Videokanál poslanca

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

13.12.2012 o 21:24 hod.

Doc. RNDr. DrSc.

Jozef Mikloško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 13.12.2012 21:24 - 21:35 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, ja tým tričkom nechcem nejako provokovať, ale vrátil som z koncertu, 30. koncertu Úsmev ako dar Spoločnosti priateľov detí z detských domovov. Bolo tam aj celé naše vedenie, aj ministri nejakí, tak som v tom drese zostal, je to dres úsmevákov. Želám im, aby sa naďalej venovali deťom, ktorých rodičia odložili v mladom veku do domova a vyrastali bez rodičov, bez rodiny, bez pripútanosti k jednej osobe. Sú s tým poznačení na celý život, ale snažia sa aj, že je zaujímavé, teraz v Inchebe som mnohých takých stretol, ktorí študovali na pomocných školách úplne zaznávaní naboku a dnes absolvovali vysoké školy, majú doktoráty a dobre sa uplatnili. Vďaka všetkým, ktorí sa o to starajú.
Nebudem tu hovoriť o vede, je to krásna téma, žil som v tomto prostredí 27 rokov v SAV, nikdy na to nezabudnem. Bol som vo veľkom kolektíve matematikov, v najväčšom v Česko-Slovensku. A takisto by som rád aj povedal niečo o športe, lebo to patrí k tomu, k tejto, veľmi, veľmi dôležité, ale tiež to nechám na inokedy, pretože teraz sa chcem sústrediť na základné a stredné školstvo.
Nie je zlé, že si o tom v parlamente podiskutujeme. Neškodí raz začas zmapovať situáciu, prípadne sa k tejto téme aspoň raz za rok pravidelne vrátiť a urobiť bilanciu. Je to téma nadstranícka, je to vec všetkých a vec skutočne našej budúcnosti.
Všetci uznávame, že v školstve je potrebné väčšiu podporu a aj podstatnú zmenu. To nehovorím do vetra. Pochádzam absolútne z učiteľskej rodiny. Celá moja rodina bola v podstate učitelia. Otec a mama, svokor a svokra, starí rodičia z maminej strany obidvaja, aj manželka celý život bola učiteľka, všetky deti učia a aj niektorí vnukovia budú. Ja sám som tiež rok učil na strednej škole a potom 20 rokov na vysokej škole ako externista. Ale aj zaujímavé je to, to sem trocha nepatrí, ale že v senickom kostole je socha svätého Jozefa, ktorú tam v roku 1935 darovali moji prastarí rodičia z príležitosti 50. výročia pôsobenia ako učitelia. Pradedko bol regenschori v senickom kostole a v tom čase bol ešte učiteľ, organista a farár alebo pastor nielen dobrá trojka na mariáš, ale aj uznávaní inteligenti každej dediny.
Poznamenám, že neuznávanie učiteľov ako niečo výnimočné, výnimočné povolanie začalo už za hlbokej totality. Som ďaleko od pripomínania tohto času alebo vyčítania niekomu, už dávno to nerobím, ale vtedy skutočne učiteľ, videl som to doma, bol svojím spôsobom sluhom režimu. Musel zapisovať aj sliepky, psov a kačice, aj presvedčovať sedliakov, aby vstúpili do JRD, aj odhovárať rodičov, aby si deti prihlasovali na náboženstvo. Tam niekde leží začiatok našej biedy, keď sa učitelia začali báť o svoju existenciu, keď nad nimi visel meč rôznych odborov školstva a aj straníckych inštitúcií a, samozrejme, aj ŠtB, ktorí mojich rodičom neraz predvolali do nitrianskeho chudobinca v úvodzovkách, kde bolo vtedy sídlo ŠtB, ale občas mali aj návštevy pri domových prehliadkach a vtedy moja mama mala vždy srdcatrasenie a mala pripravený poplachový balíček s teplými, teplým prádlom a vreckovkami.
Pamätám sa aj na otca, tiež učiteľa, živiteľa rodiny, ktorý tiež mal večné strachy, či ho nevyhodia, ale aj mamu, ktorú rýchlo vyhodili zo školstva, takže bola potom už stále doma a už sa menej bála.
Na druhej strane treba priznať, že vtedajší stav úrovne školstva nebol až taký zlý. Aj keď tam bolo príliš veľa ideológie a tým menej tvorivosti, vlastnej iniciatívy a nápadov. Žiaľ, aj vtedy bola ako teraz každého jasné, že cesta hore nevedie cez vedomosti a kvalifikáciu, že sú aj iné cesty hore, vtedy aj teraz, lebo vtedy, o ktorých tu nebudem hovoriť, ale ktorých poznáme.
Ja som nazýval tento čas sovietizáciou myslenia, čas čakania na pokyny zhora, na inštrukcie, čo viedlo k tomu nevyskakovať z radu, radšej zostať bezkonfliktným priemerom bez veľkých iniciatív, ambícií a nápadov. Bez snahy byť osobnosťou. To, bohužiaľ, mnohým z nás zostalo aj doteraz.
Na situáciu v školstve z roku '89 sa podpísali všetky vlády. Pripomínam, že to nikdy, ani za federácie nebola vec federácie, že bola vždy vec republiky, takže v tomto smere sme vždy sami boli zodpovední za ten náš stav školstva, ktorý, žiaľ, je veľmi podobný vo všetkým postsocialistických krajinách. Je to dopad aj po novembrových ideí, že trh všetko vyřeší. Nevyrieši. Najmä nie v školstve, zdravotníctve, v kultúre, v sociálnych záležitostiach. Od roku '89 školstvo nikdy nebolo našou prioritou. Vždy bolo prioritou niečo iné.
Pán podpredseda vlády, otec kupónovej privatizace vždy tvrdil, že najprv treba roztočiť ekonomiku a keď začne sypať, potom príde čas aj na školstvo, kultúru, vedu a tak dále. Boli časy aj keď tá ekonomika sypala, aj keď sa privatizovalo, bolo z toho veľa peňazí, ale prvé porevolučné rozpočty boli vyrovnané rozpočty, ale na školstvo nikdy nezostalo a vždy sa nestalo prioritou. Chybou dnešného školstva je to, že ide veľa do šírky, učí zo všetkého trochu. Málokedy však ide do hĺbky a tým vychováva skôr chodiace encyklopédie, ktoré vlastne v čase internetu, ktorými sa môže stať hocikto. Tak teda vychovávame skôr priemer, skôr trojkárov a takých je v Európe dosť.
Potrebujeme však špičky a tieto špičky, alebo talenty málo podporujeme, málo vyzdvihujeme, málo, alebo nijak neodmeňuje učiteľov, ktorí vygenerovali, vychovali takýchto šikovných ľudí. Sú štáty, kde odmeňujú učiteľov podľa toho, jak sa ich absolventi uplatnili v živote. Tiež mládeži, si myslím, že málo zdôrazňujeme, že byť osobnosťou, byť špičkou si vyžaduje veľké úsilie, námahu, pot, drinu, sebazaprenie a tvrdú prácu na sebe.
Ešte niekoľko poznámok. No, samozrejme, treba aj reštrukturalizáciu školstva, ale aj preto, že detí je stále menej, že Slovensko je vlastne s priemerom 1,4 detí na rodinu na chvoste Európy. Už to bolo niekoľkokrát spomenuté, ale dva roky som aj ja mal na starosti učňovské školstvo niekde. V minulosti bolo naozaj na dobrej úrovni, staral sa o neho štát, ale po '89 sa skutočne rozpadlo postupne. Je aj dnes oňho malý záujem, firmy si radšej zoberú hotových ľudí, nechcú investovať do budúcnosti svojich, do budúcich svojich pracovníkov a aj keď remeslo má zlaté dno, je veľmi dôležité, je o ne malý záujem. Chýbajú nám remeselníci, brečíme nad nezamestnanosťou, ale do remesla sa nikomu nechce.
Veľa sa dnes hovorí aj o informačne orientovanej spoločnosti, vedomostnej spoločnosti 21. storočia, znalostnej spoločnosti, znalostnej a tak ďalej, čiže to hovorí o tom, že veľmi je dôležité počítače, je výuka, ale nielen povrchná, byť užívateľ, ktorý vie pár klikov, ale hlbšia troška aj do softvéru do systémov.
Tiež za výuku reči pokladám za veľmi, veľmi dôležitú. Mnohí ľudia sa ešte dnes po 20. rokoch vyhovárajú, že za totality nemali možnosť sa učiť, nebolo cestovať možnosť. Ale odvtedy sa už mohli naučiť 10 rečí.
Tiež často zdôrazňujeme, že som tu povedal, že myslím si, že základné pre školstvo aj deti je matematika, história, klasická hudba a aj niečo ako nejaké duchovné alebo etická, alebo kto nechcem mať náboženská výchova. Matematika preto, že učí ľudí myslieť, štrukturovať poznania, rýchlo ísť do pamäti, asociované myslenie atď., abstraktné myslenie. Klasická hudba, že vychováva cit v človeku, pocit ku krásnu. História, že vám hovorí, že není ste na zelenej lúke, že všetko sa neopakuje. Všetko sa už opakuje, musíte vedieť, jak to bolo v minulosti a tá etika alebo jak by sme to nazvali, vedomie toho, že nie si tu sám, že je niekto aj vedľa teba a že je niečo aj nad nami.
Treba teda vrátiť úctu a dôstojnosť učiteľom, ale aj vzdelaniu a zdôrazniť, že vedieť je veľmi dôležité, že byť vzdelaný je dôležitejšie ako nebyť, byť múdry je dôležitejšie ako nebyť. Dôležité je nie mať ale byť a treba teda zásadne zmeniť naše postoje k učiteľom, talentom, uctiť si ich finančne, ale aj morálne.
Ešte posledná moja poznámka, že možná, že to tiež tu odznelo, že keď som bol párkrát v Spojených štátoch, vždy som si všimol, že ráno o ôsmej, o deviatej stáli pred nejakými budovami rady detí. Čo sa deje? Neviem, či viete, ale všetky išli na kontrolu cez röntgenové rámy, či nemajú pri sebe zbrane. Tam došli až tak ďaleko, že to takto riešili. Tak toto dúfam, že k tomu nepríde, ale aby k tomu nedošlo, je dôležité mať dobrých rodičov a dobrých učiteľov. Čiže na tieto dve vrstvy, keď sa zameráme, tak nemusíme sa obávať o budúcnosť Slovenska.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

7.12.2012 14:09 - 14:11 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. No, samozrejme, je tam tých položiek, je veľa, veľa. Čiže ja som si vybral tie, ktorým rozumiem, ku ktorým mám blízko. Máte pravdu, že viaceré peniaze idú z medzinárodných zmlúv, z európskych peňazí a tak ďalej, ale to tam nie je napísané. Čiže keď je to raz Úrad vlády, tak je to Úrad vlády.
Keď my máme konferenciu o Európskom roku aktívneho starnutia, tak vlastne idú to cez Úrad vlády. A tie peniaze od koho prišli, vlastne neviem, no. To, že by som si nevšimol holokaust, tak alebo už nejaké, xenofóbiu a rasizmus a tak ďalej, tak to zas je vec, ktorú som nepovedal a ktorá je úplne, by som povedal, mimo vec.
Ja som z titulu toho, že som len vo výboroch, ktoré sú zo štátneho rozpočtu dôležité. Ale zase nie tie najdôležitejšie, zahraničný a náhradník v európskom, tak som si vybral práve len túto tému a do tých ostatných tém som iba trochu, školstvo, tam som dlhé roky pracoval, vedu, tam som dlhých 27 rokov pracoval takisto, no a šport, to ma tiež zaujíma. Čiže tých som sa len tak švenkol, dotkol.
Takže neberte to za vyčerpávajúce. Ale zase viem, že hocijaký návrh dám, neprejde, takže som sa v tomto prvom, asi aj poslednom čítaní vlastne dotkol toho, čo pripomínam vláde, že by sa ešte na to mohla pozrieť, alebo pánovi ministrovi financií.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.12.2012 13:47 - 14:06 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, kolegyne, som rád, že niekto z vedenia Národnej rady sem dal tento adventný venček, aj dneska svieti jedna sviečka, je to nádej. Želám vám aj Slovensku, aby čím toho svetla bude tam pribývať, tým aby aj v našich srdciach pribývalo a aby sme na Vianoce boli všetci spokojní a radostní. To s tým nesúvisí, ale prepáčte tento začiatok. Aj tomu som rád, že včera sme zapálili stromček tuná pred parlamentom. Je to iný stromček, ako je tá opacha v Bruseli, a som rád, že sme dodržali našu slovenskú tradíciu.
Ja by som povedal ako člen zahraničného výboru a náhradník v európskom niečo k zahraničiu, ale zo začiatku pár slov celkove k rozpočtu, príjmom, výdavkom.
Tak pán minister tu není, ja mu to možno potom ešte písomne pošlem, ale možnože ma niekde počúva, nádejam sa.
V rozpočte chýba rozpísanie na jednotlivé položky. Jedna položka 200 mil. a potom je 20, 30 odtrhov, kde není nič, čiže nikto, kto je za tú položku zodpovedný, zrejme to môže rozdeľovať, ale to je, samozrejme, aj dosť, by som povedal, nebezpečné. Takýchto príkladov je tam veľa a ja ich ešte určite spomeniem, no.
Ďalej je tam určitá nevyváženosť, no, príjmy, výdavky. Napríklad: Najvyšší súd, možnože to tu už niekto spomenul, má 5-tisíc euro príjmy, výdavky má 8,8 mil. Najvyšší kontrolný úrad 4 400 príjmy, to znamená skoro nič, a 7,9 mil. výdavkov. Protimonopolný úrad nula príjmov, to mi je zvláštne, lebo Protimonopolný úrad dáva pokuty, ktoré sa dávajú do štátneho rozpočtu, a má 2 mil. výdavkov. Takisto tieto inštitúcie nič nečerpajú z európskych fondov. Ja myslím, že keby si dali nejaké projekty, určite by ich aj mohli dostať. Generálna prokuratúra, ktorá tu pracuje už pol druha roka bez predsedu, ale akosi nám to ako keby nevadilo, 400-tisíc má príjmov a 65 mil. má výdavkov. SIS-ka má 160-tisíc príjmov, 41 mil. výdavkov. Čiže to sa mi zdá také veľmi, by som povedal, nevyvážené a aj tie inštitúcie, ktoré nemajú príjmy, by nejakým spôsobom tie príjmy mohli získať a o ne sa snažiť.
Napríklad súdnictvo si tam dáva 428-tisíc euro; položka Organizácia súdnictva a postavenie súdov, posilnenie nezávislosti súdov. Také veľmi nekonkrétne a pol milióna na to. Úrad vlády, boj proti korupcii, nešpecifikované. Je tam položka ERAS 2012 (to je Európsky rok aktívneho starnutia 2012), ten už v 2013 nebude. Čiže ja by som tam dal Európsky rok aktívneho občianstva 2013, ten práve bude a naňho by sme tiež nejaké peniaze mali dať.
No teraz k položke zahraničie. Neviem, či príde pán exminister Dzurinda, takže dovolím si jeho poznámku povedať, možnože ju zopakuje, ale není som istý, že príde. Vo výbore jasne povedal, že výstavba areálu na Pražskej, čo je tuším 6,29 mil. teraz na tento rok, je z rôznych dôvodov zbytočná, tak ide tam o sekretariát Predsedníctva Európskej únie 2016, nejaké konzulárne veci, Úrad zahraničných Slovákov atď., len v čase krízy naraz tak veľa peňazí dať na novú budovu, keď ministerstvo si myslí, že má relatívne dosť budov, sa mi zdá neekonomické.
Takisto je tam zefektívnenie IT systému 10 mil. euro, zdá sa mi to tiež relatívne veľa, pretože tých rôznych expertných systémov, informačných systémov a každé ministerstvo relatívne dosť, toto by mal byť nejaký nový, zvýšená prístupnosť k širokopásmovému internetu, rozvoj pamäťových a ďalších možností, elektronizácia verejnej správy. Myslím, že toto každý rezort si robí sám a každý rezort za to sám platí. Čiže, isteže, veci konzulárne, veci zahraničné sú trošku špecifické, ale dobrí softvérčici vedia aj všeobecný systém nastaviť pre špecifické podmienky.
Pán Dzurinda vtedy povedal, že aj niektoré ambasády, ktoré chceme znova otvoriť, napr. Moldavsko, že nie je ekonomické, že dá sa poveriť niekoho iného. Tak jak v minulosti sme aj zase rušili niektoré, jednak sme zrušili v čase, keď celá vietnamská vláda hovorila česky alebo slovensky, iste je to aj teraz tak, vo Vietname, myslím, že máme.
Úrad pre zahraničných Slovákov dostal myslím 1,8 mil. eur, čo sa mi zdá primerané. Ja by som len povedal, že v minulosti boli tie dotácie veľmi spolitizované, krajania vonku tiež sa vždy vzájomne nemajú radi. A veľmi som vždy horlil aj vo výbore, aby z týchto peňazí išlo aj na katolícke a evanjelické misie vo svete. Tam chodí aj veľa neveriacich, tam sa Slováci zgrupujú a zažil som ich v Ríme, zažil som ich v Mníchove. Čiže ich podporiť by bola investícia dobrá, to znamená na podporu krajanov.
Príspevky Slovenska do Medzinárodnej organizácie 14,3 mil. eur. Tak neviem, či je v tom aj FAO, aj niektoré ďalšie, skôr si myslím, že nie. To sú rôzne iné organizácie, medzinárodné, ktoré je Slovensko, to sa mi zdá tiež veľmi vysoká suma. Rád by som vedel, skúsim si to zistiť v budúcnosti, že ktoré organizácie pod to patria.
K tomu elektronickému systému ešte. No, ja viem, že v Taliansku svojho času premiér hovoril, že každé ministerstvo má svoju telefonickú, elektronickú ústredňu, stanice, systém a už ich tlačí pár rokov k tomu, aby sa to spojilo a bol jeden pre všetkých a 80 % nákladov by tým kleslo. Ale za toho otca ani jeden minister to nechce urobiť. Tak neviem, či aj nám toto tu nehrozí. Možná(Možno) že nie.
Je tam položka v zahraničí Podporiť štúdiá slovenského jazyka na zahraničných univerzitách. Napríklad v Taliansku sme vypadli zo všetkých. V Neapoli sme boli od roku 1942, v Ríme len v Sapienzi nie sme. Čiže toto vítam, len najmä sa treba vrátiť tam, kde sme dlho-dlho boli a kde ten národ má záujem o učenie sa slovenčiny.
Šport. Tak to už v ministerstve školstva je 30 mil., 30,4. Neviem, jak to bolo v minulosti. Mnohí plačú, že šport je poddimenzovaný, nejde len o vrcholový šport, olympijské hry, majstrovstvá sveta, ale ide aj o, by som povedal, každodenný šport občanov. Tak verím, že pán minister toto zohľadňuje a mal nedávno aj konferenciu, žiaľ, ja som na nej nemohol byť, tu na Bôriku, kde sa o tom hovorilo. Len tam pripomínam, že či sa už vyriešila tá slovenská reštaurácia na poslednej olympiáde v Londýne, kde naozaj, a takto to už bolo niekoľko olympiád, ja som to zažil v Turíne, že veľkoryso dávali, temer nikoho tam nepustili a potom naraz bol veličajzný dlh a nemal kto ho zaplatiť. Je tam položka na ministerstve školstva Zdravie pre vnútrožilných užívateľov drog. Tiež není špecifikované, možná(možno) to súvisí s tou metadonovou kúrou, ale o pár riadkov nato je špecifikovaný celý balík na tieto položky. To sa mi práve zdá, že by každá položka mala mať svoju sumu, lebo potom to závisí vlastne len od rozhodnutia jedného alebo nejakej komisie, a tým pádom nemáme prehľad o tých podpoložkách.
Niečo sa mi zdá aj byť odflákané v tom. Napr. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví má tam 2,7 mil. euro. Je to dôležitý úrad, vlastne od neho závisia naše ceny plynu, elektriky atď. a on tam má jednu jedinú položku, jedinú vetu: "Nediskriminačný a transparentný výkon v sieťových odvetviach." To je ich cieľ, čo je, sa mi zdá, celkom samozrejmé. A nejaké ďalšie položky sú tam vôbec není.
To isté Protimonopolný úrad. Jeden jediný odtrh tam má, že "každoročné zabezpečenie eliminácie činností a vyriešenie 50 % prípadov". Čiže tých protimonopolných, by som povedal, udaní, 50 % chcú vyriešiť. Ja myslím, že to není veľký cieľ.
Slovenská akadémia vied. Bolo tu už hovorené mojím predrečníkom, má pol percenta HDP, je to málo, určite. Má 1,6 mil. príjem, 60 výdavkov. Ja som tam 27 rokov pracoval, čiže viem, jak to tam chodí, na Akadémii. Možná(Možno) by tam ešte patrila aj položka, čo dostáva z európskych fondov a grantov, tá tam chýba. Ale napríklad všimol som si, že tam sú všetky odbory svetovej vedy bez nejakej priorizácie, čo je prvé, čo je druhé, čo je desiate. Čiže malé Slovensko nemôže asi podporovať všetkých rovnako, čiže tá priorizácia, nečakajte ju od vlády ani parlamentu, by oni mali si ju spraviť. Ale napríklad mne ako bývalému matematikovi, informatikovi chýba, že stále sa hlásime k vedomostnej spoločnosti, ale odtrh matematika, informatika tam vôbec nie je, sú tam všetky možné iné. No, upozorňujem na to.
Ešte by som pripomenul, zas pán minister snáď si to niekde vypočuje, že aj problematika odpustenia dlhov, ktorá v celom svete rezonuje, sa možná dotýka Slovenska. Niekde by som rád o tom vedel niečo. Tá je otázka deblokácií, viete, že mnohé krajiny nám do dnešného dňa dlžia, všeličo za naše minulé zbraňové systémy atď. Arabské krajiny, možno aj Rusko ešte. Aká je situácia? Ale to možno bude niekedy na interpeláciu.
A takisto tá daň z finančných transakcií, som ju tam neobjavil. Hovorí sa o nej, tak zákon asi ešte nie je. Platby do eurovalov tiež som tam nezbadal, ale iste tam niekde sú.
No, a tak teraz moje posledné, posledný blok je, týka sa to tiež zahraničia: rozvoj a pomoc Slovenska. Je to veľká téma. Slovensko už nie je chudobná krajina. Ako člen OECD patríme podľa nich k najvyspelejším štátom sveta. No a dnes problémy sveta sa cez globalizáciu veľmi rýchlo dostanú aj k nám a dotýkajú sa nás a najmä teraz v kríze potrebujú chudobní našu pomoc viac ako predtým. Rád konštatujem, že Slováci sú v tomto smere naozaj veľkorysí. Podporujú mnoho projektov, okrem ľudí v núdzi aj relatívne mnoho zbierok. Ja ešte k tomu niečo poviem.
Je zaujímavé, že napriek našej situácii 70 % Slovákov si myslí, že Slovensko by malo poskytovať pomoc ľuďom v chudobných krajinách. To je veľmi pozitívna, by som povedal, črta Slovenska. V posledných dvoch rokoch napr. takej zahraničnej zbierky je pravidelne už sedemnástykrát Dobrá novina pre Afriku. Vlani sa vybralo 908-tisíc euro prakticky v dvoch týždňoch. Potom bola Tehlička pre Sudán, to bolo vyše 100-tisíc, zbierka na pomoc Haiti vyše 170-tisíc. Vládna pomoc rozvojová je teda len 5,8. Je to už tretí rok podobne, veľmi takto.
A čo sa týka dvojstrannej rozvojovej pomoci. Celkove na tej bilaterálnej sa podieľa štát asi 4 %, mimovládne organizácie 59, podnikatelia 15, zastupiteľské úrady 6, to sa ešte teda pridáva k tým vládnym, štátnym, akademické inštitúcie 10. A je to orientované najmä na Západný Balkán 36 % , Afrika 28, Východné partnerstvo 16, Afganistan 15.
Existuje mnohostranná rozvojová spolupráca, tam je gestor ministerstvo financií a iné rezorty. Ide najmä o rozpočet Európskej únie, OSN, Svetovej banky, FAO a iných organizácií a tam je ten náš rozpočet spolu aj s tou dvojstranou, čo je 5,8, je asi 62 mil. euro, čo je nakoniec, už není až tak málo, ale je to len 0,091 % z hrubého národného dôchodku. A my sme svojho času sľúbili, že teda budeme prispievať 0,17 % hrubého národného dôchodku. Čiže je to asi tak polovica z toho, čo sme sľúbili.
Je zase negatívne to, že v oblasti pomoci rozvojovej, ale to je za rok 2010, ale v 2011 to asi nevidel ináč, sme sa umiestnili na 23. mieste spomedzi 27 členských štátov Európskej únie. Vlani Európska únia vynaložila podľa odhadov OECD, údajov OECD 54,8 mld. eur na rozvojovú pomoc a Slovensko teda poskytlo vlani 56 mil., ako som už povedal, 0,09 hrubého národného dôchodku.
Ešte kratučko poviem niečo k tým zbierkam a už končím. Tak je napríklad, iste poznáte Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety. Nie každý ju má rad, ale vydala takúto knižku, kde je, sú jej projekty, je ich 61 misijných a charitatívnych zahraničných projektov zameraných na deti, mládež, rodinu, nemocnice, adopcie, hendikepovaných v krajinách Kambodže, Južný Sudán, Keňa, Tanzánia, Honduras, Vietnam, India, Libanon, Ukrajina, Haiti, Arménsko. Žasnem, čo tí, oni dokážu. Ročne to stojí asi 1,2 mil. euro, ktoré vlastne oni musia rôznym spôsobom zohnať. Som im za to vďačný.
Potom tú Dobrú novinu som už spomenul. Tak vlani za dva týždne od Vianoc po Troch kráľov deti, aj moji vnuci, chodia vo Svätom Jure, chodia po rodinách, po dedinách, spievajú a s košíkom chodia. 908-tisíc euro Slovensko dalo vlani na Dobrú novinu, čo je napriek kríze, napriek všetkému, takto sme najmä subsaharskú Afriku konkrétnymi projektmi obdarovali. Organizuje to Hnutie kresťanských spoločenstiev detí ERKO už sedemnásť rokov. Vlani tam v tom pracovalo 26 263 detí a dospelých, navštívili 80-tisíc rodín a pracovali v 1 286 mestách a dedinách. No, to je zaujímavé, no.
Posledná moja poznámka je troška, je dosť negatívna. Úrad vlády, tam som to nie veľmi našiel, ale mám teraz internetovú správu, mimovládna organizácia, volá sa to Inštitút Leva XIII., vydala štúdiu na rozdelenie financií pridelených Úradom vlády v roku 2012, oni to nazvali Kultúrou smrti. No je to možná(možno) troška tvrdý výraz. Ale sú tam témy podľa tej stránky, týkajú sa feminizmu, LGBTI, potratov a sexualizácie mládeže. To sú ich názvy a posledná položka je iné, no. Tak napríklad na feminizmus dal Úrad vlády 130-tisíc euro, na LGBTI komunitu 197-tisíc, na tú sexualizáciu mládeže 52-tisíc, na potraty a veci okolo toho 35-tisíc a na iné 20-tisíc. Čiže dohromady Úrad vlády dal v roku 2012 celkovo 417 917 euro, to je dosť, by som povedal. A práve by ma zaujímalo, že či aj na tú druhú stranu, napríklad na pro-life organizácie, aké získali ony projekty, ale toto, bohužiaľ, tu nemám.
Mám ten zoznam projektov tuná, tak nechcem ich čítať, je ich dohromady 22, ale sú to zvláštne projekty s veľmi zaujímavými názvami. No, taký ten najnevinnejší až, by som povedal, veselý je, že Bábkové divadlo na rázcestí dáva divadlo, volá sa že Lexikón sexizmu. Možno je to zaujímavé, neviem, komu je to určené. Keď pre seniorov, tak rád tam prídem. Neviem, no.
Ďakujem veľmi pekne za vypočutie mojich príspevkov.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2012 14:54 - 14:55 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Tieto otázky som položil vlastne včera, mnohé iné, no a pani ministerka na ne odpovedala, by som povedal, vyhlásila dosť neférové slová. K tomu sa nechcem vracať.
Odpoveď, v podstate som s ňou spokojný. Len som poukázal včera, že naozaj zdravotníctvo nie je senior-friendly a že mnohí si dnes nemôžu dovoliť mnohé zdravotné stránky. A to, že lieky sú dnes tretím biznisom vo svete, po zbrojárstve a po drogách, by Slovensko nemalo prijať. Hoci ho prijíma, u nás dvestotisíc ľudí berie viac ako desať liekov, 1,3 mld. eur sa minie na lieky ročne. Do lekární sa 100 ton liekov vracia každoročne do koša. Čiže svojím spôsobom plytváme, v tom je vinné aj zdravotníctvo, aj ľudia. Proste predpisujeme, niekto to zaplatí. Tento moment, systémový, mi v tej odpovedi chýba, aj keď na moje otázky tu bolo zodpovedané.
Poznámka, že zdravotníctvo je čierna diera, do ktorej keď dáme desaťkrát viacej, vždy to rado minie, je pravda. Je to predsa len povolanie, aj zdravotníctvo, aj lekárnictvo, tak ako je povolanie kňaz, tak ako je povolanie učiteľ, tak ako je povolanie vedec. V tomto smere by zdravotníctvo nemalo byť biznis. K tomu by sme sa my, ako sociálny štát, ktorým chceme byť, mali približovať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.12.2012 15:32 - 15:35 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Vážená pani ministerka, vážení kolegovia, kolegyne, je to skôr faktická poznámka, len sa týka pani ministerky, tak som sa prihlásil znova do rozpravy. Podotýkam, že aj ja som dostal list od lekárnikov, z ktorého by tu bolo rado niečo citovať. Zaujímavé je, že sme všetci asi dostali aj knižku Gorila. Neviem, ako to všetko súvisí, keď si to všetko prečítam, budem múdrejší.
Ako poslanec a senior chcel som aj v tomto druhom zákone o liekoch vlastne položiť niektoré ďalšie otázky na pani ministerku. Ale keď na mojich asi desať konkrétnych a konštruktívnych otázok k predchádzajúcej téme, myslím, korektných a dobre mienených, som nedostal žiadnu odpoveď, tak som rezignoval a už tu nebudem klásť žiadne otázky. Okej, v poriadku, ale starý politik myslí o krok dopredu. Vie, ako to dopadne. A preto všetky tieto otázky som ešte pred mojím vystúpením do 12.00 hodiny formuloval písomne na zajtrajšiu hodinu otázok. A moja otázka bola vylosovaná ako č. 4, takže sa veľmi teším na zajtra na písomnú odpoveď pani ministerky na moje otázky, ktoré rád zverejním aspoň na stránke facebooku.
Svoje predchádzajúce otázky som zvažoval, konfrontoval so štatistikami a číslami a snažil som sa ich formulovať férovo a priateľsky. Odpoveď od pani ministerky bola príliš stručná. A ja by som vlastne povedal to jedno slovo „klamete“. Neviem, koho sa to všetko týkalo. A to sa mi zdá trošička silný tabak.
Tiež to, že pani ministerka povedala že rokovala iba so zástupcami Jednoty dôchodcov, sa mi zdá málo. Jednota dôchodcov je dôležitá, prvá organizácia u dôchodcov, má asi 70 000 členov podľa nich. To je asi 5 % seniorov Slovenska. Máme však aj Radu vlády pre seniorov, máme Komisiu pre seniorov, máme komisiu pre prípravu zásadného materiálu Národný program aktívneho starnutia. Bol som jej predsedom, keď som sa stal poslancom, vzdal som sa jej. Teraz ju vedie pán Nemeček za Združenie kresťanských seniorov. V príprave toho materiálu je skutočne zdravotníctvo jednou z hlavným tém. Tam sú zástupcovia nielen Jednoty dôchodcov a Združenia kresťanských seniorov, ale aj mnohých iných organizácií, ktoré ten materiál pripravujú. Slovensko doteraz nemá takýto materiál, ktorý by hovoril o Národnom programe ochrany seniorov a vízii do budúcnosti.
Teda podotýkam ešte, že aj druhé najväčšie združenie seniorov existuje na Slovensku. Volá sa Združenie kresťanských seniorov, som jeho predsedom. A snažím sa seniorov, nielen kresťanských, ale všetkých tu reprezentovať. Občas sa aj nás treba niečo opýtať. Máme sieť po celom Slovensku a ročne stovky akcií v prospech seniorov, z ktorých sa mnohé týkajú aj zdravotníctva.
Upozorňujem, že okrem týchto dvoch združení už na Slovensku neexistuje žiadne celoplošné združenie alebo organizácia seniorov. Takže ak sú nejakí reprezentanti, tak sú v týchto dvoch združeniach. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.12.2012 14:03 - 14:12 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Vážená pani ministerka, vážená Národná rada, páni poslanci, ktorí majú záujem o zdravotnícku problematiku, vítam vás poobede. Moje úvodné poznámky budú, povedal by som, otrasné, pretože z viac ako 200 000 občanov Slovenska užíva každý viac ako 10 liekov. V roku 2011 občania vrátili do lekární 97 ton liekov, ktoré išli takto prakticky do koša. Napriek tomu sa naďalej lieky masovo predpisujú s nádejou, že ich niekto zaplatí.
Nedávno som čítal v nemeckých novinách, niekde ich mám, že v investovaní do zdravotníctva v roku 2000 až 2009 alebo 2010 vzhľadom na HDP bolo Slovensko vysoko najlepšie zo všetkých štátov Európskej únie. Tú tabuľku môžem zohnať. Je to pravda? Konštatujem, že zdravotníctvo je čiernou dierou rozpočtu nielen u nás. Ak doň dáme desaťkrát viac ročne financií, bez problémov to minie, pretože stále máme viac drahších a presnejších prístrojov, stále máme novšie a drahšie lieky, napr. chemoterapeutiká, ale aj mnohé iné.
Podotýkam, že niektoré zamestnania sú povolania, nie zamestnania. Určite medzi ne patrí vedec, lekár, učiteľ, kňaz, vychovávateľ. U nich nemôže byť kritérium zisk. Vo vede napr. platí výrok, voľne ho citujem, otca kybernetiky Norberta Wienera, ktorý asi do dnešnej spoločnosti moc nepatrí, ale ten výrok je takýto: „Opravdivý vedec by mal byť hnaný takým neodolateľným tvorivým pudom, že by mal byť ochotný aj sám platiť za tú prácu, aby ju mohol vykonávať.“
Pred pár dňami som videl, tuším na kanáli Film+, americký film známeho režiséra Moora, silnejšieho chlapíka s čiapkou. Veľmi silno kritizoval zdravotnícky systém Ameriky, ktorý je zameraný na biznis, na tých, čo sú poistení, s minimálnou snahou pomôcť tým, ktorí sa nemôžu poistiť a ktorých potom nevyliečených z nemocnice dávajú do taxíka a vyhodia na zasneženú ulicu. Porovnal to so situáciou vo Francúzsku, kde zistil a dokumentoval, že tamojší zdravotnícky systém je bezplatný a dokonca aj s bezplatnými nočnými návštevami u pacientov, so štátom zaplatenými ženami, ktoré chodia pomôcť vyprať a vyžehliť mladým matkám a tak ďalej a tak ďalej. Neviem, či môžem tomu veriť, ale vrcholom bolo, že v USA na toľko oslavovaných hrdinov z 11. septembra, hasičov, záchranárov a tak ďalej, ktorí tam stratili zdravie, po rokoch sa už zabudlo, aj ťažko chorí nemajú veľa nárokov na terapiu a na liečenie. Hlavný gól bol v tom, a už skončím s týmto filmom, pozrite si ho, že keď ten režisér Moore zobral týchto ľudí a loďkami odišli na Kubu, kde ich vyšetrili, stanovili diagnózu a nasadili lieky, jedna veľmi vážne chorá záchranárka si potom kúpila liek, ktorý v USA stál 120 dolárov, a tam zaň zaplatila 5 centov teda. Nechcem provokovať systémom, teda bezplatným v zdravotníctve, celkom, lebo všetko niečo stojí, ani Kubu, ale isteže je pozoruhodné, že takéto systémy existujú. A my, keď nám ide o sociálny štát a o ľudí a ich istoty, tak by sme mali nad týmto porozmýšľať.
Teraz sa vrátim k našej situácii. Niekoľko otázok som pri prvom čítaní, pokiaľ sa pamätám, položil, odpovede som sa vtedy nedočkal. No takže na zajtra som pani ministerke na hodinu otázok pár z týchto otázok položil, už neviem, či na mňa dôjde rad, ale chcel by som konštatovať, že farmakologický biznis je dnes tretím najväčším biznisom na svete, po zbrojárstve a drogách.
Poslanec Uhliarik povedal, že občania Slovenska dávajú ročne 1,3 mld. eur na lieky. Zaujímali by ma štatistiky od roku 1993, ako je to v porovnaní s inými štátmi Európskej únie, čo sa týka výdajov na lieky. Z televízie som sa tiež dozvedel nedávno, že máme príliš veľa lekární, že na jednej ulici sa našli aj štyri lekárne. Koľko ich teda máme na obyvateľa, ako je to v iných štátoch a koľko z nich je sieťových a kto je ich majiteľom?
Kolísanie cien liekov sa mi tiež zdá náhodné, to som tiež už raz tu povedal. Zaujímalo by ma, ako tá komisia pracuje, aké sú jej kritériá, z čoho vychádzajú, aký je možný lobing u nich. Minule som spomenul liek Detralex, na žily. Bol voľakedy na recept, teraz je voľný a krabička stojí 17,60 eura, tuším. Prečo tak naraz sa to zmenilo a už si ho možno kúpiť voľne, aj keď je dosť drahý?
Tiež upozorňujem na seniorov, asi 18 000 z nich má penziu menšiu ako 200 eur. Priemerná penzia je dnes u nás 375 eur, ten priemer pomaly stúpa, najmä preto, že ľudia s malými penziami, staropenzisti vymierajú. Čo by sa dalo pre týchto ľudí urobiť, aby liekový systém bol viac senior friendly, pri úvahe ich malých penzií a vyšších nárokov na lieky? Končí Európsky rok aktívneho starnutia. Ešte by sme za štyri týždne mohli niečo v tomto smere urobiť, ale aj budúci rok budeme mať Európsky rok občianstva, takže akosi usilovnosti sa medze nekladú ani v ďalšom roku.
No tiež sa chcem opýtať, ako to je s prevenciou. Iste je byť lepšie zdravým ako chorým. Koľko dávame do prevencie, napr. do alternatívnej medicíny bez chémií, do propagácií zdravej výživy a zdravého spôsobu života, do športu?
Treba pochváliť pána poslanca Rašiho, ktorý tu teraz nie je, sa na to chystám dosť dlho, za jeho preventívne prehliadky pre poslancov aj personál Národnej rady. Zajtra budú tuším o cukrovke, ešte šťastie, že to nebude po večeri, keď dostaneme od Mikuláša balíky.
Aké sú dnes možnosti lobovania farmafiriem u nás? Majú priamy prístup k lekárom, za akých podmienok?
Záverom toľko diskutovaný zákaz vernostných systémov, dostali sme k tomu veľa listov, je nesprávny. Je iba v prospech niektorých lekární. A napadá mi, prečo by sme nemohli zakázať vernostné systémy aj napríklad na benzínových pumpách alebo v obchodných reťazcoch zakázať akcie. Je ich dosť a sú v prospech ľudí. Prečo by aj lekárne nemohli mať nejaké akcie pre seniorov? Napríklad zoberú si dva ibuprofény, tretí dostaneš zadarmo, ale to som, myslím, už povedal voľakedy.
Uvedomme si, že tieto otázky sú skôr pre prvé čítanie, ale snažiť sa o pozmeňujúci návrh, ktorý aj tak neprejde, si myslím, je v tomto smere zbytočné. Teším sa, že som mal možnosť povedať aspoň týchto niekoľko myšlienok. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2012 16:31 - 16:33 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Celoslovenské združenie kresťanských seniorov, ktorého som predsedom, 1 z 32 organizácii, ktoré sú združené v tzv. Fóre kresťanských inštitúcii. Týchto 32 organizácii apeluje na poslancov, bol som nedávno na ich schôdzi, aby tento návrh zákona o hazardných hrách v takomto znení neprijali. Viaceré z týchto organizácii poznajú zo svojej činnosti zlo, ktoré prináša jednotlivcom, rodinám i širšiemu okoliu hráčska vášeň. Odhaduje sa, že na Slovensku je asi 50-tisíc takýchto praktizujúcich hráčov, ktorí často ničia svoje rodiny, seba a aj spoločnosť. Nemá význam asi opakovať známe dôvody o všetkých týchto problémoch, raste kriminality, zruinovaní rodín, ale títo, 32 organizácii na nás apelujú, aby sme mali na zreteli dobro svojich občanov a snažili sa vytvárať také podmienky, ktoré minimalizujú možnosti na šírenie tohto zla. Navrhovaný zákon konštatujú de facto, zväzuje samosprávam ruky a umožňuje úzkemu okruhu takzvaných podnikateľov profitovať z ľudskej slabosti a biedy a preto v závere svojej žiadosti vyzývajú Národnú radu, aby tento zákon v tomto znení, ktorý je proti občanom tejto krajiny, neprijala. Skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2012 13:22 - 13:24 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Ja by som tiež chcel pochváliť pána Číža v tom, že si ho vážim a vždy mi hovorí excelencia, tak dúfam, že bude aj naďalej. Ale vo svojich vystúpeniach vždy je objektívny, snaží sa povedať pravdu, ale potom, keď dôjde na hlasovanie, tak potom už plní inštrukcie a už si nedovolí nikdy vystúpiť trošička z radu.
Priateľu, excelencia, prepáč, že to túto hovorím, no. Bol napríklad Zákonník práce, kde sa sto aj pozitívnych návrhov dalo z opozície, ale všetko ste zmietli zo stola, ani jeden jediný ste vlastne nezobrali. No, čiže takto sa tiež dá opozično-koaličná politika ťažko robiť, no.
Citoval si pána Breinera. Ja osobne jeho články som čítal. Už ho dávno nečítam. Skutočne, on nadáva, tak ako Soros už teraz nadáva, keď sa svojím spôsobom nabalil, ale vždy sa vracia domov a vždy pekne využíva to, čo tam má. Na Slovensko veľmi nadáva, na všetko kresťanské veľmi nadáva. Čiže tá citácia na neho nebola celkom dobrá.
Justicia et Pax sa volá tá inštitúcia vo Vatikáne, ktorá dala veľmi pozitívne vyhlásenie, čo sa týka špekulácií, derivátov a vôbec stavu kapitalizmu. No len dala ho tiež troška neskoro. Ja som do tejto komisie veľmi často chodieval s rôznymi aj americkými odborníkmi. Schovali sa pred nami. A toto prijali už až vtedy, keď už bolo všetko veľmi-veľmi jasné. Ich šéf, vietnamský kardinál Van Thuan, bol môj dobrý priateľ, trinásť rokov bol v samotke, on nás jediný prijímal a bral to, ale, bohužiaľ, umrel a bez jeho beatifikatia, s týmto to nesúvisí.
Proste celý svet je dnes v svrabe, loď sa potápa, na palube sa ešte tančí, všetci žijú na dlh, nad pomery, a teda to, že pri daňovom zákone sme akurát toto povedali, je celkom zaujímavé, aj keď reči boli o daniach.
Takže dúfam, že budeš aj naďalej takýto, ako si, ale občas zahlasuješ aj podľa zdravého rozumu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2012 14:59 - 15:01 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Ďakujem za odpoveď, ktorú beriem, samozrejme, moje informácie, e-maily a rozhovory s ľuďmi hovorili o niečom inom, už nielen teraz, ale dlhodobo. Veľmi horlím za verejnoprávne médiá, najmä, ako som spomenul, Devín a iné, ktoré naozaj vysielajú programy v dnešnom mediálnom maglajze, ktoré sú v prospech lepšieho Slovenska. Včera som sa vracal domov. Beethovenovu siedmu ktoré rádio nám dá okrem Devína u nás na Slovensku? A STV napriek niektorým excesom tiež robí veľa pre vzdelanosť a kultúru a tiež proste všelijaké problémy v nej existujú, na ktoré by som chcel upozorniť, najmä čo sa týka náboženského vysielania. Myslím si, že vo verejnoprávnych médiách musia mať svoje miesto aj náboženské vysielania, trištvrte Slovákov sa k tomuto hlási.
A chcem konštatovať, to s tým nesúvisí, ale nie je zlé, aby ste si to vypočuli, že pred pár minútami sme skončili ekumenické stretnutie 35 poslancov Národnej rady so všetkých strán koalície aj opozície, celkom nás bolo asi 50, a pod záštitou troch podpredsedov pani Laššákovej, Jurinovej a Figeľa, ktorí tam boli prítomní, sme mali veľmi pekné, pozitívne, konštruktívne, zjednocujúce stretnutie. A nebyť náboženských vysielaní, obávam sa, že sa s týmto do médií nikdy nedostaneme. Takže ich obmedzovanie, ktoré naozaj tu dlho už trvá, možno ste to vy nezaregistrovali, ma znepokojuje. Ak vy hovoríte opak, tak to hodnotím veľmi pozitívne. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 29.11.2012 11:20 - 11:20 hod.

Jozef Mikloško
Chcel by som oznámiť všetkým poslancom, ktorí sa prihlásili na dnešné ekumenické stretnutie, že toto sa uskutoční dnes o 12.15 hodine v poslaneckej jedálni, dole v tejto budove na mínus prvom poschodí.
Skryt prepis