Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán poslanec Novotný, vy ste niečo spomínali o tom, že keď je vyčíslená škoda a že potom nič s tým ten správny orgán nevie urobiť, že existuje nejaká určitá faktická imunita za priestupky pri sociálne slabých ľuďoch alebo poberateľoch sociálnych dávok. Ja absolútne s tým nesúhlasím. Žiadna faktická imunita pre niekoho za priestupky na Slovensku neexistuje z pohľadu teda poberateľov sociálnych dávok.
Keď nie je vyčíslená škoda, tak po vyčíslení škody, samozrejme, keď dotyčný nezaplatí pokutu, tak si treba pozrieť inštitút, ktorý sa nazýva výkon rozhodnutia v správnom konaní a tam sa potom dozviete, ako sa ďalej postupuje. Čiže keď to ani v určitom momente nezaplatí, neznamená to, že by tá pokuta ako taká zanikla a že by sa potom s ňou nedalo nič nedalo robiť. Treba si to pozrieť, dávam do pozornosti teda tento inštitút.
Zároveň ja osobne tento návrh zákona nepodporím z toho dôvodu, že s viacerými ustanoveniami nesúhlasím. V prvom si dovolím podotknúť, že je nemysliteľné aby 14-ročný mladistvý, resp. dieťa ešte malo poznať všetky možné priestupky a konania, za ktoré môže byť priestupkovo zodpovedné a zvlášť, keď ešte úradne nemá ani vydaný občiansky preukaz, ktorý sa vydáva od 15. roku veku a zároveň nemôže ani voľne pracovať, nakoľko pracovnoprávna subjektivita je až od 15. roku veku. Čiže myslím si, že v tomto prípade verejnoprospešné práce pri 14-ročných sú nežiaduce, nonsens. Dokonca zároveň platí aj zákaz detskej práce ako takej, až na pár výnimiek, ktoré súvisia s jeho vzdelávaním alebo so vzdelávaním toho mladistvého.
Čiže ja som toho názoru, že tento návrh ako taký nie je dobre urobený, a vôbec nesúhlasím so znížením priestupkovej zodpovednosti z 15 rokov na 14 rokov a argument, že je tak urobená trestnoprávna zodpovednosť vôbec neobstojí, lebo trestnoprávna zodpovednosť má svoje určité špecifiká, a ja som tie špecifiká práve tej priestupkovej zodpovednosti povedal... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Igor, no, ja by som chcel zareagovať asi takým spôsobom, že ja som mal možnosť vidieť v minulosti, že poslanec koalície položil pani Radičovej desaťkrát tú istú otázku na hodine otázok. Ja som to chápal, proste, bolo to jeho právo, chcel sa jej to spýtať, chcel, aby tá otázka bola vyžrebovaná. Ako občan, lebo vtedy som nebol poslancom ešte Národnej rady, bral som to, že je to bežná vec a má na to právo. Ja chcem poukázať na to, takisto ako poslanci opozície, tak aj poslanci koalície majú právo sa pýtať. My tiež sa mnohokrát nemáme ako, alebo je, povedzme máme problém sa dostať k určitému úradníkovi, alebo teda podať určité informáciám, tak práve na to aj nám môže slúžiť tá hodina otázok.
Dovolím si ale pri tom poslaneckom prieskume, čo navrhuje pán poslanec Viskupič, poukázať na jeden taký fakt. Prečo by mali byť poslanci tí, ktorí by sa mali oboznamovať napríklad cez individuálne poslanecké prieskumy s osobnými údajmi bežných občanov? Prečo poslanec by mal byť ten nadčlovek, aby mal možnosť vidieť do osobných údajov a osobných záležitostí na úradoch bežných občanov? Taktiež utajované skutočnosti. To všetko sa dá zneužiť a môže byť použité proti bežným občanom. Nie všetci poslanci sme zodpovední, to je druhá rovina. Čo chcem poukázať? Nechcem to nechať iba, že tie inštitúty, ktoré máme k dispozícii ako poslanci sú, je iba hodina otázok, alebo interpelácie. Však spomínal som, máme tu k dispozícii sťažnosti, máme tu zákon o slobodnom prístupe k informáciám, mám právo ako každý bežný občan sa pýtať na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám informácie. Jednoducho, som toho názoru, že tá súčasná právna úprava plne postačuje, ale hovorím iba svoj názor, ktorý tak ako to vidím, ako to chápem, beriem to tak, že predkladateľ sa snažil, možno na jeho mieste by som tiež hľadal riešenia, ako dostať sa k informáciám, ale toto, ako je to zakotvené z pohľadu právnej kontroly, alebo kontroly vo verejnej správe, nepovažujem za dobré riešenie, ale je to môj osobný názor.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. V prvom rade by som chcel poďakovať všetkým za faktické poznámky, dovolím si s vážnosťou poznamenať, že som rád, že to prešlo všetko od hádania sa, či to bol plagiát, alebo nie, k nejakej odbornej rovine. Ja som sa, tu budem reagovať hlavne teda v prvom momente na Igora Matoviča. Igor, ja som snažil ísť odborne, nie politikárčiť, vôbec som nepoukazoval na nejaké plagiáty, ako to robila kolegynka Gibalová, išiel som skôr sám za seba svojím názorom k tomu, čo cítim a ako to ja vidím. S kolegom Brixim dovolím si iba plne súhlasiť, čo sa týka Jofa Viskupiča, Jofo, no, ja by som chcel povedať iba toľko, že myslím to vážne, to si ma, že čo som povedal ten príklad, že by mali členovia vlády kontrolovať poslancov, ja som to dal ako príklad ďalšieho extrému, ktorý by nebol vhodný, a možnože som to zle vyjadril, ale tu chcem poukázať na to, tak ako povedal, že je nevhodné, aby jeden poslanec kontroloval ministrov, alebo štátnych úradníkov, tak na druhej strane, bolo by nevhodné, aby jeden minister, alebo člen vlády kontroloval iného poslanca teda, že či si plní svoje funkcie alebo úlohy, alebo nie. Čo sa týka poslanca Novotného, dovolím si iba poznamenať, že vyšetrovacie komisie áno, objavujú sa ale v krajinách s iným typom právnej kultúry. Čo sa týka ešte Igora Hraška, ktorý reagoval na hodinu otázok, Igor, no, ja si dovolím poznamenať, že pri tej hodine otázok, pri tom žrebovaní však je aj zástupca opozície, čiže tam keď opozícia má možnosť podať otázky a pýtať sa, tak bude vyžrebovaná, ale ja za to nemôžem, že z desiatich otázok položených na premiéra opozícia má dve a nikomu sa nechce pýtať, no, ako ja za to nemôžem, ako ja sa pýtam, iní sa pýtajú, a keď sa nikto nepýta, je to jeho chyba. Čo sa týka poslanca Gábora Gála, dovolím si iba poznamenať, s tým vyváženým mandátom, Gábor, plne súhlasím. Na ten osobný výkon mandátu si dovolím iba poznamenať, že ja to chápem skôr iba v rámci zákonodarnej moci nie pri. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani predsedajúca, ďakujem vám pekne za slovo. Vážený pán predkladateľ, budem sa snažiť v krátkosti reagovať, ale povedal som si, že pokúsim sa to ponechať odbornej rovine, nakoľko, myslím si, že už tu bolo dosť dusno a citových vzplanutí.
V prvom rade chcem povedať, že tento návrh zákona nepovažujem z pohľadu mojej osoby za dobrý. Vysvetlím prečo. Osobne ho, ale aj z tohto dôvodu nepodporím. Podľa môjho názoru ide o narušenie princípu trojdelenia moci. Národná rada ako štátny orgán je súčasťou zákonodarnej moci, vláda plus ústredné orgány štátnej správy a ďalšie orgány štátnej správy sú súčasťou výkonnej moci. Myslím si, že tak, ako to je momentálne nastavené v súčasnosti, tá právna úprava plne postačuje. Dokonca aj právne inštitúty, ktoré môžu poslanci v súčasnosti využívať, podľa môjho názoru plne postačujú. Čo by som chcel povedať, je hlavne to, že pokiaľ by sme pripustili, že poslanec Národnej rady ako poslanec, teda ako dá sa povedať fyzická osoba, nie ako štátny orgán, lebo poslanec je iba v pozícii funkcionára fyzickej osoby, ktorý bol zvolený síce, ale je súčasťou štátneho orgánu, ktorý sa nazýva Národná rada, ale je súčasťou ako kolektívneho orgánu. Pokiaľ by poslanec sám ako taký chodil kontrolovať a teda navštevovať, či už ústredné orgány štátnej správy alebo členov vlády, podľa môjho názoru práve tým by narušoval princíp trojdelenia moci ako takej s tým, že by zasahoval do nezávislého rozhodovania príslušných úradníkov alebo teda členov vlády.
Prečo som toho názoru, že neviem si ja osobne predstaviť, že by člen vlády chodil kontrolovať, alebo nejaký úradník, že by chodil priamo kontrolovať zasa poslanca Národnej rady spätne, lebo podľa môjho názoru nie je dobré tvrdiť, že tak jeden môže kontrolovať jedného, a druhý toho druhého nie. Ďalej chcem poukázať na to, že čl. 114 ústavy konkrétne priamo už zakotvuje, že vláda Slovenskej republiky zodpovedá za výkon svojej funkcie Národnej rade Slovenskej republiky, čiže Národnej rade ako štátnemu orgánu, ako kolektívnemu orgánu. Taktiež ako čl. 116, kde taktiež zakotvené v ústave, že člen vlády zodpovedá Národnej rade Slovenskej republiky. Čiže znova kolektívnemu orgánu Národnej rade ako štátnej inštitúcii. Zároveň si dovolím poukázať aj na to, že čl. 86 Ústavy Slovenskej republiky zakotvuje pôsobnosť Národnej rady Slovenskej republiky, nie pôsobnosť poslancov. Čiže znova je to, celá ústava je koncipovaná Národnej rade ako štátnemu orgánu. Čo sa týka čl. 92 ústavy, jasne je tam zakotvené, že Národná rada SR sa zriaďuje z poslancov výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány. Čiže znova poukazujem na to, že Národná rada ako štátny orgán si zriaďuje svoje, či už výbory, alebo kontrolné orgány, čiže chcem poukázať na to, že tak ako je v súčasnosti nastavený systém, že Národná rada ako štátny orgán má právo kontroly, alebo teda môže kontrolovať výkonnú moc, teda je to správne z toho dôvodu, že priamo keď má záujem Národná rada, tak cez výbory ako také môže iniciovať poslanecký prieskum. Samozrejme, v ďalšej rovine by som chcel poukázať na to, že aj čl. 80 ústavy, ktorý zakotvuje možnosť interpelovať vládu Slovenskej republiky, jej člena alebo vedúceho ústredného orgánu štátnej správy vo veci ich pôsobnosti plne postačuje. Na základe tohto článku, myslím si, že tá interpelácia plne je totožná s tým, čo je navrhované v bode jedna toho poslaneckého návrhu, že by poslanec mohol žiadať správy od členov vlády, ústredných orgánov. Čiže odpoveď na tú interpeláciu, ktorú môže si poslanec vyžiadať, je aj tak iba v rovine určitej odpovede, alebo správy od toho člena vlády, alebo vedúceho ústredného orgánu štátnej správy. K vyšším štátnym funkcionárom sa vyjadrovať nebudem, lebo je to obsolentné v ustanovení, ktoré zakotvoval, alebo zakotvuje zákon o poslancoch. Tu si dovolím iba poukázať na to, že je to trošku také zvláštne, na jednej strane v podstate predkladateľ návrhu sa odvoláva na zákon o poslancoch, ale ďalším bodom, ktorý prichádza po tomto návrhu zákona, je zasa návrh, ktorým by sa mal zrušiť zákon o poslancoch. Čiže na jednej strane je tu odvolávka v dôvodovej správe na zákon o poslancoch, na druhej strane ten zákon o poslancoch je plán zrušiť priam paradoxne zo strany predkladateľa.
Čo sa týka, k predkladanému návrhu ešte by som uviedol jednu takú vec. Myslím si, že tie právne inštitúty, ktoré má poslanec v súčasnosti, plne postačujú. Poslanec Národnej rady má k dispozícii hodinu otázok, ktorú má možnosť využívať. Nesúhlasím s tým, čo povedal predkladateľ vo vzťahu k tomu, že tá hodina otázok ako taká je aktivitou iba koaličných poslancov. Dovolím si upozorniť na posledné možno dve - tri hodiny otázok, kde tá hodina otázok dokonca skončila, mám pocit, naposledy ešte skôr, ako uplynul čas určený na hodinu otázok. Čiže tým chcem poukázať na to, že tá hodina otázok je v súčasnosti málo využívaná, a to, že sa opozícia nepýta a nevyužíva tento inštitút hodiny otázok, myslím si, že je iba jej a jej chyba.
Čo sa týka interpelácií, je to ďalší inštitút, ktorý som spomínal. Podľa môjho názoru plne postačuje. Som toho názoru, že taktiež je málo využívaný. Myslím si, že poslanec Národnej rady, budem hovoriť vo všeobecnosti, tento inštitút môže krásne využívať a dozvedieť sa správu, ktorú potrebuje od toho člena vlády alebo ústredného orgánu štátnej správy.
Taktiež si dovolím poukázať, že poslanec Národnej rady má taktiež k dispozícii ďalší inštitút, taký istý ako má bežný občan Slovenskej republiky, a to je možnosť podať žiadosť o slobodný prístup k informáciám. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám sa vzťahuje nielen teda na občanov, bežných občanov, ale aj na poslancov. Čiže aj poslanec môže postupovať štandardne ako bežný občan a vyžiadať si informáciu, pokiaľ nie je utajená, od príslušného, teda vedúceho ústredného orgánu štátnej správy alebo člena, alebo určitého štátneho orgánu. Čiže ja som toho názoru, že aj zákon o slobodnom prístupe k informáciám dáva možnosť na základe žiadosti poslancom pracovať pri ich činnosti. Taktiež keď poslanec je s niečím nespokojný, čo sa deje v štátnej správe, má možnosť taktiež ako bežný a rádový občan podať sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach. Čiže je tu ďalší inštitút, ktorý sa môže využívať a ktorý nie je k dispozícií len rádovým občanom, ale aj poslancom Národnej rady. Dokonca ja osobne sa považujem za rádového občana, aj keď mám status poslanca. Som v podstate jeden z rádových alebo z bežných ľudí.
Čo sa týka ešte jednej takej poznámky. To, čo bolo povedané, že súčasne, alebo v súčasnosti by mal mať poslanec opozície omnoho väčšiu kompetenciu ako poslanec koalície vo vzťahu k vláde. No, nesúhlasím s tým. Myslím si, že keď sme volení do Národnej rady Slovenskej republiky, sme volení všetci bez rozdielov. Všetci poslanci máme rovnaké postavenie a nemala by tu byť nejaká pozitívna, alebo negatívna diskriminácia vo vzťahu k tomu, že je niekto poslanec opozície a by mal mať viac kompetencií. Dovolím si povedať, ja, alebo teda strana SMER bola dlhé roky v opozícii, a nikdy nemala oveľa vyššie kompetencie ako koaliční poslanci za bývalých dvoch Dzurindových vlád.
No a prečo túto súčasnú právnu úpravu nepodporím, teda tento súčasný návrh, ktorý predkladá teda pán poslanec Viskupič, je ešte z jedného dôvodu. Ja som tu už aj prezentoval na verejnosti. Nie som z toho nadšený, alebo nemyslím si, že je vhodné, aby sa poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý nemá previerku, oboznamoval, alebo dostával k utajeným informáciám ako takým, aby mal možnosť vstupovať a dostávať sa práve cez nejaký individuálny poslanecký prieskum k osobným údajom ako takým občanov alebo v podstate obyvateľov. Zároveň nemyslím si, že poslanec Národnej rady ako taký by mal individuálne byť nadradený členovi vlády tým, že ho bude kontrolovať, alebo nejakému teda úradníkovi, a z toho názoru vychádzam, že súčasná právna úprava, ktorá zakotvuje možnosť kontroly Národnou radou Slovenskej republiky ako kolektívnym orgánom a jeho alebo Národnou radou zriadenými orgánmi plne, plne postačuje a poslanci majú k dispozícii tie inštitúty, ktoré som už predtým povedal. Toľko z mojej strany.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Gibalová, v podstate ja si dovolím nesúhlasiť s vaším názorom, že tento návrh zákona je dobrý, a po obsahovej stránke dovolím si poukázať na pojem, ktorý sa používa v bode 1 tohto poslaneckého návrhu, a to je pojem vyšší štátni funkcionári. Pojem vyšší štátni funkcionári v slovenskom právnom systéme som nenašiel nikde definovaný. Čiže myslím si, že, ešte vyjadrím sa k niektorým ďalším veciam, ale v tej obsahovej stránke nemyslím si, že je dobre urobený. Na druhej strane, no, spomenuli ste, že pán Viskupič sa dostal do roviny plagiátora, neviem to posúdiť, váš návrh som nevidel, ale nemyslím si, že by to bolo až také hrozné, pokiaľ prebral niektoré myšlienky, s ktorými súhlasíte, ako sa vám aj ospravedlnil, a určite to nie je také zlé, ako keď v minulosti vládna koalícia na čele s SDKÚ preberala opozičné myšlienky a opozičné návrhy, s ktorými prichádzala strana SMER. Čiže myslím si, že nie je to až v takej rovine, ako to, čo robilo kedysi SDKÚ za ich bývalých vlád.
Ďakujem.

Pani predsedajúca, ďakujem veľmi pekne za slovo. Vo vzťahu k tomuto návrhu, ktorý predložil pán poslanec Hrnčiar, pán poslanec Bugár a pán poslanec Solymos, chcem iba povedať toľko, že aj vo vzťahu k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, že plne súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Hrnčiar, že to 0,3 promile, tak ako som to povedal aj v mojom vystúpení pri prvom čítaní, sa môže bežne objaviť v krvi u každého človeka aj na základe iných vonkajších vplyvov, za tým si stojím. Potvrdzujem slová pána poslanca Hrnčiara. Ja osobne som bol na túto tému diskutovať aj na ministerstve vnútra vo vzťahu k podstate, k nejakým možným dôsledkom.
Vzhľadom na to, ako je to ale navrhované, ako ten pozmeňujúci návrh je pripravený, musím skonštatovať, že ak by sme prijali tento pozmeňujúci návrh, ale aj tento návrh zákona ohľadom zmien v cestnej premávke, tak bolo by to diskriminačné voči účastníkom, teda ďalším účastníkom cestnej premávky a voči vodičom. Myslím si, že nie je správne, keď cyklisti by mohli mať 0,3 promile legálne v krvi a vodiči nie. Ak, tak dobre by bolo, aby to bolo nastavené rovnako, nediskriminujúco voči všetkým účastníkom cestnej premávky.
Z toho dôvodu, žiaľbohu, keďže je to takto urobené, že časť cestnej premávky by mohla mať legálne v krvi 0,3 promile, vodiči, šoféri teda by nemohli mať, tak nebudem alebo teda nechcem v podstate, alebo teda nepodporím tento návrh v druhom ani v treťom čítaní z dôvodu, že aby sa zamedzila diskriminácia.
Iné by to bolo, kebyže sa dá 0,3 promile všetkým šoférom ako takým, ale s tým zase nesúhlasia odborníci z ministerstva vnútra. Čiže myslím si, že ešte bude musieť, treba veľmi širokú diskusiu, aby sme odborníkov na ministerstve vnútra presvedčili, že to 0,3, čo je ticho tolerované, v podstate by mohlo byť aj zoficiálnené. Toľko z mojej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)