Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, prihlásil som sa k týmto dvom bodom za klub SDKÚ - DS, pretože ide o celkom určite veľmi dôležité dokumenty, dôležité informácie, ktoré sa týkajú aj toho, čo nás čaká, ale samozrejme, aj toho, čo bolo, ako sa vyvíjali verejné financie v minulosti, v minulom roku, aký rozpočet schválila ešte bývalá vláda, či sa dá dodržať, alebo sa nedá dodržať. A teda ak tomu dobre rozumiem, rozprava k obidvom týmto bodom. Hneď na začiatku chcem pánovi ministrovi poďakovať za vecný a korektný tón, akým uviedol tieto materiály, aj keď sa neviem zbaviť dojmu, či to nebolo možno aj preto, že tu nie sú žiadne kamery, žiadni novinári, pretože keď o jednom z týchto dokumentov rokovala vláda, myslím, že to bolo predposledný júlový deň, tak po rokovaní o tomto materiáli pán premiér pred kamerami trhal štátny rozpočet, ktorý označil za zdrap papiera a veľmi dramaticky bola vylíčená situácia z hľadiska katastrofálneho stavu verejných financií, za ktorý môže, samozrejme, minulá vláda, ktorá pripravila taký zlý rozpočet, aký pripravila. Čiže dnes zrejme nie je dôvod takto to líčiť, kamery tu nie sú, môžeme sa rozprávať korektne, vecne, čo vítam. Najskôr chcem povedať, že pôvodne som chcel pri týchto témach hovoriť širšie, pretože chýba mi, ide o vážne témy, celkom určite ide o vážne témy, celkom určite situácia nie je jednoduchá a určite ani rozpočet na tento rok pripravený minulou vládou nebol bezchybný. Nakoniec, rozpočet je vždy prognózou a vždy ten skutočný vývoj, zdôrazňujem, vždy je iný, v niektorých položkách plusový, v niektorých mínusový, ako je tá prognóza. Takže tá situácia naozaj obtiažna celkom určite je, je potrebné prijímať aj ďalšie dodatočné opatrenia. Chcel som ale hovoriť širšie aj preto a nielen o samotnom rozpočte o týchto dvoch dokumentoch, ale vôbec o ekonomickej politike vlády, o tom, akým smerom sa v hospodárskej politike vláda vydala. Neviem, či to má zmysel dnes tu na tomto mieste, možno sa potom budeme viac a hlbšie baviť pri diskusii o štátnom rozpočte. Možno by bolo dobré pouvažovať o tom, na čo si možno pamätníci budú pamätať, že kedysi existoval pravidelný bod programu parlamentu rozprava, všeobecná rozprava o aktuálnych otázkach, kde sa takéto veci preberali, ale napriek tomu chcem povedať, že situácia je ťažká, zložitá. Samozrejme, nielen u nás. Je zložitá všade. Teraz som mal obed s jedným českým bankárom, ktorý mi povedal, čo by oni dali za ten ekonomický rast, aký predpokladáme na Slovensku. Pre tento rok predpokladajú recesiu už aj v Českej republike, nielen v niektorých bohatých vyspelých krajinách. Naviac tu máme ďalšie problémy starnutia populácie, krízy eurozóny a tak ďalej, a tak ďalej, nechcem to rozoberať podrobne, možno inokedy, ale to, čo je podstatné z toho všetkého, v akej situácii sa nachádza slovenská ekonomika, eurozóna, Európska únia, ale nakoniec celý vyspelý svet, je asi to, že v zásade je zhoda na tom, že potrebujeme dve veci. Potrebujeme ozdravenie verejných financií a potrebujeme reformy. A teraz keď hovorím, potrebujeme, keď používam plurál, tak nemám na mysli len Slovensko, a možno v niektorých aspektoch niektoré krajiny to potrebujú ešte viac ako my, ale mám na mysli aj Slovensko. Bez toho, aby som sa veľmi chcel vracať do minulosti, vám chcem pripomenúť, že tieto veci fungovali v minulosti, a ja verím, že by fungovali, a dúfajme, že budú fungovať aj teraz a v budúcnosti. Ani v minulosti situácia nebola ľahká. Čiže len stručne pripomeniem, že reformy, ktoré boli na Slovensku urobené, vedú k tomu, že deficit sme znížili z 12,3 percent v roku 2000 na 3,2 percent v roku 2006 a 1,8 percenta v roku 2007. Verejný dlh z 50,3 percent v roku 2000 na 30 percent v roku 2006 a 27,8 percent v roku 2007. Nezamestnanosť 19,3 percent v roku 2001 na 13,4 v roku 2006 a 9,6 v roku 2008 a poklesla aj miera chudoby. Uvedomujem si, že dnes je situácia zložitejšia aj preto, že vtedy svetová ekonomika rástla. Zároveň ale treba povedať, že to, čo platilo vtedy, platí aj teraz. Ozdravenie verejných financií, zodpovedná fiškálna politika, teda rozpočtová politika, ale aj uskutočňovanie potrebných reforiem je jedinou cestou ako zabezpečiť rasť ekonomiky, rast konkurencieschopnosti, rast zamestnanosti a rast životnej úrovne. A z tohto pohľadu, z tejto optiky, alebo touto optikou by sme sa mali pozerať aj na to, čo vláda robí, čo pripravuje, nielen v oblasti štátneho rozpočtu a verejných financií, ale aj v takých oblastiach, o akých sme tu už často diskutovali, ako je dôchodkový systém, ako je zdravotníctvo, ako je trh práce, Zákonník práce a podobne. Ako to teda vyzerá. Najskôr chcem povedať, že pozitívne hodnotím to, že vláda naďalej presadzuje prioritu znižovania deficitu verejných financií napriek tomu, že situácia, alebo každá novšia prognóza je komplikovanejšia, alebo hovorí o ťažších podmienkach, ako bola tá stará, a to treba aj oceniť, aj treba priznať, že to nebude ľahké. Treba zároveň ale povedať, že ani nie je iná možnosť. Tie pravidlá sú dnes omnoho prísnejšie, aj európske aj naše domáce, ktoré sme si schválili, ku ktorým sa o chvíľu dostanem, ale napriek tomu to oceňujem. Zároveň ale musím hovoriť aj o negatívach a tými negatívami, tie negatíva vidím hlavne dve. Po prvé. Za negatívum považujem, akým spôsobom vláda pristúpila k interpretácii stavu, v ktorom verejné financie sú, a potreby ich riešenia, o tom budem hovoriť aj konkrétnejšie, a to je najmä k obsahu tých dvoch materiálov Správy o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií a k opatrenia na konsolidáciu verejných financií a za druhý zásadný problém v oblasti verejných financií považujem to, že vláda síce znižuje deficit verejných financií, ale znižuje ho neudržateľným spôsobom. A tu mám na mysli najmä zníženie príspevkov do druhého piliera, k čomu sa dostanem tiež podrobnejšie a vysvetlím, prečo to považujem za zásadný problém. Najskôr teda, ak dovolíte, k tým marketingovým fintám, ťahom a nekorektnej interpretácii stavu verejných financií, tak ako to bolo interpretované najmä na tlačovej konferencii, myslím, že predposledný júlový deň po mimoriadnom rokovaní vlády, k tomu materiálu prvému, o ktorom rokujeme, a to je Správa o makroekonomickom vývoji. Po prvé, chcem povedať, že áno, je pravdou, že najmä niektoré daňové príjmy sa vyvíjajú horšie ako predpokladala prognóza, ako predpokladal rozpočet, pardon, a tá najnovšia prognóza, ktorú teraz vlastne, o ktorej informoval pán minister, tá je ešte horšia, ešte pesimistickejšia. Zároveň ale tvrdím, že tieto horšie daňové príjmy, minimálne tie, ktoré boli predpokladané v tom materiáli, o ktorom rokujeme, bude možné a bolo by možné kompenzovať inými pozitívnymi vplyvmi, ktoré materiál tiež uvádza, a zároveň tvrdím, že niektoré ďalšie vplyvy, ktoré ministerstvo a vláda v tomto materiáli tvrdí, že spôsobia horší vývoj verejných financií, sú umelo vymyslené, alebo účelovo presunuté na tento rok. Teda inými slovami, vláda robí to, čo nakoniec v istej miere možno robí každá vláda, že sa umelo snaží zhoršiť rozpočtové hospodárenie v tomto roku, alebo namaľovať černejšie tento rok, aby si vylepšila pozíciu pre budúci rok. Čo z politického hľadiska má najmä ten dôvod, že tento rok sa dá hodiť na hlavu a na zodpovednosť bývalej vlády, keďže v ňom vládli obidve vlády, aj keď treba povedať, že prvá vládla tri mesiace a tá druhá vlastne tri štvrťroky. A druhý dôvod je, že sa tým vlastne vytvorí priestor, lepší priestor pre rok budúci. Takže veľmi jasne musím povedať, že obsah tohto materiálu, ale aj spôsob, akým bol tento obsah interpretovaný, považujem za účelovú snahu hádzať zodpovednosť, najmä politickú zodpovednosť za prijímanie nevyhnutných nepopulárnych opatrení na bývalú vládu vo väčšej miere, v akej by to prislúchalo realite. Prečo som o tom presvedčený. Po prvé. Samotný odhad deficitu, že hrozí deficit 5,3 percenta, a nie 4,6, ako bývalá vláda naplánovala, považujem za nadsadený. Na porovnanie Medzinárodný menový fond zverejnil dva týždne pred týmto odhadom, ktorý je z konca júla tohto roka. Medzinárodný menový fond odhadoval deficit tohtoročný na 4,4 percenta, teda o 2 desatiny menej ako deficit rozpočtovaný rozpočtom, ktorý pripravovala ešte naša vláda. Po druhé. To hovorím aj z toho dôvodu, ktorý som už naznačil, že napriek horšiemu vývoju daňových príjmov, sú tam položky, ktoré sa vyvíjajú lepšie, a mnohé položky, ktoré tento materiál Správa o makroekonomickom vývoji identifikuje ako také, ktoré zhoršia deficit, sú buď niektoré dokonca vymyslené, účelovo vymyslené, o čom mimochodom svedčí ten druhý materiál, a niektoré sú účelovo presunuté na tento rok. Napríklad. Čo sa týka digitálnej dividendy a presunutia, teda vláda tvrdí, že nebudú príjmy z digitálnej dividendy v tomto roku vo výške 40 mil., ale budú až neskôr. Ale to nie je zodpovednosť minulej vlády. To je zodpovednosť tejto vlády, že presunula tento príjem do budúceho roka a že ho nechce zinkasovať a nezinkasuje v tomto roku. Samosprávy. Samosprávy mali vlani prebytok 30 mil. eur, zároveň v rozpočte na tento rok došlo pre samosprávy k vyššiemu navýšeniu príjmov, ako bolo navýšenie príjmov verejného sektora ako celku. Samosprávy s týmto rozpočtom súhlasili. Bol dosiahnutý po vzájomnej dohode s nimi, napriek tomu podľa tohto dokumentu predpokladá vláda a ministerstvo financií deficit samospráv 96 mil. eur. Čiže zhoršenie účelové 126 mil.. Aj keď uznávam, že čiastočne sa situácia samospráv zhorší tým, že nižší výber daní znamená nižší výber ich príjmov. Dve položky, ktoré považujem za doslova vymyslené, a to, že sú vymyslené, o tom, mimochodom, svedčí ten druhý materiál, Správa o opatreniach na konsolidáciu verejných financií, sa týkajú údajnej potreby vyčleniť 95 mil. na núdzové zásoby ropy, ktoré sme v rozpočte nevyčlenili, a v tom prvom materiáli vláda tvrdí, že ich bude potrebné vynaložiť. A druhá vymyslená položka je nadkontrahovanie v regionálnom operačnom programe, kde chceli pôvodne ministerstvo a vláda vyplatiť 76 mil. eur, a tieto peniaze neboli, teda pôvodne vláda Roberta Fica v tomto materiáli tvrdila, že bude na to treba vynaložiť 76 mil. eur, ktoré neboli rozpočtované v návrhu rozpočtu pripravenom ešte našou vládou. Ide o vymyslené položky, pretože faktom je a dôkazom toho, že sú vymyslené, je aj to, že v druhom materiáli Správa o opatreniach na konsolidáciu verejných financií ministerstvo a vláda tvrdia, že už to vyriešili. Že už netreba tieto peniaze. A tvrdia to isté, čo sme tvrdili my ešte v rozpočte, že núdzové zásoby ropy sa dajú riešiť v komerčnom sektore tak, ako to dnes už robí takmer každá vláda, možno s výnimkou českej v Európe, a preto sme to do rozpočtu nezahrnuli, a čo sa týka nadkontrahácie v regionálnom operačnom programe, že sa to dá vyriešiť vnútornými presunmi v rámci regionálneho operačného programu. Kde niekde je nadkontrahácia, inde je nedočerpanie. Z týchto dvoch dôvodov sme tieto položky do rozpočtu nedali a mimochodom, kto neverí, že je to tak, tak nech si prečíta rozhovory s mojím bývalým štátnym tajomníkom, alebo so mnou, ktoré sme dali médiám v priebehu augusta, teda ešte predtým, ako ministerstvo predložilo tu druhú správu do parlamentu, kde sme toto vysvetľovali. A čuduj sa svete, dnes, v tej druhej správe, v Správe o opatreniach na konsolidáciu verejných financií si vláda sama, teda ministerstvo financií a vláda, vykazuje, že rieši ten problém vysokého deficitu, príliš vysokého deficitu tým, že, a teraz budem čítať presne z tej tabuľky, že sa zabezpečia núdzové zásoby ropy mimo sektora verejných financií. Tým ide ušetriť 95 mil., a po druhé, 75,9 mil. ide vyriešiť realokáciou zdrojov na riešenie nadkontrahácie v rámci regionálneho operačného programu. Čiže neviem, či si rozumieme, ale veľmi priehľadná finta. Vláda si vymyslí nejaký problém, ktorý neexistuje, a potom obviní svojich predchodcov z toho, že ho neriešili, a potom o dva mesiace príde s tým, že v rámci toho, čo všetko tá vláda vyriešila, vyriešila aj tie dva problémy, ktoré si vymyslela, ktoré neexistovali. A dokonca, aby som vám to ilustroval aj v tom, že naozaj je to tak a že naozaj si to aj vláda prisvojila, že to vyriešila ten problém, ktorý sama vymyslela, tak došlo k veľmi krásnej situácii na rokovaní výboru pre rozpočet, rozpočtového výboru, kde pán minister nebol, lebo bol na Ecofine, myslím, neformálnom, ale zúčastnil sa jeho štátny tajomník Pellegrini, a keď sa pán poslanec Kollár pýtal, že: Pán štátny tajomník, ako je to s tými úsporami? Lebo vy tvrdíte, ministerstvo financií tvrdí, že ten balík, ktorý tu je teda vyčíslený v tom druhom materiáli, 601,2 mil. eur, tak pán minister do médií tvrdil, a pán Kollár, poslanec Kollár sa na to opýtal pána štátneho tajomníka, pán minister tvrdil, že zhruba polovičku riešite na výdavkovej stránke a zhruba polovičku na príjmovej stránke. A viete, to je vždy veľmi citlivá téma. To je to, čo aj nás, keď sme boli vo vláde, ste vy obviňovali vtedy, že nevieme šetriť, teda nevieme konsolidovať na výdavkovej stránke, len zvyšujeme príjmy zvyšovaním daní. A teraz teda hrdo hlásite, že 600 mil. je treba vyriešiť a polovičku z toho viete vyriešiť znížením výdavkov, teda úsporami. A pán Kollár sa spýtal. Čo je to tých 300 mil.? Keby mu to pán Pellegrini vedel povedať, že čo tam je. A pán Pellegrini spakruky povedal. Jasné, je to viazanie verejných výdavkov štátneho rozpočtu, potom je to realokácia, nadkontrahácie regionálneho operačného programu a po tretie, je to riešenie núdzových zásob ropy. Sčítané spolu to naozaj vychádza na celkom peknú sumu, ktorú vám poviem aj presne, ktorá je zhruba tých 50 percent tej 600-miliardovej sumy. No, len s tým rozdielom, že skutočné šetrenie je naozaj tých 120 mil., ak sa dosiahne ta úspora viazaním vo výške 120 mil., tak áno. Ale všetko navyše, teda spolu tých 170,9, áno, 170,9 mil. je efekt, ktorý sme urobili tak, že sme vymysleli problém, a potom sme ohlásili, že sme ho vyriešili. Takže musím povedať, že tento materiál v tomto zmysle považujem za nekorektný a považujem ho aj za účelový z hľadiska prehadzovania politickej zodpovednosti na bývalú vládu, aj keď uznávam, že tá situácia nie je jednoduchá, uznávam, že sú oblasti, najmä v daňových príjmoch, kde ten vývoj je horší. Vedel by som ísť po ďalších položkách. Ale len niektoré spomeniem. Nespochybňujem všetky, ktoré tam sú uvedené. Ale viaceré ďalšie viem, myslím si, spochybniť. Napríklad má byť vyšší deficit v tomto roku, pretože ministerstvo financií očakáva nárast výdavkov Fondu národného majetku o 58 mil. eur. Ak si dobre pamätáte, tak naša vláda, ešte bývalá teda, chcela aj privatizovať, aj zrušiť Fond národného majetku. A napriek tomu, že táto vláda zastavila všetky privatizácie, čím by sa logicky mali znižovať výdavky Fondu národného majetku, pretože nebude napríklad potrebovať peniaze na privatizačných poradcov, ktorí sú pomerne drahí, tak napriek tomu sa výdavky Fondu národného majetku zvyšujú. Iný príklad. Vláda tvrdí, že sa nezrealizuje predaj CO2 kvót v tomto roku a z toho titulu nebude mať príjem vo výške 27 mil. eur. Ale my sme tento predaj, samozrejme, konzultovali s bývalým vedením ministerstva životného prostredia. A to povedalo, že tento predaj sú schopní zrealizovať, a my sme im zároveň povedali, že ak ho nezrealizujú, tak potom sa budú viazať výdavky v tomto rezorte práve v tejto výške. To môže urobiť aj táto vláda. Pretože to bol záväzok ministerstva, aj keď bývalého vedenia, takýto predaj CO2 kvót uskutočniť. Taktiež zdravotníctvo a vedel by som hovoriť teda aj niektoré ďalšie položky, aj keď, opakujem, netvrdím, že všetky považujem za nekorektné, ale niektoré za nekorektné považovať, žiaľbohu, musím. Teraz, toto bolo o tej nekorektnosti, ak dovolíte. To, čo kritizujem na spôsobe, akým sa nielen ozdravujú verejné financie, ale akým sa interpretuje situácia a aj potreba ich riešenia. Druhá oblasť, ktorú som spomenul, ktorú chcem, ku ktorej sa chcem vyjadriť, sa týka neudržateľnosti takéhoto ozdravovania verejných financií. A toto sa týka najmä druhého piliera. Prijali sme v tejto snemovni ešte v minulom volebnom období ústavný zákon, veľmi silný a dobrý, ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Chcem vás upozorniť, že tento ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti hovorí a hodnotí aj dlhodobú udržateľnosť verejných financií, ktorú tu presne definuje. Čo sa chápe dlhodobou udržateľnosťou a zároveň musím skonštatovať, že opatrením, ktoré vláda urobila a nakoniec parlament urobil, že znížil príspevky do druhého piliera z 9 na 4 percentá výrazne ohrozil dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Tým, že budeme môcť minúť o 500 mil. a dokonca viac ako 500 mil. len z titulu nižších odvodov a ďalšie desiatky miliónov z titulu očakávaného odchodu ľudí z druhého piliera, takže tým, že budeme môcť, že vláda bude môcť minúť každý rok viac o 600 zhruba mil. eur, akoby minula, keby neznížila príspevky do druhého piliera, tým výrazne ohrozujeme dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Pretože míňame peniaze, ktoré by sa inak neminuli a ktoré by sa odkladali a zhodnocovali na budúce dôchodky. Kto mi neverí, nech si prečíta analýzu Európskej únie, ktorá pravidelne je vypracovávaná o dlhodobej udržateľnosti verejných financií, kde Slovensko je zaradené stále do tretej najrizikovejšej skupiny krajín z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Boli sme si vedomí tohto rizika aj v minulej vláde a pripravili sme konkrétne opatrenia, aby už v roku 2013 už v budúcom roku Slovensko, ak by boli uskutočnené všetky tie opatrenia, tak sme mali šancu dostať sa do najmenej rizikovej skupiny z hľadiska udržateľnosti verejných financií. Tie opatrenia boli najmä tri. Po prvé, znižovanie deficitu verejných financií podľa záväzného harmonogramu, v čom pokračuje aj vláda. Čiže to platí. Po druhé, to boli zmeny v prvom pilieri, tie ktoré nakoniec zrealizovala aj vláda Roberta Fica a prijal parlament. To je zmena valorizácie, to je zmena, zvýšenie miery solidarity, zmena výpočtu dôchodkového bodu a zmena dôchodkového veku podľa vzorca, čo je zase v poriadku a čo treba oceniť a čo bol vlastne zákon ešte pripravený bývalou vládou, ale ten tretí spôsob, ktorým sa mala dosiahnuť dlhodobá udržateľnosť verejných financií, bolo nie oslabovanie, ale posilnenie druhého piliera. Nie posilnenie tým, že by sme boli chceli pridávať tie percentá odvodov, ale tým, že by sa zmenili pravidlá, ktoré by posilnili zhodnocovanie prostriedkov v tomto pilieri. Tým, že došlo k zásadnému zníženiu príspevkov do druhého piliera, sa vlastne jeden zo zásadných nosných princípov obnovenia dlhodobej udržateľnosti verejných financií nabúral. Celkom jednoznačne a na to naozaj stačí sedliacka logika, ak dnes každoročne minieme o 600 mil. eur viac, ak minieme o 600 mil. viac, ktoré by sa inak odkladali na budúce dôchodky budúcich dôchodcov a ešte aj zhodnocovali, tak je zjavné, že sa to v budúcnosti musí prejaviť negatívne.
O to viac, že Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti hovorí, že dlhodobá udržateľnosť sa má analyzovať a skúmať aj z hľadiska demografických prognóz a demografického vývoja najbližších 50 rokov. A čo sa týka najbližších 50 rokov, tak demografické prognózy Slovenska hovoria, že kým v roku 2000 pripadalo na 2 ľudí v dôchodkovom veku 6 ľudí v práceschopnom veku, pardon, na jedného človeka v dôchodkovom veku 6 ľudí v práceschopnom veku, v roku 2050 to budú len dvaja ľudia v práceschopnom veku na jedného človeka v dôchodkovom veku. Slovensko zažije v najbližších desaťročiach jedno z najrýchlejších starnutí obyvateľstva a v takejto situácii zníženie príspevkov do druhého piliera z 9 na 4 percentá znamená, že si síce pomôžeme krátkodobo z hľadiska zníženia deficitu teraz, z hľadiska splnenia cieľa poklesu deficitu pod 3 percentá v roku 2013, ale vyrábame veľký, veľký problém. Som presvedčený, že ak si bude vlastne ústavným zákonom zriadená Rada pre rozpočtovú zodpovednosť plniť svoje ústavným zákonom stanovené funkcie, tak už v Správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ktorej by sme sa mali podľa tohto zákona dočkať k 30. aprílu budúceho roka, sa o tom dočítame nielen vo verbálnej rovine ale aj kvantifikovane.
Takže z toho pohľadu je síce chvályhodná snaha vlády znížiť deficit a splniť cieľ pod 3 percentá v roku 2013, ale spôsob, akým to robí, najmä neudržateľný spôsob z hľadiska dlhodobejšieho, ale aj isté, nazvime to marketingové finty a nekorektná interpretácia reality, tie jednoducho pozitívne vnímať nemôžem. No a druhý dôvod, druhá skupina dôvodov, pre ktoré si myslím, že tá situácia nebude jednoduchá, a že, pre ktoré hodnotím negatívne, ale teraz nebudem hovoriť o týchto dvoch konkrétnych dokumentoch, ale skôr o celkovej ekonomickej politike, ale veľmi to spolu súvisí, pretože úspešní ekonomicky môžeme byť vtedy, keď budeme aj ozdravovať verejné financie, ale opakujem, udržateľným spôsobom, a zároveň aj robiť potrebné reformy, ktoré zvýšia našu konkurencieschopnosť, ktoré zvýšia ekonomický rast a rast zamestnanosti. A tu je druhý zásadný problém. Budeme mať problém aj so znižovaním deficitu verejných financií preto, že sa nerobia potrebné zmeny, alebo sa v niektorých oblastiach robí opak toho, čo by sa robiť malo.
Spomínal som už druhý pilier, rovnako možno spomenúť zdravotníctvo, je celkom evidentné, že najmä z pohľadu verejných financií zdravotníctvo je a vždy bude v každej krajine jedným z najrizikovejších rezortov z logických dôvodov. Ľudia chcú žiť dlhšie, chcú byť zdravší, zároveň nové liečebné postupy, nové lieky, nové postupy liečebné sa neustále vyvíjajú a sú neustále efektívnejšie, ale aj drahšie, a teda dopyt po zdravotnej starostlivosti je obrovský a je omnoho väčší, ako sú dostupné zdroje. Preto je kľúčové, aby systém zdravotníctva bol taký, aby v ňom panovali prísne pravidlá, ekonómovia tomu hovoria tvrdé rozpočtové obmedzenia a čo najväčšia miera súťaže, pretože súťaž a konkurencia v jasne stanovených podmienkach tvrdého rozpočtového obmedzenia sú najefektívnejším spôsobom, ako znižovať náklady, ako ten obrovský dopyt po zdravotníctve, po peniazoch do zdravotníctva, aj verejných aj súkromných, držať na uzde.
Tu zároveň ale platí, že vláda robí opak. Namiesto stanovenia jasných pravidiel a tvrdého rozpočtového obmedzenia nebude transformácia nemocníc, netransformované nemocnice znamenajú mäkšie rozpočtové obmedzenia, mäkšie podmienky, menší tlak a efektívnosť na úspory. A namiesto konkurencie v systéme aj konkurencie zdravotných poisťovní, sa vláda chystá vlastne monopolizovať systém do jednej verejnej zdravotnej poisťovne. Vymožiteľnosť práva, jedna z najväčších slabín našej konkurencieschopnosti nášho ekonomického rastu. Po krokoch, ktoré boli nastúpené, vnímam dnešnú situáciu ako minimálne stagnáciu. Trh práce, hodiny, dni sa tu diskutovalo o nakoniec, žiaľbohu, schválenom Zákonníku práce, ktorý zhoršuje pružnosť trhu práce a ktorý zhoršuje podmienky pre našu konkurencieschopnosť, pre viac práce na Slovensku a pre vyšší ekonomický rast. O daniach sa bude diskutovať zrejme o mesiac, taktiež je to krok, ktorý je krok zlým smerom. Mimochodom, pán minister teraz povedal, že v tej najnovšej prognóze sa znížila báza pre daň z príjmov právnických osôb, ak sa nemýlim, o 90 - 91 mil. eur. To sa znížila ešte predtým, ako sme zrušili rovnú daň. Rušiť niečo, čo funguje, čo evidentne funguje, a dajú sa na to poskytnúť dôkazy, fakty, čísla, napríklad porovnanie rastu daňových príjmov po zavedení rovnej dane u nás, v krajinách, ktoré nezaviedli rovnú daň, rušiť niečo, čo funguje, z neviemakých dôvodov, politických, ideologických, nepovažujem za rozumné, ale bez ohľadu na to, či veríme v taký, alebo onaký systém zdanenia, miery progresivity zdanenia, myslím si, že medzi ekonómami je zásadná zhoda, že zrušenie rovnej dane našu konkurencieschopnosť nezlepší, ale zhorší. Že zhoršenie našej konkurencieschopnosti znamená väčšie daňové úniky, nižšie daňové príjmy, väčší tlak na verejné financie, nižší ekonomický rast, nižší rast zamestnanosti a nižší rast životnej úrovne.
Takže dovoľte mi, aby som uzavrel moje vystúpenie tým, že tieto správy považujem do značnej miery, ako som povedal, aj za účelové a nekorektné a za politicky účelové, zároveň oceňujem snahu znížiť deficit verejných financií, dodržať záväzné ukazovatele znižovania deficitu, zároveň ale poukazujem na to, že sa tak deje spôsobom, ktorý je neudržateľný, ktorý pomáha teraz krátkodobo v najbližších rokoch, ale spôsobí obrovské problémy v dlhodobejšej budúcnosti, a preto za tieto správy nebudem ani ja, ani moji kolegovia z poslaneckého klubu SDKÚ-DS hlasovať.
Ďakujem pekne.