Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Pán predseda, vážení kolegovia, opäť by som si rád dovolil pár slov už teraz k vecnej rovine a rozmýšľal som, že či pôjdem podľa prípravy, alebo podľa toho, že opäť pripomeniem ten prípad, ktorý sa stal teraz a ktorý tu je, že máme tu právoplatne zvoleného kandidáta na funkciu generálneho prokurátora a problém nastal, keď pán prezident tohto kandidáta nevymenoval.
Dvadsať mesiacov sa tu naťahujeme verejne, či aj interne, dohadujeme sa, že či ten kandidát je dobrý, nie je dobrý, má vymenovať, nemá vymenovať, všetci zásadní ústavní právnici sa zhodli, že by ho vymenovať mal. Doteraz sa s tým nič neurobilo, až zrazu slovami predsedu ústavnoprávneho výboru sa vládna strana prebrala a povedala, že je to treba riešiť, po 20 mesiacoch. Ja netuším, doteraz som neporozumel, čo bolo tým dôvodom, prečo je to treba riešiť. Ten problém tu bol minulý týždeň, minulý mesiac, pred polrokom, pred rokom. Až teraz sa to ide riešiť.
Ale čo sa stalo? Podľa môjho názoru úpravou, ktorá sa navrhuje aj vrátane tých prechodných ustanovení, sa stane to, že práve po prijatí tejto úpravy bude právo na zákonného sudcu a nestranný súd porušené. Pretože tu máme jedno zásadné rozhodnutie, a to je, že prvý senát, ktorému napadla sťažnosť doc. Čentéša, bol právoplatne uznaný iným senátom, teda dvaja členovia z tohto senátu, väčšina tohto senátu, že môže byť zaujatá. Inými slovami to znamená, že možno mať pochybnosti o ich rozhodnutí, a teda nemožno mať pochybnosti o tom, že to rozhodnutie bude, že to bude absencia nestrannosti.
Novelou, ktorú teraz prijmeme, dáme do rúk tomuto senátu, ktorý bol právoplatne uznaný za taký, ktorý môže byť zaujatý, moc, aby rozhodol. Namietal týchto dvoch sudcov pán doc. Čentéš. Asi vedel, aj kvôli čomu to robí, čiže asi predpokladal, že môžu títo ľudia tendovať k rozhodnutiu proti nemu. Inými slovami, si myslím, že to rozhodnutie dopadne tak, že chcelosť pána Čentéša bude zametená pod koberec, ten procesný postup teraz nie je rozhodujúci. A toto je obrovské riziko, ktoré by sa malo hovoriť ako prevencia, ale my to tu hneď máme, hneď máme niečo, čo sa môže stať, je to riziko, že porušíme tie práva omnoho viac, ako sú teraz, že sa im pokúsime predísť. Prijatou novelou spôsobíme naozaj aj cez Bangalórske princípy, spôsobíme odňatie práva na zákonného sudcu a nestranný súd. Toto by sa podľa mňa v právnom štáte nemalo za žiadnych okolností stávať.
Ak by to išlo pro futuro, ja sa s tým viem možno trochu stotožniť, ale tento zásah, čo tu je, je naozaj necitlivý a už teraz naozaj vieme o tom, bavme sa o tom, aj súkromne a to aj na chodbách, že predsa ten Čentéš nebude vymenovaný a jeho sťažnosť nebude uznaná. Preto tu tá novela je, nikto s tým nič nerobí. Nie je na tom záujem.
Toľko vecne k tomu návrhu. Poviem na ten návrh, nie je dobrý. Už len z toho dôvodu, že naozaj zasahujeme do právoplatného rozhodnutia.
Pán minister, ja viem, že budete argumentovať, Bangalórske princípy, aj vylúčení sudca, ale tie Bangalórske princípy nepoznali a nepoznajú náš právny systém. Je to princíp, je to všeobecná téza. A tie Bangalórske princípy sú aj teraz použiteľné pre Ústavný súd. A nepoužili ich. Jasné. Tak my autoritatívne zvrchu zasiahneme do súdnej moci a povieme, no, pŕŕ, keď ty nekonáš, tak budeme konať za teba.
Ale my sme tu mali aj iné kauzy. Ak sa nemýlim, boli tu interrupcie, bolo tu vyvlastňovanie, tieto kauzy trvali ix rokov. Prečo nikto nezasiahol? (Reakcia spravodajcu.) Aha, tak to bol ten problém. Tie kauzy naozaj sa ťahali veľmi, veľmi dlho, táto kauza sa ťahá 20 mesiacov, nikto s tým nič nerobil. A stačilo jeden telefonát podľa mňa od pána premiéra a pán prezident, akoby člen strany SMER-u, by pána Čentéša vymenoval.
Práve pre toto by som poprosil alebo navrhujem, aby bol návrh zákona vrátený na dopracovanie a navrhnutý iný spôsob, akým riešiť túto naozaj prekérnu situáciu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená predsedajúca, vážení kolegovia, prítomní, ja by som len naozaj v krátkosti vystúpil s takou krátkou a veľmi úprimnou výzvou voči teda pánovi ministrovi, ktorého teda ja si veľmi vážim za jeho odbornú prácu doteraz, najmä tá v advokácii, ale aj voči pánovi predsedovi výboru ústavnoprávneho, aby nás s ohľadom na to, že jednak tie Bangalórske princípy, na ktorých je postavená tá novela, je možné uplatniť aj teraz. To je po prvé.
A po druhé, keď Ústavný súd sám povedal, že tú vec, ktorá tu je, vyrieši, aby boli takí dobrí, so všetkou úctou naozaj ich žiadam, aby nám vysvetlili, prečo je treba použiť skrátené konanie? Kde je porušené, ak som správne pochopil, odôvodňuje sa to hrozbou zásahu do ľudských práv, kde je porušené ľudské právo? Kde je tá hrozba? To by som bol rád a za to veľmi pekne ďakujem vopred.

Ďakujem. Ja celkom vzácne súhlasím s pánom Gálom, so všetkým, čo povedal. Naozaj, to sa, myslím, stotožňujeme na skoro 90 %, čo je fajn.
Ja by som iba doplnil k tej schôdzi, že kedy to bolo zvolané. To už bolo povedané, že bolo to veľmi rýchlo a nemôžme sa oboznámiť s návrhom, ale napríklad nebol tam pán Martin Poliačik. Poslanec opozície, ktorý by určite mal k tomu čo povedať, a on sa naozaj nemal možnosť dozvedieť o ďalšej schôdzi. Ja si myslím, že mu bolo upreté právo poslanca, to, aby vykonával svoju prácu tak, ako má. A iba tým, že niekto potreboval niečo nejako skryť, spraviť rýchlo, a zatiaľ nikto verejne nevie prečo. Mali by sme sa pýtať, čo je za tým. Mňa to naozaj zaujíma.

Ďakujem. Ja mám toho trošku viacej a dúfam, že to stihnem.
Povedali ste, že "vláda uplynutím času prišla na to, že je to treba riešiť". A to 20 mesiacov nebolo treba riešiť generálneho prokurátora? To nemyslíte vážne?! Tak dôležitú funkciu ste neriešili, až teraz ste na to prišli. Heuréka!
Pozrite, nebudete nikoho naháňať po chodbách, no, ale vy ste spravili to, že niektorí poslanci sa o tom ani nedozvedeli, o tej schôdzi, nemali sa ako. Vy ste povedali, že poslal som mail, 10.53. Výborne!
Vy máte jednu veľkú výhodu, smeráci, že vaši voliči majú krátku pamäť. Zisťujem, že ten minimálny limit je 6 dní, od stredy dodnes. Uvidíme, ako vám to spočítajú. Ak toto nespočítajú, tak ja už naozaj neviem.
Namietali ste, že som povedal, že mám pochybnosti o náhodnosti výboru sudcov Ústavného súdu, a potom ste povedal: "Pokiaľ ja mám vedomosť, verejne sa prerozdeľujú veci." Verejne sa prerozdeľujú veci. Kde tam vidíte náhodnosť? Kde tam vidíte náhodnosť? Ja tú náhodnosť nevidím, ja snažím sa, nevidím ju tam. Nie je to, podľa vašich vyjadrení to nie je náhodné. Čo je toto za argumentáciu?! Ja tomu nerozumiem, že voľba bola zlá, teda my sme boli zlí, tak aj vy budete zlí. To je také detinské, detské. A priznám sa, že bez toho, aby som spochybňoval vaše odborné skúsenosti alebo vedomosti, ja by som veľmi rád sa s vami stretol na súde pri nejakom spore, kedy ja budem žalovať niekoho, kto mi spôsobil nejakú zlú skutočnosť, a vy ako jeho právny zástupca poviete: Však, ale aj vy ste to niekedy spravili. Však, ale aj vy ste to robili. No ja by som takého právneho zástupcu nechcel. Nechcel by som takého zástupcu, keby som bol ľud.

No, ďakujem za všetky pripomienky a ja teda najmä na Antona Martvoňa, však to už je také, také bežné, aby sa na neho reagovalo. Práve. Ja som skĺzol, priznávam, aj do vetnej roviny, čo sa týka teda toho zákona, ale keď možno vrátim sa do toho skráteného konania.
No, toho si sa nechytil veru, že tu nie je žiadny dôvod na skrátené konanie. Tu ten dôvod proste neexistuje. Vaši ľudia, tvoj predseda hovoril o tom, že v skrátenom to nepôjde. Veď my sme takí grandi, toto nie je treba v skrátenom konaní. Načo? Načo teraz to tu je? To neriešiš. Mi povedz, kde je škoda? Kde sú ohrozené ľudské práva? Koho? Veď práve týmto tie ľudské práva ohrozíte. Právo na zákonného sudcu, nestranného sudcu. Ak sa toto stane, Čentéšova sťažnosť pôjde dostratena. Som ochotný na to staviť, pôjde dostratena.
A vecné riešenia. No, sú tu aj menej bolestivé riešenia, ako je toto. Týmto ste sa veru nevenovali a to je to smutné. Keby ste sa o to aspoň pokúsili. Vy ste to neurobili. A keď mi teraz povieš, že, áno, máme to. Dobre, tak ale načo tu máme parlament? Poďme o tom diskutovať. Diskutujme o tom, kde, kedy, jako? To sa ani nedá tuto. Pretože v ultra rýchlom skrátenom konaní, ergo od nedele 14.05 hod., dneska máme utorok, rokujeme o voľačom, čo nemáme ani potuchy pomaly, ako to riešiť, lebo vy to máte v hlave, vy ste sa už nejako rozhodli. Tak mi, prosím, nehovor, že toto je najlepšie riešenie, aké sa len dá. Na to tu je parlament, aby povedal, že toto je riešenie, poďme o tom diskutovať. O tomto nediskutujeme. My tu len sedíme, robíme štafáž.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, vážení prítomní, opoziční kolegovia povedali v zásade všetky významné pripomienky a problémy, ktoré my tam vidíme, tak ja možno budem niektoré opakovať, ale skúsim ich zhutniť do môjho vystúpenia.
K tomu skrátenému legislatívnemu konaniu. Toto je možné iba za určitých okolností. Toto presne hovorí § 89 zákona o rokovacom poriadku. V zásade ide o dve podmienky, a to je, ak hrozí mimoriadna hospodárska škoda alebo sú ohrozené ľudské práva. Z môjho pohľadu a ani z pohľadu mojich kolegov sme nič takéto nenašli. Nič takéto sme nenašli, že by hrozili nejak, že by hrozila jednak škoda a už vôbec nie ohrozenie ľudských práv. Ak hrozí, tak bude hroziť až vtedy, keď tento zákon alebo keď zákon, ktorý prejde v skrátenom konaní, bude prijatý. K tomu sa dostanem ďalej.
Paradoxne teda cez ďalšie ohnutie rokovacieho poriadku, ďalšie už niekoľkonásobné, obídeme záväzné pravidlá, cez ktoré sa dostaneme k tomu, že to ľudské právo bude porušované alebo môže byť porušené omnoho viacej, ako teraz hrozí.
Za ten krátky čas, čo som tu, som myslel, že som si zvykol na spôsoby, ktoré sa tu, ktoré sa tu robia, ktoré sa tu realizujú, ale zisťujem, že moja predstavivosť a moje zvyky ešte sú nie konečné. Toto, čo prišlo, je, kolegyňa, myslím, Žitňanská povedala, že škandál. Áno, je to škandál.
Na ústavnoprávnom výbore 10.53 hod. dnes prišiel vládny návrh zákona o skrátenom legislatívnom konaní, tak, pán predseda. Prišiel skôr? 10.53 hod. Potom prišla pozvánka na ďalšiu schôdzu, kde budeme o tomto zákone rokovať. Ďalšia schôdza bola o koľko minúť? O 27 minút, ak dobre rátam. Čiže tomuto sa hovorí podľa vládnej strany legislatívny proces.
Ono ten proces má, má svoj význam. Kolegovia hovorili o právnom štáte. Ten právny štát musí plniť minimálne niekoľko funkcií, teda niekoľko kritérií. A jedným zo základných kritérií je právna istota, t. j. možnosť očakávať výsledky normotvorby, prípadne noriem. A tá normotvorba musí spĺňať nejaké kritériá. Musí prebehnúť legislatívny proces, aby bol tento proces tiež poznateľný a aby bolo možné do neho zasiahnuť, zasiahnuť volenými zástupcami. Z toho, čo sa tu dnes stalo, resp. od nedele, tento proces bol tak porušený, že nikto, dokonca ani kolegovia, ktorí neboli prítomní na výbore, nemali ani šancu, ani nevedeli o ďalšom výbore, nemohli, nemohli do tohto procesu zasiahnuť. Ich význam a ich účel tu, miesto bolo zbytočné. A toto spôsobila práve vládna strana práve takýmto zákonom, práve takýmito úkonmi.
Ja nerozumiem tomu a, pán minister, ja naozaj verím, že vystúpite a poviete, prečo ste minulú stredu povedali, že ste takí grandi, že ten zákon nepôjde cez skrátené legislatívne konanie. Veď sa nič takého nedeje. Veď pôjde to riadne, veď nič nie je ohrozené. A zrazu po pár dňoch legislatívne konanie skrátené tu máme, dovolím si povedať, že to je ultra rýchle skrátené konanie, by ma zaujímalo, čo sa zmenilo? Komu toto vyhovuje, na čo je to dobré? Veď 20 mesiacov, 20 mesiacov ľudské práva neboli ohrozené. Zrazu sú tu? Zrazu sa niečo deje? Naozaj vyvstáva legitímna otázka, čo sa deje, prečo potrebujeme pravidlá zmeniť, prečo potrebujeme ich zrušiť a prečo potrebujeme nového generálneho prokurátora?
Keď tu hovoríme ešte, máme celým cez, vlastne máme tu globálnu krízu a čím ďalej, tým viac sa dostávame do sfér, že sa hovorí o nie kríze ekonomickej, ale o kríze hodnôt.
Zisťujem, že aj v tomto parlamente tá kríza hodnôt ak, teda ak volení zástupcovia porušujú základné pravidlá a naozaj nemajú ani tú štipku hrdosti pozrieť sa do tváre a povedať, teda druhému do tváre a povedať, že, páni, budeme o tomto rokovať. Nie. Radšej to spravíme pekne potichu. A ako na výbore, ako som dostal oznámené, padlo to z neba, ten vládny návrh zákona. Ďakujem pekne za také návrhy!
Vážení vládni poslanci, povedzte mi, prosím, ako môžu ľudia dodržiavať zákon, keď, keď sama vládna moc a normotvorcovia ten zákon nedodržiavajú? Ja začínam chápať tých ľudí, ktorí nerešpektujú to právo, pretože majú takéto vzory. A je to naozaj, naozaj škoda. Potom sa nikam, ale nikam neposunieme.
Chcem vás pekne poprosiť, aby ste to skrátené konanie nerobili, aby ste ten návrh stiahli, pretože je to jednak porušenie rokovacieho poriadku, porušenie ústavy, porušenie základných zásad právneho štátu a rovnako účelu legislatívneho procesu.
Ešte na záver. Čo sa stane, ak tento návrh zákona prejde a následne prejde aj ten ďalší návrh zákona? Okrem toho, že naozaj ideme do minulosti, čo je po prvé, čo je v právnom štáte neprípustné, ideme riešiť ad hoc vec. Ad hoc vec. Zákon má byť všeobecný, nie na ad hoc veci. Ďalšie porušenie zásad. Zásady by mali platiť. Neplatia.
Ale k tomu, k tomu konkrétnemu. Ak prejdú obidva návrhy zákonov, stane sa to, že o pánovi Čentéšovi bude rozhodovať pôvodný senát Ústavného súdu, a teda pôvodný senát, kde boli dvaja sudcovia právoplatne namietnutí a vylúčení. Práve dvaja sudcovia, ktorých namietol práve pán Čentéš. Inými slovami, tá zaujatosť, ktorá tu bola pochybná, bola potvrdená Ústavným súdom, že naozaj pochybná je. Čiže o pánovi Čentéšovi sa rozhodne v zaujatom senáte, právoplatne. To je neprípustné.
A teraz si predstavme inú situáciu, keď niekto bude chcieť, keď nastane podobná situácia, že príde podanie na Ústavný súd, bude to senátna vec, niekto, kto sa dostane do senátu, ktorý mu vyhovuje, inak tu by som upriamil pozornosť, či naozaj si pán minister, alebo ministerstvo myslí o tom, že či je presvedčené, že náhodnosť výberu senátov na Ústavnom súde je naozaj reálna.
Ja mám taký pocit, je to len môj pocit a podložený aj niektorými možno skutočnosťami, že náhodnosť tohto výberu je skôr nereálna. Ale ministerstvo určite vie, čo robí, pretože sa môže kľudne stať to, že keď dá niekto sťažnosť do takéhoto náhodne vybraného senátu, teda nie náhodne, následne druhá strana vynamieta tento senát, táto strana vynamieta všetkých ostatných, tak či tak sa dostane do toho senátu, v ktorom chcela byť. Inými slovami, nepotrebujem ani vešteckú guľu, ja budem vedieť, ako rozhodne Ústavný súd. Budem vedieť, že títo sudcovia rozhodnú presne podľa toho, ako ja očakávam. (Reakcia ministra.)
No, to nie je hlúposť, pán minister. Naozaj dávam na zváženie. Ak vy ste presvedčený o tom, že Ústavný súd rozhoduje náhodne, ja vám celkom závidím toto presvedčenie. (Reakcia ministra.) Ale ja mám teda, mrzí ma to, kúšem si do jazyka, mrzí ma to, ale mám pochybnosti o tom, že náhodný výber sudcov na Ústavnom súde funguje.
Kúsnem si do jazyka, keď poviem, že bolo tu vytknuté, že neponúkame žiadne riešenia, pán Martvoň. No, určite by bolo riešenie alebo prijateľnejšie, aby o tomto rozhodoval, rozhodovalo plénum Ústavného súdu. Výborne. Ale predsa aj v tom pléne máme 13 sudcov a z toho 5 až 7 bolo namietaných, čiže vznikli nejaké dôvodné pochybnosti. Áno, nebolo rozhodnuté, ale bolo namietaných; 5 je v prospech, 7 je v neprospech niektorého z tých, tých dvoch názorov. Je toto potom stanovisko alebo bolo by toto rozhodnutie v poriadku? Bolo by spravodlivé? Ja si myslím, že nie. Ale predpokladám, že takýto pozmeňovák príde, ale aj tak tu bude problém, hovorím. Bude to problém, veď veľkú časť tých sudcov menoval súčasný prezident, súčasná strana toho konania. Bude to problém. To tu nebudú nezaujatí sudcovia, bohužiaľ.
A to, čo som si chcel kúsnuť do jazyka, pán predseda Najvyššieho súdu povedal, že vidí riešenie. Nerád to hovorím, ale možnože, možnože aj tam je riešenie. Možno na Najvyššom súde, kde je tých sudcov viacej, možnože toto by bolo riešenie, že oni by o nich mohli rozhodovať. Ale pripomínam, nerád to hovorím, ale inú, inú, iný spôsob nevidím, teda až na žreb. Žreb je celkom zaujímavá vec, ale tak v našich podmienkach, v našej kultúre si to zatiaľ neviem predstaviť.
Za náš klub musím povedať, že my tento návrh nepodporíme z tých dôvodov, ktoré som uviedol, a z tých dôvodov, ktoré uviedli kolegovia. Vzácne sa zhodneme na tom, že tento návrh porušuje všetky zásady legislatívneho procesu. Preto nepatrí do právneho poriadku, a preto je určite nelegitímny, aj keď, a je nelegálny zároveň.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ja iba doplnenie. Ja som chcel, aby sme o tom prvom bode, aby ústavnoprávny výbor zaujal stanovisko, či tento bod spĺňa kritériá na skrátené konanie. Pretože podľa môjho názoru tu nie je dôvod na skrátené konanie. Nie je splnený ani jeden z tých bodov.

Ďakujem. Pán predseda, na svojom stole som objavil návrh programu, ktorý teda vidím prvýkrát, má päť bodov, sú tam dva nové body a s ohľadom na § 25 zákona rokovacieho poriadku si dovoľujem poukázať na to, že nebola dodržaná 24-hodinová lehota. Predpokladám ale, že toto vám vadiť nebude. Tak keď pozerám na to... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, je to skrátené legislatívne konanie, kde sú, neuplatňujú sa žiadne obmedzenia rokovacieho poriadku.

Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR
Dobre. Vzhľadom k tomu, že tie dva body obsahujú tak závažnú otázku, ako je voľba, alebo teda menovanie pána Čentéša do funkcie generálneho prokurátora, a teda aj že nevidím dôvod na skrátené legislatívne konanie, dávam návrh, aby o tejto otázke, ako i štandardnom minimálne rokoval ústavnoprávny výbor, či je to v súlade s legislatívnym procesom.

Janko, povedal si to krásne. Rád by som povedal, že si mi hovoril znútra alebo z duše, že si povedal to, čo by som povedal ja, ale takú výšku ešte nemám, aby som toto mohol povedať. Naozaj bolo to vystúpenie, ktoré bolo tak možno tak k rozporuplnému zákonu, tak jednoduché, tak krásne, tak čisté, tak charakterné, že ja fakt neviem, čo na to povedať, iba môžem to pochváliť a kvitovať. A dúfam, že takéto vystúpenia budú ešte niekoľké.
A len tak taká poznámka na záver. Škoda len, že nie si tak mediálne známa osoba, aby si ťa tie médiá všimli a pýtali sa, prečo nie si jedným z kandidátov do volieb, ktoré budú budúci rok začiatkom.

Ďakujem, ja som najprv neporozumel, Martin, či súhlasíš alebo nesúhlasíš. Ja si myslím, že sa všetci zhodneme, že alkohol do parlamentu nepatrí, že tu proste nemá čo robiť. Čiže ten úmysel je ako taký, myslím si, aj pre teba dobrý.
Tá technika je možnože nie najvhodnejšia, okej, ale na to tu máme ďalšie čítania, treba to posunúť ďalej, veľmi ľahko zmeníme tieto právne vzťahy, to je to najmenej.
Čo sa týka toho predsedu, ako si sám povedal, prísť medzi rovnými, primus inter pares, áno, ja si myslím, že tento človek bude mať natoľko chochmesu a charakteru, že ak bude predsedať Národnej rade, tak nebude pod vplyvom alkoholu. Tak to by sme snáď do takýchto rovín až nešli. Ak už budeš vykázaný, tak dobre vieš, že keď sa zistí, že si čistý alebo že si nebol pod vplyvom, že bude z teba niečo ako martýr a viac z toho vyťažíš, ako stratíš.
A, posledná vec, k tej technike ešte. Tam sa nehovorí o predsedovi, hovorí sa o predsedajúcom. Čiže v zásade sa ani legislatívne nevylučuje vykázať predsedu parlamentu.