38.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vláda predložila na rokovanie Národnej rady návrh zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov. A ja ako človek aj politik sa cítim výrazne orientovaný na podporu regiónov, či už z hľadiska mojej činnosti v minulosti, ale aj v prezentácii v Národnej rade som to veľakrát deklaroval, a myslím si, že tak aj konám. Preto by pomoc centrálnej vlády som mal vnímať ako, ako pozitívny krok a kvázi potvrdil, že je to, je to správny smer. No hneď úvodom chcem konštatovať, že sa jedná o proklamovaný úmysel, a skutočnosť bude realita, ktorá ešte zatiaľ ani nevieme, aká bude, pretože zákon o tom nehovorí.
V prvom rade sa chcem však pristaviť pri načasovaní navrhovaného opatrenia, kde sme svedkom pomaly už predvolebného obdobia a blízkosti parlamentných volieb, a vláda ho zakomponovala, tento návrh zákona, do tzv. sociálneho balíčka, kam popri tomto návrhu zaradila také ľúbivé zámery, ako je zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty na potraviny, zvýšenie materského príspevku, poskytovanie pobytu zadarmo pre sociálne slabšie rodiny v štátnych zariadeniach a tak ďalej.
A pred tým, než zdôvodním svoje, teda pred tým, než to podozrenie zdôvodním, zastavím sa pri výsledkoch najrozsiahlejšieho prieskumu mapujúceho podmienky na podnikanie v jednotlivých okresoch Slovenska. Hoci tento prieskum, ktorý robila Podnikateľská aliancia Slovenska, má už 5 rokov, myslím si, a nieže si myslím, som presvedčený, že jeho výsledky sú aktuálne aj dnes. Podľa Podnikateľskej aliancie Slovenska v tom produkte s názvom Konkurencieschopné regióny 21, zaradili respondenti medzi najväčšie bariéry podnikateľského prostredia slabú kvalitu cestnej infraštruktúry, nízku vymožiteľnosť práva na okresných súdoch, nezáujem štátu a štátnych inštitúcií o okres, byrokraciu a prieťahy v konaní na úradoch, slabé prepojenie odborných škôl s trhom práce, neblahý vplyv v činnosti úradov na podnikanie, nedostatočnú ochranu súkromného majetku, dopad šedej ekonomiky na podnikanie, haprujúce hospodárenie samospráv a migráciu kvalifikovanej pracovnej sily. Vymenoval som prvých desať najzávažnejších prekážok, aby som vás nemusel zaťažovať vymenovaním ďalších.
Keď sa na ne pozrieme, 90 % z nich sú oblasti, ktoré má, v úvodzovkách, na svedomí štát, buď priamo vláda, alebo súdny systém. Ak je štát v odstraňovaní týchto bariér spomalený alebo nečinný, potom sa to priamo odráža na ekonomickej vyspelosti krajiny, ale aj jednotlivých okresov. Tam, kde sú nedostatky najväčšie, je ekonomická aktivita najslabšia a životná úroveň najnižšia. Preto nie div, že za ostatnými oblasťami Slovenska zaostávajú okresy na juhu stredného Slovenska či takmer na celom východe Slovenska, okrem okolia Košíc a Prešova. V roku 2010 dominovali v miere nezamestnanosti v poradí okresy: Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava, Kežmarok. Spojitosť s kvalitou regionálneho podnikateľského prostredia sa ukázala ako jednoznačná. Spomenuté štyri okresy sa umiestnili v poradí od konca na štvrtom, piatom, dvadsiatom prvom a šestnástom mieste spomedzi všetkých 79 okresov Slovenska.
Okresy s vysokou nezamestnanosťou a slabým podnikateľským prostredím opäť okupovali tie najnižšie priečky. A keď sa spätne vrátim k navrhovanému zákonu, ten sleduje cieľ pomôcť najmenej rozvinutým okresom. Mal by sa v nich, v úvodzovkách, citujem, "naštartovať hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj", aby sa zmiernili hospodárske rozdiely v jednotlivých regiónoch Slovenska. Na to, aby vláda podľa tohto návrhu stanovila, ktoré subjekty si takúto pomoc zaslúžia, definovala najmenej rozvinutý okres taký, zase citujem, "v ktorom miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná z disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie, ktorú vykazuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, bola v období za aspoň deväť štvrťrokov počas predchádzajúcich 12-ch po sebe nasledujúcich štvrťrokov vyššia ako 1,9-násobok priemernej miery evidovanosti nezamestnanosti Slovenskej republiky za rovnaké obdobie". Koniec citátu.
Definícia je teda jednoznačná. Dá sa podľa nej stanoviť, kto má možnosť získať štátnu pomoc. Nejdem teraz prepočítavať, ak si však zoberieme posledný údaj z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, vyššiu ako 1,9-násobnú priemernú celoštátnu mieru nezamestnanosti zaznamenali zhodou okolnosti štyri okresy v poradí: Rimavská Sobota, Revúca, Kežmarok a Rožňava. Nie je to niečo, čo som pred chvíľočkou hovoril úplne z iného uhla pohľadu? Iba Rožňava a Kežmarok si spred piatich rokov prehodili pozície na štvrtom a na treťom a štvrtom mieste. Som si istý, že keby sa aj dnes zmapovalo regionálne podnikateľské prostredie v týchto okresoch, okupovali by najspodnejšie priečky. Tieto a ďalšie postihnuté okresy si preto výrazne zaslúžia podporu štátu, ale trošku inú, ako vzdávame v návrhu zákona.
Vráťme sa teda ešte o 5 rokov naspäť a na základe podrobnej analýzy sa pozrime na to, čo v týchto okresoch najviacej chýbalo, aby sa mohli ekonomicky rozvíjať a znižovať nezamestnanosť. Všade si ťažkali na nevhodnú polohu okresu, na podnikanie a nekvalitnú infraštruktúru a za veľké prekážky považovali migráciu pracovnej sily, nízku úroveň vzdelania a všeobecne nízku úroveň konkurencie v priemysle a službách. Ak by sme sa teda mali na to pozrieť z požiadavky týchto štyroch najmenej rozvinutých slovenských okresov, potom by cielene opatrenia mali smerovať práve sem. Na to netreba žiaden osobitný zákon, stačí vziať do úvahy názory odborníkov, alebo ak chcete, kvalifikovaný prieskum. Je vysoká pravdepodobnosť, že ak by sa podarilo vykonať nápravu v najkritizovanejších oblastiach, potom by sa miera nezamestnanosti zmenšovala a postihnuté okresy by neostávali na chvoste celoštátnych štatistík.
Zároveň si dovolím povedať, že ak by vláda sa zasadila o plošné zlepšovanie podnikateľského prostredia v celom štáte, najmenej rozvinutým okresom by to prospelo určite najviac. Veď tam, kde je ekonomicky najhoršie, cítia tieto neduhy, ktoré sú aj v podnikateľskom prostredí najpálčivejšie a prípadné zlepšenia najvypuklejšie. Neverím, hovorím to dopredu, že najzaostalejším regiónom Slovenska pomôže vytváranie špeciálnych komisií, rád a akčných programov, za ktorými by mali sledovať vládne príspevky. Tento zdĺhavý a korupcii veľmi náchylný administratívny systém nemôže nahradiť zmysluplnú vládnu politiku, ktorá sleduje skvalitňovanie podnikateľského prostredia ako nevyhnutnej podmienky pre ekonomický rast. Vláda sa nesmie tváriť ako štedrý darca, ktorý jednotlivým okresom láskavo pomáha finančnými darmi.
Vláda je tu na to, aby občanom slúžila, jej povinnosťou je vytvárať vhodné podmienky v štáte, aby sa firmám a občanom darilo. Pretrvávajúca slabá funkčnosť súdnictva, nízka vymožiteľnosť práva, byrokratická verejná správa či pretrvávajúca korupčnosť sa nedá skryť za rozhadzovanie sociálnych balíčkov, mimochodom, z peňazí všetkých daňových poplatníkov. Preto predložený zákon vnímam ako ľúbivo opatrný, ktorý má medzi občanmi rimavskosobotského, revúckeho, kežmarského a rožňavského okresu vzbudiť zdanie, bratislavská vláda na nich osobitne myslí. Nie je to celkom tak, lebo ak by konala úplne úprimne, nezastavila by sa iba pri nich, šla by ďalej. Na základe čoho sme zvolili bulharskú konštantu 1,9, ktorou sa musí vynásobiť miera nezamestnanosti za štvrťroky? A tak ďalej. Ako k tomu prídu okresy ako Poltár, Vranov, Sabinov a Trebišov, ktoré sú pod čiarou? Veď keby sme koeficient trebárs znížili z 1,9 na 1,5, razom by to nebolo 4, ale 17 okresov. Samozrejme, to už by asi nebol len tak zaradený program do sociálneho balíčka, lebo to už by bolo veľa peňazí.
O účelovosti predloženého návrhu zákona svedčí aj záverečné prechodné ustanovenie prvej časti. Špeciálny režim má nastať v decembri tohto roka. Do konca mesiaca musí ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v skrátenom režime informovať ministerstvo dopravy a regionálneho rozvoja o zaradení okresov do navrhnutého osobitného programu. Tomu sa však predlžuje povinná lehota na vypracovanie akčných plánov. Zmysel je pravdepodobne jednoduchý. Na začiatku roka 2016 treba ukázať, že vláda sa usiluje pomôcť najzaostalejším regiónom, a padnú prvé mená okresov, ktorým sa má osobitne pomáhať. To, že manuál bude vypracovaný v predlženom termíne, až dlho, dlho po jej odchode, a pomoc má prísť až potom, už nie je celkom dôležité. Dôležité z môjho pohľadu je, aby voliči a občania vedeli, že môžu čakať nejaké darčeky od vlády.
Ďakujem pekne za pozornosť.
