Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený predkladateľ, vážení prítomní. Ja som aj v prvom čítaní vystúpil k tomuto zákonu a rád by som doplnil, pretože som si nebol istý niektorou informáciou, ktorú som vám podal. Ale najskôr by som si dovolil zacitovať z dôvodovej správy: "Dovoľujeme si preto ako poslanci reagovať návrhom tohto zákona na faktický stav v súčasnosti v Slovenskej republike, že zameškané výživné sa vôbec neúročí a je častým javom našej spoločnosti. Mnohé vyživované osoby a mnohé na výživné čakajúce osoby, napríklad slobodná matka dieťaťa, samotné dieťa, rodič, manžel, príbuzný mnohokrát riešia neskoro zaplatené alebo zameškané výživné, alebo nezaplatené výživné tým spôsobom, že peniaze na živobytie alebo na zabezpečenie základných potrieb vyživovaného dieťaťa si musia požičať od banky alebo od inej finančnej inštitúcie, od známych, alebo proste prečerpajú limit platobnej karty s nádejou, že keď im povinná osoba s vyživovacou povinnosťou raz zaplatí zameškané výživné, tak že to potom všetko vrátia." Pokračujem: "No málokto si uvedomuje, že i keď je, i keď síce príslušná osoba s vyživovacou povinnosťou výživné oneskorenie čiastočne zaplatí, tak nakoniec oprávnené osoby odkázané na výživné alebo vyživované osoby potom príslušným finančným inštitúciám musia zaplatiť za spomínané pôžičky aj rôzne vysoké úroky, ktoré im však osoby s vyživovacou povinnosťou nikdy nenahradia."
Čiže dôvodom tohto návrhu zákona, ak som to správne pochopil, je to, aby sa z výživného platili aj úroky z omeškania, aby si ten, alebo tá osoba, ktorá je oprávnená na výživné, nemusela požičať peniaze z banky a keď už si požičia, aby nemusela platiť úroky z omeškania.
Výborný dôvod, alebo výborný zákon, výborný dôvod, ja som za tento zákon v prvom čítaní zahlasoval, odporúčal som to aj mojim kolegom. Budem to odporúčať aj teraz, ale dovolím si poukázať na jednu závažnú skutočnosť ešte teda predtým.
Ja som rád, Tóno, že si spomenul to, že táto vec sa ťahá od roku 2005, čo je naozaj výborné. Čiže od roku 2005, ak sa zhodneme, táto situácia, tento spoločenský jav, že niekto si požičia peniaze a potom zaplatí úrok, pretrváva. Je to tak, že? Výborne. Tak ak som ja dobre čítal, ak som ja dobre študoval, tak podobný návrh zákona, podobný, veľmi podobný, bol tam jeden rozdiel a to, že okrem úrokov z omeškania bolo možné požadovať aj poplatok z omeškania, bol predložený v minulom volebnom období pánom Ondrejom Dostálom. Je to návrh z novembra roku 2011. Čiže presne ten istý účel, ktorý sa rieši teraz, bol navrhnutý v novembri 2011. Po teda tých šiestich rokoch, kedy tento jav bol. Keďže si mi prikývol, že áno, tento jav pretrváva.
Tak ja dovolím si teda tebe a tvojim kolegom pripomenúť hlasovanie z 9. 2. 2012 o tomto istom návrhu s tým istým účelom, ako je teraz, z času 11.20 minút, kedy sa o tomto návrhu hlasovalo. A päťdesiati deviati poslanci vládnej strany vtedy zahlasovali, ja som povedal v prvom čítaní, že sa zdržali, boli proti. 59 poslancov bolo proti. K tomu sa pridali ešte štyria SNS-kári. Ja tomu nejako, nejako tomu nerozumiem. Ten istý návrh, minulý mesiac prešiel za. A minulý rok prešiel proti.
Bolo by asi fér povedať tým slobodným matkám alebo matkám, ktoré si musia požičiavať a potom platiť úroky, že áno, my sme vám to prijali, to je výborné, ale neurobili sme to pred rokom, kedy sme to mohli urobiť. Mali sme tu taký návrh. Inými slovami, nahradili sme objektivitu účelnosťou a nejakou politickou kultúrou.
Inými slovami ešte. Ak návrh predkladá opozícia, sa, áno, opozícia, za tento návrh sa v zásade za nehlasuje. Doložím to ešte inak. Ten rok, ktorý alebo vlastne rok a pol, ktorý ubehol od zmeny postoja k tomuto návrhu, mohli mať ľudia, ktorí boli oprávnení na výživné a úroky z omeškania, naozaj o niečo lepší život. A práve vaším hlasovaním politickým ste im tento lepší život zasa o niečo strpčili. Ale aj cez to všetko ja si teda dovolím zahlasovať za. A som rád, že takéto návrhy prechádzajú. Aj keď sa opäť javí, že ide o politický návrh, o nič iné.
Ďakujem.
