Videokanál poslanca

Ja tiež chcem ocenil a poďakovať priateľovi Čížovi za hovor bez bumážky, za jeho slová, ktoré nepatria len opozícii, patria nám všetkým tu a myslím aj celému Slovensku, skoro by som povedal celej Európe.
Oceňujem u neho aj to, že je nekonformný a že bol jediný proti strate trestnoprávnej imunity poslancov. To je už iná téma, pripomínam to a do smrti sa mu budem za to klaňať.
Čo sa týka Veľkej Británie, zdá sa mi, že troška ju preceňuje. Spomíname kolónie a ich veľké vykorisťovanie, z ktorého do dnešného dňa žijú. Ten bezbrehý multikulturalizmus, ktorý tam potom kvôli tomu nastal, 30 % rozpočtu Veľkej Británie ide zo špekulácií na burzách. Thatherizmus, pán Klaus bol voľakedy doňho veľmi zaľúbený, sedel som vedľa neho dva roky,  sem priniesol tvrdý manchestrovský kapitalizmus, bezohľadný, dávno prekonaný, ale u nás ešte stále existujúci.
Veľmi sa obávam, že tento kapitalizmus prišiel zo Západu, a my sme na neho neboli pripravení. Ani Západ nebol na tú zmenu pripravený. Napríklad prvú pôžičku MMF, ja som pritom bol, keď som ju videl, tie podmienky, ktoré nám kládli, tak som vedel, že ako to pôjde ďalej, ale teraz je to už zbytočné hovoriť.
Ešte pár citácií. Ján Krstiteľ v Zeffirelliho filme Ježiš hovorí: "Ak sa majú zmeniť kráľovstvá, musia sa zmeniť ľudia." Ľudia sa u nás ešte nezmenili, ich srdcia sa, žiaľ, nezmenili. Gándhí hovorí o chudobe ešte horšie: "Chudoba je najhoršia forma násilia." Ján Pavol II. povedal ešte tvrdšie: "Hlavnou príčinou terorizmu je chudoba."

Mám reakciu iba na pána Sulíka, ďakujem mu, nečakal som, že to takto podporí. Vidím, že SaS-kári majú sociálne cítenie.
Ďakujem veľmi pekne. (Smiech v sále.)

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, ktorý tu nie je, ale dúfam, že príde, vážené kolegyne a kolegovia, k návrhu tejto dôležitej novely, sa tu už veľa hovorilo a ešte sa aj bude hovoriť od naslovovzatých odborníkov, do toho sa nechcem veľmi miešať, ale určite si pri hlasovaní budem všímať najmä dopad tohto zákona na najviac zraniteľné skupiny občanov, za ktoré pokladám rodiny s viacerými deťmi a seniorov.
V budúcnosti pri súčasnej demografickej kríze by som rád videl v prospech rodín a seniorov napríklad takéto opatrenia: zmierniť vysoké daňové zaťaženie rodín, zlú finančnú situáciu mladých rodín s deťmi. Napríklad, dostal som návrh, požiadaj, či by rodiny so štyrmi a viac deťmi nemohli dostať si kúpiť osobné auto bez DPH.
Za druhé, odstrániť znevýhodnenie mnohodetných rodín, ktoré sa o deti dobre starajú.
Za tretie, prácu matiek na materskej dovolenke viac zohľadniť v ich dôchodku.
Za štvrté, vytvárať nové pracovné miesta v službách pre seniorov, ale aj v službách seniorom voči rodinám a deťom.
Za piate, pripomínať viac deťom zodpovednosť za svojich rodičov nielen čestným prehlásením, že som nemajetný, ako je to teraz, ale napríklad aj predložením daňového priznania.
A za posledné, presadzovať, aby dôchodok zohľadňoval počet vychovaných detí platiacich odvody a umožniť im venovať dvojpercentný, 2 percentá zo základu dane svojim rodičom.
A práve o tom je môj jednoduchý návrh, ktorý legislatívne dodám v druhom čítaní. Ide o to, aby aj fyzické osoby mohli zo svojho daňového základu dať 2 percentá aj svojim rodičom na prilepšenie ich dôchodku. V rozprávke O troch grošoch stredná generácia dáva jeden groš svojim deťom, druhý sebe a tretí svojim rodičom. Tým by sa táto rozprávka mohla volať skôr rozprávkou o štyroch, ba aj piatich grošoch, pretože dnes spolu žijú aj štyri, ba až päť generácií. Reč však bude o tom, že z rozprávky O troch grošoch ten tretí často nedôjde k adresátom, aj keď starí rodičia, a je ich stále viac, žijú často na okraji spoločnosti s veľmi malými penziami. Tretí groš absentuje aj vtedy, keď deti zabúdajú na svojich rodičov, najmä keď sú, v úvodzovkách, "zaopatrené" v domovoch dôchodcov, ktoré sú pre niektorých, niektoré deti, v úvodzovkách, "zaujímavé" iba v deň, keď sa berie penzia. Môj príspevok nebude o týchto deťoch, ale bude o tých deťoch, ktorí chcú zlepšiť svoj sociálny stav ich rodičov, ktorým by chceli pomôcť.
Náš priemerný dôchodok je dnes asi 375 eur, pričom asi 14 tisíc seniorov ho má menší ako 200 eur. Priemerný dôchodok u nás pomaly stúpa, ale, žiaľ, najmä preto, že starodôchodcovia, najmä tí do roku 2004, vymierajú. V porovnaní s inými krajinami Európskej únie priemerné dôchodky sú napríklad v Luxembursku 3 400 eur, v Holandsku 2 700, vo Fínsku 2 600, a tak to pomaly klesá, aj v krízovom Grécku je to asi 1 600 eur. Ak nás Európska únia tlačí k harmonizácii daní, súhlasme, ale iba za podmienky, že budú v Európskej únii harmonizované aj penzie občanom.
Dnešný zákon o dani z príjmu, myslím, že je to § 50 ods. 4, umožňuje, aby právnické a fyzické osoby dali 2 percentá zo svojho daňového základu na rôzne verejnoprospešné a humanitárne účely, napríklad na kultúru, vzdelanie, šport, cirkvi, nadácie, občianske združenia. Je to už dobre zažité, koncom roku vždy adresáti sa prihlásia u notára a zase pri daňovom priznaní darcovia môžu určiť týchto adresátov. Pri právnických osobách sa jedná o relatívne veľké sumy, tu o tom nebudem hovoriť, môj návrh sa týka fyzických osôb. Mnoho našich spoluobčanov, fyzických osôb, každoročne poukazuje 2 percentá z daňového základu na tieto verejnoprospešné aktivity a môj návrh by teda bol v tom, ešte ho zopakujem, aby v § 50 ods. 4 sa doplnilo písmeno k), ktoré by znelo, že 2 percentá z daňového základu fyzických osôb bude možné dať aj, v úvodzovkách, "biologickým alebo adoptívnym rodičom", ktorí poberajú starobný, alebo invalidný dôchodok. Takže deti, fyzické osoby, ktoré riadne platia svoje dane, a teda nie sú problémovými občanmi, by mohli takto rozhodnúť o relatívne malej časti, to sú rádovo desiatky, stovky eur, v prospech svojich rodičov. Čím viac detí, tým by to bolo lepšie. Bolo by to teda vlastne zo zákona realizovanie rozprávky o tých troch grošoch.
Myslím si, že by išlo skôr o prerozdelenie tých darov zo základu dane fyzických osôb a k tomu návrhu by som sa vrátil aj s inými poslancami, myslím si, že aj z oboch táborov, v druhom čítaní.
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia a kolegyne, sami múdri doktori tu doteraz hovorili. Ja som teda iba doktor vied z matematiky, ale dovolím si tiež povedať pár slov k tejto každodennej téme. Viem, že najlepšie je byť zdravý. A teda o to sa snažím, doteraz celkom úspešne a všetkým to odporúčam. Prekvapil ma pojem, humánne lieky. Ja myslím, že lieky by mali byť všetky humánne. A podľa mňa nehumánne sú tie, ktoré sú zbytočné, alebo sú veľmi drahé, alebo máme za ne našu náhradu, ale predpisujeme zahraničné, čo sa tiež stáva. Niekde som čítal, že farmakologické firmy sú dnes tretím biznisom na svete. Prvé dva sú veľmi neférové, je to zbrojárstvo a drogy, a zisky farmafiriem sú na treťom mieste.
Ja reprezentujem seniorov, takže ma najmä zaujíma dopad na nich. Po zákone o sociálnych službách penzistom v domovoch dôchodcov vlastne zostalo 35 eur, mnohým z nich, na lieky. Ten zákon sa, chvalabohu, zastavil a čaká sa na nový, ale iste to penzisti s priemernou penziou 365 eur nemajú ľahké. Pre mňa je nepochopiteľné, že ceny liekov každoročne kolíšu, povedal by som, celkom náhodne. V matematike sa táto metóda volá Monte Carlo metóda, raz hore, raz dole. Niektoré sú zadarmo, iné za poplatok, jedny zdražujú, iné zlacnejú, niektoré sa dajú voľne kúpiť. Ja napríklad, občas ma kopnú do žily pri futbale, musím brať potom detralex a detralex sa už dá kúpiť voľne a stojí jedna škatuľka 17,60. Takže lepšie nosiť chrániče.
Mňa by zaujímalo, ako tá komisia pracuje, či je na ňu nejaký dostup lobistov, a prečo to tak kolíše, či tam zákony neviditeľné trhu alebo neviem čoho, pôsobia.
Aj s chemoterapikami je, si myslím, veľký až príliš veľký biznis, stále sú nové a drahšie, aj keď v štatistikách, čo sa týka predlžovania života v globále, pre onkopacientov sa to iba veľmi málo prejavuje.
Ja vidím veľký biznis aj v liekoch na tlak a v liekoch na cholesterol. Niekde som čítal, že o 0,1 % sa zvýšila v Európskej únii norma pre cholesterol a koľko to prinieslo zisku farmafirmám. A na tlak, som tiež tak informovaný, že väčšina liekov sa predpisuje zbytočne, pretože tlak staršieho človeka by mal byť sto plus jeho vek, a teda nemá význam znižovať jeho horný tlak, skôr znižovať dolný tlak. A nakoľko temer všetci jeme tieto pilulky, tak nám to znižuje tlak a tým pádom nedokrvuje mozog a tým pádom v starobe to často vedie k demenciám.
Veľa sa tu hovorilo o lobovaní. V Nemecku, som čítal štatistiku, že ľudia sa tam dožívajú veľmi vysokého veku, 90-roční ešte tenis hrajú, ale okolo 30 % ľudí v takomto vysokom veku trpí na demenciu, bohužiaľ. Tí, čo hrajú tenis, asi netrpia na demenciu.
Veľa sa tu hovorilo o lobovaní farmafiriem. Iste nemožno im zakázať navštevovať privátnych lekárov. Počul som, že je obmedzený kontakt na štátnych lekárov, aj keď to, že sa to bude dávať na webe je veľmi pozitívne. Vo voľnom čase, samozrejme, nikomu sa to nemôže zakázať, ale mal by byť v tom urobený  poriadok. Činnosť tých lekárov sa prejaví, že boli lobovaní vtedy, keď náhle zmenia pacientovi dlho predpisovaný liek za nejaký lepší, zahraničný, ale iste aj drahší.
Zákaz vernostných systémov sa mi zdá  nefér. Ja tu mám kartičku, vidíte, krásnu, zelenú, zo Svätého Jura. A aj keď zakážu vernostné možnosti, tak naďalej budem tejto lekárni verný, ale myslím, že tak ako inde sú rabaty, akcie, temer všade, tak to isté by malo byť aj v lekárni. Čo keby tak raz lekáreň vyhlásila akciu, že dnes ibuprofén zadarmo, alebo zober dva a dostaneš jeden zadarmo, a tak ďalej. Keď sa zakážu vernostné systémy,  navrhnem, aby to robili takto.
Upozorňujemna poslednú vec, že prichádza k nám boom-orientácia na seniorov. Na Západe je to celý priemysel, ktorý sa venuje len seniorom. Majú tam podstatne lepšie penzie, čo má vplyv na  výživu, vitamíny, lieky, ale aj v turistike a v mnohých iných veciach. Nedávno som bol v Rakúsku. Jedna pani sa tam sťažovala, že je to nevhodné, keď Porsche vyrábajú také nízke, lebo vždy, keď si doňho sadne, dostane hexenschuss. Takže za chvíľu to, dúfam, príde aj k nám.
Eešte raz, vernostné odporúčam  zanechať a obmedziť lobing, najmä na štátnych lekárov. A treba žiť zdravým životom, aby sme nemuseli chodiť ani za lekármi, ani do apatiek.

Na pána Osuského pár slovami. Porovnávať Bielorusko s 99,9 percent za totality sa skutočne nedá. Porozprávajte sa tam s ľuďmi, ktorí tam žijú, tak vám povedia. Ja som sa pred troma dňami rozprával s jednou dievčinou, ktorá tam žije, je momentálne tu, aj od nej mám informácie. Nechcem už ďalej rozširovať túto diskusiu. Z jednej návštevy, jedného volebného obvodu počas jedných volieb robiť nejaké závery o katastrofálnej situácii vo voľbách? Možno to boli tie minulé voľby, nehovorím, že aj tieto nemohli byť nejakým spôsobom kamuflované. Som presvedčený, že momentálne ľuďom tam nevadí to, že tam je niekto, kto povie takto, kto kritizuje ministrov, ministri musia stáť pred Lukašenkom a počúvať jeho áno, nie. Prečítajte si exveľvyslanca Českej republiky v Bielorusku, ktorý toto všetko píše, lebo sú to veľmi zaujímavé veci. Toto nie je môj dnešný názor. Ja som už aj blog napísal na Facebooku. Ja si myslím, že je našou povinnosťou hovoriť aj o druhej strane. Dávať tam biskupa Vojtaššáka, nejakých ďalších, Coufala, myslím, že to moc s tým nesúvisí. Povedal som tu niekoľko faktov a som rád, že ste ich zaregistrovali, a berte to tak, že človek, ktorý už nepozerá na budúcu kariéru, môže povedať aj to, čo si myslí.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda, vážená Národná rada, ja som v zahraničnom výbore nebol za túto rezolúciu, čiže cítim povinnosť niečo k tomu povedať. Aj keď iste mojej kariére to neprispeje. Dvakrát som tu urgentne prosil, žiadal o rezolúciu k Tymošenkovej, dvakrát sa mi to nepodarilo, teraz ako prví, rýchlo tu a teraz robíme rezolúciu k voľbám, ktoré ešte celkom nevychladli. Ja mám veľmi blízky vzťah k Bielorusku, napríklad na olympijských hrách boli výborní a chodia aj na mnohé iné medzinárodné súťaže. Je to v minulosti ťažko skúšaná krajina, samozrejme, nemám rád Lukašenka, aj preto, že tam je už príliš dlho, aj preto, že je vo všetkom najlepší, aj hokejista je najlepší, videl som film, ako hral hokej, no, moc nevie hrať, ale určite hrá lepšie, ako naši politici hokej. Ja som sa rozprával s viacerými ľuďmi, ktorí tam dlho žili. Napríklad s nunciom vatikánskym, ktorý tam bol tri roky. S veľvyslancom Skripkom v Ríme som bol dobrý kamarát, mnohé diskusie sme absolvovali a včera som čítal, iste viacerí z vás, dúfam, vyhlásenie exveľvyslanca Karasa Českej republiky, ktorý bol v Bielorusku dlho, hovorí, že je tam poriadok, že je tam disciplína, že kriminalita, korupcia temer neexistujú, že väzni majú veľmi tvrdé podmienky, ale môžu si mnohí z nich ísť zarobiť von a nedostať iba vodu a chlieb, a že kritizovať možno aj Lukašenka, ale nie urážať, prečítajte si to, je to veľmi zaujímavé čítanie. Môžem vám to prípadne aj dodať. Sedemdesiatpercentná účasť vo voľbách je vysoká, bodaj by sme ju my mali. Opozícia žiadala to bojkotovať, žiadala, aby ľudia išli na huby, ale asi nerástli, lebo nešli. Opozícia je roztrieštená a takto roztrieštená nemá šancu sa presadiť. Keď sa nezjednotí, tak nemá šancu. Je pravda, že strany sa veľmi ťažko, alebo temer nedajú zaregistrovať k voľbám, sú na to všelijaké prekážky, ale keby boli jednotní, by sa dalo omnoho viac v tomto smere urobiť. Bielorusko sú susedia Ruska, aj ekonomicky sú v mnohom závislí od nich, a teda keď EÚ neberie Bielorusko, tak, samozrejme, iné im neostáva. V Bielorusku nie je tvrdý kapitalistický systém - trhni čo môžeš, trhová ekonomika. Neprivatizovali do zahraničia svoje kľúčové firmy a nemajú veľké zadlženie. Dlhodobo odmietali pôžičky Medzinárodného menového fondu, neviem, ako je to teraz, myslím, že už nejakú prijali. Zaujímavé, že mnohé zahraničné firmy, aj naše, sa tlačia do Bieloruska, a tvrdia, že preto, lebo tam faktúry platia a sľuby plnia. Vyše 60 percent exportu z Bieloruska ide do Európskej únie. Je to údaj niekoľkoročný, ale môže byť aj dnes pravdivý, neviem presne. Na sanáciu dôsledkov Černobyľu dávali ročne asi 30 percent štátneho rozpočtu. Tiež je to údaj spred piatich rokov, ale iste tie dopady sú tam stále. Systém volieb v Bielorusku je väčšinový, to možno ani nevieme, je tam 110 obvodov, z ktorých vyjde 110 kandidátov, v jedno-, alebo dvojkolových voľbách. Každý kandidát musí dostať 50 percent plus jeden hlas. V minulých voľbách bolo 103 bezpartajných, iste to boli väčšinou prívrženci Lukašenka, jeden agrárnik a šiesti komunisti.
Záverom k vyhláseniu. V bode a) navrhujem vypustiť "neboli slobodné a spravodlivé". Zanechať tam iba "nespĺňali medzinárodné demokratické štandardy". Časť b) sa mi tiež nepáči, ale nebudem navrhovať nič, ale myslím si, že politika Európskej únie k Bielorusku tiež nie je dobrá. To, že odmietajú dať víza zvoleným reprezentantom Bieloruska, sa mi zdá nesprávne, a keď vedenie Bieloruska chcelo ísť na olympijské hry do Londýna, a nedali im víza, sa mi to zdalo škandálom. V Londýne sedelo veľa zástupcov nedemokratických krajín aj diktátorov, a tí Európskej únii nevadili. Prepáčte za tieto slová, ale hovoria z môjho svedomia a z presvedčenia. A iste uznesenie prejde, aj keď navrhujem vypustiť tie štyri slová v tom bode a).
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážená Národná rada, môj predrečník má vždy dobré nápady, len nikdy si neodpustí aj niečo také povedať, začínam mať dojem, že je takým moralizátorom, kazateľom, neviem, ktorej cirkvi. Už keď povie, že svedomie sa pohlo, je dobre, že sa pohlo. Je to tu už dvadsaťtri rokov a nielen KDH je za to vinné. My sme vždy do tých desať percent boli vinní, potom už niekto iný bol vinný.  Nechcem naňho reagovať, radšej poviem pár konštruktívnych viet.
Podporujem plne tento návrh. Malí a strední podnikatelia sú základom ekonomiky a veľmi často nedostávajú zaplatené svoje faktúry dlhé mesiace, alebo nikdy. Ja poznám situáciu na knižnom trhu, kde je tá situácia úplne na hlavu postavená, tiež by sa v niekom malo svedomie pohnúť, z ceny knihy päťdesiat percent, až päťdesiat percent, až šesťdesiat percent dostanú distribútori. Samozrejme, tlačiar ten musí dostať. Samozrejme, redaktor, fotografista a tak ďalej. Obálkar. Na spisovateľa dôjde veľmi málo.
Päťdesiatpercentný rabat je skutočne veľmi veľa, ale o tom tu teraz nechcem hovoriť. Chcem poukázať na to, že keď nezaplatíme za telefón, plyn, elektrinu alebo niečo, vodu, tak vám dajú pokutu, respektíve za chvíľu vás odstavia od toho.
Tento štýl by podľa mňa mal byť všade. Aj ten chudák vydavateľ, alebo niekto, kým za jeho knihy sústavne neplatia, tak by mal možno sa nejakým spôsobom odvolať. Teraz sa nemá odvolať ako.
Prežil som krach nejakej veľkodistribúcie, ktorá nikomu knihy nevrátila, faktúry nezaplatila. Knižky cudzích vydavateľov presunula do iných svojich blízkych predajní a všetko je v poriadku. Prišiel exekútor, ten povedal, je to už desať rokov, že všetko je v poriadku, dostanete straty naspäť. Nedostal nikto nič, tak to ide veľmi často. Ten vydavateľ, respektíve distribútor za chvíľu spraví novú firmu a pod inou hlavičkou robí to isté.
Nemáme dopad na týchto ľudí, najmä vo veľkodistribúcii, okrem toho vôbec tie knihy nepropagujú, málo sa starajú o ich predaj a závisí to od dobrej vôle tých, že im to dajú a za takýto veľký rabat to robia.
V Taliansku napríklad malí a strední podnikatelia sú rodinní podnikatelia, sú kľúčovou chrbtovou kosťou talianskej ekonomiky. Od nich ide najviac daní. A teda štát ich veľmi podporuje.
U nás sa mi zdá, že to je opačne a že vlastne títo, ktorí najviac platia dane a sú v centre všetkého, si musia všetko sami vybavovať bez nejakých iných možnosti, treba ich chrániť. To sa nateraz nedeje. Tento zákon vítam a budem ho podporovať, aby sa v tom aspoň čiastočne urobil poriadok.
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia poslanci, po toľkých múdrych myšlienkach už neviem, aby som sa neopakoval, čo všetko poviem, ale upozorním na to, že je veľmi dobré, že tento návrh vznikol. Ale naozaj pokrýva z toho mediálneho balastu, ktorý tu máme, malú podmnožinu. Je dobré, že sme si to všimli, že signál dáme, ale poďme ďalej.
Ja pracujem sám, a je to chyba, že som v tom sám, na zákone o ochrane detí a mládeže pred nežiaducimi vplyvmi. Teraz mi napadlo, že vlastne tento zákon by mal naozaj, robiť nie jeden človek, ale z každého klubu jeden človek, mali by sme si k tomu poriadne sadnúť, lebo tie rôzne ochrany alebo aj represie za porušenie sú v rôznych zákonoch, aj v Trestnom zákonníku. A dať ich nejako dohromady, zmodernizovať ich na úroveň dnešnej doby, to by nebolo zlé. Tak k tomu sa ešte vrátim a teda budem hľadať v každom klube niekoho, kto by sa do tohto pustil.
Samozrejme, s touto novelou plne súhlasím a podporujem ju.
Ďakujem pánu spravodajcovi, s ktorým sme sa nedávno stretli v Pezinku pri veľmi dobrej príležitosti, za podporu tohto zákona, aj výboru pre kultúru, ktorý tiež mal pozitívne stanovisko. Ja keď som sa rozprával o tomto s vysokopostaveným, nechcem bonzovať, kto to bol, členom Rady pre vysielanie a retransmisiu a som sa ho pýtal, čo treba robiť, tak on, zaujímavé, mi povedal, že vlastne toto je prvý krok, tá opona do 15 rokov veku. Takže je to aj v tomto zmysle odporúčanie.
Už tu mnohokrát odznelo, že najmä v komerčných televíziách, ale občas aj vo verejnoprávnych, je veľa, by som povedal, oničoviek, slovenských a amerických seriálov, ktoré prispievajú k tomu, čo povedal aj minister kultúry, k idiotizácii nášho národa a k presadzovaniu, to už nepovedal, antikultúry, ktorú by som nazval drogy, sex, násilie.
Súčasný zákon, ja som bol pri jeho zrode, rok a pol som to mal na starosti, vypracovali sme v Prahe osem jeho verzií, volal sa zákon o rozhlasovom a televíznom vysielaní, naozaj bol veľmi precízne dlhé mesiace veľkou komisiou robený, ja som ho potom predložil do Federálneho zhromaždenia. Bol v roku 1991 schválený, tak tento zákon, ktorý, si myslím, bol celý vnorený do našej legislatívy, možno nejaké novely odvtedy boli, sa sústavne porušuje, áno. V tomto zákone, pokiaľ sa pamätám, je, že programy nevhodné pre vekovú kategóriu do 18 rokov sa nebudú vysielať od 22 hodiny do 6.00 hodiny. Ale vôbec sa tam nehovorí o tom, že tie filmy, ktoré sa vysielajú v tom čase, môžu televízie opakovať na druhý deň ráno, keď choré deti sú samé doma a rodičia sú v práci. To už tu bolo spomenuté.
O dodržiavanie tohto zákona sa stará Rada pre vysielanie a retransmisiu. Ale pokiaľ viem, a zase to mám od nich, ich pokuty vlastne nikoho nemrzia. Pokiaľ sa realizujú, postihnuté televízie vlastne odvysielajú ďalších päť-desať vysielaní rovnakého obsahu, možno aj horšieho. Skôr by som povedal, že tie pokuty finančné, už to bolo tiež povedané, vlastne nikoho až tak nepália, lebo na reklamách to krásne dotiahnu.
Neviem, ako je to s filmami vo vekovej kategórii do dvanásť rokov. Na to by som rád sa aj opýtal, možno potom v závere, ale problém vidím aj v tom, že to, čo je vhodné do pätnásť a do osemnásť rokov, určujú vlastne samotné televízie, nie nezávislá komisia odborníkov, ktorým nejde o sledovanosť a reklamy, ale o morálku tohto národa, najmä nedospelej mládeže. A myslím, že v budúcnosti by to tak malo byť. Ja pokiaľ sa pamätám, viem, že v Nemecku to bola veľká komisia, ktorú bolo treba ľutovať, lebo musela pozerať všetky filmy, všetky televízie a tak ďalej a potom to hodnotiť. Ale takáto komisia by sa aj nám zišla, záväzná pre všetky televízie, ktoré vysielajú z nášho územia. Iste treba v budúcnosti rokovať aj s Českom, možno aj s krajinami V-4, prípadne Rakúskom, o tomto probléme. Samozrejme, dobre vieme, že stovky vysielaní zo satelitov na nás útočia „zo slobodného neba“ alebo z „televízie bez hraníc“. Proti tejto antikultúre sa ťažko postaví nejaký zákon, aj keď sa o to musíme pokúsiť.
Viac možností vidím vo výchove, v tom, aby si ľudia aj mládež vedela vybrať, aby sa na tento balast pripravila, a proste v znížení sledovanosti tých televízií, ktoré na reklamách to potom pocítia. Je tu, samozrejme, problém internetu, už pán Senko to povedal. Je to tiež vlastne nepokryté, vlastne nič u nás v tomto smere neplatí. Ale to už je iná téma, ale mládež to veľmi rada využíva a to nikto asi nevie, ako to je.
Apropo reklamy. No okrem futbalu toho veľa nepozerám, ale dráždi ma, keď pri filme najmä komerčných televízií päťkrát príde babka do kuchyne, viem, že je reklama. Tak je to absurdné a je to iná téma, ale tiež by sa k tomuto mohlo niečo povedať. Je na to smernica?
Ja si myslím, že veľmi dôležité je, keď sa poruší zákon a ľudia to sledujú, aby sme im ukázali, ako treba niečo napísať, protestovať v novinách, na internete, v blogoch, na facebooku, písať listy. Viem, že na internete je tlačivo, ktoré treba vyplniť, ale ani sám som ho ešte nikdy nevyplnil. Ale proste naučiť to treba ľudí, ako sa to robí. Keď dostanú tieto televízie alebo Rada pre vysielanie a retransmisiu stovky, tisícky takýchto protestov, tak si možno to lepšie premyslia. Ďakujem.

Vážený pán predseda, ja keď sme dostali taký Boží dar, že nemusíme hlasovať a rýchlo to tu skončilo, by som sa vás láskavo opýtal v mene tých všetkých nových mladých poslancov, že kedy táto skupina asi päťdesiatich ľudí dostane svoje notebooky. Ja zakaždým utekám so svojím USB kľúčom a tam čarujem, pozerám zákony. Čiže viete nejakú dobrú správu pre nás, alebo ešte nie?

Je to šokujúci a určite pravdivý príspevok od pána poslanca Novotného, aj to, že prospechové štúdium je alternatíva, je múdre, určite je to protiústavné, keď niekoho pozitívne diskriminujeme, iného nie. Len mne sa zdá, že to, čo tam bolo popísané, sa skôr týka mládeže vo vyššom veku, v puberte, netýka sa nejakých detí z materskej školy alebo prvých ročníkov, kde tam je dôležité, aby začali, aby chodili, aby sa niečo naučili, no.
Ja poznám situáciu v detských domovoch, kde je až 90 % Rómov, no, v reedukačných centrách, to sú vlastne polepšovne, väznice, je ich tiež veľká väčšina. Potom po osemnástke odchádzajú do života a není sú absolútne na to pripravení. Tam tiež medzi nimi sú väčšinou Rómovia, ktorí len daj, daj, daj, a nič. Čiže tento problém je zložitý.
Ale my tu viníme nie tie deti, ktoré svojím spôsobom za to nemôžu, že sa tam narodili, ale viníme skôr rodičov alebo dávame tresty potom tak, že padajú na hlavu detí. Nedávno mi jeden svedok hovoril, že bol v nejakej rómskej chatrči, kde už deti išli spať, asi 5-6 detí dokola spali a hlavami dnu a chrbtami von. A že prečo? Pretože sa boja potkanov, ktoré tam v noci budú behať.
No, čo urobíme ďalej, a to pán poslanec Novotný nepovedal, keď tých 17,20 zoberieme, a teda ja, čo konštruktívne urobíme ďalej, aby sme situáciu zlepšili? Základ všetkého je vzdelanie, rodina v prvom rade, tá tu zlyháva, škola, vidíme, že tiež zlyháva. Ja myslím, že cirkev je dôležitá a cirkev málo sa v tomto smere angažuje, ale sú fantastické príklady. Nedávno som bol pri Klčove, kde nejaký kňaz poľského pôvodu má zázračné veci, saleziáni na východe tiež majú, Malé sestry Ježišove, Fukolta v Brezne a tak ďalej, žili medzi nimi a dosiahli veľmi veľa. Čiže u nás by malo byť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)