Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Mičovský, mňa na vašom prejave zaujal ten záver, keď ste hovorili o udržateľnosti, o dôležitosti udržateľnosti a keď ste citovali aj marxistického filozofa, ktorý to zdôrazňuje a v tomto ja súhlasím aj s marxistickým filozofom, že udržateľnosť je dôležitá, či hovoríme o životnom prostredí, či hovoríme o lesnom hospodárstve, ale chcem pripomenúť a zdôrazniť, že je dôležitá aj vtedy, keď hovoríme o verejných financiách. A chcem vám pripomenúť, že, teda kolegom najmä z vládneho SMER-u, že rozpočtom, ktorý tu dnes budeme, o ktorom dnes budeme hlasovať, zhoršujeme dlhodobú udržateľnosť verejných financií, nehovoríme to len my, hovorí to aj nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. A rád by som pripomenul aj, síce neprítomnému, ale inému marxistickému zrejme nie filozofovi, ale poslancovi Blahovi, ktorý v mojej neprítomnosti ma tu nazýval fiškálnym supom, že dôvod, prečo sme ozdravovali verejné financie, dôvod, prečo sme urobili reformu dôchodkového systému zavedením druhého piliera, ktorú ste tiež už takmer zničili, dôvod, pre ktorý sme znižovali deficity verejných financií a ozdravovali ich, bol ten, že sme predovšetkým mysleli na budúce generácie a sme posilňovali dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Takže, áno, súhlasím s pánom poslancom Mičovským a aj s marxistickým filozofom, že udržateľnosť je dôležitá, ale nielen v lesnom hospodárstve, nielen v životnom prostredí, ale aj vo verejných financiách a tam, žiaľbohu, postupujete opačným smerom v SMER-e.

Nevylučujem to. Dokonca ja som viackrát aj písal o tom, že existuje veľká podobnosť medzi expremiérom Mečiarom a premiérom Ficom z hľadiska toho, v akej hojnej miere používajú populizmus, demagógiu, nemajú problém klamať. Čiže nevylučujem to. Dokonca by som nevylučoval ani to, že on aj vedomej lži uverí. A taký bol Mečiar. Proste to bol presne Mečiar, ktorý proste vedome klamal. Ale on bol aj preto tak presvedčivý, že on aj vedomej lži uveril. Čiže je neviem vylúčiť, samozrejme, ani túto alternatívu. Dokonca možno je aj pravdepodobnejšia. Faktom ale je, že ak to tak je, tak potom už naozaj dosiahol tie takmer nemysliteľné mečiarovské výšky, pri ktorých som ani nepredpokladal, že ich niekto zopakuje. Ale neviem vylúčiť ani túto alternatívu, samozrejme. Myslím si, že nakoniec dôkazom toho, ako to je, bude aj to, ako sa vlastne pán premiér rozhodne z hľadiska prezidentskej kandidatúry, či to teda prezidentský rozpočet je alebo nie je, či dôvodom toho zavádzania a mätenia verejnosti je táto skutočnosť. Faktom ale je, že u pána ministra financií viem na 100 % povedať, že on tomu určite rozumie. On určite rozumie presne, aký je rozdiel medzi veľkosťou konsolidačných opatrení a veľkosťou konsolidačného úsilia. A nieže určite tomu rozumie, som si na 100 % istý, že tomu rozumie. Nie som si istý, či rozumie týmto rozdielom pán premiér Fico. A z tých jeho vyjadrení na tom sneme, no ak im rozumie a ak to vie, vyplýva, tak potom je naozaj skvelý, potom dokonca si dovolím povedať, že Mečiara aj prekonal. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy kolegyne, páni kolegovia, ja som pôvodne nepredpokladal, že znovu vystúpim aj medzi ústne prihlásenými, pretože všetko, čo som povedať chcel, som povedal už vo štvrtok. Dôvod, prečo som nakoniec zmenil toto svoje pôvodné rozhodnutie, je ten, že od štvrtka sa udialo zopár vecí, ktoré ma viedli k tomu, že som si uvedomil, že ten stav je v istom zmysle veľmi zvláštny a možno ešte horší. Ja som si totiž uvedomil, že pán minister financií tak šikovne mätie pojmami, že zmiatol aj pána premiéra. Uvedomil som si to počúvajúc, teda ja som to nepočúval, nie som až taký fanúšik prejavu pána premiéra na sneme strany SMER, v médiách som zachytil potom niektoré jeho vyjadrenia. Tak som si vypočul tú pasáž, kde pán premiér hovoril o verejných financiách. A uvedomil som si, že pán premiér je zrejme pevne presvedčený o niečom, čo nie je pravda. A ja vám budem citovať tie vyjadrenia, lebo tie sú veľmi jednoznačné a veľmi silné. A zároveň som si uvedomil, že toto jeho presvedčenie, musím povedať, mylné presvedčenie môže byť dané aj tým, že pán minister financií tak efektívne zmiatol verejnosť aj médiá, že zrejme zmiatol aj pána premiéra.
Čo sa udialo, dovoľte mi, aby som to tak chronologicky popísal, totižto čo pán minister veľmi šikovne zmiešava. Zmiešava dva pojmy, ktoré sú veľmi podobné. A dovolím si tvrdiť, že 99,99 % slovenských občanov, slovenskej populácie tieto dva pojmy vôbec nerozlišuje. Ten jeden pojem sa volá veľkosť konsolidácie alebo veľkosť konsolidačných opatrení, teda koľko vláda konsoliduje, a ten druhý pojem sa volá konsolidačné úsilie. V čom je rozdiel medzi týmito dvoma pojmami? Pojem veľkosť konsolidácie alebo veľkosť konsolidačných opatrení znamená rozdiel medzi takzvaným no policy change, čiže scenárom, keby vláda nerobila nič, keby si založila ruky a nechala by ekonomiku fungovať zotrvačne podľa existujúcich zákonov, nejaký deficit by bol na konci roka, a zároveň vláda predpokladá, že bude robiť opatrenia, že bude robiť kroky, teda chce dosiahnuť nižší deficit. A rozdiel medzi deficitom, keby nerobila nič, a deficitom, ktorý dosiahne, keď opatrenia prijme, to je veľkosť konsolidácie alebo veľkosť konsolidačných opatrení. Aby sa nám to nemiatlo, nazývajme to veľkosť konsolidačných opatrení. Konsolidačné úsilie je niečo iné. Vychádza z tejto veľkosti konsolidácie, ale je očistené o jednorazové opatrenia a je očistené o vplyv ekonomického cyklu. Čiže konsolidačné úsilie sú tie opatrenia, ktoré po očistení o ekonomický cyklus vláda robí opatreniami, ktoré majú trvalý charakter, a teda prispievajú k udržateľnému ozdravovaniu verejných financií. A konsolidácia ako taká alebo veľkosť konsolidačných opatrení, to sú aj jednorazové. Na ilustrovanie tohto rozdielu by som teda uviedol, že napríklad samotná vláda v rozpočte, ktorý predložila sem do parlamentu, predpokladá, že veľkosť konsolidácie, teda veľkosť konsolidačných opatrení v budúcom roku bude 1,8 % HDP, ale konsolidačné úsilie bude dokonca mínusové, bude mínus 0,2 % HDP. Čiže na tomto môžete vidieť, že samotná vláda rozlišuje a musí rozlišovať v tom dokumente veľkosť konsolidácie a konsolidačné úsilie. Konsolidačné úsilie je to, ktoré je dané trvalými opakovanými opatreniami, ktoré prispievajú k udržateľnému ozdravovaniu verejných financií.
A teraz čo sa udialo. Udiali sa veľmi zaujímavé veci. Vo štvrtok rozprava o rozpočte začínala o 15.00 hodine. O 13.30 hodine sme zvolali tlačovku SDKÚ – DS k rozpočtu, kde vystupoval predseda Frešo, podpredseda Štefanec a ja. Novinárka sa ma opýtala na tejto tlačovke, ako teda hodnotím tú konsolidáciu v návrhu rozpočtu. To je pekné, lebo ona v otázke povedala, čo hovorím na to, že sám minister financií hovorí, že v roku 2014 bude prestávka v konsolidácii. Na to som povedal, že, áno, bude, však tá konsolidácia je mínusová, mimochodom, predpokladá v rozpočte ministerstvo mínus 0,2 %, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť mínus 0,5 %, Európska komisia mínus 0,8 %. Bavíme sa o konsolidačnom úsilí, teda o udržateľnom znižovaní deficitu. A ja som povedal, áno, a povedal som na ilustráciu, že my sme v jedinom jednom roku, v roku 2011 mali oveľa väčšie konsolidačné úsilie, vo výške 3,2 %, aké ho bude mať vláda Roberta Fica za celé tri roky vládnutia 2012, 2013, 2014. Aj som to povedal na číslach. Mimochodom, ešte, to som vám, myslím, aj spomínal, lebo je pikantné, že ono to bije dosť do očí, že ministerstvo financií v návrhu rozpočtu to číslo, že v roku 2011 to bolo plus 3,2 %, konsolidačné úsilie vôbec nenapísalo. Ale nepriamo to napísalo, pretože napísalo, že za štyri roky, kým sme v procedúre nadmerného deficitu, 2011, 2012, 2013, 2014 budeme mať priemerné konsolidačné úsilie 1,1 %. A zároveň napísalo, koľko to je v rokoch 2012, 2013 a 2014. Čiže veľmi ľahko sa z toho dá vypočítať, že ak to má byť 1,1 % priemerne ročne za štyri roky, tak v tom prvom roku to muselo byť 3,2 %, čo taktne zamlčali, lebo to dosť bije do očí, ak Radičovej vláda vedela až toľko konsolidovať. Ale zjavne s tým číslom museli počítať, pretože to tam tvrdia. A aj to vykazujú do Komisie. Čiže všetky tieto čísla som čerpal z dokumentov vlády. Dokonca to o tom konsolidačnom úsilí ani nie z dokumentu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ale len z dokumentov vlády Roberta Fica, ktoré prešli schvaľovaním vlády.
Tlačovka bola teda o tej 13.30 hodine. Čo sa udialo? O 14.58 hodine, myslím, ministerstvo vydalo novú správu Inštitútu finančnej politiky, v ktorej aktualizovalo čísla o konsolidácii, o veľkosti konsolidačných opatrení, aj o konsolidačnom úsilí, do parlamentu nabehol hovorca pána ministra, začal tú správu propagovať a o 15.12 hodine, teda v čase, keď pán minister uvádzal rozpočet, vyšla správa TASR, v ktorej prvý odsek znie, a teraz citujem, je dôležitá tá veta: „Najväčšia konsolidácia od vypuknutia krízy prebieha v tomto roku," teda v roku 2013. A správa pokračuje: „Tvrdí to Ministerstvo financií SR s tým, že veľkosť konsolidačných opatrení v metodike ESA 95 v porovnaní so scenárom nezmenených politík dosiahne v roku 2013 podľa odhadu Inštitútu finančnej politiky 2,4 % HDP, zároveň rezort upozorňuje na to, že v roku 2011 dosahovala veľkosť konsolidácie 2 % HDP." Čiže je to prepočet podopretý autoritou Inštitútu finančnej politiky, že vlastne Ficova vláda v roku 2013 konsoliduje viac, ako my sme konsolidovali v roku 2011. Ministerstvo v zásade tuto neklame, aj keď v istej miere zavádza, ale v zásade neklame, akurát ono hovorí o niečom inom, ako sme hovorili my. Ja som hovoril o konsolidačnom úsilí, teda o tom udržateľnom ozdravovaní verejných financií, ministerstvo financií v tejto správe hovorí o veľkosti konsolidácie, čiže veľkosti konsolidačných opatrení, čiže vrátane jednorazových opatrení. Ale hovorí to tak, aby sa spochybnilo. A potom ľudia, ktorí nerozlišujú rozdiel medzi veľkosťou konsolidačných opatrení a konsolidačným úsilím, majú z toho pocit, no tak komu majú teraz veriť. Opozícia tvrdí jedno, že najviac konsolidovali oni v roku 2011, ministerstvo tvrdí, že oni v roku 2013 konsolidujú ešte viac, a podoprie to autoritou Inštitútu finančnej politiky.
No musím, po prvé, konštatovať, že ani to číslo nie je presné. Oni v tej analýze samotnej Inštitútu finančnej politiky už potom majú v tom stĺpčeku ešte 0,9 % v roku 2011. Čiže korektné by bolo hovoriť, ak teda menia rok 2013. A to je v poriadku, rok 2013 je ešte neukončený, čiže napríklad lepší výber daní, o ktorom vieme teraz, môže pre rok 2013 zmeniť tie čísla. Ale nie je korektné meniť dnes čísla v roku 2011, ktorý je už dávno uzavretý. A oni menili aj čísla v roku 2011. A tiež nie je korektné povedať, že konsolidačné opatrenia, teraz hovorím o opatreniach, nie úsilí, v roku 2011 boli len 2 %, pretože sami vedia, že v skutočnosti boli 2,9 %, pretože nám tam prirátali do výdavkov aj peniaze na oddlženie zdravotníctva a železníc, ktoré Ficova vláda v roku 2008 vyplatila, vedela, že to nie sú návratné prostriedky, že to nie je úver, ale že je to dotácia. A Európska komisia nám v roku 2011 to oficiálne potvrdila, že, nie, nie, to bola finta, a započítala nám to do verejných výdavkov, ale už v roku 2011, keď vládla vláda Ivety Radičovej. Čiže my sme zlizli týchto 0,9 % vyšších výdavkov v dôsledku kroku, ktorý urobila Ficova vláda. A musela vedieť vtedy, že to raz bude pripočítané na vrub výdavkov a že to zvýši deficit. Inými slovami, korektné je povedať, áno, veľkosť konsolidačných opatrení vrátane jednorazových v roku 2011 bola 2,9 %, nie 2 %, ako tvrdí ministerstvo financií vo svojej tlačovej správe, a v roku 2013, v tomto roku je predpokladaná veľkosť, ktorú nespochybňujem, konsolidačných opatrení 2,4 % HDP. Lenže dôležitá je nie veľkosť konsolidácie, dôležitá je veľkosť konsolidačného úsilia, teda tých trvalo dlhodobo udržateľných opatrení. A vie to aj pán minister.
Mimochodom, ja som si istý, že pán minister toto všetko ovláda do detailov a že veľmi presne vie, čo je veľkosť konsolidačných opatrení a čo je konsolidačné úsilie. Ale veľmi šikovne využíva to, že ľudia to absolútne nerozlišujú. Veľká väčšina médií a novinárov to absolútne nerozlišuje. A vyvoláva tým dojem, že ako oni úžasne vlastne konsolidujú. No len práve o tom všetkom je celá správa Rady rozpočtovej zodpovednosti, ktorá tvrdí, áno, síce konsolidujete, ale konsolidujete neudržateľným spôsobom, konsolidujete najmä tým, že prijímate jednorazové dočasné opatrenia.
Mimochodom, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť podiel tých jednorazových opatrení v roku budúcom odhaduje na takmer 90 %. Vláda ide znižovať deficit o 1,8 % HDP, ale 1,6 % HDP podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bude dosiahnutých dočasnými jednorazovými neopakovateľnými opatreniami.
No a teraz k tej pointe. Toto všetko som si uvedomil, keď som si prečítal túto správu Inštitútu finančnej politiky, ktorú nespochybňujem. Ale spochybňujem korektnosť toho vyčíslenia roka 2011, ktorý sa zrazu tu mení. Čiže Európskej komisii tvrdíme, že v roku 2011 bolo 3,2 % HDP konsolidačné úsilie, aby sme dosiahli ten priemer 1 %, ale už teraz pro domo začneme tvrdiť, že to bolo len 2,7 %. To, čo ale výrazne spochybňujem, je spôsob, akým to interpretuje účelovo. A mätie verejnosť pán minister a jeho ľudia tým, že zmiešava tieto dva pojmy. No a stále toto všetko som si uvedomil po tom štvrtku, v piatok, keď som si prečítal túto analýzu, keď som si vlastne uvedomil, ako to tu pán minister tiež interpretoval.
No ale celkom sa mi rozsvietilo až tento týždeň, keď som zachytil, a to som zachytil v médiách, vyjadrenie premiéra Fica, ktorý povedal, a teraz ho odcitujem, na tlačovke po tom sneme povedal: „V nasledujúcich rokoch bude vláda strany SMER – SD venovať podstatne viac pozornosti sociálnemu štandardu, teda legitímnemu záujmu ľudí mať sa lepšie ako legitímnemu záujmu vlády za každú cenu pokračovať, škrtiť, robiť poriadok vo verejných financiách.“ Teraz je tá kľúčová veta: „My už sme si poriadok vo verejných financiách urobili. A vieme to zagarantovať aj tým, že v roku 2013 bude deficit pod 3 %.“ Vtedy som si uvedomil, ejha, premiér je asi naozaj presvedčený, že domáca úloha je hotová, že už je poriadok vo verejných financiách, už môžeme začať rozdávať. Tak som sa pozrel na tú pasáž, kde o tom hovorí na sneme, lebo toto bolo z tlačovky. A teraz vám prečítam tú pasáž, kde o tom hovorí na sneme, z čoho som usúdil, že je evidentné, že pán minister tak zmiatol všetkých vrátane premiéra, že premiér si neuvedomuje rozdiel medzi veľkosťou konsolidačných opatrení a konsolidačným úsilím. A on si fakt myslí, že už je domáca úloha splnená. Počúvajte dobre, pán premiér povedal: „Dovoľte dôrazne odmietnuť úplne nelogické tvrdenie, že SMER už nechce v roku 2014 robiť poriadok vo verejných financiách. Vraj si berieme nejaké prázdniny konsolidačné, možno nejakú prestávku. Tak ako dosiahneme rozpočtové ciele v roku 2013, dosiahneme ich aj v roku 2014. Rovnako striktne odmietam vyjadrenia, že po akejsi prestávke v konsolidácii v roku 2014 budeme musieť v roku 2015 prijímať reštriktívne opatrenia, škrtať v sociálnej oblasti a uťahovať opasky. Pripomínam autorom týchto hlúpostí, že voľby do Národnej rady sú najneskôr v marci 2016 a žiadna logika vám neumožňuje poľaviť v strede vládnutia v šetrení, aby potom bezprostredne pred voľbami vláda prijímala politické rozhodnutia v podobe zvyšovania daní alebo škrtov v sociálnej sfére. Ak som v úvode môjho prejavu hovoril o dvoch legitímnych a rovnocenných záujmoch, na jednej strane záujmoch vlády pokračovať v konsolidácii, ale na druhej strane záujmoch ľudí nemať sa horšie, ale lepšie, verejne oznamujem, že v roku 2014 dáme väčší dôraz na plnenie legitímneho záujmu ľudí na zlepšení sociálneho štandardu. Dva roky sme sa bili, aby sa kríza neprehlbovala, teraz sa budeme dva roky biť, aby sa odstraňovali dôsledky tejto krízy, ide najmä o nezamestnanosť a nízke odmeňovanie ľudí.“
Z toho citátu je evidentné, že pán premiér si nemyslí, že rok 2014 je prestávkou v konsolidácii. Ale nemyslieť si to môže len vtedy, ak nerozlišuje medzi konsolidačným úsilím a konsolidačnými opatreniami, pretože, áno, konsolidačné opatrenia budú 1,8 %, ale konsolidačné úsilie je mínusové, 0,2 %, mínusové konsolidačné opatrenia znamenajú prestávku v konsolidácii, pretože, neviem, či pán premiér vie, ale pán minister určite vie, že kľúčový ukazovateľ, kľúčový záväzok, aj z hľadiska EÚ, je štrukturálny deficit vo výške 0,5 % HDP v roku 2017, teda strednodobý rozpočtový cieľ. Štrukturálny deficit je konsolidačné úsilie, je rozdiel v štrukturálnych deficitoch. Čiže to, aké sú opatrenia jednorazové, z tohto pohľadu absolútne nič nerieši. A celá správa Rady rozpočtovej zodpovednosti je práve o tomto. Pán premiér doslova explicitne tvrdí, v tom citáte to je: „A čo si myslíte, že sme sprostí, že by sme nekonsolidovali v strede volebného obdobia a potom by sme museli konsolidovať tesne pred voľbami?“ Však toto tvrdí. No ale to tak je.
Teda aby som bol úplne jasný, lebo pán premiér v tomto svojom prejave vlastne tvrdil tri veci. Tvrdil, poriadok je urobený, konsolidovať už nebudeme. Zároveň tvrdil, budeme dvíhať platy a životnú úroveň, cez verejné výdavky. A zároveň tvrdil, že sa stále hlási k plneniu záväzkov aj z hľadiska európskych cieľov, aj z hľadiska záväzku ozdravovania verejných financií. No len ak si myslí, že tieto tri veci v dnešnej situácii sa dajú robiť naraz, tak si to môže myslieť len vtedy, ak nechápe rozdiel medzi konsolidačným úsilím a veľkosťou konsolidačných opatrení.
A mohol by som tu citovať aj vyjadrenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. A dovoľte, odcitujem dve z nich. V čom je ten rozdiel? Rada to dokonca aj kvantifikovala. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom stanovisku k rozpočtu hovorí: „Schválený rozpočet na rok 2013 predpokladal potrebu opatrení vo výške 3 % HDP. Za predpokladu, že by išlo o trvalé opatrenia, v roku 2014 sa mohol dosiahnuť pôvodný deficit na úrovni 2,4 % HDP bez potreby prijímania ďalších opatrení. Aktuálny návrh rozpočtu predpokladá deficit horší o 0,4 %, avšak potreba opatrení narástla až o 2,1 % HDP,“ čiže, ešte raz, zrozumiteľnejšie, ak by tie opatrenia už v roku 2013, v ktorom sme teraz, nemali väčšinovo dočasný charakter, ale mali by trvalý charakter, tak potom by deficit v roku 2014 bez akýchkoľvek ďalších opatrení už dosiahol 2,4 %, pričom vláda predpokladala v rozpočte 2,83 %, teraz predpokladá 2,6 %, ale v rozpočte, ktorý máme na stoloch, predpokladá 2,84 % a zároveň bolo potrebné, aby ešte sme prijali opatrenia za 2,1 %, čiže vládny návrh ho predpokladá o 0,4 % horší a ešte sa muselo prijať o 2,1 % HDP viac opatrení, ako by bolo, keby urobili tie opatrenia v roku 2013 nie dočasné, ale keby ich urobili trvalé. Na tom vidno aký zásadný rozdiel je v tom, či robíte trvalé opatrenia alebo či robíte jednorazové opatrenia. O rozpočte na rok 2014 v tejto súvislosti Rada rozpočtovej zodpovednosti uvádza: „Na dosiahnutie stanovených cieľov roka 2014 musela vláda prijať opatrenia vo výške 1,8 % HDP, za predpokladu, že by boli trvalého charakteru, v ďalších dvoch rokoch by bolo potrebné prijať opatrenia už len vo výške 0,6 % HDP.“ No len oni trvalého charakteru nie sú. Z tých 1,8 % HDP pre budúci rok je až 90 %, presne 89 % objemu zase dočasných a jednorazových. Čiže zase tá potreba v ďalších rokoch prijímať zase veľký objem opatrení je z toho celkom evidentná. A tvrdí to rada, priznáva to aj ministerstvo, len pán premiér to nevidí.
Takže ja som si, priznám sa, doteraz myslel, že premiér to vie, že proste to vie. Ale tak, čo, idú prezidentské voľby. S hrôzou som zistil, keď som si vypočul, to som na videu videl, vyjadrenia pána premiéra, ktoré sú tak jednoznačné, že on je zrejme zmätený. A ja si to myslím. A myslím si, že je zmätený aj preto, že pán minister tak efektívne miatol verejnosť zmiešavaním týchto pojmov, že zmiatol aj chudáka vlastného premiéra. Pán minister, takéto veci, to sa nerobí. Tak to je asi toľko, ďakujem pekne. (Potlesk.)

Chcem sa poďakovať kolegovi Mihálovi za veľmi dobrý prehľad toho, ako sa zhoršuje podnikateľské prostredie, špeciálne pre malých a stredných podnikateľov. A veľmi s ním súhlasím v tom, že to bude mať negatívne dôsledky, bude to mať významné negatívne dôsledky. Tak ako sme upozorňovali pri rušení rovnej dane a zvyšovaní priamych daní, že ten pozitívny efekt sa nedostaví a že, naopak, negatívne efekty prídu, tak som presvedčený, že to bude aj tu. Zníženie tej dane z príjmov právnických osôb o jedno percento to v žiadnom prípade nevykompenzuje. A špeciálne to dopadne na malých a stredných podnikateľov.
Mne tie daňové licencie alebo, presnejšie povedané, zdanenie straty pripadajú veľmi absurdné aj v tom, poviem to na analogickom príklade, ako keby policajti nevedeli merať rýchlosť vodičov v obci a mali by pocit, že väčšina vodičov jazdí príliš rýchlo, tak by si povedali, že každý bude platiť pokutu za rýchlu jazdu v obci, pretože ak teda niektorí podnikatelia, eseročky, akciovky neplatia dane a mali by ich platiť, teda špekulujú, tak je to povinnosť štátu, aby rozlíšila tých, ktorí to robia , ktorí podvádzajú, a tých, ktorí sú v strate z objektívnych dôvodov, a to často z dôvodov krokov vlády, ktoré robí a ktorými zhoršuje podnikateľské prostredie. Ale uvaliť na všetkých túto povinnosť bez rozlíšenia toho, či to špekulant je, alebo či sú tam opodstatnené dôvody na to, aby bol v strate, naviac vyvolané vládnou politikou, to mi príde naozaj podobne absurdné, ako vyberať preventívne pokuty za príliš rýchlu jazdu v obci od všetkých, lebo väčšina jazdí rýchlo. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Chcel by som poďakovať pánovi kolegovi Dzurindovi za jeho vystúpenie, pretože to ilustroval, áno, na malých príkladoch. Ale z takýchto príkladov je zložený celý veľký celok. A by sa dalo určite nájsť takýchto malých príkladov veľmi veľa v každom rezorte a určite ešte aj ďalšie aj v rezorte zahraničných vecí.
K tomu šetreniu, lebo stále hovoríme o šetrení, treba ešte dodať jednu vec. Dnes šetriť musíme a museli sme šetriť aj v roku 2011, aj v roku 2012 najmä preto, že počas posledných dvoch rokov prvej Ficovej vlády táto vláda rozdávala, ako keby žiadna kríza nebola. Pripomeniem vám, že sme mali najvyšší rast verejných výdavkov v rokoch krízy 2008 – 2009 spomedzi všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky napriek tomu, že sme nemuseli vôbec zachraňovať banky, oproti iným krajinám, ktoré to museli robiť. A aj tak mali nižší nárast výdavkov. Teda táto politika nezodpovedná, populistická politika viedla k tomu, že dnes, áno, aj vaša vláda musí šetriť viac.
A ešte k tým číslam, ktoré pán kolega Dzurinda na začiatku spomínal, tomu konsolidačnému úsiliu, ktoré je mínusové v tomto roku. Áno, je pravda, že sú rôzne čísla, pán minister Kažimír včera vo svojom vystúpení povedal, že no ak sú tri rôzne čísla na jednu vec, tak je to problém. To je síce pravda, len ak sú všetky tie tri čísla negatívne, ak sú mínus 0,2, mínus 0,5, mínus 0,8, tak je jasné, že tu je problém. Samozrejme, rôznymi metódami sa môžete dopracovať k rôznej kvantifikácii toho problému. Ale fakt, že vláda nekonsoliduje, že je mínusové konsolidačné úsilie, a teda rastie štrukturálny deficit, a teda vláda zhoršuje udržateľnosť verejných financií, to je neoddiskutovateľný fakt, ktorý hovorí akákoľvek kvantifikácia. A to, že vláda nešetrí, ale míňa viac, ukazujú aj čísla Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Ďakujem pekne za všetky reakcie. Pani poslankyňa Hufková, o daňovej správe, ale aj o tom, ako fungovala predtým, ale aj ako funguje teraz od polovice roka 2012, sa kľudne môžme pobaviť, ale vo faktickej otázke na to priestor nie je.
Pánovi poslancovi Kamenickému chcem odpovedať. Pýtal sa, že ako, že či nie je rozpor teda v tom, keď hovorím, že škodí vláda hospodárskemu rastu a zároveň máme pomerne vysoký. No nie, pretože si myslím, že ak by neškodila vláda hospodárskemu rastu, mali by sme ho ešte vyšší. Budete to vidieť veľmi ľahko, sledujte Estónsko. Slovensko je s Estónskom najúspešnejšou krajinou z hľadiska konvergencie, z hľadiska ekonomického rastu od pádu komunizmu. Estónsku robí ale omnoho rozumnejšiu politiku. Obávam sa, že tu bude divergencia medzi Estónskom a Slovenskom aj z hľadiska ekonomického rastu, aj z hľadiska rastu životnej úrovne. Takže nie je tam rozpor, myslím si, že tam rozpor nie je. A to, že ste skonštatovali, že sme mali aj my jednorazové opatrenia, veď áno, veď to som aj povedal, mali sme. Ale saldo našich jednorazových opatrení v roku 2011 bolo mínusové, - 0,2, pretože nám započítali tú fintu za 600 či koľko miliónov eur za železnice a Cargo, za nemocnice a Cargo, ktorú ste vy urobili ešte v roku 2008/'9. Čiže áno, mali sme jednorazové, ale tie jednorazové sú odpočítané v konsolidačnom úsilí. Čiže to konsolidačné úsilie, ktoré som porovnával, tam už sú odpočítané jednorazové.
A, pán poslanec Duchoň, hovoríte, že v pomere k HDP je to inak. No veď áno, ja som povedal, že oveľa korektnejšie je porovnávať to v pomere k verejným výdavkom. Ale dobre, ak chcete, môžme to porovnávať k HDP. Áno, potom vám vyjde, že na tú bezpečnosť je to už porovnateľnejšie. Lenže vyjde vám ešte väčšia disproporcia pri vzdelaní, životnom prostredí a v ďalších oblastiach, tam, kde sme nízko. Pretože aj preto hovorím, že je korektnejšie porovnať to z celkových výdavkov a nič na tých záveroch, či to porovnávate z jedného, alebo z druhého, že disproporcie sa dokonca ešte zväčšujú podľa vašich materiálov, to nič nemení.