Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

22.5.2013 o 15:59 hod.

Doc. RNDr. DrSc.

Jozef Mikloško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 22.5.2013 15:59 - 16:15 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán minister, som vďačný kolegovi Hrnčiarovi, ktorý mi povedal, ako sa môžem stať prvým. Spravil som to. A fakt, že mal pravdu. Som ti dlžný voľačo.
Ja nebudem dlho samozrejme, sedem minút a koniec. Budem sa viac venovať problematike vysokých škôl. Som dvadsať rokov prednášal na vysokých školách informatiku, matiku. Dvadsaťsedem rokov som bol na UTK SAV, kde som sa profesionálne venoval vedeckej práci. Myslím, že o tej vede sa mi zdá, že tam nie je toho veľa. Trocha to súvisí aj s tým a to je môj poznatok spred dvadsatich rokov, že skutočne veda na vysokých školách a veda v slovenskej akadémii, najmä v prírodných vedách, v ktorých som ja bol sám, v podstate sa málo dala porovnávať. Myslím, že doteraz je to tak, predsa  akademici sa tomu venovali na plný úväzok, 24 hodín denne som rozmýšľal o tých matematických problémoch. V škole samozrejme máte veľa problémov, ste pedagogicky zaťažený, organizačne. Vtedy bolo veľa papierovania, teraz je ho snáď možná ešte viacej.
Čiže nečudujem sa, že po ´89-om sa mnohí snažili o likvidáciu SAV, doslova, že necháme americký model, nech sa veda robí iba na vysokých školách. V Amerike je to tak, ale u nás to nemalo tradíciu, ani korene. Samozrejme sa to vytratilo, ale tá tendencia je tu stále. Chápem, že tá správa sa netýka vedy ako takej, skôr vysokých škôl. Ale veda a vysoké školy a prednášanie veľmi úzko súvisia.
Voľakedy na našom ústave UTK bolo 600 ľudí, predstavte si 600 ľudí na akadémii, to bol najväčší ústav. Ja sám som bol vedúci kolektívu asi zo päť rokov, 50 matematikov, to bol najväčší kolektív vtedy v Československu. Dnes je 50, 60 ľudí na tom ústave, všetko sa to rozutekalo do sveta. Mali sme medzinárodné bázové laboratórium, kde bolo za päť rokov 262 ľudí z 12-ch socialistických krajín, vtedy na dlhodobé pobyty, na pár mesiacov. Po revolúcii sa to tiež rozsypalo, viac sa na to peňazí nedalo a vlastne to skončilo. Škoda, bol to po Dubne druhý ústav, ktorý takto fungoval na medzinárodnej veľmi dobrej úrovni.
Smutné bolo aj to, že to bolo aj v "sajuze" tak. Mnohokrát som navštevoval ruské vedecké inštitúcie, kde bolo naozaj veľa špičkových vedcov, a po revolúcii, vlastne nebyť Sorosa, ktorý každému vedcovi dal štipendium 100 dolárov, aby prežil tie ťažké roky, tak možno by sa sovietska a ruská veda úplne rozsypala. Nemyslím, že to Soros urobil len ako dobrý skutok.
Túto správu pokladám za dobrý začiatok diskusie, aj oceňujem to, že je to v Národnej rade prvýkrát. To, že to má byť aj diskusiou na verejnosti, je tiež dobrá myšlienka. Možno, že to mohlo byť predtým a že my sme sa mohli k tomu pripojiť, keď  podnetov by sme viac nasali z verejnosti.
Neviem, ako si to predstavuje pán minister a ďalší, ako to bude prebiehať vo verejnosti. Či na facebooku, alebo na blogoch, alebo nejaká konferencia bude, alebo semináre, alebo dá sa adresa, kde možno písať pripomienky a tak ďalej. Dôležité je,  aby ľudia, učitelia sa do toho zapojili, aj vedci, aj vysokoškoláci, a určite z toho môže byť pekná správa.
Samozrejme, neočakával som, že by táto správa mala zaručené financovanie do roku 2016 alebo 2020. Nezazlievam jej to, žiadna vláda nemohla sľúbiť, najmä už keď vtedy možno nebude. Ale aj tak je to koncepčná správa, kde sa hovorí o súčasnom stave a prípadne krátkej budúcnosti.
Problematika školstva je komplexná problematika. Je u nás silne zanedbaná. Vlastne podpísali sa na tom, myslím, že všetci ministri od roku ´89. Neviem, či ich nebolo dvadsať. Pán minister, koľko ich bolo? Veľa ich bolo. Osemnásť ich bolo, dobre, že to si zapamätám. Ale aj celková mentalita spoločnosti, ktorá si vyžaduje metódu rýchlych riešení.
Einstein raz povedal, že preto radi ľudia rúbu drevo, lebo vidia hneď výsledok. Ale vo vede, v školstve, vo vzdelaní je to beh na dlhé trate. Veľmi dlho trvá, kým ten výsledok je vidieť, ale ten, kto do tohto investuje, ten naozaj zabezpečuje budúcnosť svojmu štátu, národu. A teda máloktorí ľudia, keď najmä je kríza, takto rozmýšľajú. Každý si myslí na zajtra, na najbližšie voľby a nie perspektívne na dlho.
Veda a vzdelanie si vyžaduje trpezlivú, dlhú prácu v tichosti, mimo médií, ale napriek tomu môžte po mnohých rokoch práce, tvrdej práce objaviť bicykel, to, čo ste objavili, už dávno všetci poznajú. Ja som to už raz tu povedal, našu biedu smerom na učiteľstvo, ale to sa týka skôr stredných škôl. V dávnej minulosti sa učitelia triasli pred ideológiou, aby niečo nepovedali zlé pred žiakmi, keď museli presvedčovať do JRD, spisovať psov, keď presvedčovali ľudí, aby nechodili na náboženstvo a tak ďalej. Boli určitým spôsobom slúžkou  okresných výborov. Do dnešného dňa ešte tento komplex, v mojej rodine šesť generácií dozadu všetci boli učitelia, ja ho tiež poznám veľmi dobre.
K strednému školstvu iba krátko. Je tam, kde šetriť. Skutočne sú malé triedy, možno ich aj zlučovať, aj spájať. Aj triedy, aj školy. Je to nepopulárne, ale dá sa to. Skutočne deti sa nerodia, to je myslím naša celonárodná vina.Teda tých detí bude stále menej. Pokiaľ neprídeme s nejakými husákovskými námetmi, že sa budú zase deti rodiť tak, jako voľakedy, pamätáte sa. Za minulých čias, keď ten trend bol, naraz prudko narástol, lebo sa teda viac podporila rodina.
Učňovky sú veľmi zanedbané, málo je študentov. Nikto nemá o to záujem, ani študovať, hoci remeslo je zlaté dno. Škoda, všetko sa hrnie na gymnáziá, ale z gymnázia s diplomom prakticky ste nič. Ako šikovný remeselník môžete mať naozaj zlatú baňu. Na to mám veľa príkladov.
Gymnáziá, vstup na ne treba ohraničiť nejakou fixnou známkou, ľudia, ktorí sa nechcú učiť a nevedia učiť, nepatria tam. Mala by to byť skôr elita. Ale sú talenty, ktoré by mali jasne dokázať svoj talent literárny, maliarsky, hudobný a neviem aký. Nejaké výnimky by mohli podľa mňa existovať.
Centrá voľného času, je o tom veľa, veľa ľudí o tom hovorilo, bude hovoriť. Fakt, že treba v tom urobiť poriadok, aj tam sa dá ušetriť, ale nesmie to byť likvidačné. Listov od občanov a tých článkov v médiách je veľa.
Mne sa zdá financovanie na žiaka spravodlivejšie, lebo keď to závisí od nejakého primátora alebo VÚC-ky alebo neviem koho, môže tam za tým byť korupcia, straníckosť, politika a tak ďalej. Financovanie na žiaka je jasné. Ľudia platia dane.  Pokiaľ cirkev alebo súkromná škola supluje štát, teda pokiaľ cirkevná škola, štátna škola alebo súkromná škola supluje štát, potiaľ by ten žiak mal dostať rovnako.
K druhej časti, k vysokým školám. Ja si myslím, že 36 vysokých škôl u nás je aj veľa, aj málo. Podľa štatistík, ktoré sú dané, nie je to až tak veľa, mnohé štáty majú omnoho viac škôl. Je to zase príliš veľa, keď povieme, že nemáme na to odborníkov, nemáme garantov, nemáme ľudí, ktorí by to kvalitne učili. V minulosti sa školy tvorili aj politicky. Dobrý príklad bola Trnava. Bol som tam tri roky prorektorom, keď naraz na, skoro na tej istej ulici vznikla ďalšia vysoká škola, Cyril a Metod, a Trnavská univerzita konkurentne. Aj do dnešného dňa majú duplicitné zábery. A bolo okolo toho veľa diskusií, politických. Mám ešte dnes list, minule som ho našiel na povale, ako ministerka Slavkovská napísala mne, že vznik Cyrila a Metoda neohrozuje Trnavskú univerzitu. Potom sa všetko ukľudnilo, ale bola to samozrejme jasná duplicita.
Základným problémom školstva sú financie, aj keď včera premiér Fico na eurovýbore povedal, že tento rok nevieme minúť, neviem presne, pár miliárd eur z eurofondov, a najmä veda, výskum a vzdelanie zaostáva. Iste to je dlhodobý proces, tie sumy sa dlho pripravujú. Bol som prekvapený, akadémia, ktorá často plače, že nemá, tak iste by mohla podať eurofondy, aj keď mnohých odradzuje veľká administratívna náročnosť.
Ja som bol ešte v sedemdesiatom šiestom ako mladý ucháň pozvaný na pár mesiacov do Ameriky a vtedy som videl, čo to je veda, vtedy som videl, čo to je vysoké školstvo. Ameriku nemám moc rád, ale to, čo som tam videl, ako tá Amerika dá to tých talentov, ako ich poskupuje, aká atmosféra tam vládne. Ako profesor Kung vždy ráno došiel do roboty, mal v sáčku tri obložené chleby, jeden na ráno, druhý na obed, tretí na večer, a za päť minút dvanásť sme posledný autobus stihli domov. To je zanietenie, to je veda, tak sa robí niečo špičkové. Nechcem to veľmi obhajovať, ale pokiaľ nemáte vášeň k svojej práci a nerobíte to naplno, tak málokedy niečo dosiahnete.
Potom som bol dva roky celkove na univerzite v Mníchove, ako vedecký pracovník Alexandra von Humboldt, štipendista. Tiež chcem povedať, že študenti tam vedia, že vedieť je lepšie, ako nevedieť, že sa im to v škole oplatí, keď vedia. Sršali za tým, aby sa dozvedeli niečo nové. Keď došla nejaká osobnosť, bola taká plná sála, že sa tam nedalo dostať. Tu keď máte prednášku na nejakej univerzite, keď tam nejaký asistent vám naženie pár ľudí, tak ste veľmi rád. Proste nie je záujem o nové poznatky. Ľudia si myslia, že je tu internet, všetko sa dozvedia. Je to pravda, aj to nie je pravda.
Skúšanie. V Mníchove, keď sa skúšalo, to boli nervy, to bolo ťažké. Ústne, ešte raz, druhýkrát, desiatykrát. U nás sú testy, niektoré univerzity dajú každý deň ten istý test. Nechcem o tom viac hovoriť, ale skúšanie je naozaj, sú to masy ľudí. Ustne prakticky skúšanie neexistuje. Ja často mládeži hovorím, že ak chcete byť priemerom, trojkári a všetko chcete metódou najmenšieho odporu, tak Európa môže s takými ľuďmi dláždiť svoje autostrády a nedosiahnete nič. Proste priemer. Potrebujeme špičky a potrebujeme, aby ste pracovali tvrdo, pot, krv, slzy. K talentu patrí sa aj schopnosť presadiť. Nielen brečať a hľadať pomoc stále tam a tam a tam, ale sám sa presadiť.
Máme 306 študijných odborov, som tam čítal, je to trocha veľa, na každý deň jeden. Tých garantov, neviem, či toľko máme. Myslím, že teraz bude, že maximálne tri pracovné zmluvy, a máme maximálne neviem koľko garantov. Ale medzi tými garantami je to zvláštne. Proste dneska docent, zajtra profesor, bez nejakých veľkých požiadaviek. Ja to môžem úprimne povedať, občas sa mihnem cez takéto nominácie. Ste garantom a už máte pár prác, alebo jednu, aj to som minule videl. Niektorý šéf a garant detašovaného pracoviska mal jednu svoju samostatnú prácu, aj keď to bolo v jednom odbore, on mal z druhého. To už nechcem tu o tom hovoriť.
Zaujímavé, že vedci, ale aj pedagógovia sú svojím spôsobom individuality a teda ťažko držia pokope. Ja som videl v ´89-om, ako to bolo na SAV. Ako sa naraz v slobode rozštiepili, rozvadili, spravili jednu organizáciu, radu vedcov. A vlastne sa to nikde poriadne už nedalo odvtedy dokopy. Bohužiaľ. To, že úpadok kvality vysokých škôl u nás je aj dnes alarmujúci, je pravdou. Určite to súvisí aj s úpadkom morálky spoločnosti. A určite aj vykazovanie vedeckých výsledkov je nefér. Dá sa tam 15 autorov, každý má publikáciu, publikácia má tri strany, každý teraz seba navzájom citujú, už majú citácie a tak ďalej. Ja na bráchu, brácha na mne. To nie je veda, to nie je citovanie, to nie sú publikácie.
Veda bez morálky a poctivosti nie je veda.
Naše vysoké školy nie sú medzi 500 univerzitami sveta, tak som nedávno čítal. Iste by bolo zaujímavé takéto poradie mať aj z našich univerzít, možno aj existuje, alebo sa robí. Džungľa detašovaných pracovísk pokračuje. Myslím, že by každé z nich malo mať akreditáciu. Možno to tak je? Dnes je externé štúdium príliš vo veľkom rozsahu rozšírené a skoro by som povedal, že diplom z nich veľa neznamená.
Tiež je zaujímavá štatistika, neviem, kde som to čítal, že iba 10 % nových profesorov má doktora vied. Teda to je vrcholný titul, myslím si stále. Tiež je, ale to súvisí s tou individualitou, zaujímavé, že veľmi často profesori, nie v prírodných vedách, si nevychovajú svojich nasledovníkov. Tým pádom sú nenahraditeľní a keď odídu, tak tam nikto nie je, je tam diera.
Pán minister, ešte pripomínam Univerzitu tretieho veku. Stále to nie je doriešené, ani financovanie, ani ich nejaká podpora zo strany štátu. Čítal som tú správu, som to tam nenašiel.
Záverom chcem povedať, že o všetkom sa rozhoduje od počatia ešte v tele matky. Vtedy, keď to dieťa je láskané, vychovávané v dobrom prostredí, bez drog, púšťate mu peknú hudbu, hovoríte s ním vlastným jazykom, tak to dieťa bude v tom vašom jazyku aj plakať, tú hudbu bude počúvať a bude na tú matku tak naviazané, že keď ho potom porodí, bude vedieť, že to je ona a v tých prvých troch rokoch, keď tú mamu bude mať stále vedľa seba, ale aj otca, tak skutočne sa toľko neurónových spojení pri každom úsmeve v mozgu vytvorí, že to decko bude naozaj mať taký základ, aký nikdy už potom nebude môcť získať. Hrozné je konštatovanie vedcov, že v treťom roku sa ten mozog dieťaťa zaleje betónom a potom je už veľmi ťažko tam niečo zmeniť. Samozrejme, škola je veľmi dôležitá, ale tam v rodine to všetko začína.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.5.2013 15:07 - 15:08 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Milý Marián, včera si ty pochválil mňa, tak dneska ja pochválim teba. Včera si mi ty vykal, tak aj ja vám odteraz budem vykať. Bál si sa, že bez papiera uletíš, ale uletel si aj s papierom. (Vyslovené s pobavením. Smiech v sále.) Ale bolo to vtipné, zaujímavo pripravené. A aj v školstve nejde len o prachy, o politiku a o neviem čo, ale aj o humor. A vo vzdelaní práve ide o to, o tvorivosť, radosť zo života, o zvedavosť, asociácie a tak ďalej. Tvoj referát práve toto všetko spĺňal.
Ja som voľakedy takú knižku "Ako sme boli malí" o tejto tematike v školstve napísal. Teda tiež jedno dobré slovo tam pre školu nemám. Tí ľudia, ktorí so mnou do tej školy chodili, sa už odvtedy, sedemdesiat rokov stále stretávame, aj 7. septembra sa zase stretneme v Nitre na Kalvárii. Bude nás aspoň sto tridsať. Furt nás je viacej, furt umierajú, furt nás je viacej. Tak to je práve to pekné na tej mladosti aj na celom živote.
Ďakujem ti pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 21.5.2013 15:02 - 15:02 hod.

Jozef Mikloško
Ja som zase tebe, Marián, vďačný, že tu takto sedíš a začal si mi naraz vykať. To svedčí o tom, že som tvoj priateľ, no ale veľmi pekne ďakujem aj keď my si, dúfam, tykáme.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.5.2013 15:00 - 15:00 hod.

Jozef Mikloško
Ja sa ospravedlňujem. Tu mi povedali, že som chcel zopakovať ten prvý návrh, nie že nepokračovať, proste stiahnuť tento zákon pri hlasovaní, nehlasovať o ňom. (Reakcia spravodajcu.) Stiahnuť ho, vrátiť na prepracovanie, toto som chcel. Keby sa odtrhla časť ministerstva spravodlivosti od ministerstva zdravotníctva, potom no problem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.5.2013 14:48 - 15:00 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážená Národná rada, ja oceňujem zákon pôvodný, novelu Trestného zákona v súvislosti s chránením detí, bojovanie proti obchodu s ľuďmi, sexuálne delikty, pornografia, najmä detská, vykorisťovanie, sexuálne zneužívanie atď., to naozaj tam patrí a odhliadnuc od smerníc Európskej únie, som veľmi rád, že takéto niečo tam príde.
Čo sa týka zmiernenia trestu vzhľadom na postihnutie drogovou závislosťou, v podstate súhlasím s týmto. Isteže je to vážne rozhodnutie. Akurát mi chýba to, teda súhlasím s tým zo štyroch na tri roky, chýba mi tam to, že slovo "najmä" v tých prípadoch, to slovo "najmä", to znamená môžu byť tam iné prípady, sa mi zdá, by mohlo tam nebyť, ak sa odsudzuje páchateľ za nelegálnu držbu drog, ktorým množstvom mierne, to je zase také neprávnické slovo, nematematické, mierne to môže byť raz tak, raz tak, závisí od sudcu, od vyšetrovateľa, od obhajcu a od všetkých možných, ak to prevyšuje hranicu desaťnásobku obvyklej jednorazovej dávky. Aj to slovo "obvyklej" sa mi zdá tiež neprávnické, také možno posudzovať z rôznych kritérií. Čiže to slovo "najmä", mierne a obvykle sa mi zdá, že zase bude veľký diapazón medzi posudzovaním tých ľudí, ktorí padli do tejto vášne. Čiže  jednoznačnosť by sa tam vyžadovala, aj keď v druhom čítaní je asi neskoro na toto upozorňovať.
Teraz sa vrátim k tomu doplnku zdravotníctva, už som to vo svojej poznámke povedal. Bol som dnes náhodou na tej demonštrácii, tam som s viacerými hovoril na tú tému, aj so sestrami, ktoré tam boli. Fakt, že hovoria, že to, čo sa teraz prijíma, nebolo vôbec diskutované, ich námietky neboli akceptované. Určite nič nebráni tomu, to som aj navrhol, spraviť v parlamente nejaký seminár tu v kinosále o problémoch zdravotníctva, kde by poslanci, najmä členovia zdravotníckeho výboru, ale nielen, prebrali túto veľmi vážnu problematiku. Debatoval som s pôrodnými asistentkami, napr. s tzv. dulami, ktoré majú kopu svojich požiadaviek. V celej Európskej únii alebo v mnohých štátoch možno rodiť doma, keď všetko dobre prebieha, v prítomnosti týchto tzv. dúl. U nás to nie je možné a sa to občas aj kriminalizuje, čiže ony majú balík svojich problémov a požiadaviek, ale tentokrát sa pridali k tomu, čo tam ostatní požadovali. Vyzývajú nás, aby sme nepodporili zmeny zákonov, ktoré hrubým spôsobom zasahujú do občianskych práv zdravotníckych pracovníkov a namiesto systémových riešení problémov v rezorte z nich robia skupinu občanov, ktorí stoja mimo zákon. Sú to dve strany ich pripomienok, ktoré nechcem čítať, ale ten záver je naozaj prosba na nás, aby sme tú časť toho zdravotníctva neakceptovali.
Myslím, že to bolo nešťastné spájať s trestným zákonníkom. Keď to musí byť spojené, už nie je čas dávať nejaký pozmeňujúci návrh, tak navrhujem, aby sa tento zákon ako celý stiahol a neprejednával sa v parlamente. Čiže to pokladajte za môj návrh, aj keď hovorím, že nič nemám k tej časti trestnej, ale veľa mám k tej časti, k spoločnej správe výborov a najmä výboru, ktorý je gestorský.
Je to 12 strán pripomienok, najmä zdravotníckych, kde sa veľmi vážne veci spájajú aj s veľmi nevážnymi. Naraz si spomenú, že ten, kto má titul doktor alebo docent, alebo už neviem aký, môže až do 1 500 eur dostať pokutu. Je to taký krycí manéver, by som povedal, v súvislosti s tými ostatnými paragrafmi, a že pokutu až do 3 300 eur možno dať pracovníkom, ktorí to porušia.
Isto je to veľa, ale v našich trestoch za 3 300 eur pokuta sa dáva, keď ukradnete tri snežienky z lesa, takže toto sa mi nezdá ani tak veľmi veľký trest vzhľadom na tie snežienky. A bude to ukladať ministerstvo zdravotníctva, teda nie nejaký iný orgán, ktorý by bol nad tým, ktorý kontroluje zdravotníctvo. 
Paragrafy 290a a 290b sú skutočne diskutabilné, malo sa dlhodobo o nich diskutovať, sú to systémové veci a ja by som ich veľmi doporučil vypustiť, proste odňatie slobody až na dva roky v b paragrafe stále je tam nejaký závažnejší spôsob konania, to nie je nikde vysvetlené, v § 290b sa všetko mieša do jedného, je to doslova zmätočné naozaj a zase b) závažný spôsob konania až do päť rokov. Je to naozaj také, až nechcem povedať totalitné, a to by si mohla aj vláda a viacerí všimnúť, že toto tam momentálne nepatrí a mal by to niekto rozumný stiahnuť.
Je tu, iste to aj ostatní poslanci dostali, list od prezidenta Slovenskej lekárskej komory, ktorý teda žiada, ale stotožňujem sa s tým, odmietnuť návrh novely zákona, ktorým sa sprísňujú podmienky na preukázanie aj bezúhonnosti zdravotníckeho pracovníka na výkon povolania. Za ešte závažnejšie považujeme, a ja tiež, pozmeňujúci návrh poslanca Jozefa Valockého, a to návrh novely Trestného zákona a v spojitosti s tým aj novely ďalšieho zákona č. 578 o poskytovaní zdravotníckej starostlivosti. Tak už sme vlastne o tom tu hovorili, ale riešiť ho takto radikálne skutočne sa mi zdá neadekvátne a predčasné a bez diskusie prijaté. Určite, keď pozerá laik na tú správu tých výborov, tak vidí, že tam je toľko slov, ktoré sú určite rozporuplné jedno s druhým a nepremyslené, narýchlo robené. Nechcem čítať viac, všetci ste to iste dostali, chcem teraz si sám prisvojiť tento názor predsedu Slovenskej lekárskej komory, treba si ho všimnúť.
Na druhej strane by som ešte povedal, že mne sa tie metódy spred minulého roka lekárov v tom čase nepáčili. Zamestnávali celé Slovensko každý deň vo všetkých správach stále, ale to bolo ešte vtedy pod rúškom odborárov a išlo v podstate väčšinou o platy lekárov, ktoré sú naozaj nízke. Ale neurobili dobrú službu lekárom, lebo vtedy verejnosť naozaj bola na nich nahnevaná a poškodilo to lekárskemu stavu, aj tým, ktorí nikdy žiadny úplatok nezobrali a berú lekárstvo ako povolanie, snahu pomôcť druhým ľuďom. Penzie ľudí sú takisto veľmi nízke, omnoho nižšie a tí ľudia pracovali mnoho rokov a teraz majú 300 - 350 eur penziu a keby tí išli do ulíc, iste by to bolo tiež veľmi vážne a tiež by sme zamestnávali Slovensko možno dlhé mesiace touto témou, ktorá je, bohužiaľ, momentálne neriešiteľná.
Určite sa v zdravotníctve stalo, že sa privatizovali exkluzívne terapie a že štátu sa nechali rôzne lacné, ale zodpovedné funkcie a to nebolo férové. Iste, zdravotníctvo je čierna diera na financovanie, minie všetko, čo mu dáme. Ja som to už pani ministerke párkrát pripomenul, že niekde v štatistikách EÚ som si prečítal, že Slovensko dalo za roky 2000 až 2009 najviac zo všetkých štátov Európskej únie vzhľadom na HDP a počet obyvateľov do zdravotníctva. Čiže v tomto smere by som tam opatrne dával, pretože naozaj je tam čo usporiť a je čo ekonomizovať.
Určite sa mi ani nepáčilo v tom čase, že naraz sa na sestry zabudlo, napr. aj tie pôrodné asistentky, a naraz sa hovorilo len o platoch lekárov, ktorí si to, ešte raz hovorím, určite zaslúžia. Takisto sa mi vtedy nepáčilo, že došlo k masovým výpovediam lekárov, ja som vtedy niekde aj v diskusiách, aj na blogu povedal, že myslím si, že Reagan svojho času, keď americkí dispečeri lietadiel robili dlhodobo takýto štrajk, tak ich zastavil, všetkých prepustil, dal tam armádu, za mesiac vyškolil ďalších a situácia sa ukľudnila. Čiže v tom čase naozaj som bol na strane skôr iných, ani to sa mi nepáčilo, naraz, keď bola naozaj kríza, tak veľa lekárov ochorelo, dalo si vzájomne péenky a potom sa naraz ozdravili, keď už bolo treba. Čiže to nebol dobrý prípad, na toto nezabúdam, a teda vtedy som vystupoval proti týmto metódam. Ale teraz som na ich strane, pretože riešiť to naraz takto drevorubačsky, veľmi radikálne, bez diskusií a pricapiť to k zákonu, ktorý je rozumný a reálny, ktorý by prešiel bez problémov, možno s malými zmenami, nie je férové. A preto ešte raz vyzývam tých, ktorí to dali, aby sa k tomu vrátili po diskusiách aj v iných výboroch, prípadne po verejných diskusiách, po televíznych debatách, po seminári alebo viacerých tu v priestoroch parlamentu. Tie semináre stále bežia, prečo by raz aj zdravotníctvo nemohlo mať taký seminár. Keď to nestiahnu, tak navrhujem, aby sa celý zákon vrátil na prepracovanie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.5.2013 14:40 - 14:41 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Ďakujem pani Horváthovej za kvalifikovaný príspevok, vidno, že je zo zdravotníctva, pokojný a objektívne fundovaný. Zákon, ktorý predkladá minister spravodlivosti, je v podstate dobrý, o ňom by sme tu mali diskutovať, lebo to je jadro celého dnešného programu. A teraz nám zrazu po pravom krídle ušiel výbor pre zdravotníctvo tak, že spoločná správa má naraz 12 strán, čo je vlastne už temer úplne iný, nový zákon a dávajú do toho množstvo neprediskutovaných a nepripomienkovaných, až radikálnych návrhov zameraných proti pracovníkom v zdravotníctve. Ja som prihlásený do rozpravy, kde pár ešte svojich námietok k tomuto poviem. Aj keď čakal by som, že pán poslanec Valocký, ktorý to celé spískal a ktorý je predseda zdravotníckeho výboru, tu nie je a neviem, koľko členov výboru je tu, aby mohli tieto svoje návrhy obhajovať. Kde inde, keď nie tu. Ja si myslím, že aj laik, keď prečíta toto, tak vidí, že to nie je kóšer a že je to rýchlo, horúcou ihlou šité, určitou snahou pomstiť sa niektorým ľuďom v zdravotníctve. Verím v to, že to v takejto forme nemôže prejsť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.5.2013 12:43 - 12:45 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Ja tiež súhlasím s návrhom, ktorý tu padol. A pridám niekoľko poznámok, aj keď niektorí už ma predbehli s nimi. Ja si myslím, že keď je niečo na trhu a sa nám to nepáči, tak by sme mali aj o tom hovoriť, napísať, internetovať a vyjadriť nesúhlas s tým a presvedčiť aj druhých, aby to nekupovali. Títo výrobcovia, vlastne na nich platí, že to ostane ležať na skladoch a sa to nepredáva, tým pádom to stiahnu. Iba tento argument na nich platí.
Napríklad tie barbiny, voľakedy bola tuším Barbie a Ken, no, dnes už Barbie má svoju priateľku a Ken má tiež svojho priateľa a už sa nehovorí o tom, že oni voľakedy boli manželia. Toto je trend, ktorý v Dobšinských rozprávkach myslím, že ešte nebol.
Zbrane, kanóny, pištole, sú toho plné obchody, určite to vyvoláva v deťoch budúcu agresiu. Keď tu pridáme počítačové hry plné násilia, sú to tiež vlastne hračky, streľby, zabíjanie a tak ďalej, určite to vychováva, sú krásne štúdie o tom, agresiu. Mnohí mladí delikventi v 10-tich, 15-tich rokoch vyrastali vlastne na tomto. Potom si trieskame hlavu, keď vraždia v 10-tich alebo 15-tich a znásilňujú.
V minulosti vždycky bolo dobro a zlo, vyhrávalo dobro v rozprávkach, aj keď v tých Dobšinského boli aj horory. Dnes naraz vyhráva aj zlo a tak to končí tak, že človek je šokovaný. Indiánske hry nás vychovali, ale tam to dobro vždy vychovávalo, šľachetnosť bola veľmi dôležitá.
Ešte chcem upozorniť na jednu vec. V škole delia sa deti na bohatých a chudobných. Tí bohatí majú tablet, majú mobil, každý mesiac druhý, majú také šaty, džínsy, šperky a tak ďalej, maľujú sa, vyvoláva to napätie v školách. Tí chudobní  alebo menej bohatí sa snažia k tomuto nejako dostať. Myslím si, že by snáď návrat k rovnošatám... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.5.2013 18:11 - 18:12 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Rád by som vedel, že kto, ale to mi poviete potom v kuloároch, že kto je ten z minulej vlády, ale to, že bol niekto bezdôvodne odvolaný, to, samozrejme, ja za to nemôžem a som proti tomu, aby sa každou vládou všetko vymieňalo, raz s tým treba prestať. No, viete, teraz je situácia taká, že nevedel som ani o tom, že je možné dať nejaké návrhy, možno to neišlo od poslancov, možno to išlo od odborníkov, od univerzít, od, neviem. No ale ja chcem zdôrazniť to, že dnes sa ľudia boja, aby ich KDH alebo opozícia nominovala do Súdnej rady na súdy alebo niekde inde, pretože keď sa prezradia, že KDH s nimi sympatizuje, tak ich akurát nikto nezvolí. Čiže dneska je situácia takáto. Tá polarizácia sa prejavuje viac ako treba, ale nemala by sa prejavovať tam, kde ide o odbornosť. A to je, myslím, toto výsostne oblasť odborná.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.5.2013 18:05 - 18:10 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, ja nerád ľudí kádrujem alebo nejakých odsudzujem. Viem, že sa môžu rýchlo aj polepšiť, aj zmeniť, každých sedem rokov sa nám všetky bunky zmenia, môžeme byť celkom novým človekom.
Tuná sa mi niečo nezdá, a preto si dovolím pár slov povedať k téme predseda dozornej rady. A iste týchto kandidátov si zvolíte, ale snáď predtým by malo zaznieť niečo o tomto kandidátovi, ktorého tu predstavujete, no. Ja myslím, že predseda dozornej rady v takejto vážnej roli by mal naozaj byť nepolitický, nadstranícky, určite odborník. Tuná hovoríte, čo všetko by mal vedieť, tak by mal mať najmenej trojročnú prax v oblasti zdravotného poistenia, v oblasti práva, v oblasti finančného trhu a v oblasti poskytovania zdravotníckej, zdravotnej starostlivosti. Tak možno aj tá posledná položka, kandidát spĺňa, aj keď to neviem tiež sám posúdiť, no, ja viem to, ja som zo Svätého Jura, či som bol blízko Rače, kde som ho zažil ako 2007 - 2010 ako pána starostu Rače. Nepatrí sa mi ho posudzovať nejako, iste by to nebolo problematické získať odtiaľ viac informácií, ale som tam chodieval na rôzne príležitosti a videl som, že tento pán mimoriadne polarizoval, by som, a rozštiepil tú spoločnosť a tak príliš, príliš fandil strane, za ktorú tam bol, no. Čiže na komunálnej úrovni to nie je zvykom, na komunálnej úrovni ide vlastne o ľudí, o ich záujmy, o ich problémy a toto teda tam naozaj som nijako nezažil. Čiže tam som si všimol, že nejako veľmi sa opiera o stranu, ktorá ho tam vyslala, a aby som povedal, na komunálnej úrovni je to choré, to všetci dobre viete, starostovia a primátori miest, že tam treba byť iný.
No ale tiež si myslím, že ide aj o určitý konflikt záujmov v tomto prípade, lebo on, ten pán Zvonár, má kopu funkcií v zdravotníctve, a teda on by ich mal pravdepodobne aj kontrolovať, aj keď neviem presne, že ktorá z tých jeho funkcií naozaj patrí pod neho, no. Na druhej strane aj slovo jeden mandát stačí, tu mnohí skloňujeme a v tomto prípade tiež toto nijako nesedí, no. Od '94. je garant odboru a riaditeľ Eurorehab, ani neviem, čo to je, neštátne zdravotnícke zariadenie, v poriadku. Bol garantom UKF v Nitre do roku 2011, v poriadku, už nie je v tom. Je poslanec Bratislavského samosprávneho kraja a na Slovenskej zdravotníckej univerzite garantom odboru doteraz od roku 2012, no. Neviem, ktoré z tých inštitúcií patria pod dozornú radu, ale napríklad pred pár týždňami som videl, možno je to mesiac-dva, že sa stal riaditeľom Ústavu špeciálneho zdravotníctva a výcviku v Lešti, no. Keby som nebol s pánom ministrom obrany tam na trojdňovej veľmi vydarenej akcii, tak by som nevedel, čo to je Lešť, čo to je, vlastne tento útvar. To je mimoriadne vážne zdravotné zariadenie, ktoré nám snáď celý svet závidí, chodia sa tam rehabilitovať mnohí armádni ľudia z iných armád, na výcvik tam chodia a tak ďalej. Čiže to je vážna veľká funkcia. Neviem, či to patrí tiež pod tú dozornú radu alebo či to nepatrí len pod ministerstvo, ale je to zdravotníctvo. Je to fyzioterapia, je to proste rehabilitácia a tak ďalej, no. (Reakcia z pléna.) No, ešte, ešte som neskončil, pán spravodajca, ešte som neskončil.
Je doposiaľ na vysokej škole sociálnej, zdravotníctva a sociálnej práce Svätej Alžbety, čo je silno na zdravotníctvo zameraná škola a je profesorom na katedre fyzioterapie SZU, to asi, čo to je? To je... (Reakcie z pléna.) Zdravotná univerzita, no. Čiže tých funkcií je veľa, a teda sa mi zdá zvláštne, že takýto človek, ktorý je v proste v zdravotníctve po uši, by naraz mal tieto funkcie alebo tieto teda zariadenia zdravotníctva nejakým spôsobom kontrolovať.
Tak nenavrhujem nič, no čo môžem navrhnúť? Nič. Rád by som vedel, že či aj tí ostatní sú tak blízko k tej vašej strane SMER-u, alebo sú to odborníci iní, voľakto by to mohol zdôvodniť. Keď sú odborníci, chvalabohu, budem veľmi rád za nich hlasovať, no len v tom prvom prípade mám vážne otázky, a to možno by ste mi vedeli odpovedať alebo ma ubezpečiť, to nie je tak, ako si to ja myslím. To, že tento pán polarizuje spoločnosť, to som zažil naozaj na vlastnej koži viackrát v tej Rači, ale hovorím, odvtedy je ďaleko, možno, že sa už dávno zmenil a že dneska je, lebo tuná musí byť človek nad všetkými objektívny a pre ľudí a nie pre proste niekoho tam.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.5.2013 16:50 - 16:52 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Ja teraz tiež som chcel začať vtipom, ale všetci začínajú, tak vtipom budem končiť. Samozrejme, tých 165 pozmeňovacích návrhov - napriek k veľkej sympatii k tomuto zákonu - je troška veľa a možná, že by bolo múdre, naozaj sa troška vrátiť k tomu a vylepšiť to a dať niečo iné, už vylepšené. Druhá poznámka k pánovi Hlinovi, že, samozrejme, Amerika, Nemecko, Švajčiarsko, Francúzsko, všetci to dávno majú, dávno to majú. No, Taliani sú trocha zmätkári, to je pravda, ale tiež tam to elektronizovali všeličo, takže v tomto smere skutočne v Európe to je. Chcem ešte ubezpečiť to, že naozaj existujú dneska čítačky na tlačený text, na písaný text, dokonca cez televíznu kameru automatické rozpoznanie hovorených slov, izolovaných, plynulej reči. Čiže dneska doplniť tie kartičky nejakými starými údajmi není až taký problém. To sa dá rýchlo.
No a teraz ten vtip, teda až dovolíte, že viete, že za socializmu už tiež existoval eHealth? Vtedy vychovávali tzv. ľudových lekárov, no. A raz k takému ľudovému lekárovi prišiel jeden pacient a ten ho rýchlo vyšetril a napísal recept, že kmčmmnrvllpč. Keď nikto nevedel, čo to je, tak on povedal to znamená toto, že: "Kúpte mu čiernu masť, má na r a tri bodky vred. Ľudový lekár, práci česť."
Takže to bol prvý recept na eHealth v Československu. (Smiech v sále.)
Skryt prepis