Vážený pán predseda, vážená pani ombudsmanka, dovoľte pár slov. A môj záujem o tú problematiku vyplýva aj z toho, že som prvý federálny zákon o ombudsmanovi v roku 1992 mal sám na starosti, potom 10 rokov bola pauza, až vlastne na Slovensko to došlo až v roku 2002, keď sa menoval ombudsman, a odvtedy sa teším, že ho máme. Teším sa, že pracuje, aj keď táto správa zdá sa mi troška až rozsiahla. Ukazuje na rôzne problémy, ktoré sú tam a ktoré, samozrejme, treba riešiť. Ako by som povedal, nie je veľmi optimistická, zdá sa mi až niekedy až príliš transparentná, detailná. Úplne ukazuje, ako to v tom ústave je, 54 miest štátnozamestnaneckých iste nie je málo, z toho 17 právnikov, tak som sa to dočítal. Tie platy sú až príliš detailné, osobné príplatky iste sú aj diferencované, myslím, platy a není to nejako vsjo rovno. No a podaní z 2275 sa polovica, temer polovica podarila vybaviť, ešte asi 1555 nie je vybavených, tak som sa dočítal a snáď by som sa opýtal, že čo znamená, to vybavenie, či to znamená s tým, že ten človek má ten problém vyriešený alebo len že mu presne poviete, že teda čo má robiť alebo kam ten problém patrí.
Iste ten ústav alebo úrad je finančne podvyživený, ale najmä to súvisí s tou budovou, ako to tu už bolo spomenuté. 1,1 mil. euro nie je málo, aj keď väčšina z toho ide na mzdy, a teda na prenájom, ktorý je 255-tisíc v trhových cenách na rok, čiže to je určite veľa. V tomto smere si myslím naozaj, že sám úrad by si mal hľadať také priestory, keď už nedostane nejakú pomoc zhora. Určite by mal byť v nejakej štátnej budove, všetky štátne budovy im klesajú stavy pracovníkov, ale stále priestory nie sú. Ten nápad, o ktorom pani poslankyňa Jurinová už hovorila, že mať jeden dom pre ľudské práva, kde by boli všetky inštitúcie aj nevládne, aj všelijaké ďalšie, by bola dobrá myšlienka a myslím, že našla by sa taká budova v Bratislave, hovorím, keď škrkáme a skracujeme, čo je správne, tak myslím, že by bolo možné takúto dom ľudských práv nájsť.
Potom je časť konkrétna, tam sa hovorí o presných číslach, áno, 92 porušení základných práv sa mi zdá celkom dobré na to, že dennodenne vidíme, že tie ľudské práva najmä jednotlivcov sa porušujú, tak je to v celej Európe, bohužiaľ, no. Iba 36 prieťahov súdnych sa ukázalo, dokázalo iba dokonca jeden prípad policajtov, čiže to tiež není také až zlé, keď vieme, že tých prieťahov súdov sú naozaj veľmi, veľmi veľa. Sociálna poisťovňa prieťahov 8. Máme 1,2 mil. dôchodcov, to je tiež výborné číslo, iste tých problémov je ďaleko, ďaleko viac. A potom sú to také celkom jednotlivé prípady: právo na informácie, právo na vzdelanie, prieťahy verejnej správy. To sú jedna, dva, tri, päť, tam sa mi zdá, že tie príklady, ktoré sa tam uvádzajú, aj keď je tam iba jeden príklad na jeden prípad, by bolo možné dať snáď niekde do prílohy alebo silne skrátiť, lebo to predlžuje tú správu a nie je to až tak podstatné, konkrétny prípad konkrétneho človeka do takejto správy dávať.
Tam som si všimol tú sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu. Máme u nás 557 zamestnancov, ktorí sa len o toto starajú. Je to málo, je to veľa? No problémy s deťmi a s adopciami a s rôznymi inými vecami, s detskými domovmi. Je ich tu veľmi veľa, a teda 557 miest na tieto veci sa mi nezdá až tak málo. Tu by som chcel poradiť pani ombudsmanke asi to, že nechcem radiť, len že možná, že lepšie ako čakať na nejaké podnety písomné, je konať iniciatívne. Napr. vidíte prípad v médiách alebo v televízii, alebo v novinách, tak ihneď za tým a proste vedieť, že ombudsman tam došiel a tak ďalej, iste to bolo ťažké, keď ste minulý rok mali tuším 357 na cestovné domáce, a na zahraničné temer vôbec nič, no ale to súviselo najmä s tým platením za tú budovu. Čiže konať iniciatívne. Napr. ja mám prípad, som aj o tom blog písal, že človeka niekto, manželka, svokra, označila, že nesexuálne zneužíva deti, o dva dni prišli, keď postavil pekný dom pre celú rodinu, veľký, o dva dni došli policajti, dali ho do väzenia a 13 mesiacov sedel v base aj v Leopoldove. Nervy si zničil, všetko, povesť, po trinástich mesiacoch ho zo všetkého oslobodili, ale už sa to nikdy nedalo na poriadok. Ten biľag je stále na ňom a nikomu, kto ho udal, sa vlastne nič nestalo. Ten prípad je veľmi zaujímavý, môžem vám ho prípadne poslať, ale práve takéto veci, na ktoré niekto poukáže, toho sa chytiť a ísť za tým a spraviť tam troška čoro-moro, no.
Detský ombudsman je pekná myšlienka aj hrdo to znie, no zas na druhej strane sa to týka len webovej stránky, kde deti môžu písať svoje problémy, tak 851 detí to využilo, čo je dobré, ale ja by som bol radšej, keby jedna osoba bola akože detský ombudsman patriaca vám, ale zároveň by mala právo riešiť tieto detské problémy, ktorých je veľmi veľa.
No, posledné myšlienky sú asi také, že to som povedal aj pánovi ministrovi Lajčákovi, že skutočne chýba mi tu a iste aj mnohým, jedna správa pre všetky organizácie, ktoré robia s ľudskými právami. V '91 sme také niečo mali vo Federálnom zhromaždení, vtedy to dával podpredseda pre ľudské práva, generálny prokurátor a minister vnútra. Ja by som k tomu ešte pridal aj ombudsmanku, možno aj ľudovú rovnosť, ktorá sa každoročne dáva, aj o Rómoch, aj menšiny, aj, aj ministerstvo spravodlivosti, väzenstvo a tak ďalej by k tomu malo čo povedať, možno aj ministerstvo zdravotníctva, práva pacientov a tak ďalej. Čiže jednu poriadnu správu a venovať tuná v parlamente jeden deň debatám na túto tému. To by mnohé veci osvetlilo.
Ja oceňujem tých 7 doporučení na konci správy. Sú adresované Národnej rade, ale iste by mnohé mohli patriť aj ministerstvám, iste aj výborom Národnej rady a treba si ich všimnúť a nejakým spôsobom zapamätať, lebo naozaj poukazujú na prípady, napr. to vdovstvo alebo práv dieťaťa, ktoré sú naozaj akútne.
Odporúčam teda úradu viac sa prezentovať na verejnosti, hovoriť o svojich úspechoch aj bojoch, viac informovať verejnosť pravidelne trebárs aj v novinách - rubrika ombudsmanka. A celkove hodnotím správu pozitívne, odporúčam ju akceptovať. A som sľúbil, že to bude do 10 minút, takže som vlastne vyhral aj stávku. Ďakujem pekne.
