Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.9.2012 o 15:31 hod.

Doc. RNDr. DrSc.

Jozef Mikloško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.9.2012 15:31 - 15:33 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Ja oceňujem aktivity Obyčajných ľudí na poli Rómov a nedivím sa tomu, že s vládnou koalíciou momentálne spolupracujú. Prečo nie. Treba však povedať, že riešenie tejto európskej problematiky sa nezačína u nás na zelenej lúke. Nemožno povedať, že doteraz sa nič neurobilo a teraz sa všetko urobí. Je to troška zložitejšie.
Ja som bol 1990 - 1992 ako podpredseda vlády zodpovedný na federálnej úrovni za problematiku Rómov, každá republika to vtedy rada nechala federácii, takže niečo o tom viem a aj odvtedy sledujem tú problematiku.
Takisto sa mi nezdá, že keď sa k tomuto zákonu hovorí o, vlastne problematika SDKÚ, Obyčajní ľudia, tu v pléne je to zbytočné, máte na to iné možnosti dať si po frňáku, jako sa hovorí, a my to tu musíme a neradi to počúvame.
Čo sa týka k zákonu. Súhlasím s 20-hodinovými aktivačnými prácami, ale nemôžem súhlasiť so zrušením mesačnej dávky 17,20 eur na dieťa, ktoré chodí do školy. Ak matka pošle svoje deti do školy iba preto, aby za každé dostala 17,20, myslím si, že chválabohu, že to robí, dieťa sa aspoň niečo naučí a rozumne vyplní voľný čas.
Obdobie dieťaťa závisí od troch etáp. Prvé v tele matky, tam to majú Rómovia ťažké, nie je očakávané, často alkohol, fajčenie, žiadne láskavé prostredie, zvady. Druhé je prvé tri roky, kde sa musí pripútať k otcovi, k mame atď., tam to majú Rómovia veľmi ťažké. Ja by som povedal, že dieťa by malo povinne chodiť aj do materskej školy, aj to by som nejako podporil. A, samozrejme, potom škola je jediné, kde môže niečo načerpať, objaviť talent, využiť svoje šance a toto mu tiež vlastne zabraňujeme alebo proste ten motív, keď mu aj tých 17,20 zoberieme, sa mi zdá, že je malicherný voči tomu, že to dieťa začne chodiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.9.2012 13:30 - 13:32 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Voľakedy dávno mi jeden starý pán povedal, že komunistom by všetko odpustil, ale to, že ako mladý nemohol cestovať po svete, im nikdy neodpustí. Ja myslím, že kresťan musí vždy odpustiť. Nie sedemkrát, ale sedemdesiatsedemkrát, to znamená vždy, ale zabudnúť samozrejme nemusí. Treba podporovať štúdium našich v zahraničí, aj prácu v zahraničí, ale aj to, aby sa ľudia potom vrátili domov, načerpali a vrátili sa domov.
Otázka je, že tí, ktorí sa nevrátia, zostanú vonku, či by sme v budúcnosti nemali od nich žiadať prostriedky, keď to študovali zadarmo, aby zase vrátili štátu, keď už ostanú vonku, čo je poľutovaniahodné.
Posledné, čo chcem povedať, že samozrejme zákon rád podporím. Ide najmä o také štúdiá, ktoré tu vlastne nie je možné študovať. Vieme, že 37 vysokých škôl je veľa na Slovensko a že nie všetky spĺňajú vysoké kritériá. A najmä by som to podporil možno aj pozmeňovacím návrhom, že keď nie ináč, tak aspoň pre Čechy, kde naši mnohí študujú - myslím, že okolo 50 tisíc ľudí, možno, že som to prehnal, aspoň pre tých by bolo vhodné takéto štipendium dostať. Je to vlastne, svojím spôsobom by to mohla byť aj reciprocita, respektíve pomoc tým, ktorí budú študovať v Brne, Olomouci a kde-kade.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.9.2012 18:09 - 18:12 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka, vážení páni poslanci, ja by som chcel dve skôr poznámky povedať. Pánovi ministrovi som nedávno dal otázku na Hodine otázok. Čiastočne mi odpovedal. Týka sa to univerzít tretieho veku, ktoré, si myslím, tiež patria do takéhoto zákona. Vieme, že ich je na Slovensku už 14. Majú svoju asociáciu. Asi 7-tisíc seniorov chodí do týchto univerzít a snaha by bola aj z asociácie univerzít, aby sa univerzita, na ktorých sa tieto univerzity konajú, tretieho veku, sa tiež nejakým spôsobom podieľali na tej výuke aj spolufinancovaním, zľavami na prenájom, proste a prípadne ministerstvo aj zo štátneho rozpočtu, či by nemohlo tiež týmto univerzitám pomôcť v ich činnosti. Nateraz je to tak, že vlastne účastníci si všetko platia. Neni sú to veľké sumy, ale pri dnešných našich penziách proste platiť 60 - 100 eur, prípadne viacej, je iste veľa.
Čiže prosím pána ministra, keby vo svojej správe povedal, že či sa ešte nedá do tohto zákona vsunúť takýto paragraf alebo či univerzity tretieho veku budú v nejakom vysokoškolskom zákone, kde by asi skôr patrili, a jak teda v tomto smere rozmýšľa. Druhá vec je, že je dobrý návrh pána poslanca Fronca, že treba túto akreditačnú komisiu nazvať tak, ako kde patrí do celoživotného vzdelávania. Určite aj akreditačné komisie, ktoré sa starajú o kvalifikáciu a prideľovanie, by som povedal, možnosti štúdií, si tiež vyžadujú nejakú novelizáciu, si myslím, no. Je to určitý bič na univerzity, to, čo nie je zlé. Zas na druhej strane je to taký cyklus medzi akreditačnými komisiami a vysokými školami, lebo akreditačné komisie požadujú tvrdo garantov na jednotlivé univerzitné odbory, vysokoškolské odbory. Univerzity ich často nemajú, tak si kdekade požičiavajú alebo ich generujú - nových docentov, profesorov - aj príliš rýchlo, samy si ich generujú. Na druhej strane sa tu podporuje aj lietajúcich docentov a profesorov, ktorí chodia po celom Slovensku a učia kde kade, ale taký kampusovský univerzitný život na univerzitách potom neexistuje alebo je veľmi slabý.
Čiže tá otázka by znela, či sa pripravuje nejaká novelizácia zákona o veľkých akreditačných komisiách, alebo sa ostane iba pri tomto? Vlastne to je asi všetko a uvidím na reakciu pána ministra. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.9.2012 16:28 - 16:35 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, moje vystúpenie začne ospravedlnením, že som nebol na rozprave o zahraničnej politike, na ktorú som sa tešil. Dve hodiny sme tu mali delegáciu z Holandska na čele s Daphne Bergsma, ambasádorkou Holandska. Boli to ľudia z Open Doors organizácie, ktorí za totality sem v miliónových nákladoch nosili rôzne knihy, xeroxy, tlačiarenské stroje, a teraz po mnohých rokoch sa sem vrátili, spolu sme sedeli, spomínali, rozprávali. Vzdávam úctu týmto ľuďom, ktorí svoj krk riskovali, keď niečo také sem nosili. Po celý čas s nimi bola veľvyslankyňa, ocenila to, ešte budú mať ďalšie dva dni program v SR. K tejto správe som diskutoval dosť aj vo výbore. Správu pokladám za dobrú, vyváženú, vlastne písalo ju ešte minulé vedenie, ktoré je svojím spôsobom aj dosť kritizované. Veľmi odporúčam, aby v problematike zahraničných Slovákov sa dívalo dopredu, aby budúca spolupráca bola pozitívna, zabudlo sa na žabomyšie vojny z minulosti, ktoré majú tendenciu pretrvávať. Pán veľvyslanec Furdík je muž, ktorý by toto dokázal.
Ináč Rudo Schuster, člen nášho PI-klubu v Pezinku, do smrti bude prezident, takisto aj Jano Čarnogurský tiež bude vždy premiér a ja som tiež bol päť rokov v Ríme veľvyslancom a možno na pohrebe mi to niekto tiež povie a padne mi to dobre, v tom hrobe. No, nie je to podstatné, je to takto zvykom vo svete, či už nás tak nazvete, alebo nenazvete, je to treťostupňové. Ja by som chcel povedať, že problematika krajanov v zahraničí je vážna problematika. Celé stáročia tí ľudia chodili von z rôznych dôvodov, za chlebom, za prácou, za ekonomikou, za slobodou, sú odhady, že možno až 4 mil. Slovákov žije vonku. Boli asi pred desiatimi rokmi také štatistiky, prišli z ministerstva zahraničia, v každej krajine zhodnotili, koľko je tam Slovákov a ako sa k nám chovajú. Mnohí sú Slováci srdcom, ale často druhá, tretia generácia už po slovensky nehovorí, už sú Slováci len možno v srdci. Pripomínam, že nedávno som bol na otvorení výstavy Trinásť exodov Slovákov, autor je Fero Guldan. Bolo to veľmi zaujímavé. Trinásť exodov, ktoré Slovensko postihlo. Navrhol som a pán exvicepremiér Chmel to akceptoval, že pod jeho záštitou by sa na 10. decembra, Deň ľudských práv, táto výstava mohla tu otvoriť. Prečo a ako museli Slováci utekať zo Slovenska? Je to trinásť obrazov, je to pekné, dúfam, že to podporíte. K správe by som povedal, že je nevyvážená. Matica slovenská je orgánom, ktorý kritizujú, aj chvália, je tu storočným orgánom. Jej činnosti v súvislosti s krajanmi je venované päť riadkov. To si Matica nezaslúži. Tematika na strane 19, náboženský život, má tri riadky. Naši krajania v zahraničí sú často napojení na cirkevné spoločenstvá. Niekoľko stoviek kostolov, dnes už možno nefungujúcich, Slovákov v Amerike sú kostoly Sv. Cyrila a Metoda. Túto problematiku nemožno vyškrtnúť a treba sa jej venovať. V tomto smere, pán Furdík, riaditeľ, píše aj o katolíckych misiách aj evanjelických a gréckokatolíckych vo svete. Je ich veľa, myslím 23, prihováram sa, zažil som ich v Paríži, v Londýne, v Mníchove a v Ríme päť rokov. Okolo nich sa zgrupujú Slováci, nejde len o náboženský život, ide o stretania, o rôzne krajanské akcie. Prosil by som, aby v budúcnosti z toho rozpočtu sa viac dávalo na tieto misie v zahraničí. Veľmi doporučujem, a to v správe tiež nie je: máme stovky honorárnych konzulátov vo svete aj v Európe. V Taliansku je ich sedem, cez nich sa tiež dá tlačiť na krajanov. Oni majú vždy človeka, ktorý musí vedieť slovenčinu. Krajania sa často na nich obracajú skrz rôzne problémy. Ústav pre zahraničných Slovákov by teda mal podstatne viac spolupracovať s honorárnymi konzulmi. Pripomínam, že exšéf tohto ústavu, pán Baláž, dal na asi desiatich stranách svoje pripomienky k správe. Tie nemá význam tu čítať, ale odporúčal by som aj pánu Furdíkovi, aby si ich pozrel, tie múdre zobral a tie trocha osobné nechal tak.
Vážení, odporúčam správu schváliť. Budem za ňu hlasovať, dúfam, že niektoré moje slová, ktoré som tu povedal, si pán riaditeľ zoberie k srdcu. Ešte mi napadlo - vyučovanie slovenského jazyka a kultúry na univerzitách. V Neapoli bola jedna z najstarších slovenských katedier, kde ešte Milan Rúfus a Viliam Turčáni žili, študovali, obidvoch som intervenoval, popísal som to vo svojich knihách, ako to bolo. Veľmi si na to spomínali, ale už momentálne v Taliansku nie je žiadna katedra slovenského jazyka. Bola aj v Ríme na Sapienze, bola v Neapole, hovorilo sa, že bude aj v Miláne, ale zrejme už nie je vôbec. Veľmi doporučujem, najmä v Neapoli, kde katedra bola veľa rokov, sa k nej vrátiť.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.9.2012 13:58 - 14:00 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Ja teda začnem chválenkárstvom v tom, že som bol desať rokov koordinátor umelej inteligencie v Československu, vedeckovýskumno, odvtedy to už ďaleko prešlo a dneska je to naozaj tam a ide to tam, kde netušíme, kde to všetko príde. Rozpoznanie spracovanej reči, inteligentné systémy, expertné systémy, spracovanie znalostí, porozumenie ľudskej reči, preklad z jedného jazyka atď. do druhého, cieľ je, aby aj pani upratovačka prišla k mašine a všetkému rozumela, mašina ju naučila, aby to proste bolo user friendly. Čiže toto, ten trend tu je, ja súhlasím s pánom ministrom, vtipne to povedal. Teším sa, že môžem toto povedať k jeho príspevku.
Dneska nás všetci sledujú. Družice sledujú všetko, navigačné systémy, proste WikkiLeaks, VatiLeaks, proste čo dneska poviete doma pod perinou, zajtra to vie celý svet, čiže tak sa na to treba pripraviť, a preto robiť veci transparentne, čestne a otvorene, aby to všetci vedeli. Čiže skôr treba diskutovať na úrovni o tom, ako sa tomu predsa len trochu brániť, ako si nejak tú svoju intímnosť alebo osobnosť udržať, ale trend tu je a treba to brať ako lopatu, nie ako zbraň proti nám, ako to, čo nám chce aj pomôcť uľahčiť život. A tak to ja beriem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.9.2012 10:54 - 10:58 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
K pánu poslancovi Blahovi, stal som sa konzervatívny, tradičný politik, neviem, či je to dobré, alebo zlé, pozriem sa do nejakého slovníka, potom odpoviem.
Súhlasím, že rodová rovnosť je veľmi dôležité a podstatné, len ľudské práva sú individuálne a kolektívne a všade ich je ešte mnoho, mnoho podskupín, čiže ja horlím za všetko, nielen za tento, by som povedal, jeden ich aspekt, veľmi dôležitý. Potvrdzujem v 73 rokoch, že není nič krajšie ako žena, najkrajšia architektúra atď. Čiže v tomto smere liberáli, katolíci atď. sú všetci zajedno, dúfam.
K pánu Poliačikovi, dôležitosť rovnakých šancí - absolútne podčiarkujem. Teším sa, že aj vy chcete bojovať proti potratu, my bojujeme v tom zmysle, že odsudzujeme ten akt, ale nie osobu, ktorá to z rôznych dôvodov musela urobiť. Takže nechcem o tom tuná viac rozprávať. Podčiarkujem, že sexualitu a sex stvoril Pán Boh, teda nie pre niekoho iného, ale pre nás ľudí, čiže som plne za. A veľmi dôležitá je tá zodpovedná príprava pre rodinu. Naozaj, mladí dôjdu do rodiny, ani nevedia, o čom to je, potom sa rýchlo rozvádzajú, čiže naozaj nejaké školenie pre nich pravidelne robiť je veľmi, veľmi dôležité.
Antikoncepcia je vec svedomia. My máme tzv. prirodzené metódy antikoncepcie, je ich tiež veľmi veľa, sú snáď troška tvrdšie a sú aj chemické a iné, je to vec svedomia toho človeka. Čiže teraz nechcem žiadnu hodnotiť, ja len konštatujem, že to závisí veľmi od daného človeka a že tie chemické sú nie celkom preskúmané vzhľadom na budúce zdravie ženy, najmä keď je ešte veľmi mladá.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.9.2012 10:33 - 10:46 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, vážené zhromaždenie, vážený pán minister, nevystupujem za klub KDH, som myslel, že ešte za kluby sa viacerí prihlásia, nik sa neprihlásil, tak som sa naraz stal jedničkou, ani neviem ako. Dovoľte pár slov k tejto správe, ktorú som si podrobne prečítal, má 64 strán, oceňujem ju, že sa napísala, aj keď mám niektoré poznámky k nej, ktoré si dovolím povedať.
Je dobrou správou, že dnes máme Radu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny. V minulosti sme mali, myslím, že ešte aj máme, Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktorý práve prostredníctvom vlády predkladá túto správu o rodovej rovnosti. Podotýkam, že rodová rovnosť je iba malou podmnožinou ľudských práv a že ľudské práva je široká problematika, ako sa to hovorí v Ústave Slovenskej republiky.
Tu poukazujem na určitý rozpor, ktorým aj príspevok uzavriem, že okrem rodovej rovnosti by sa mal parlament pravidelne dozvedieť a zaoberať aj situáciou ľudských práv na Slovensku a najmä o situácii rómskej menšiny a ich vzťahov k väčšine, čo je dnes vysokou prioritou Slovenska.
Správa konštatuje, že Európska únia zakotvuje rovnosť medzi mužmi a ženami. Samozrejme, táto myšlienka nezačala Európskou úniou, je to starý biblický princíp, ktorý neskôr rozvinulo kresťanstvo, čo nie je samozrejmé v iných monoteistických náboženstvách. Áno, výroky sv. Pavla niekedy v určitom zmysle preferujú mužov, bol to vplyv vtedajšej doby, aj keď zase v iných pasážach vysoko vyzdvihujú ženu a jej charizmu.
Správa o rodovej rovnosti prináša zaujímavé otázky a štatistiky, napríklad to, že priemerný dôchodok mužov je 411 euro a žien iba 322, že do 185 euro má penziu vyše 15-tisíc žien a 5-tisíc mužov, čo skutočne podporuje myšlienku inštitútu minimálneho dôchodku.
Na strane 24 sa konštatuje, že taká, by som povedal, samozrejmosť, že prítomnosť detí mladších ako šesť rokov v rodine výrazne znižuje mieru zamestnanosti žien, ale minimálne ovplyvňuje zamestnanosť mužov. To je samozrejmé a tam tá rodová rovnosť bude vždycky narážať na tento fakt, ktorý je proste daný. Isteže, dosiahnuť tú rovnosť všade sa nedá a nebude dať, lebo skončíme tak ako voľakedy v Rusku, ak sa pamätáte, že bábušky a mamičky pracovali v najťažších prácach a muži si pofajčievali v krčme a popíjali vodočku.
Zaujímavé je, a tu tiež neplatí rodová rovnosť, je v tom, že vek zomrelých mužov je 68 rokov, priemerný, a žien 76 rokov. Tam by sme radi dosiahli tiež rodovú rovnosť.
Som rád, že žien v politike je stále viac. Dnes je v parlamente tuším 26 %, v riadiacich funkciách špičkových firiem je pomer 1 : 9, to sa mi zdá tiež asi normálne. V tej politike je to tak, ja keď som ešte dávno debatoval napríklad s jedným kolegom z Prahy na túto tému, on mi povedal peknú vetu, že "v politike je tam toľko žien, koľko tam chce byť". Musíme sa, musíte sa, ženy, prepracovať, zabojovať, aby ste tam boli. (Povedané s úsmevom.) Keď budete čakať na Godota, že niekto vás pozve, tak budete čakať celý život. To je už, to je informácia nielen pre ženy, aj pre mužov a je to samozrejmosť. Ale, čiže v tomto smere naozaj treba mať, ísť za svojím, keď chceme v tej politike byť.
Správa prináša viaceré konštruktívne odporúčania, tie doporučujem si prečítať, ktoré by neskôr Rada vlády, prípadne vláda mala brať v úvahu. Myslím, že správa sa príliš venuje Rómom, teda rodovej rovnosti u Rómov, čo je, povedal by som, určitá pozitívna diskriminácia, ale teda iste v dobrom, ale hovorím, tá problematika Rómov je tak široká a tak ožehavá, by si vyžadovala špeciálnu správu a špeciálnu pozornosť.
Reprodukčné zdravie je podľa Európskej únie zakódované, v ňom je zakódované všeličo. To dobre vieme. To, že máme jeden z najmenších počtov hlásení prípadov AIDS, píše sa tam o 286 mužoch a 53 žien, je pozitívne. Správa konštatuje, že 65 % homosexuálov je práve medzi týmito prípadmi a to je celosvetová tendencia.
Pod služby plánovaného rodičovstva správa berie tak po európsky aj chemickú antikoncepciu a umelé prerušenie alebo ukončenie, by som povedal, tehotenstva. Je veľmi pozitívne, že počet potratov u nás klesá. V roku 2010 ich bolo 9 288. Samo osebe je to hrozné, že 10-tisíc ľudí sa nenarodilo, ale je to pozitívne, že od roku 1990 je ten pokles o 81 %.
Správa však nehovorí o jednej vážnej veci, že práve nákup chemických teda piluliek, alebo ako by som to povedal, deň po tom prudko stúpa, to hovoria naši farmaceuti, čiže vlastne hovorí o tom, že dneska sa to, čo sa dosiahlo predtým, tvrdo potrelo, možno sa to môže dosiahnuť ináč a to v štatistikách nie je.
Tiež by som si dovolil protestovať proti niektorým takým neetickým reklamám, čo so správou nesúvisí, najmä na chemickú antikoncepciu, ktorá prináša farmaceutickým firmám veličizné zisky, a takisto aj pre, napríklad tá reklama pre diabolskú erekciu, ktorú každý deň musíme vidieť v televíznych správach za veľmi drahé peniaze, tiež sa mi zdá trápna a v podstate ju nepotrebujeme.
No, ešte pár poznámok by som povedal na záver. Aj keby bola stopercentná rodová rovnosť medzi mužom a ženou, predsa len muž ostane mužom a žena ostane ženou. Žena vždy sa bude musieť viac starať o domácnosť a o deti. A keď má deti menšie ako dva roky, tak či chce, nechce, ak chce, aby to dieťa bolo dobre vychované, aby tam bola pripútanosť k niekomu, vzťahová väzba, čo sa dneska takto múdro volá, tak skutočne treba, aby matka s tým dieťaťom bola doma a sa mu venovala, venovala mu to najdôležitejšie a to je čas. Ja moc doma nepomáham, ale už aj tam mám určitý problém v rodovej rovnosti, pretože ja keď vysávam, sa mi zdá, že to je už dávno urobené, žene sa to furt nezdá, takže to je problém, ktorý by tiež mohol byť v správe zachytený. (Smiech v sále.)
No, iste, ak chce ľudský rod, aj slovenský národ, prežiť, ináč to asi nebude, matku nikto nezastúpi doma a dobrá babka a dobrý dedko sú tiež v tomto smere nezastupiteľní. Je zaujímavé, že v Amerike už asi niekoľko miliónov ľudí, seniorov, dedkov a babky, sú spojené a majú svoju organizáciu, ktorou sa snažia pomôcť rodine, matke a otcovi pri výchove detí, čo sa im tam celkom dobre darí, lebo tí ľudia sú veľmi zamestnaní, tí mladí, a tým pádom na deti im nezostáva. Aj tak by som chcel zdôrazniť, že úloha matky je nezastupiteľná, ale aj úloha otca je nezastupiteľná.
Čiže v tomto smere to, o čom sa hovorí, že tá striedavá starostlivosť, vyvolalo to mnoho všelijakých diskusií, myslím, že je rozumná vec. Pri rozvodoch veľmi často dieťa sa stáva, by som povedal, takým prostriedkom na vzájomné sa urážanie, a keď sa zabezpečí, aby aj mužovi, väčšinou mužovi, sa mohol stretať s dieťaťom, je, myslím, to pozitívne, a ak dieťa vyrastá celkom bez otca, tak je to negatívne.
Teda zdôrazňujem, že dilema rodina, deti verzus kariéra či práca bude u žien, žiaľ, vždycky a, samozrejme, v špičkových prípadoch odborníčok, vedkýň, spisovateliek a neviem čo ešte, iste, treba dať prednosť aj kariére, ale zas niektoré povolania, piloti, generáli, čo ja viem, dirigentky atď., tam zase momentálne tých žien sa veľa netlačí.
No. Tak ja by som ešte na záver povedal to, čo by som si dovolil nazvať aj snáď uznesením, viete, to, že sa tu hovorí o rodovej rovnosti, je dobré, ale už som zdôraznil, že je to malou podmnožinou ľudských práv. A teda navrhujem také, by som povedal, dve alternatívne uznesenia pre Radu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, že v roku 2012 predloží Národnej rade Súhrnnú správu o problematike Rómov v Slovenskej republike, čo určite všetci cítite, že mať to pokope je veľmi vážne a mohlo by sa na základe toho veľa opatrení urobiť, lebo to je problematika celoeurópska a 23 rokov si nevieme s ňou rady, a predtým sme si tiež nevedeli. Alebo druhá alternatíva, prepáčte, že to takto hovorím, troška to rozšíriť a vždy k 10. 12., keď je Medzinárodný deň ľudských práv, predložiť Národnej rade Správu o dodržaní ľudských práv na Slovensku. V zmysle našej ústavy tých ľudských práv je veľa, v mnohých sa dosiahli veľké pokroky, v mnohých sú stále nedostatky, najmä v individuálnych právach.
Čiže ja by som si dovolil navrhnúť hlasovať najprv o tej prvej časti, o Rómoch. Ak to prejde, tak už tú druhú časť nerobiť, ale keby to neprešlo, tak pokúsiť sa ešte o to, aby na deň ľudských práv vždycky Rada vlády predložila Národnej rade správu. Máme mnoho inštitúcií, nevládnych organizácií o ľudských právach, čiže pozbierať, čo sa tam vlastne robí, a povedať, aký je stav Únie, v tomto smere by nebolo zlé. Ďakujem pekne.
Ešte to poviem, že, není tu pán predseda Jarjabek, už dlho mu sľubujem jedno CD, ktoré som troška aj pod mojím sponzorstvom vyšlo, není to reklama, pretože už je dávno preč, volá sa "Ona, ono a on", je to vlastne o rodine, o jej problémoch, o rodovej rovnosti. A dneska, keď som túto správu ráno písal, tak mi napadlo, že už musím, tak jedno, predposledné, mu dávam. Není tuná, tak mu dám potom.
A ďakujem vám, že ste si ma vypočuli. A zase som bol prekvapený, že som rýchlo došiel k mikrofónu, takže tých papierov bolo veľa, takže možno som to troška aj poplietol.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.9.2012 15:43 - 15:47 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, vážený parlament, ja som prekvapený, jak rýchlo som sa dostal k mikrofónu. Keď išlo o druhý pilier, tak som desať dní na to čakal. A túto rozpravu schválil parlament, koalícia aj opozícia. A som troška prekvapený, že veľký záujem o debatu nie je a že teda rýchlo som tu.
Moja prvá správa je v tom, že chcem zdôrazniť, že v politike sú aj slušní ľudia, že v polícii, SIS-ke, v NBÚ, v prokuratúre a isto aj vo finančných inštitúciách sú aj seriózni a statoční ľudia, ktorým ide o čistý štít Slovenska. Gorila veľmi znížila dôveru v politiku, v politické strany, všeobecné autority a dnes verejnosť skutočne všetko bagatelizuje a na väčšinu vecí nadáva, no. Ja často blogujem, facebookujem, diskutujem, snažím sa hovoriť pravdu otvorene, úprimne, a teda už som chytil všetky prívlastky, aké existujú, od debila, imbecila, kreténa, Alzheimera, Parkinsona, neviem až kam. A tento štýl, bohužiaľ, u nás pretrváva, aj gorila je tomu na vine. Zo mňa neubudlo, ale neni je to celkom fér, keď všetkých dávame potom do jedného vreca - a všetci sú takíto. Ja vo svojom vystúpení nechcem na nikoho útočiť, som dokonca veľmi slabo informovaný, tak ako väčšina Slovenska. Vlastne ani tú knihu gorilu som neprečítal, ani ju ešte doma nemám, je asi tridsiata v poradí, ktorú mám prečítať, ale skôr by som si dovolil povedať nejaké otázky človeka z ulice, teda aj mňa, ktoré napriek mnohým rokom po tom, vlastne pretrvávajú.
Čo sa pýtame? Je možné, aby finančná skupina, alebo finančné skupiny mali taký veľký politický vplyv na celý politický systém v demokratickom štáte? Tiež nerozumiem prečo Gorila bola tak veľmi zaujímavá a plná novín do volieb, doplatila na ňu jedna strana a potom vlastne ostalo ticho. Nikdy sa jasne nepovedalo, kto a prečo tak rýchlo skartoval dokumenty, vedelo sa, že sú háklivé. Možno to bolo v zmysle zákona. Ja som presvedčený, že ešte tie nahrávky niekde sú a že niekto ich má a že teda najmä polícia s nimi pracuje.
Otázka ďalšia. Prečo boli príslušníci SIS-ky, polície, ale aj ďalších inštitúcií, ktorí vyšetrovali, tak rýchlo alebo odstavení vlastne zo svojich funkcií, keď sa v tom viac angažovali? Čo robila a robí vo veci Generálna prokuratúra, ktorá je už vyše roka paralyzovaná tým, že nemá svojho zvoleného predsedu? Keď to pôjde takto, tak sa budeme pýtať, načo nám vôbec ten predseda je, keď vieme aj bez neho vlastne pracovať. Ale nevieme.
Nastolenou otázkou je, že prečo aj novinári ktorí pri hocijakej senzácii alebo "pikoške" sa mimoriadne angažujú a všetko rozpitvávajú do posledného, do poslednej nitky. Naraz tento bonbónik, naňho nereagovali, radi ho prenechali vlastne kanadskému občanovi, ktorému knihu najprv zakázali, potom povolili a ktorý takto vlastne nahrádzal funkciu vyšetrovateľov. Chápem, že správa ministerstva vnútra nemohla viac o veci povedať, ale určite národ aj my poslanci nezabúdame a čakáme na túto odpoveď, ktorej sa, pevne verím, dočkáme. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.8.2012 11:01 - 11:09 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne a kolegovia, po šiestich dňoch školenia som sa stal odborníkom na problematiku DSS, napriek tomu by som, nielen kvôli svojmu veku, sa do DSS-ky neprihlásil. Nezdá sa mi to múdre a nemá to žiadny politický podtón zveriť svoj dôchodok do súkromných aj zahraničných rúk, ktorí myslia v prvom rade na svoj zisk, na svoje platy a réžiu a nedokážu zveľaďovať zverené peniaze. (Potlesk.)
Nie všetko, čo sa dá, sa aj má. Najmä v privatizácii. Elektrina, plyn, nafta, voda aj z ústavy by mali zostať väčšinovo v rukách štátu. Keď v Kalifornii v absolútne privátnom energetickom systéme oddelili výrobu a distribúciu elektriny a liberalizovali ceny, ceny energie stúpli 10-násobne, nastávali často blackouty, totálne zatmenia a kolaps energetických systémov, z čoho ťažili iba pôrodnice o deväť mesiacov. Americké súkromné penzijné fondy, ktoré svoje peniaze dávali do finančných špekulácií, zrazu skrachovali, čím prišli o budúce dôchodky státisíce ľudí. Mám priateľov z Houstonu, ktorí takto stratili po 100-tisíc dolárov každý a zostali úplne bez penzie. Dúfam, že máme záruky, že u našich DSS-iek k tomuto nemôže dôjsť.
Tento zákon, paradoxne na to upozorňuje pán exminister Mihál, je aj v prospech šiestich DSS-iek zvýšením poplatkov o 18,4 miliónov, rovnako 18,4 aj pre Sociálnu poisťovňu. Tak po tomto upozornení, ktoré som nevedel, som naozaj zistil, že tomu naozaj nerozumiem. Naše rozhodnutia v budúcnosti musia vychádzať aj z toho, že súčasný finančný systém, systém finančného kapitalizmu končí, že jeho Titanic už ide k dnu, aj keď sa na palube ešte tančí. Počas temer týždňovej "neverending storry" aj o rozpočte mi chýbali informácie o dopade krízy na náš rozpočet, o víchroch globalizmu, ktoré prišli na nás nie našou vinou. Veľké štáty to riešia jednoduchšie. Napríklad aj tlačou nekrytých bankoviek. Tiež tu nikto nespomenul že slovenský rozpočet neplánovane zaťažili a zaťažia aj naše platby do eurovalov. Nedávno som absolvoval počas búrky v Taliansku na dovolenke dobrú debatu s bývalým bankárom z Austrálie, ktorý deväť rokov pracoval v špičkovej anglickej banke. Keď videl, čo sa tam deje, že podľa neho 30 % rozpočtu anglického tvoria derivátne špekulácie, nekryté, nezdanené, bez výroby čo iba zápalky, praskol dvermi a odišiel z banky. Povedal mi, že Európa prijíma zlé protikrízové opatrenia a môžu ju zachrániť už iba dve možnosti: silná centralizácia v Európskej únii, politická, finančná, banková, rozpočtová, alebo návrat k národným menám. U nás to akosi nie je témou, aj keď čas mnohých možných rozhodnutí sa kráti.
Ako predseda Združenia kresťanských seniorov, to som už pred chvíľou povedal, dostávam často od seniorov podnety pre ich nízke dôchodky. Priemerne je to asi 375 eur a vlastne stúpa len preto, že tí starodôchodcovia vymierajú. Bohužiaľ. Na zvýšenie tejto sumy nemáme tak ako všetky postsocialistické krajiny. Príčinou je aj fatálna demografická kríza, starých bude stále viac, aj preto niekto povedal, že im patrí budúcnosť. Počet ľudí 60 a starších je v Európe je temer jedna tretina obyvateľstva, v dôchodku dnes seniori prežijú až tretinu svojho aktívneho života, takže už sa nehovorí o rozprávke o troch grošoch, ale už o štyroch grošoch. V Nemecku o niekoľko rokov bude pomer pracovník - dôchodca sa blížiť jedna k jednej, keď každý dôchodca bude mať jedného pracovníka.
Môj návrh na zlepšenie tejto situácie pre stále rastúci počet penzistov a stále menej detí sú napríklad tieto:
Zákonne umožniť 2 % zo základu dane venovať aj na penzie svojich rodičov. Tak ako je to dnes možné napríklad venovať pre nevládne organizácie, nadácie, takto by to mohlo byť možné aj v budúcnosti a bolo by to bez dopadu na štátny rozpočet, lebo tieto peniaze sa tak či tak vlastne dajú niekomu - 2 % z daňového základu. Iná možnosť je, že pri zvyšovaní penzie rodičov zohľadňovať počet dobre vychovaných detí platiacich odvody a práve z týchto odvodov prispievať aj na penzie svojich rodičov, ktorí ich vychovali, matka bola stále s nimi doma, mnoho rokov a jej penzia je veľmi malá preto.
Je paradoxom a teraz chcem upozorniť troška na včerajšie a minulotýždňové disproporcie, že vážne vládne zákony aj náročné na štátny rozpočet sa tu relatívne rýchlo schvaľovali, pričom opozícia, cítiac svoju beznádejnosť, sa už k niektorým ani nehlásila do rozpravy. Tým si vláda berie všetko na svoju zodpovednosť, čo onedlho sama pochopí, nie je dobre. Žiadna rada solidarity z tejto zodpovednosti nezastúpi. Šokom napríklad pre mňa bolo, keď parlament schvaľoval pozmeňovacie návrhy poslanca Mikuša, ale vzápätí celú novelu zákona o skládkach zmietol zo stola. Tak bola dobrá, alebo nebola dobrá? Oceňujem tiež úsporný návrh pána poslanca Uhliarika, ktorý spomínal pri problémoch rozpočtu, že ako usporíme veľa peňazí pri nákupe dvoch zdravotných poisťovní. Urobíme kampaň za prestup poistencov do Všeobecnej zdravotnej, ja nemusím ísť tam, lebo som tam, a keď tam na jeseň všetci prestúpia, dostaneme zadarmo chcený stav, jednu zdravotnú poisťovňu.
500-miliónový rozpočtový sklz v strede roka sa mi nezdá až takou tragédiou. Myslím, že situácia sa trocha dramatizuje. To sa už vlastne dalo zistiť štyri mesiace bez náhleho "breaking news", ktoré v minulom týždni nastalo. Určite to nie je vinou iba minulej vlády, ani trojmesačný kolaps daňovej správy nemôže za všetko. Veď dlhodobo denne dostávame všetci otázky: "Šéfko, urobíme to bez potvrdenky? Urobíme to bez DPH-čky?" Podnikatelia sa cítia byť štátom stále viac obmedzovaní a sú preto presvedčení, že tento spôsobom platby bez DPH, teda šedej ekonomike je v poriadku.
Vážení, záverom už len jednu poznámku. Minulú stredu sme tu v Národnej rade mali piate modlitbové stretnutie na tému múdrosť. Bolo nás jedenásť. Naše modlitby o múdrosti ešte v parlamente neboli vyslyšané. Zajtra sa máme stretnúť na tému zdravý rozum, možno že po týchto úvahách sa situácia zlepší. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.8.2012 10:57 - 10:59 hod.

Jozef Mikloško Zobrazit prepis
Ja teraz vystupujem ako predseda Združenia kresťanských seniorov a v tomto smere s mojou pani kolegynkou nemôžem súhlasiť, čo sa týka vecí seniorov a súbehu práce. Myslím si, že súbeh práce a starobných dôchodkov nemožno zakázať. Je to vec skôr ponuky a dopytu, kvalifikácie a skúseností. Naši seniori majú priemer 375 euro dôchodok, a pritom hovoriť o slušnom živote sa asi nedá. Mnohí ľudia starí sú vzdelaní, skúsení, mnoho vedia. Zase mladí poznajú reči, poznajú počítače, sú odvážnejší. Čiže práve tá medzigeneračná spolupráca - o tom je aj dnešný rok. Európsky rok aktívneho starnutia, medzigeneračnej spolupráce môže priniesť riešenie. Ak je nejaký dobrý odborník 80-ročný, tak tam môže pracovať do smrti a aj ten zamestnávateľ to ocení, keď vie, že proste nemá zaňho náhradu a je výborný. Dneska zamestnať človeka, už ktorý má 50 rokov a viac, je veľmi zložité. Penzijný čas je krásny čas, keď môžte stihnúť to, čo ste doteraz nestihli, ale musíte mať k tomu zdravie a aspoň minimálne finančné zabezpečenie. Na Filipínach napríklad nie sú dôchodky. To sa tu myslím už spomínalo, ale tam sa rodina postará. Čo u nás, žiaľ, nie je tak. Nemožno ľudí tlačiť do práce zase na druhej strane za 250-300 euro ako nočného strážnika, ktorý bude tam potom čakať na koniec svojho života a len za to, že mu chýba tých 250-300 eur. Čiže pravda je niekde v strede a určite aj cestou svojho združenia podáme návrhy aj v ďalšom svojom príspevku, ktorý onedlho budem mať na túto tému. Ďakujem.
Skryt prepis