Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

26.3.2013 o 14:55 hod.

Doc. RNDr. DrSc.

Jozef Mikloško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 26.3.2013 14:55 - 14:56 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Ja nie som teda až tak, ako Lojzko hovorí, dlho v tom parlamente, ale skutočne môžem úprimne povedať, a to aj pánovi poslancovi Matovičovi, že nezvyknem klamať. Ten, kto neklame, si nemusí nič pamätať, lebo nemusí sa obávať, že to povie ináč ako predtým. No ja mám okuliare na čítanie, mám okuliare do diaľky a aj keď tie nosím, som tu skutočne za ten rok niekoho tackajúceho alebo nepríjemne obťažujúceho iných nevidel. A to zopakujem mnohokrát, keď treba. Mne tá imunita nechýba. Ja nerobím žiadne priestupky, ja nerobím ani trestné činy. Ale ja som už o tom povedal, aká je situácia napríklad vo Francúzsku a v iných krajinách, keď si zrušili imunitu a naraz ju potrebovali na niečo iné. Ale to je dlhá téma.
Ja napríklad nesúhlasím s pánom poslancom Hlinom, s jeho excesmi, s ktorými vystupuje, ale keď nášho poslanca bijú pelendrekom opakovane, policajti päsťou do brucha, dajú mu putá, vyberú mu šnúrky, na tri hodiny ho zavrú a tak ďalej, vyšetrujú, potom ho pustia, tak toto by sa poslancovi nemalo diať. Dneska on, zajtra ja, pozajtra nejaký poslanec strany SMER na tom tak môže byť. Čiže čo je moc, to je moc. To je asi všetko.
Ďakujem pánovi poslancovi Jarjabkovi, ktorý tu už aj tak nie je. Ale budem sa snažiť aj naďalej hovoriť pravdu. (Reakcia z pléna.) A tu si, servus. Už som zabudol, čo som ti chcel povedať, lebo si tu nebol.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.3.2013 14:41 - 14:47 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, kolegyne, už som dávno oľutoval, že som sa prihlásil, ale už keď som sa prihlásil, tak budem aj rečniť. To je samozrejmé. Neviem, či by som nemal začať s tým, že včera som v televízii povedal pár slov k tomu, že je tu málo ľudí. Už len som sa pri tom nejako nevhodne smial. No hneď moji kolegovia hovorili, že iste som si niečo štrngol, pretože bolo Mariána, môj brat Marián bol v Nitre a nevidel som v tom čase ešte vôbec ani pohárik, až potom večer možno nejaké decko, už pekne seriózne doma. No chcem len zdôrazniť, že nepotrebujem alkohol na dobrú náladu, mám ju aj bez toho na celý, by som povedal, deň. A zas na druhej strane kto bol 5 rokov v Taliansku, tak vie, že vybaviť s tamojšími diplomatmi a politikmi niečo pre Slovensko sa nedá bez toho, aby ste si neštrngli pri víne Primitivo di Manduria. To je jedno výborné vínko, odporúčam ho, len tu stojí 37 eur. A keď ho dáte nejakému politikovi, tak sa tomu moc nepoteší. Ale keby mi ho niekto dal, bol by som rád.
Ešte navrhujem v tejto úvodnej časti, ktorá nie je moc kvalifikovaná, že pri teste s alkoholom by sme mohli hneď mať aj test na drogy, ja navrhujem aj detektor lži a prípadne aj tehotenský test. To by mohlo byť v jednom zákone.
Pardon, ale teraz už vážne. Môj priateľ Braňo Škripek, si ctím a vážim jeho aktivity dlhoročné a aj budúce, no sám osobne neviem, čo s týmto zákonom, moc mu nerozumiem. Zdá sa mi, že troška to dramatizuje. Teda už teraz hovorím, že asi nebudem zaňho, na konci poviem, že naozaj nebudem zaňho. No ja som tu rok, sa tu motám po tomto parlamente, skutočne raz bol taký prípad, že tu jedného pána poslanca, ja si ho tiež ctím a vážim, stále to dokola dávajú, pri jeho technickej poznámke, aj ja niekedy kokcem, a pritom nesúvisí to s ničím, proste to dávajú, je to nevhodné. Keby mali iné zábery, tak by určite to dávali. Nemajú ich. Ja sa fakt nepamätám, že by som stretol nejakého tackajúceho človeka tu. Však sa ani nedá tu kúpiť alkohol. Keď si ho donesie na záchod si ho popíjať, tak to nemôžeme nikomu zakázať. (Hlasy v sále.) V bufete sa to nedá kúpiť.
Ja som bol v Amerike viackrát, v Nemecku a v parlamentoch, nedávno v Maďarsku sme boli v parlamente, kde je veľmi krásna budova, veľká úcta k poslancom. Ja tu pociťujem veľkú neúctu k tomuto parlamentu. Naozaj my sme zvolení reprezentanti tohto národa. Každý sa mal možnosť tej súťaže zúčastniť, v budúcnosti za tri roky bude znova. Čiže nemôžeme nechať stále iba nadávať na nás a hovoriť, akí sme zlí, lebo ja si myslím, že tento parlament svojou úrovňou je podstatne lepší, ako bol minulý. A teším sa tomu, že som v ňom. Všetci do nás bijú, spochybňujú nás na blogoch, na facebookoch, v článkoch, nadávajú na nás. No už sme si na to zvykli. Ale neubudlo z nás. Takýto zákon neprospieva tomu, aby parlament mal svoju aj úroveň aj aby ho ľudia svojím spôsobom uznávali. Ja som to už tu mnohokrát povedal, ale to, že sme sa tak rýchlo vzdali priestupkovej a trestnoprávnej imunity, skutočne nebolo múdre. Ja sa hanbím, som to už raz povedal, za to, že som takto rýchlo hlasoval. Keď začnú tu nejaké difamačné žaloby firiem, bánk, inštitúcií za výroky poslancov, tak potom to budeme ľutovať, potom začneme vyskakovať, začneme robiť nové kontrazákony. Poslanec musí mať slobodný mandát, aby sa nebál vyjadriť svoj názor podľa svojho svedomia vždy, aj keď ho za to budú biť.
Tak vlastne na základe týchto mojich skromných poznámok poviem to záverom, že za tento zákon nemôžem hlasovať. Snáď bol dobre myslený, ale je trocha odtrhnutý od súčasnej reality a neprispieva k zvýšeniu dôvery tohto parlamentu. Skutočne si myslím, že sa týka minulosti, keď sa mnohokrát medializovali rôzne veci, čo sa tu všeličo robilo.
Pamätám sa, to je moja posledná poznámka, v roku 1994 som pracoval pre prezidenta Kováča ako jeho poradca. Išiel som, myslím, to bolo 14. decembra 1994, pár dní po nástupe novej vlády do roboty tuná ráno o ôsmej a vtedy naskakovali tí páni, ktorí došli do vlády, do svojich bavorákov. To by ste mali vidieť, v akej boli nálade a čo všetko vykrikovali. Boli suverénni, za noc dlhých nožov odvolali všetkých. A takýto zákon by sa snáď hodil vtedy a možno v ďalších obdobiach, ale teraz, sa mi zdá, je nadbytočný. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 26.3.2013 12:01 - 12:02 hod.

Jozef Mikloško
Ja by som chcel poďakovať kolegom v parlamente, koaličným aj opozičným poslancom za 116 hlasov v prospech schválenia zákona o Slovenskom historickom ústave v Ríme. Týmto konštatovaním sa završuje snaha 23 rokov mnohých ľudí o zriadení tejto inštitúcie a, to pokladám za historický úspech nášho parlamentu, aj v prospech objasnenia histórie Slovenska. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.3.2013 17:52 - 17:54 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Ja ďakujem pánu poslancovi tiež za peknú prehľadnú prednášku o tomto odbore. Sme sa všeličo poučili. Ak dovolíte, pár poznámočiek k tomuto z mojej skúsenosti.
Samozrejme, som za alternatívne zdroje energie, slnko, vietor, voda, ale stále si myslím, že jadro je dnes predsa len najperspektívnejšie a snáď neskoršie plazma. No ale diskutovať samozrejme o všetkom treba na odbornej úrovni. V energetike je veľa lobingu a špekulácií s cenami aj zdrojmi, a aj u nás to cítime. Nedávno koloval taký e-mail, ak sa pamätáte, koľko projektov je už v elektromobiloch jasných a ako to odkúpili automobilové koncerny a stopli to, lebo potrebujú benzín.
Poznáme situáciu v Amerike, kde vlastne vlaková doprava sa totálne zabila smerom na tiráky a smerom na benzín, aby sa míňal, lebo nateraz všetci do toho investovali, tak to potrebujú minúť. Ja som bol v Taliansku dlho, kde všetci veľmi ľutovali, že po Černobyle urobili referendum a že teda majú tam jadro na prakticky skoro večné časy zakázané. Myslím, že Enel bol, aj to bol dôvod vstúpenia na náš energetický trh, že chcel vstúpiť cez nás, chceli vstúpiť cez nás do atómovej loby, čo sa im v podstate snáď aj darí. No ja si myslím teda, že napríklad aj Budmerice boli pre ložisko zavreté, to všetci viete, a teda nevzdávajme sa jadra, keď nemáme niečo iné. A ja verím, že tento zákon prejde. Ale zase nejako zabiť jadro?
V Taliansku bol taký vtip, že Berlusconi sedí vždycky na hraniciach a kontroluje, či ten atóm je z jadra alebo z vody. A keď je z vody, pustí, keď je z jadra, nepustí ho. Takže v podstate dneska je to tak popletené, že už dneska nevieme, ktorý atóm a ktorá energia ide odkiaľ. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 25.3.2013 13:55 - 14:03 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Tak, ako odzneli niektoré námietky alebo poznámky, ktoré samozrejme boli rozumné, tak pár slov k nim.
Pán poslanec Rydlo a jeho niekoľko kolegov dali jeden zákon, ktorý bol rozsiahly, by som povedal, mal relatívne maximalistické požiadavky a mal, žiaľ, musím povedať, aj keď to bola moja srdcovka, aj vtedy veľa legislatívnych nedostatkov a drobností. Bolo to vtedy šité horúcou ihlou. A aj požiadavky na financie boli vysoké. Aspoň päťkrát také, možno šesťkrát, ako sú dnes. A proste platy na úrovni veľvyslancov, a tak ďalej, vedecká rada celá platená, a tak ďalej. Nebolo to celkom reálne. Čiže v tomto smere pán prezident tieto námietky napísal. A fakt, že bolo to ku koncu obdobia, keď už parlament nemal sily, aby to nejako upravil a z toho niečo spravil. Čiže celé sa to, celé to išlo do stratena.
Čiže ako základný vzor bol tento zákon, ovšem odvtedy sa celkom posunul niekde inde, po mnohých pripomienkových kolách a rozumných názoroch, najmä ministerstva financií, sa proste, to išlo niekde inde. Čiže tento zákon je celkom iný v podstate, ako bol ten predchádzajúci.
No personálne, samozrejme, musia to byť špičkoví odborníci, vedci, nie politici, z oblasti histórie. Musia mať jazykové znalosti, najmenej latinčinu, nemčinu, maďarčina je veľmi dôležitá, pretože to mnohé veci idú z Uhorska tam, taliančinu a tak ďalej. Čiže to nemôžu byť nejakí mladí chalani, ktorí chcú ísť na nejakú stáž a niečo tam študovať. Musia to byť špičkoví odborníci. Je ich dosť na Slovensku a sú roztriedení po celom Slovensku, po katedrách histórie, a teda to, čo v minulosti nemali, budú mať možnosť sa zúčastniť týchto konkurzov s rozumnými projektmi a rozumnými námetmi.
Čo sa týka námietky pána poslanca Osuského, ona bola povedaná aj na výbore. A je správna v podstate. To nebude ústav. To bude jedna skupina vedcov, ktorá bude asi dislokovaná v priestoroch Zastupiteľského úradu v Ríme alebo Slovenského inštitútu v Ríme, tam je 18 bytov, štvorposchodová budova. Čiže je tam veľa kancelárií, celé podzemie vlastne patrí Slovenskému inštitútu kultúrnemu, ktorý tam má veľmi dôležitú úlohu. V Taliansku je hlavnou vstupenkou našou do Európy, je to talianska práve kultúra. A teda napríklad riaditeľ toho inštitútu by mal byť automaticky aj zástupca riaditeľa toho Slovenského historického ústavu. A teda taká výkonná by bola tzv. rada ústavu, kde by bol riaditeľ, riaditeľ Slovenského inštitútu a nejaká zmluvná sila, ktorá by z toho okolia bez nároku na ubytovanie vlastne raz za čas v týždni tam prišla.
Určite si tiež myslím, že musí byť ten riaditeľ špičkový vedecký pracovník, ktorý teda nielen bude si svoju tému sledovať a bude troška tam tých strážiť ľudí. Tak nateraz sa plánovalo troch ľudí na 12 mesiacov, čo je napríklad šesť ľudí na pol roka alebo dvanásť ľudí na tri mesiace. Takže to sa ešte uvidí, to už závisí od nich. Teda určite by bolo dobré, ale to je už vec, by som povedal, tej vedeckej rady alebo aj ministra, že proste toto sa tam nejakým spôsobom, lebo tá príloha finančná je vlastne tak, ako dôvodová správa a ďalšie dokumenty o zlučiteľnosti s Európskym právom, a tak ďalej, sú vlastne prílohy, nie je to priamo v zákone. Čiže toto už bude kompetenciou snáď aj tých ďalších ľudí, ktorí sa budú na tom podieľať.
Takou vážnou námietkou alebo pripomienkou je vlastne to, čo povedal pán poslanec Hrušovský. Čiže pán poslanec Osuský, skutočne máte pravdu, neviem, prečo by mali tí vedci ísť na báze diét a riaditeľ s fixným platom, ktorý samozrejme sa nedá zrovnávať s platom hocakého bankového úradníka u nás, ale predsa je väčší. Ako on by kľudne mohol ísť s nejakým príplatkom doslova tak, ako tí vedci. Ale to už nechávam na tú vedeckú radu. Vedecká rada budú odborníci z celého Slovenska, proste historici, a tak ďalej, ktorých si menujú katedry, menujú vysoké školy, univerzity, akadémia, čiže tam určite k tomuto môže prísť.
K tej námietke pána poslanca Hrušovského, lebo samozrejme aj my sme od začiatku mysleli, že Slovenský historický ústav bude v Ríme. Len ministerstvo financií nám poslalo veľmi dôležitú informáciu, ja vám teda časť z toho prečítam. Je to vlastne priamo list ministra, kde nám povedal toto, že ústav, keď bude riadený ako rozpočtová organizácia zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom kapitoly ministerstva školstva, tak podľa zákona č. 523 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov musí mať, by mal právnu subjektivitu, ale sídlil na území Slovenskej republiky. Čiže by sa mu neposkytovali dotácie zo štátneho rozpočtu tak, ako to sa navrhuje, ale zostavoval by sa vlastný rozpočet v rámci kapitoly ministerstva školstva. Tak sa to predpokladá. Čiže ústav by mal zároveň v zákone priamo zakotvené svoje pôsobnosti, ktoré môže vykonávať aj na území iných štátov. To sa aj stalo.
Béčkom bolo, že by bol ústav tzv. preddavkovou organizáciou kapitoly štátneho rozpočtu ministerstva školstva. V tomto prípade by ústav nemal právnu subjektivitu, ale mohol by mať sídlo v Ríme, a bol by financovaný podobne ako zastupiteľské úrady v pôsobnosti teda ministerstva zahraničných vecí, ktoré pôsobia v zahraničí a hospodária so zvereným preddavkom. Toto by bolo celé sa otočilo a pôvodný návrh bol taký. Ale pán minister Lajčák oprávnene napísal list, mám ho aj tuná, kde veľmi všetko podporil, ale zároveň povedal, že veda a výskum patrí ministerstvu školstva. Čiže ono musí byť tým gestorom.
No a za c) ešte nám povedali, ústav bude verejnoprávna inštitúcia zriadená zákonom, právnická osoba sui generis. V rámci tejto alternatívy by mohol byť ústav zriadený ako verejnoprávna inštitúcia so sídlom na území Slovenskej republiky s tým, že zákon by mohol ustanoviť, že sa mu každoročne poskytnú dotácie z rozpočtu ministerstva školstva. Ministerstvo školstva by však nemohlo plniť žiadnu zriaďovateľskú ani gestorskú funkciu. Ak bol ústav zriadený takýmto spôsobom, celá úprava hospodárenia a spôsobu nakladania s finančnými prostriedkami musí byť predmetom návrhu zákona, keď zákon o rozpočtových pravidlách, ktorý som citoval, neupravuje hospodárenie právnických osôb sui generis.
Čiže z týchto troch možností, to boli mantinely ministerstva financií, priamo ministra, sme si vybrali tú prvú, že ústav bude rozpočtová organizácia zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom kapitoly ministerstva školstva, a že teda vtedy ovšem musí mať sídlo na území Slovenskej republiky a vonku bude mať svoju činnosť tak, ako je to v tom zákone. No chcem upozorniť, že vlastne riaditeľ a jeho pracovníci budú v Ríme. Tá vedecká rada bude občas ad hoc tu zvolávaná, čiže nejaká inštitúcia nová alebo budova, alebo trebárs kancelária v Ríme, ktorá bude toto, bude snáď na ministerstve školstva, ale žiadna nová inštitúcia tým si myslím, že nevznikne. A preto sme našli tento nieže kompromis, ale akceptovali návrh ministra ad a). To je ako na odpoveď pánovi poslancovi Hrušovskému.
Záverom by som chcel povedať aj ja svojim mladým kolegom, že ako právnici mi skutočne pomohli v tom. Ja som predsa len bývalý matematik, no, ale už voľačo som sa aj naučil, aj v tomto parlamente, aj v svojom živote dlhom, ale ďakujem im. A bola to pekná spolupráca, ja dúfam, že ešte nie posledná.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 25.3.2013 13:34 - 13:39 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vraciam sa v druhom čítaní k téme Slovenského historického ústavu v Ríme. Znova zopakujem, že Rím, ako kolíska kresťanstva aj civilizácie u nás, je jadrom mnohých historických udalostí a problémov. Mnohé staré správy panovníkov, vedcov, spisovateľov aj nunciov smerovali do Ríma alebo do Vatikánu a tam ležia v archívoch, talianskych, rímskych, aj sanmarínskych, aj Zvrchovaného rádu maltézskych rytierov, aj v tajných vatikánskych archívoch, ktoré sa postupne otvárajú, aj vo vatikánskej apoštolskej knižnici, ktorá je otvorená, atď., avrivo kongregácií, univerzít, reholí. Sú otvorené pre bádateľov, ale Slovensko na teraz k nim nemalo systematický prístup.
V Ríme je v súčasnosti asi štrnásť historických ústavov a mnoho iných inštitúcií, ktoré sledujú históriu svojich národov, svojich krajín, a dohromady niektoré majú tridsať, štyridsať pracovníkov, ktorí sa tejto téme venujú.
Všetci naši susedia niečo takéto majú dlhodobo, publikujú, organizujú vedecké podujatia, sú v asociácii, ktorá ich všetkých združuje a ktorá im dáva veľké privilégiá na poli vedeckom, ale aj organizačnom.
Slovenský historický ústav v Ríme má vlastne už dvadsaťdvaročnú tradíciu a históriu, pretože sa zahájil slávnostne 29. novembra 1991, ale nebol navrhnutý zákonom, iba uznesením vtedajšej vlády, bola na to daná jednorazová dotácia milión korún a bol slávnostne v Ríme, za účasti mnohých predstaviteľov ministerstiev, akadémií, univerzít, otvorený. A konečne začali do Ríma prichádzať aj historici, ale veľmi slávni, pán Marcina, pán Sedlák, pán Horváth a ďalší, Šimončič, ale keď sa peniaze, milión minul, tak činnosť sa utlmila. A toto sa opakovalo vždy, keď sa niekto pokúsil o nejaké znovuzrodenie, našiel niekoľko zdrojov, nejaký grant, ale nikdy to nebolo zo zákona, nikdy to nebolo systematické, až tá situácia sa prakticky veľmi obmedzila, utlmila. Táto historka, žiaľ, pre Slovensko nie je slávna, objavilo sa tam a veľa rôznych nekompetencií, neprofesionality a takej vedeckej, by som povedal, závisti, keď prečo on, keď nie ja.
V dôvodovej správe je táto historka podrobnejšie popísaná, vlastne už v druhom čítaní nemusí sa o tom hovoriť, však to viete. Tento návrh zákona, nie je to jeho prvá verzia, vznikol po opakovaných diskusiách s ministrami - Lajčákom, ministrom financií a ministrom školstva, kde kompetencia vedy, výskumu patrí. Všetci traja ministri opakovane potvrdili súhlas a odporúčanie pokračovať v tomto. A zdôrazňujem aj ja, že je to vec nepolitická, nekonfesijná, prechádzajúca cez celý parlament, a teda vec, ktorá, aj poslanci, ktorí to navrhli, nebudú mať v budúcnosti žiadne angažmán, ale nechajú to na odborníkoch tak, ako to umožňuje tento zákon.
Všetky pripomienky, ktoré boli z týchto ministerstiev, sú zahrnuté už do poslednej verzie. Potom prišli ešte ďalšie pripomienky z legislatívy Národnej rady, o tom bude pán spravodajca informovať. Prešlo to cez päť výborov, o tom tiež asi bude. A teda v prípade schválenia, myslím, že by to bol historický fakt a udalosť, by potom tak, ako je to dané v zákone, sa vypracoval štatút a podľa neho by sa potom postupovalo v práci tohto historického ústavu.
Postup je asi taký, že vlastne univerzity z celého Slovenska, to je dôležité, aby to bolo celoslovenské, dajú kandidátov na členov vedeckej rady. Minister školstva navrhne deviatich členov vedeckej rady, ktorí nebudú mať žiadny nárok na plat, ale budú zasadať tu na Slovensku, a tí budú vlastne voliť aj budúceho riaditeľa, aj vyberať štipendistov. Okrem rozpočtu, ktorý je navrhnutý, tak vlastne bude možné sa prípadne, ale to závisí od ich šikovnosti, napojiť na Európsku úniu, na rôzne granty akademické, univerzitné, čiže tých zdrojov by mohlo byť v budúcnosti viacej.
Takže úvodom snáď len toto. A som vďačný všetkým, ktorí sa pričinili o to, že tento zákon došiel do takéhoto štádia.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.3.2013 17:45 - 17:53 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážená pani ombudsmanka, dovoľte pár slov. A môj záujem o tú problematiku vyplýva aj z toho, že som prvý federálny zákon o ombudsmanovi v roku 1992 mal sám na starosti, potom 10 rokov bola pauza, až vlastne na Slovensko to došlo až v roku 2002, keď sa menoval ombudsman, a odvtedy sa teším, že ho máme. Teším sa, že pracuje, aj keď táto správa zdá sa mi troška až rozsiahla. Ukazuje na rôzne problémy, ktoré sú tam a ktoré, samozrejme, treba riešiť. Ako by som povedal, nie je veľmi optimistická, zdá sa mi až niekedy až príliš transparentná, detailná. Úplne ukazuje, ako to v tom ústave je, 54 miest štátnozamestnaneckých iste nie je málo, z toho 17 právnikov, tak som sa to dočítal. Tie platy sú až príliš detailné, osobné príplatky iste sú aj diferencované, myslím, platy a není to nejako vsjo rovno. No a podaní z 2275 sa polovica, temer polovica podarila vybaviť, ešte asi 1555 nie je vybavených, tak som sa dočítal a snáď by som sa opýtal, že čo znamená, to vybavenie, či to znamená s tým, že ten človek má ten problém vyriešený alebo len že mu presne poviete, že teda čo má robiť alebo kam ten problém patrí.
Iste ten ústav alebo úrad je finančne podvyživený, ale najmä to súvisí s tou budovou, ako to tu už bolo spomenuté. 1,1 mil. euro nie je málo, aj keď väčšina z toho ide na mzdy, a teda na prenájom, ktorý je 255-tisíc v trhových cenách na rok, čiže to je určite veľa. V tomto smere si myslím naozaj, že sám úrad by si mal hľadať také priestory, keď už nedostane nejakú pomoc zhora. Určite by mal byť v nejakej štátnej budove, všetky štátne budovy im klesajú stavy pracovníkov, ale stále priestory nie sú. Ten nápad, o ktorom pani poslankyňa Jurinová už hovorila, že mať jeden dom pre ľudské práva, kde by boli všetky inštitúcie aj nevládne, aj všelijaké ďalšie, by bola dobrá myšlienka a myslím, že našla by sa taká budova v Bratislave, hovorím, keď škrkáme a skracujeme, čo je správne, tak myslím, že by bolo možné takúto dom ľudských práv nájsť.
Potom je časť konkrétna, tam sa hovorí o presných číslach, áno, 92 porušení základných práv sa mi zdá celkom dobré na to, že dennodenne vidíme, že tie ľudské práva najmä jednotlivcov sa porušujú, tak je to v celej Európe, bohužiaľ, no. Iba 36 prieťahov súdnych sa ukázalo, dokázalo iba dokonca jeden prípad policajtov, čiže to tiež není také až zlé, keď vieme, že tých prieťahov súdov sú naozaj veľmi, veľmi veľa. Sociálna poisťovňa prieťahov 8. Máme 1,2 mil. dôchodcov, to je tiež výborné číslo, iste tých problémov je ďaleko, ďaleko viac. A potom sú to také celkom jednotlivé prípady: právo na informácie, právo na vzdelanie, prieťahy verejnej správy. To sú jedna, dva, tri, päť, tam sa mi zdá, že tie príklady, ktoré sa tam uvádzajú, aj keď je tam iba jeden príklad na jeden prípad, by bolo možné dať snáď niekde do prílohy alebo silne skrátiť, lebo to predlžuje tú správu a nie je to až tak podstatné, konkrétny prípad konkrétneho človeka do takejto správy dávať.
Tam som si všimol tú sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu. Máme u nás 557 zamestnancov, ktorí sa len o toto starajú. Je to málo, je to veľa? No problémy s deťmi a s adopciami a s rôznymi inými vecami, s detskými domovmi. Je ich tu veľmi veľa, a teda 557 miest na tieto veci sa mi nezdá až tak málo. Tu by som chcel poradiť pani ombudsmanke asi to, že nechcem radiť, len že možná, že lepšie ako čakať na nejaké podnety písomné, je konať iniciatívne. Napr. vidíte prípad v médiách alebo v televízii, alebo v novinách, tak ihneď za tým a proste vedieť, že ombudsman tam došiel a tak ďalej, iste to bolo ťažké, keď ste minulý rok mali tuším 357 na cestovné domáce, a na zahraničné temer vôbec nič, no ale to súviselo najmä s tým platením za tú budovu. Čiže konať iniciatívne. Napr. ja mám prípad, som aj o tom blog písal, že človeka niekto, manželka, svokra, označila, že nesexuálne zneužíva deti, o dva dni prišli, keď postavil pekný dom pre celú rodinu, veľký, o dva dni došli policajti, dali ho do väzenia a 13 mesiacov sedel v base aj v Leopoldove. Nervy si zničil, všetko, povesť, po trinástich mesiacoch ho zo všetkého oslobodili, ale už sa to nikdy nedalo na poriadok. Ten biľag je stále na ňom a nikomu, kto ho udal, sa vlastne nič nestalo. Ten prípad je veľmi zaujímavý, môžem vám ho prípadne poslať, ale práve takéto veci, na ktoré niekto poukáže, toho sa chytiť a ísť za tým a spraviť tam troška čoro-moro, no.
Detský ombudsman je pekná myšlienka aj hrdo to znie, no zas na druhej strane sa to týka len webovej stránky, kde deti môžu písať svoje problémy, tak 851 detí to využilo, čo je dobré, ale ja by som bol radšej, keby jedna osoba bola akože detský ombudsman patriaca vám, ale zároveň by mala právo riešiť tieto detské problémy, ktorých je veľmi veľa.
No, posledné myšlienky sú asi také, že to som povedal aj pánovi ministrovi Lajčákovi, že skutočne chýba mi tu a iste aj mnohým, jedna správa pre všetky organizácie, ktoré robia s ľudskými právami. V '91 sme také niečo mali vo Federálnom zhromaždení, vtedy to dával podpredseda pre ľudské práva, generálny prokurátor a minister vnútra. Ja by som k tomu ešte pridal aj ombudsmanku, možno aj ľudovú rovnosť, ktorá sa každoročne dáva, aj o Rómoch, aj menšiny, aj, aj ministerstvo spravodlivosti, väzenstvo a tak ďalej by k tomu malo čo povedať, možno aj ministerstvo zdravotníctva, práva pacientov a tak ďalej. Čiže jednu poriadnu správu a venovať tuná v parlamente jeden deň debatám na túto tému. To by mnohé veci osvetlilo.
Ja oceňujem tých 7 doporučení na konci správy. Sú adresované Národnej rade, ale iste by mnohé mohli patriť aj ministerstvám, iste aj výborom Národnej rady a treba si ich všimnúť a nejakým spôsobom zapamätať, lebo naozaj poukazujú na prípady, napr. to vdovstvo alebo práv dieťaťa, ktoré sú naozaj akútne.
Odporúčam teda úradu viac sa prezentovať na verejnosti, hovoriť o svojich úspechoch aj bojoch, viac informovať verejnosť pravidelne trebárs aj v novinách - rubrika ombudsmanka. A celkove hodnotím správu pozitívne, odporúčam ju akceptovať. A som sľúbil, že to bude do 10 minút, takže som vlastne vyhral aj stávku. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.3.2013 11:26 - 11:27 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Podporujem návrh pani Jurinovej, je to dobrý návrh, naozaj treba si ho všimnúť. Ľudské práva u nás sú rozštiepené kde-kade vo vládnych aj nevládnych organizáciách. Uznesenie vlády k tomu prispelo, keby sa to trocha zjednotilo, alebo nejaká konferencia na tú tému a tak sa nejak začalo. Bude o chvíľu správa o tom, tam aj v návrhu pani ombudsmanky je návrh, aby bol taký dom ľudských práv, kde všetky tieto inštitúcie boli pokope, aby sa určite s tým veľa usporilo. Ten detský ombudsman je skôr taká webová stránka, to o chvíľu budeme počuť, ale mnoho iných tém: pacienti, väzni, deti, atď. by mohli mať svojich podombudsmanov alebo zodpovedných ľudí zato. Čo sa týka Turecka, privilegované partnerstvo, nechcem o tom viac hovoriť, ale v Európskej únii by nemali byť a nemôžu byť. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.3.2013 11:11 - 11:22 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Ešte stále je tu dosť ľudí, hajajáj. Pán minister, teraz by som ťa, vás prosil, že jeden návrh dávam, že keby ste ho počúvali, prepáč mi, priateľ Julo, ja ti to budúci krát vrátim, keď ty budeš rečniť. No, že v '91 vo Federálnom zhromaždení bola predložená správa o ľudských právach v ČSFR. Predkladal to podpredseda vtedajšej vlády, náhodou som to bol ja, potom generálny prokurátor, to bol terajší prezident Gašparovič a minister vnútra Langoš, čiže bolo to v slovenských rukách. Deň sa o tom vo Federálnom zhromaždení diskutovalo a veľmi by som povedal múdre úlohy, závery, uznesenia sa dali a malo sa to každoročne opakovať a bolo to veľmi dobré. No, žiaľbohu, išlo to dostratena, ale ja si myslím, že aj dnes na Slovensku by mali v tomto smere niečo robiť také globálne. Dnes budeme mať správu, onedlho hneď za tým ombudsmana slovenského o ľudských právach, najmä vo vzťahu jednotlivcov k verejnej správe. Onedlho tu bude správa o rodovej rovnosti, ktorou sme zaviazaní každoročne o nej hovoriť. Všetci čakáme na správu o Rómoch, ktorá by tiež mal byť, prípadne o ďalších menšinách, neprišla ešte. Ja si myslím, že zobrať deklaráciu OSN o ľudských právach a preprať to trochu tie všetky individuálne a kolektívne práva by nezaškodilo a by to bolo dobre, keby sme tomu pár hodín venovali. Máme tu veľa nevládnych organizácií, medzinárodných organizácií, všetko o ľudských právach, ale nejaká jednotiaca správa, jednotiaci ťah, ktorý by zmapoval, ako je to u nás, by nebol zlý. Nedávam na to uznesenie, aj tak by neprešlo, ale je to ako domáca úloha, či by sa v budúcnosti o tomto nedalo viac hovoriť.
Budeme tu mať o chvíľu pani ombudsmanku, veľa vo svojej správe hovorí o tom, ako nemá peniaze na to, na čo, v podstate asi je to pravda, no ale ministerstvo zahraničia minulý rok dalo 450-tisíc eur na tému o ľudských právach, ale boli to témy ako LGTBI, feministické hnutie a ďalšie veci, nehovorím, že, treba ich tolerovať, treba ich aj nejakým spôsobom brať v úvahu, aj snáď podporiť ich prácu, ale zas na druhej strane, mne sa zdá, že 450-tisíc eur dať na tieto témy, je trocha mnoho a keby sa k tomu niečo prihodilo ombudsmanke, bolo by dobre.
Čo sa týka zahraničnej politiky, sme malý štát vo svete, čiže nemôžeme veľmi vyskakovať, ale niektoré svetové a európske zlyhania jaksi by som chcel komentovať, ktoré sa v správe nie veľmi prejavili. No tak už niekto tu spomenul 10 rokov invázie od Iraku, no už neviem to začleniť do filozofických, metodologických, politologických a neviem akých prúdov, o ktorých vždy hovorí pán Blaha, no ale bol som vtedy v Ríme a sledoval som veľmi postoje, ktoré vtedy prebiehali. Vtedy bolo úplne jasné, že ten minister zahraničia - alebo čo bol Cheney - nehovorí pravdu, proste toľko rozporov bolo v tom, toľko všelijakých kritík, ktoré vlastne existovali. Veľmi fundovane som sledoval vatikánske stanoviská, pápeža, Sodana - predsedu vlády terajšej, proti vojne, zásadne proti vojne. Potom tam prišiel Michael Novak, slovenský rodák a oháňal sa sv. Augustínom od nutnosti obrannej vojny, atď. a z týchto postojov, tieto postoje vyústili do dnešnej situácie, keď naozaj je tam omnoho horšia situácia, ako bola predtým, skôr by som povedal katastrofa, no ale, ale nikto nevie teraz ako ďalej.
Teraz hovoríme o tom, že dve z tých troch hlavných dôvodov USA, ktorí išli do tej unilatelárnej akcie, resp. keď do toho bolo vtiahnuté aj NATO, tak sú zlé. Ja si myslím, že všetky vtedy boli zlé, no. Pamätám si na tú pesničku Madony, keď spievala o irackej invázii a na pozadí boli všetky zástavy, ktoré sa na tom zúčastnili, na šťastie slovenská sa vždy len tak mykla tam, nebolo ju celkom vidieť, ale mnohé bolo veľmi dobre vidieť a tá pesnička ešte stále beží.
Obávam sa troška, že podobná situácia nastáva aj s Afganistanom, no, špičkoví diplomati, najmä ruskí, mnohokrát povedali, aj americkí, že tam sa nedá vyhrať, že USA dopadne tak ako my Rusi voľakedy, Kábul nie je Afganistan, majú tam hory, bojovníkov, ktorí bojujú už 30 rokov a sú profíci, atď. Do toho nechcem zasahovať, Slovensko je malá krajina a ja v podstate oceňujem to, že nesieme bremeno a zodpovednosť aj za tamojší stav, ale však nesmieme hovoriť, že to je mierová misia, to je tvrdá vojnová misia. Taliani spravili takú chybu svojho času, už to nerobia, oni majú najviac, asi 15-tisíc vojakov v mierových misiách na svete a stále hovorili, že Irak, to je mierová misia, mierová, vôbec im nedali nejaké ťažšie zbrane na podporu atď. Skončilo to tak, že v roku dvetisíc tuším štyri 19 z Nasírie boli tvrdo zabití a to, keď ich doniesli domov v rakvách, tak potom si uvedomili, že ide o misiu vojnovú, aj to vláda potom tak hovorila.
O Arabskej jari sa tu veľa hovorilo, nechcem sa už k tomu vracať. Tie vlády, ktoré boli aké-také, nenahradila demokracia, ale militantné islamské štáty, už toho tu bolo o tom bolo dosť.
Vážení, mám tu ešte všelijaké poznámky, ešte by sa dalo rozprávať o Turecku, o zaujímavej téme obavy írskeho a troška aj slovenského ľudu, je to nový, by som povedal, zákon Európskej únie, ktorý sa aj nás týka a išiel tak trocha do stratena v médiách, o Európe, o prezentáciách Slovákov v zahraničí, atď. o slovenských krajanoch, ale to prenecháme aj iným. Ďakujem, že ste ma vypočuli.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.3.2013 11:11 - 11:22 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Ďakujem. Slovensko často skloňuje ľudské práva, ale v konkrétnostiach, keď treba naozaj niečo povedať, väčšinou mlčíme. Ja som bol viackrát v americkom Kongrese, mhm, Senáte a tam veľmi často kongresmani, senátori schvaľujú krátke uznesenia o veľmi konkrétnych veciach, vyjadrujú postoj k niečomu vo výboroch aj v pléne a hneď si každý všimne, že americký výbor alebo kongres má takéto stanovisko k niečomu. To robí aj Európsky parlament. Ja som sa pár krát pokúsil nejaké uznesenie v súvislosti s ministerkou, expremiérkou Tymošenkovou, tu bolo to vždy zamietnutie, ale Falung Gong - osem poslancov z piatich strán dalo nedávno takú rezolúciu, nula bodov, zahraničný výbor poslal potom pani Ashtonovej, baronese žiadosť, aby dala stanovisko k Falung Gong, čo sa týka Európy, nateraz ešte neprišlo, no. Niekde som čítal, že každým 5 minút zabijú vo svete jedného kresťana skrz vieru. Mám celý kalendár, kde každý deň je niekto spomenutý z týchto obetí, resp. celé krajiny. Čiže v tomto smere by naše výbory a aj plénum malo viac svoju kompetenciu využívať a niektoré uznesenia k niektorým veľmi konkrétnym veciam schváliť. To ide naprieč politického spektra, nejde o opozíciu - koalíciu, ide o stanovisko k nejakým zahraničným veciam. (Ruch v sále.)
Skryt prepis