy, ktoré sa zbližujú, ovplyvňujú ako také, ale sovietsky systém jedine, čo vytkli, tak bol štát Ukrajina, ktorý v podstate, alebo Rusko nerozoberali teda.
Čo sa týka ešte generálneho prokurátora, ja si dovolím poukázať iba na to, že vzhľadom na to, že dva roky sa tu nič, alebo teda sa tu všetci iba hádajú ohľadom toho, myslím si, že občania sú už z toho unavení a každý z občanov chce, aby tá Generálna, tá Generálna prokuratúra už mala svojho pána. A ja som osobne toho názoru, že my teraz si myslíme, že Rada prokurátorov nám odporučila odborníka, toho ja osobne aj podporím. Vy keď máte iný názor, tak ako ste avizovali, ak budete pri moci o dva a pol roka, myslím si, že tiež nebudete nejako extra dlho diskutovať, urobte si potom po svojom. Pre mňa je dôležité... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. No, tak sme sa pobavili a myslím si, že pán Hlina si konečne uľavil tým, že tu pospomínal Martvoňa zo všetkých možných strán.
No, pán Hlina, asi vás za toto pán svokor Maťátko nepochváli, zjavne vám dal asi takýto pokyn vystúpiť, no ale tak, viete, už keď s ním budete večer diskutovať a bude vám dávať pokyny na zajtrajšok, skúste sa ho popýtať na pána Svobodu, možno sa niečo dozviete a potom sa možno aj my tu niečo dozvieme, akým spôsobom sa tu vy hráte na spravodlivého medzi spravodlivými, a pritom ste obyčajná pouličná zmes.
Čiže jednoducho ja vám na to poviem, pán Hlina, ja si všímam už dlhodobo, že na mňa útočíte, ale ja vám ako neberiem vaše názory, tak vy neberte moje návrhy uznesenia v tom zmysle, že ich tu zosmiešňujete. Každý má právo tu podať návrh uznesenia. A keď neviete akceptovať iný názor, tak sa vráťte potom k vareniu tých halušiek, ktoré ani aj tak vám dobre nejdú na tom vašom ranči, či čo to máte prenajaté od univerzity za pofidérnych okolností.

Ďakujem pekne.
Pán prof. Mičovský, no, ja budem reagovať teda najskôr na vás. Zjavne sme sa zle pochopili. Lebo ja som poukazoval na to, že v podstate aj ten whistleblowing, ktorý má preklad "oznamovanie nekalých praktík", má svoje nejaké pravidlá. A pokiaľ teda niekto nepostupuje v zákone, podľa zákona, tak ide o ďalší možný preklad whistleblowingu, a to je udavačstvo. Čiže zjavne sme sa nepochopili. A v prípade spravodajských, teda bývalých spravodajských dôstojníkov mali by v prvom rade oni postupovať, keďže sa na nich vzťahuje aj zákon o ochrane utajovaných skutočností, by mali postupovať v zmysle zákona a oznámiť to, čo sa dozvedia, orgánom činným v trestnom konaní. Tak to robia dokonca aj tie klasické, mnohokrát biele vrany, že to oznámia aj orgánom činným v trestnom konaní, to, čo sa dozvedia, ak ste na toto narážal.
Čiže ja, keď niekto oznámi, že sa, dokonca každý má povinnosť, pokiaľ sa dozvie, že je páchaný trestný čin, ten trestný čin oznámiť. Čiže proti tomu ja nič nemám.
Čo sa týka pána kolegu, pána poslanca Galka, no, pán poslanec, dovolím si poukázať na to, že tým, čo ste povedali, že ako ste rozviazali svojim, dá sa povedať, podriadeným ruky pri odpočúvaniach, no, ja sa pýtam, tak načo ste mali za poradcov takých ľudí, ktorých ste dávali potom odpočúvať a ste im nedôveroval? Tak ako je to také dosť zvláštne. Ale na druhej strane nebudem sa k tomu vyjadrovať, lebo myslím si, že to bola práve tá kauza, kvôli ktorej ste stratili dôveru svojich vlastných koaličných partnerov.
Čo sa týka toho, čo ste povedali, že ste nepochopili, koho som myslel s tými fotkami, no práve v roku 2010, ja vám to teda upresním, unikla fotka, na ktorej je poslanec SDKÚ Pavol Kubovič, na fotke, so Surovčíkom a Ľubošom K. z takáčovcov. A tam vám nevadí, že s takýmito ľuďmi v podstate ste v určitom momente vytvárali koalíciu? Alebo ste boli vo vláde? Skôr na toto som chcel poukazovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.
No, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som začal asi akým spôsobom, že občan Slovenskej republiky má dneska z nás určite veľkú radosť. On za ten čas, čo tvrdo pracuje, tak teraz večer, keď si zapne televíziu, tak vidí, že v kuse sa tu hádame o niečom, čo v podstate nie je ešte ani vyšetrené a čo má plno, plno otáznikov. Samozrejme, okrem toho, že bude vidieť, ako sme tu všetci znudení, tak bude vidieť vysmiateho pána Hlinu, ale tak na to už asi sú zvyknutí. Ale na druhej strane prejdem trošku k zopár faktom.
No to, čo sa tu pán poslanec Galko pokúsil urobiť na Slovensku, alebo ľudia, bývalí teda dôstojníci spravodajských služieb, sa zvykne v odbornej terminológii nazývať tzv. whistleblowing, teda oznamovanie nekalých praktík, alebo, v jednoduchosti povedané, tzv. udavačstvo. Samozrejme, tento whistleblowing funguje vo vyspelých krajinách ako takých, ale na Slovensku nemá konkrétnu úpravu. Jedine, samozrejme, by bol možno prípustný alebo dalo by sa hovoriť o prípustnosti v prípade, že je dodržaný zákon. No v tomto prípade, čo sa udialo na Slovensku, bol nielen porušený Trestný zákon podľa môjho názoru vo vzťahu k ohrozeniu utajovanej skutočnosti alebo k ohrozeniu dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti, ale ešte aj zákon o ochrane utajovaných skutočností, aj zákon o Vojenskom spravodajstve.
Samozrejme, § 38 zákona o ochrane utajovaných skutočností zakotvuje povinnosť dodržiavať mlčanlivosť pri bývalých príslušníkoch, ale aj iných osobách, ktoré v podstate pracujú s utajovanými skutočnosťami, aj po zániku ich funkcie alebo pracovného pomeru. A tu je ten problém, na ktorý sa snažia poukázať všetci moji kolegovia, že, jednoducho, ak niekto chcel niečo oznámiť, tak nemal si z toho robiť tlačovku, i keď už teda aktívne nepracuje v tej tajnej službe, ale mal postupovať v zmysle zákona. Čiže nedá sa tu hovoriť o nejakom modernom whistleblowingu, ale môžme tu hovoriť jedine o tom, že niekto, kto chcel zničiť alebo ohroziť naše spravodajské služby, očierniť ich v oblasti ich činnosti vo vzťahu k zahraničiu a Slovensku, tak toto bola podľa mňa, bol základný účel.
No ja sa pýtam, ale dá sa veriť ľuďom, ktorí vystúpili akože ako bývalí dôstojníci a porušili tým zákon, čo sú školení pretvarovať sa? Čo sú školení, ako sa hrať alebo ako profesionálne klamať? Dá sa takýmto ľuďom veriť?
No ja osobne tým ľuďom neverím. Dokonca nehovoriac o tom, ktorí verejne priznávajú, alebo tu to bolo aj jasne povedané, že majú nejaký osobný vzťah ku kauze. Ten osobný vzťah ku kauze, pán Galko to tu spomínal, minimálne je vo vzťahu k pani bývalej, teda príslušníčke SIS, pardon, Vojenského spravodajstva pani Svrčkovej a plus ďalší.
No, chcel by som ešte povedať jednu takú základnú vec, samozrejme, to, čo sa dialo za pána ministra Galka, už tu moji kolegovia povedali, dovolím si ešte ale upozorniť na nález, alebo teda uznesenie Ústavného súdu 1ÚS354/2012-16, ktoré vám bolo rozdané alebo ktoré tu bolo dané na voľné zobratie si zo strany pána ministra. Nikto si nevšimol, že práve na strane 8 bolo jasne skonštatované a rozobrané z odtajneného rozhodnutia krajského súdu vo vzťahu k súhlasu na odpočúvanie zo 6. júla 2011, boli tu krásne uvedené a sú tam na strane 8, krásne uvedené informácie, ako postupoval pri pokuse z prostredia finančných skupín ovplyvniť kúpu, prevod alebo prenájom zdravotníckych pracovísk a v pôsobnosti ministerstva obrany pán inžinier L. Jednoducho, ak takíto ľudia boli zoskupení okolo pána ministra a pracovali aj v tajnej službe, teda v tom Vojenskom spravodajstve, tak myslím si, že nemôžme tu hovoriť o vôbec nejakej dôvernosti ich informácií a vystúpení, s ktorými prichádzajú.
O to väčší dôvod, aby začali konať orgány činne v trestnom konaní a, samozrejme, aby teda sa začala tým zaoberať špeciálna prokuratúra a nie my tu, parlament ako taký.
Nemyslím si, že sú nejaké vážne dôvody to, že niekto sa objavil na nejakej spoločnej fotke, samozrejme, je to na nadriadených týchto dotyčných osôb, aby sa pýtali, že prečo sú tam. Ale nie je dobré, keď s tým vystupujú ľudia, ktorí mali vo vlastnej strane ľudí, ktorí sa objavili na spoločnej fotke s takáčovcami ako takými. Dávam do pozornosti pána I. G., ktorý bol nominant SDKÚ v Prezídiu FNM v rokoch, teda v roku 2001, 2002, ktorý v rokoch ´99 až 2003 podnikal so Surovčíkom a s ďalším kolegom od takáčovcov Ľubošom K., pričom v roku 2010 dokonca do médií prenikla fotka Surovčíka a Ľuboša K. aj s jedným poslancom SDKÚ, pánom P. K. Čiže nemyslím si, že toto je dôvod, prečo by tu mala byť mimoriadna schôdza, že sa objavila nejaká fotka. Na to sú práve nadriadení, aby ten dotyčný im to vysvetľoval.
Vzhľadom na to, že v podstate som toho názoru, tak ako som povedal v úvode, že predmetnou kauzou sa majú zaoberať orgány činné v trestnom konaní, dovoľte, aby som predložil návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov NR SR na prijatie uznesenia NR SR ku kauze dokumentu "Podozrenie z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami, hnuteľným a nehnuteľným majetkom Vojenskej spravodajskej služby zo strany bývalého vedenia" (ďalej tlač 588). Znenie, alebo teda návrh uznesenia je:
Národná rada Slovenskej republiky
A. berie na vedomie informáciu ministra obrany Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov NR SR na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ku kauze dokumentu "Podozrenie z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami, hnuteľným a nehnuteľným majetkom Vojenskej spravodajskej služby zo strany bývalého vedenia";
B. konštatuje, že vyšetrenie podozrenia z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami, hnuteľným a nehnuteľným majetkom Vojenskej spravodajskej služby zo strany bývalého vedenia patrí do pôsobnosti príslušných vyšetrovacích orgánov.
Toľko je návrh môjho uznesenia, ktoré odovzdávam, samozrejme, spravodajcovi.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Galko, no mne to pripadá po tom vašom vystúpení, ako keby ste demaskoval dôvod celej kauzy alebo spúšťač celej kauzy, a to je mobing pani Svrčkovej. Mne to pripadá, ako keby to, čo ste povedali, všetko sa spustilo kvôli žene, ktorá možno trpí, samozrejme, má na to určité alebo mala nejaké na to určité prostriedky na to upozorňovať, tak ako to každá iná bežná žena v zamestnaní na to upozorňuje. Ale paradoxne kvôli žene, tak mi to tu pripadá, čo ste spomínali, sa demaskovali bývalí dôstojníci Vojenského spravodajstva. Kvôli nej chcete položiť Vojenskú spravodajskú službu a kvôli nej sa robí cez médiá hanba našim spravodajským službám v zahraničí.
Preto ja mám dve otázky.
Chcem sa spýtať, prečo v čase, keď ste bol vy minister, ste nezriadili niečo podobné ako bývalý pán minister Lipšic, prečo ste nezriadili nezávislý vyšetrovací tím, keď ste na niečo vtedy prišli, a prečo sa to neriešilo vtedy? Výsledkom ale vášho pôsobenia bolo kauza odpočúvania novinárov.
A druhá vec. Vám tu vadí, že niekto je na nejakej fotke s niekým, čo bol niekde podozrivý, a že nech to je akože SNS. No, vám nevadí, že jeden z demaskovaných bývalých dôstojníkov je kamarát jedným z aktérov alebo jedným z dôležitých aktérov kauzy skupinka z roku 2003? To vám vôbec nevadí? Však tiež vyčkajte.

Ďakujem pekne. Poviem to takto, na pána poslanca Hlinu sa nedá konštruktívne reagovať, preto moja reakcia nebude konštruktívna.
No, pán poslanec, vy ste ma tu nazvali, že ja som nejaký oriešok. No, keď ja som oriešok, tak vy ste potom pouličná zmes.
A dovolím si vyjadriť sa jednu vec, že ja po vás nepátram, ani nič si o vás nezisťujem, lebo sami ľudia mi to chodia hovoriť, na rozdiel od vašej pani manželky, ktorá obvoláva viacerých vašich bývalých zamestnancov, že kto mi čo povedal.
Ako, viete, vy ste typ človeka, ktorý vodu káže, vodku maloletým alebo mladistvým nalieva, a môžte si dať aj desať tých čiernych okuliarov na oči, ale už nezmyjete z toho, že vo vašom podniku nalievajú mladistvým.
Toľko z mojej strany.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja s mojím predrečníkom taktiež plne súhlasím, pán Frešo, že v podstate v prvom rade by to mala vyšetrovať špeciálna prokuratúra a Špecializovaný trestný súd. Chcem poukázať na to, že nie my prichádzame s týmto nápadom. Tento postup už zaviedol, čo ja aj kvitujem, pán bývalý minister Lipšic, ktorý kauzu Gorila dal vyšetrovať odbornému tímu policajtov ako takých. Čiže jednoducho Gorila sa taktiež nevyšetrovala tu v parlamente, ako chcete, aby sa to vyšetrovalo, teraz táto kauza.
Na druhej strane chcem poukázať na to, že všetci tu spomínate Slovenskú národnú stranu, podnikateľov blízkych Slotovi alebo Slovenskej národnej strane. No ja sa pýtam, je tá politická strana zakázaná? Však funguje ako demokratická strana ďalej. Sú títo ľudia odsúdení alebo boli odsúdení? No ja nemám vedomosť, že by tí páni alebo ten pán na fotke bol odsúdený za niečo. Jednoducho platí tu určitá prezumpcia neviny. A my preto, že objaví sa pár ľudí, ktorí nemajú uspokojené osobné ambície a porušujú zákon a niekoho obvinia, tak teraz ideme tu my vyšetrovať ľudí, pri ktorých platí prezumpcia neviny a jednoducho ani sa nevie, či to vôbec spáchali, či sa to tak udialo, alebo neudialo v tom Vojenskom spravodajstve?!
Však zamyslime sa nad tým, ako teraz sú tu ľudia z Vojenského spravodajstva. O mesiac tu môžu byť takéto obvinenia od bývalých "tajných" povedzme možno na niekoho z SDKÚ. Tak budeme tu mať špeciálnu kauzu k obvineniu niekoho z vašej strany?
Tým chcem iba poukázať na nezmysluplnosť alebo zbytočnosť tejto schôdze v tom zmysle, že jednoducho ešte nemáme žiadne závery žiadneho vyšetrovania a už tu otvárame veci, pri ktorých porušujeme základné princípy právneho štátu.

Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, chcem oceniť vystúpenie, ktoré tu bolo urobené, vzhľadom na to, že sa objasnili mnohé skutočnosti, ktoré sú v pozadí toho, čo sa vlastne všetko deje, a takto sa mohli občania a my aj dozvedieť veci, ktoré boli skreslené, dá sa povedať, určitými médiami.
Chcem ale poukázať na jeden fakt. V podstate nielenže sa tu my zaoberáme výpoveďami osôb, ktoré podľa môjho názoru spáchali trestný čin, ktorý tým, že prezradili utajované skutočnosti, ale dovolím si upozorniť aj na § 21 zákona o Vojenskom spravodajstve, kde budem parafrázovať: Skutočnosti, o ktorých sa členovia kontrolného výboru, teda osobitného kontrolného výboru na kontrolu Vojenského spravodajstva, dozvedia pri výkone svojej funkcie, používajú iba na dosiahnutie účelu kontroly. Členovia kontrolného výboru sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej funkcie, pričom táto povinnosť trvá aj po skončení výkonu funkcie a možno ich zbaviť iba tejto povinnosti mlčať, jedine ich môže zbaviť Národná rada Slovenskej republiky.
Čo tým chcem povedať? Jedine toľko, že pán poslanec Galko, pokiaľ sa aj niečo dozvedel ohľadom Vojenského spravodajstva ako člen osobitného kontrolného výboru, tak nemal ísť pred médiá, mal to riešiť v zmysle určitých postupov, tým podľa môjho názoru porušil zákon o Vojenskom spravodajstve. Čiže zaoberáme sa tu nie v podstate vystúpeniami ľudí, ktorí porušili niekoľko zákonov a mali by za to, samozrejme, pykať.

Ďakujem veľmi pekne. No, dovolím si upozorniť, že venujeme tu pozornosť bývalým dôstojníkom a zamestnancom Vojenského spravodajstva, ktorí v podstate fungovali za vlády bývalej, teda, dá sa povedať, premiérky Radičovej. Únik informácií v podstate, kedy oni sa dostali k tým informáciám, bolo práve za jej vlády a za ministrovania pána Galka a sú to všetko ľudia, ktorí sú v konflikte záujmov. V konflikte záujmov sú preto, lebo sú to všetko už bývalí zamestnanci, ktorým povedzme neboli splnené ich osobitné, teda osobné ambície alebo boli prepustení, alebo boli preradení, čiže sú to ľudia, ktorí v podstate majú osobný konflikt s určitými ľuďmi, ktorí jednoducho nedokázali s nimi spolupracovať.
Ale dovolím si poukázať na to, že nemožno hovoriť o tom, že by služba kolabovala len preto, že zlyhal určitý jedinec alebo jednotlivec. V prípade, ak nejaký policajt spácha trestný čin, však to neznamená, že kolabuje polícia, jednoducho ide o pochybenie policajta. V tomto prípade ide aj o dôstojníkov alebo teda bývalých dôstojníkov spravodajskej služby.
Čiže ja chce poukázať na to, že tu venujeme pozornosť práve informáciám, ľuďom, teda od ľudí, ktorí sú zločinci a ktorí spáchali trestnú činnosť práve tým, že prezradili utajované informácie miesto toho, aby to išli nahlásiť na orgány činné v trestnom konaní. Čiže nebudem, alebo možno sa k tomu aj dostanem v priebehu dneška, menovať všetky predpisy, ktoré títo ľudia porušili, a my venujeme pozornosť práve takýmto ľuďom, ktorí boli prijatí práve za pani Radičovej a ktorí jednoducho zlyhali personálne, lebo neuniesli to, že už nemajú výhody spravodajskej služby a dovolenky a ďalšie s tým veci spojené.
Toľko. (Potlesk.)