Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol náš návrh zákona.
Hlavným cieľom návrhu zákona je zavedenie centrálneho registra na riadenie obcí a prístupného verejnosti na stránke Ministerstva vnútra SR, čo možno považovať za jedno z opatrení, ktoré prispievajú k zavedeniu elektronickej verejnej správy na Slovensku a za významný krok smerom k posilneniu transparentnosti.
Z obsahového hľadiska je možné návrh zákona rozčleniť do troch tematických oblastí:
1. ide o nástroj legislatívneho procesu,
2. publikáciu výsledkov legislatívneho procesu a
3. samotný legislatívny proces.
Obsahom prvej oblasti je doplnenie zákona o možnosť uplatnenia spoločnej pripomienky ako legislatívneho nástroja umožňujúceho aktívnu kolektívnu participáciu občanov obce na legislatívnom procese.
V oblasti publikácie výsledkov legislatívneho procesu predstavuje navrhovaná zmena výrazný pozitívny posun smerom k lepšej prehľadnosti prijatých právnych predpisov, ktorá má byť docielená zavedením povinnosti zverejňovať prijaté normatívne právne akty vždy v ich plnom znení, a to jednak na úradnej tabuli a zároveň aj v Zbierke nariadení, ktorú musí obec povinne na základe predkladaného návrhu zákona zriadiť.
Posledná oblasť, ktorú predkladaný, predkladaný návrh zákona upravuje, je prípravná etapa legislatívneho procesu a to jest, že sa navrhuje zaviesť obci povinnosť prijatiu nariadenia, ktoré by upravovalo legislatívne pravidlá tvorby právnych predpisov obce.
Návrh zákona vo všetkých troch oblastiach čerpá zo základnej myšlienky, na ktorej je budovaný celý systém samosprávy. Touto myšlienkou je suverenita ľudu, ktorá zohľadňuje skutočnosť, že ľud je výlučným zdrojom štátnej moci, vytvára priestor pre priamu i nepriamu participáciu občanov na výkone štátnej moci. Návrh zákona optimalizuje možnosti pre efektívnu a reálnu účasť občana v správe obce v oboch sférach, uľahčuje prístup ku kompletným a komplexným informáciám z oblasti legislatívy obce.
Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, ktorí ste tu, dovoľte mi, aby som vás požiadal o podporu tohto, tohto návrhu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Zajac, ja vás radím medzi takú tú, tú sympatickejšiu časť tohto, tohto pléna a ja si, si myslím, som, teda myslím si, že hovoríte pravdu, že keď hovoríte, že vy predložíte návrh zákona, ak vám to pošle občan. Ale ja vám môžem povedať, že ja teda odpisujem na každý jeden e-mail a dostávam častokrát odpoveď, že waw, že vy ste jeden z mála, ktorý mi dokáže odpísať. Väčšina, drvivá väčšina, a to hovorím o 140 ľuďoch, ignoruje maily občanov. Takže možno, možno aj ty si jeden z nich, ktorý neignoruje, čomu sa ja teším.
Ale čo tým chcem povedať, že je nutné dať týmto ľuďom, ktorí majú kopec dobrých nápadov, právo, aby, ak sa zíde 15-tisíc ľudí a podpíše návrh zákona, oni budú vedieť, čo budú podpisovať. Nebudú podpisovať extrémistické návrhy, budú vedieť, aký je návrh zákona, čo sleduje, bude mať dôvodovú správu, bude to komplet, tak ako je to tu.
Inými slovami, tých 15-tisíc, neviem, či som to dobre vyjadril, zodpovedá skutočne priemernému počtu ľudí, ktorí, ktorí dali mandát jednému poslancovi. Čiže, ergo to znamená, jeden poslanec rovná sa 15-tisíc občanov.
Ja sa naozaj nebojím žiadnych extrémistických návrhov, že by niečo také sa malo stať. A keby aj, veď ten parlament tu je na to, aby to potom, aby to potom zamietol. Proste príde to sem, ten človek si to odprezentuje, ten človek si dal nejakú námahu a parlament povie, toto je neprijateľné, toto extrémistické, my to zamietame.
A ruku na srdce, si tu asi dlhšie ako ja a koľko tu bolo - či nie? -, tak je tu viacero poslancov, ktorí sú dlhšie ako ja, boli tu rôzni poslanci. Skúste si zájsť do análov a zistíte, že boli tu aj extrémisti.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené torzo kolegov, dovoľte mi, aby som aspoň v krátkosti vystúpil k obhajobe predkladaného zákona. Takáto iniciatíva nie je nová a má základy už v našej ústave a minimálne v čl. 2 ods. 1, kedy sa hovorí, že "štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú priamo alebo prostredníctvom svojich volených zástupcov". Niečo podobné sa konštatuje aj v čl. 30, kedy "občania majú právo priamo spravovať veci verejné". Inými slovami to aj znamená tá spojka "alebo" medzi priamo alebo volenými zástupcami, že čo do kvality zákonodarca nerozlišuje medzi volenými zástupcami, medzi kvalitou ich rozhodovania a medzi rozhodovaním priamo občanmi. Prax je však úplne iná. V našich podmienkach to poznáme najmä v podobe referenda, ktoré však je u nás nefunkčné. Tu sme mohli vidieť sedemkrát, kedy vlastne sedemkrát bolo referendum vyhlásené, z toho iba päť, pardon, šesť bolo vykonaných, päť bolo neplatných.
Sa mi javí, že toto volebné obdobie je poznačené hlavne tým, že sa tu prvýkrát intenzívnejšie hovorí o priamej demokracii, čomu sa ja osobne veľmi teším a aj v tomto zmysle som spolu s kolegami predložil niekoľko návrhov, ktorými sa inštitúty priamej demokracie pokúšame do našeho právneho poriadku celkom legitímne zapracovať. Naše návrhy však boli bez odôvodnenia zmietnuté zo stola. Parlament, a teda volení zástupcovia ako keby dávali najavo, že nepotrebujú počúvať ľudí, nepotrebujú, aby si nechali poradiť od občanov častejšie ako raz za štyri roky, a to zväčša pred voľbami.
Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, každý štát, ktorý je založený na zásadách právneho štátu a demokracii, by sa mal snažiť vytvárať priestor pre čo najširšiu mieru účasti verejnosti vo verejnom živote. Ambíciou každej demokratickej vlády by malo byť vytvorenie takých podmienok, aby proces tvorby právnych predpisov mohol byť ovplyvnený nielen tvorcami, ale aj samotnými adresátmi. V dnešnej dobe však medzi občanmi Slovenskej republiky vládne skôr apatia a nezáujem o správu verejných vecí, ktorá je spôsobná dlhoročným nezáujmom politikov o problémy bežných ľudí. Cieľom predkladaného návrhu zákona je umožniť občanom Slovenska, teda nositeľom štátnej moci, prejaviť svoju vôľu pri správe vecí verejných priamo a nie len prostredníctvom svojich volených zástupcov, a to formou podania legislatívneho návrhu na prijatie právnej úpravy.
Pred malou chvíľou sa ma kolega z vládnej strany pýtal, že ako si to predstavujeme, či je to naozaj aplikovateľné. Zrejme by bolo treba ešte objasniť, že my nechceme, aby každý občan mal legislatívnu iniciatívu, ale aby 15-tisíc občanov Slovenskej republiky, ktorí podpíšu petíciu spolu s návrhom zákona, aby ich jeden zástupca mal oprávnenie predstúpiť pred tento parlament a predniesť zákon, tak ako každý iný poslanec.
Počet 15-tisíc nie je vymyslený. Tento počet zodpovedná tzv. republikovému číslu, ktoré je známe najmä z volebného zákona, ktoré vlastne zodpovedná jednému mandátu poslanca. Inými slovami, je to priemer, ktorý tu zastupuje každý jeden z nás.
Podobný inštitút ľudovej iniciatívy je integrálnou súčasťou viacerých právnych poriadkov, čiže nie je to žiadne nóvum. Nachádza sa napríklad vo Švajčiarsku, Fínsku, Poľsku, ale aj Srbsku. Bolo tu povedané, že podobný inštitút sa nachádza aj v práve Európskych spoločenstiev. Je tomu naozaj tak, kedy aj istá skupina občanov môže podať Európskej komisii návrh, aby pretlačila istú legislatívnu iniciatívu.
Ako vidíme, ako predpokladám, tento návrh nebude zrejme prijatý, aj zo skúseností, aj z toho, koľko nás tu je a koľkých to zaujíma, ale ja sa musím opýtať, prečo to tak je? Pýtam sa, prečo je kvalita rozhodovania bežných ľudí horšia ako kvalita rozhodovania nás poslancov? Prečo odmietame aj vypočuť si riešenie občanov na otázky nezamestnanosti, hazardu či životnej úrovne?
Niektorí, čo mám možnosť pozorovať, tak niektorí, ako keby sme boli odtrhnutí od reality a nechceme si nechať poradiť, nechceme si vypočuť názory bežných občanov. Ako keby sa bojíme im dať moc na to, aby mohli predstúpiť pred túto sieň zákonnosti a povedať, ako si predstavujú správu tejto krajiny. Veď rovnako, ako keď každú schôdzu zamietneme 30 až 50 opozičných návrhov, každú schôdzu môžme zamietnuť aj jeden či dva zákony alebo návrhy zákonov občanov. Nie je na tom nič zlé, aby bežný občan mohol a mal právo vystúpiť pred túto sieň zákonnosti, ak zastupuje 15-tisíc ľudí, pričom tento počet zodpovedá v priemere každému jednému poslancovi.
Kolegovia, dovoľujem si vás veľmi úprimne požiadať, aby sme zostúpili z piedestálu falošnej dokonalosti a dali možnosť ľuďom vyjadriť sa, ako si oni predstavujú správu tejto krajiny, lebo oni sú nositelia moci, oni platia dane a oni si zaslúžia byť počúvaní.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, dovolím si reagovať na odpoveď pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu označenú pod číslom 10, keď som sa pýtal pána ministra, interpeloval ho ohľadne otázky týkajúcej sa dotácie vo výške 45 miliónov na rekonštrukciu futbalových štadiónov. Ja k tomuto by som rád povedal nasledovné.
Osobne ja vítam akúkoľvek iniciatívu na podporu športu zo strany štátu. Považujem ju za potrebnú, ak nie nevyhnutnú. Avšak v čase, keď sú krízou ohrozené základné funkcie štátu, sa môže javiť akákoľvek preferovaná, zároveň neprioritná pomoc ako nezodpovedná.
Ja vo svojom vystúpení nebudem kritizovať výšku tejto dotácie, skôr sa zameriam na odpovede, na ktoré reagoval pán minister, keď mojou prvou otázkou bolo, aké sú kritériá výberu štadiónov, podľa ktorých sa budú rozdeľovať dotácie. Pán minister ma odkázal na Slovenský futbalový zväz, ktorý to má všetko v kompetencii. To sa javí síce ako logické a efektívne, ale inými slovami to je, ako keby povedal, že je to jedno, či tie peniaze pôjdu do štadióna, ktorý už je postavený a zrekonštruovaný, alebo pôjdu do výstavby alebo na rekonštrukciu nového štadióna v obci, ktorá nemá absolútne žiadne futbalové zázemie, a tam vybudujeme stánok spĺňajúci kritériá UEFA alebo že dáme dotácie na štadión, kde je zabezpečené finančné krytie.
Na moju druhú otázku, či sa budú financovať aj štadióny, ktoré majú zabezpečené finančné krytie v celom rozsahu, pán minister neodpovedal tak, ako by som si to predstavoval, neodpovedal v celom rozsahu. A preto sa ho ešte raz pýtam, aj keď tu teda nie je, aby upresnil, či pôjdu financie aj do štadiónov, ktoré majú zabezpečené financovanie v celom rozsahu. Na túto otázku sa javí podľa mňa odpoveď celkom zrejmá. Veď načo by dával štát peniaze tam, kde už finančné krytie je? Že, áno? Čo z toho bude mať štát, keď pomôže štadiónu, ktorý už to finančné krytie má? Dovolím si povedať, že štát z toho nebude mať absolútne nič, bude mať z toho niečo súkromný investor. Napríklad v Trnave, odkiaľ ja pochádzam, sa javí, že to finančné krytie bude zabezpečené v celom rozsahu. Aj to tak bolo prezentované. A pritom z tlačovej správy ministerstva školstva vzišlo to, že bude dotovaný aj tam štadión. Ja sa pýtam, či nie je vhodnejšie dať peniaze do iného športu alebo do iných štadiónov, keď napríklad pár metrov od futbalového štadióna v Trnave stojí hokejový štadión, ktorý peniaze nevyhnutne potrebuje. Nezachytil som, že by dotácie išli aj do nášho národného športu v takejto miere. Ja osobne naozaj podporujem šport a teším sa z tejto iniciatívy, no zdá sa, že bez koncepcie sa delia peniaze, ktoré môžu byť použité aj inak a oveľa lepšie.
Keď som ja hrával hokej, to bolo teda už dávnejšie, vtedy sa šport nerobil pre peniaze. Vtedy sa to robilo, ako sa hovorí, hralo srdcom. Vtedy ten šport mal úplne iný nádych. Práve vtedy detí skôr pribúdalo, ako ubúdalo. Teraz je stav úplne opačný. Šport sa robí práve pre peniaze a detí v mládežníckych športoch ubúda.
Zdá sa, že ministerstvu chýba koncepcia, keď mi na otázku, či sa nejaví vhodnejšie radšej investovať peniaze do mládeže, do výchovy talentov, do trénerov, odpovedalo v zmysle, že: „Načo nám budú tieto talenty, keď nebudú mať kde hrávať?“ Dá sa to postaviť potom aj úplne inak: Načo nám budú štadióny, moderné, pekné, keď nebude mať na nich kto hrávať? Tieto peniaze podľa mňa sú vynaložené úplne zbytočne.
Dôkazom toho, že politika preniká aj do športu, je napríklad situácia v Karlovej Vsi, kde pomerne úspešný športový klub zaniká akýmsi nedopatrením. Naozaj sa javí, že aj tuto politika uberá slušným občanom na príležitosti vychovávať svoje deti na slušných športoviskách za vlastné peniaze.
Vážená pani predsedajúca, nesúhlasím s odpoveďou na moju interpeláciu a dovoľte mi, aby som vás požiadal, aby ste nechali hlasovať plénum o tom, že neberie túto interpeláciu na vedomie. Ďakujem.

Pán predseda, pripomínam, že sme v treťom čítaní, a pripomínam, že ste opakovane pána poslanca Hlinu vrátili s podobnými a omnoho jednoduchšími návrhmi. Upozornili ste ho, že sme v treťom čítaní, kde je možné robiť iba úpravu, teda opravu legislatívnych chýb, a, pardon, gramatických chýb. Ja teraz neviem, ako mám hlasovať, neviem, čo je v tom návrhu. Nemám ho ani na stole, ani nikde inde. A nemôžem sa relevantne vyjadriť k tomu, či je to správne alebo nesprávne. Nemôžem o tom hlasovať.
Preto navrhujem, aby sme tento návrh stiahli, a opätovne prerokovali v druhom čítaní, keď už.

Ďakujem za slovo. Pán Madej, nikto vám neberie ani pánovi Martvoňovi zásluhy za prijatie tohto zákona, všetci rozumní ľudia budú hlasovať za túto časť zákona, len, len ja stále sa k tomu musím vrátiť. Prečo ste minulý rok, pred rokom a pol pri prvom čítaní, vtedy, kedy sa hlasuje o úmysle zákona, hlasovali proti? Aj vy ste boli jeden z tých päťdesiatich deviatich. Ste povedali inými slovami, toto nie je dobrý zákon, ja zaňho ani za ten účel nezahlasujem. A jediným dôvodom, čo som ja vyrozumel z toho 12-minútového vystúpenia, bolo, že je, tam bol poplatok z omeškania. No ďakujem pekne. To je taký dôvod, ktorý vzbudzuje taký úsmev, a nie, nie to, aby ste mohli ísť proti účelu zákona, ktorý zavádzal pred rokom a pol úroky z omeškania pri zameškanom výživnom. Vy ste boli proti.

Ale áno, ono je to dôležité. To je naozaj, je to dobrý návrh. Za ten návrh ja zahlasujem, ale na čo som chcel poukázať, bola, bola tá politická kultúra. Že sa práve za takéto naozaj zákony, ktoré nemajú komu uškodiť, toto by nemal byť politický boj na takýchto zákonoch v podstate jednoduchých, a ktorý môže tým ľuďom pomôcť čo do dôsledkov dosť výrazne. Ak teda tvrdíš, že, že problémom bol ten poplatok z omeškania, no ja si schválne, aj keď to už nebude v rozprave, ja si nájdem tú rozpravu, či tam niekto vôbec povedal o tom poplatku. Ja som ochotný teda risknúť a staviť sa, že nikto nič nepovedal na toto. A keby aj, druhé čítanie je možné pozmeňujúcim návrhom toto upraviť. Alebo ešte inak. Veď vy ste preto, že poplatok z omeškania, pretože je tam nejaký poplatok z omeškania, ktorý možno tam nepatrí, boli proti. Tak ste sa mali zdržať. Veď o tom je tá asi aj u vás politika. A nie byť proti proste dobrému návrhu, ktorý má pomôcť ľuďom.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený predkladateľ, vážení prítomní. Ja som aj v prvom čítaní vystúpil k tomuto zákonu a rád by som doplnil, pretože som si nebol istý niektorou informáciou, ktorú som vám podal. Ale najskôr by som si dovolil zacitovať z dôvodovej správy: "Dovoľujeme si preto ako poslanci reagovať návrhom tohto zákona na faktický stav v súčasnosti v Slovenskej republike, že zameškané výživné sa vôbec neúročí a je častým javom našej spoločnosti. Mnohé vyživované osoby a mnohé na výživné čakajúce osoby, napríklad slobodná matka dieťaťa, samotné dieťa, rodič, manžel, príbuzný mnohokrát riešia neskoro zaplatené alebo zameškané výživné, alebo nezaplatené výživné tým spôsobom, že peniaze na živobytie alebo na zabezpečenie základných potrieb vyživovaného dieťaťa si musia požičať od banky alebo od inej finančnej inštitúcie, od známych, alebo proste prečerpajú limit platobnej karty s nádejou, že keď im povinná osoba s vyživovacou povinnosťou raz zaplatí zameškané výživné, tak že to potom všetko vrátia." Pokračujem: "No málokto si uvedomuje, že i keď je, i keď síce príslušná osoba s vyživovacou povinnosťou výživné oneskorenie čiastočne zaplatí, tak nakoniec oprávnené osoby odkázané na výživné alebo vyživované osoby potom príslušným finančným inštitúciám musia zaplatiť za spomínané pôžičky aj rôzne vysoké úroky, ktoré im však osoby s vyživovacou povinnosťou nikdy nenahradia."
Čiže dôvodom tohto návrhu zákona, ak som to správne pochopil, je to, aby sa z výživného platili aj úroky z omeškania, aby si ten, alebo tá osoba, ktorá je oprávnená na výživné, nemusela požičať peniaze z banky a keď už si požičia, aby nemusela platiť úroky z omeškania.
Výborný dôvod, alebo výborný zákon, výborný dôvod, ja som za tento zákon v prvom čítaní zahlasoval, odporúčal som to aj mojim kolegom. Budem to odporúčať aj teraz, ale dovolím si poukázať na jednu závažnú skutočnosť ešte teda predtým.
Ja som rád, Tóno, že si spomenul to, že táto vec sa ťahá od roku 2005, čo je naozaj výborné. Čiže od roku 2005, ak sa zhodneme, táto situácia, tento spoločenský jav, že niekto si požičia peniaze a potom zaplatí úrok, pretrváva. Je to tak, že? Výborne. Tak ak som ja dobre čítal, ak som ja dobre študoval, tak podobný návrh zákona, podobný, veľmi podobný, bol tam jeden rozdiel a to, že okrem úrokov z omeškania bolo možné požadovať aj poplatok z omeškania, bol predložený v minulom volebnom období pánom Ondrejom Dostálom. Je to návrh z novembra roku 2011. Čiže presne ten istý účel, ktorý sa rieši teraz, bol navrhnutý v novembri 2011. Po teda tých šiestich rokoch, kedy tento jav bol. Keďže si mi prikývol, že áno, tento jav pretrváva.
Tak ja dovolím si teda tebe a tvojim kolegom pripomenúť hlasovanie z 9. 2. 2012 o tomto istom návrhu s tým istým účelom, ako je teraz, z času 11.20 minút, kedy sa o tomto návrhu hlasovalo. A päťdesiati deviati poslanci vládnej strany vtedy zahlasovali, ja som povedal v prvom čítaní, že sa zdržali, boli proti. 59 poslancov bolo proti. K tomu sa pridali ešte štyria SNS-kári. Ja tomu nejako, nejako tomu nerozumiem. Ten istý návrh, minulý mesiac prešiel za. A minulý rok prešiel proti.
Bolo by asi fér povedať tým slobodným matkám alebo matkám, ktoré si musia požičiavať a potom platiť úroky, že áno, my sme vám to prijali, to je výborné, ale neurobili sme to pred rokom, kedy sme to mohli urobiť. Mali sme tu taký návrh. Inými slovami, nahradili sme objektivitu účelnosťou a nejakou politickou kultúrou.
Inými slovami ešte. Ak návrh predkladá opozícia, sa, áno, opozícia, za tento návrh sa v zásade za nehlasuje. Doložím to ešte inak. Ten rok, ktorý alebo vlastne rok a pol, ktorý ubehol od zmeny postoja k tomuto návrhu, mohli mať ľudia, ktorí boli oprávnení na výživné a úroky z omeškania, naozaj o niečo lepší život. A práve vaším hlasovaním politickým ste im tento lepší život zasa o niečo strpčili. Ale aj cez to všetko ja si teda dovolím zahlasovať za. A som rád, že takéto návrhy prechádzajú. Aj keď sa opäť javí, že ide o politický návrh, o nič iné.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja som väčšinu toho tvojho prejavu počúval v kancelárii a z toho, čo som počul, tak to bolo veľmi vecné, vecné vystúpenie, pekne si pomenovala problémy, dala si argumenty. Bolo tam minimum politika, alebo minimum politikum, čo je veľmi dobré a myslím, že takto by to nejako malo chodiť. Tak by som sa ti chcel poďakovať, že za takéto vystúpenie, ja tvoj pozmeňovák, samozrejme, podporím a pri hlasovaní o zákone ako celku dám na to odporúčanie.

Ďakujem, ďakujem, že ste ma počkali.
Vážená pani predsedajúca, mám akurát pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, o konaní pred ním a postavení jeho sudcov sa mení a dopĺňa takto:
V bode 2: § 28 ods. 3 druhá veta znie: "Ak v dôsledku vylúčenia sudcov alebo odmietnutia sudcov účastníkmi nie je možný postup podľa predchádzajúcej vety, rozhodne o veci senát, ktorý na tento prípad bude osobitne ustanovený, a to žrebovaním zo všetkých sudcov. Na ďalšie vyhlásenie účastníka o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť a vyhlásení sudcu o svojej predpojatosti vo veci sa neprihliada."
Ďakujem.