Vážená pani predsedajúca, vážený pán navrhovateľ, vážená pani spravodajkyňa, vážení kolegovia, kolegyne, kolegovia, ja v podstate zopakujem tu len vystúpenie, ktoré bolo v písomnej, pretože si myslím, že je potrebné ešte raz počuť, aký je stav a čo si o tomto celom odvolávaní myslím ja aj niektorí moji kolegovia. V prvom rade iba pre záznam, je 8.11 a my rokujeme už 37 hodín bez prestávky. Teda ak nerátam polhodinovú prestávku zrejme na obed pre niektorých zamestnancov Kancelárie Národnej rady, takže naozaj pre záznam. Začali sme rokovať v sobotu 18.30, dôvodom tohto bolo údajne, že vláda má výjazdové rokovanie niekde na východe alebo má nejaké pracovné povinnosti v pondelok, utorok, v stredu. Štvrtok, piatok už je teda moratórium.
Tento dôvod považujem za nezmyselný. Ak by po tomto rokovaní bola vyslovená nedôvera Robertovi Ficovi, pán prezident musí vládu odvolať. Robert Fico ako premiér nemá ďalej legálne ani legitímne právo čokoľvek vykonávať pre tento štát ako premiér, čiže žiadne výjazdové zasadnutie vlády nemá význam. Tým, že ste dali najavo, kolegovia zo SMER-u, že je jedno, čo tu budeme hovoriť, dali ste najavo hlavne to, že vám je úplne jedno, či a koľko sa bude drancovať štátny rozpočet, je vám to úplne jedno, pretože tu vychádzajú na povrch stále nové a nové kauzy, či už je to reálna škoda spôsobená v nemocnici v Piešťanoch, alebo veľmi, ale veľmi nešťastné vystúpenie vášho nominanta v správnej rade. A podľa mojich vedomostí týmto sa to všetko nekončí.
Dámy a páni, najmä vládni poslanci, vám je naozaj jedno, čo si premiér s vami bude robiť? Ale my žijeme, nie ale, my žijeme v parlamentarizme, forma vlády v tomto štáte je parlamentarizmus, kde sa vláda zodpovedá práve parlamentu, práve voleným zástupcom. Ja rozumiem politicky, že nie opozícii, ale vám, vládni poslanci. A považujem to za obludné, že vám je úplne jedno, čo tu ešte vyjde na povrch.
My sme tu dnes preto, aby sme pretlačili vládny valec. Nedá sa to, videli sme to predminulý štvrtok pri odvolávaní ministra Richtera. Rovnako tak minulú stredu pri zvolaní mimoriadnej schôdze ku kauze MH Development. Matematika osemdesiattrojky nepustí. Nehráme sa ani na kamikadze a ani nie sme mimo realitu, ale to, čo sa na Slovensku deje, teda tá špička ľadovca smeráckej exekutívy, ktorá sa obnažila v posledných dňoch, nemôže nechať chladným nikoho. Nenecháva ľudí, preto nemôže ani nás, ani vás, vážení kolegovia z vládnej strany.
Táto mimoriadna schôdza je apelom práve na vaše svedomie a morálnu integritu. Jedna vec je valcovať pri politických prekáračkách, na čo ste zase dostali mandát, druhá vec je však odosobniť sa od politikárčenia a ponúknuť tejto krajine správne riešenia v momente, keď ich najviac potrebuje. Také počínanie pritom nie je samoúčelné. Má prinajmenšom politický, ale aj psychohygienický význam. Politicky ma až tak trápiť nemusí, že vám tie kauzy ľudia vo voľbách spočítajú. Čo mi však nedá ľudsky spávať, je to, ako smerácka exekutíva nakladá s osudmi ľudí tejto krajiny. Morálne zásady, dámy a páni, a najmä dámy a páni vládnej strany, tie sú totiž tým, čo vám zrejme chýba, no nielen to, vás ďalej netrápia ani tie základné pravidlá slušnosti. Z nich totiž možno odvodiť, ako sa má nakladať s mešcom, na ktorého obsah sa ľudia tejto krajiny vyzbierali. Vy to zrejme neviete, čo je zlé a zriedka možno aj ospravedlniteľné. No ospravedlniť sa nedá, že vy slušnosť voči ľuďom tejto krajiny ani pestovať nechcete, viď výrok pána Pašku: "Vyhraj voľby, môžeš všetko."
Nie, nemôžeš ani nesmieš. Totiž ten mešec sa nezbiera len pre predsedu vlády, členov vlády, predsedu parlamentu, poslancov či konateľov štátnych firiem, ale práve a len pre ľudí, a preto, aby sa im v podobe konkrétnych benefitov vrátili späť. A ak toto nechápete, ste ako správca mešca nežiaduci. Jasné dohody, dobrí priatelia. Už tak hovorili starí Rimania. Ten obsah spoločenskej zmluvy, ktorý majú uzatvorení ľudia so svojimi vládnymi zástupcami, je úplne to isté. Clara pakta, boni amici. V slušnej spoločnosti totiž platí, že ak toto pravidlo správca poruší, obsah spoločného mešca sa zneužije, musí za to niesť zodpovednosť. Aj keď podľa predsedu vlády nežijeme v právnom štáte, jeho vyjadrenie z marca 2013, ak sa nemýlim, ešte to neznamená, že nežijeme v slušnej krajine. Som presvedčený, že žijeme.
Realita, pred ktorú nás posledné dni staviate, je ohromujúca, akoby výkonná moc tejto krajiny nadobudla dojem, že onen mešec je jej a môže si z neho platiť prenájmy vlastných áut, osobné pokuty či benefitovať z neho prostredníctvom podozrivo nadsadených obchodov so štátom viac či menej priamo. To, že označené podozrenia neboli len politickým mútením vody, svedčia kŕčovité reakcie predsedu vlády v pude politickej sebazáchovy s lajtmotívom – odsekneme ruku, aby sme zachránili zvyšok tela. Žiaľ, ten zvyšok tela je nezdravý tiež. Práve preto len toto nestačí. Ľuďom, mne a vám to už stačiť nemôže vôbec. So štátnymi peniazmi sa v tejto krajine musí okamžite začať narábať ako so zverenými, nie ako s vlastnými. Ak k tomu prvý krok neurobíte vy, urobí ho za vás niekto iný, o čom už teraz existuje spoločenská objednávka, ktorá narastá geometrickým radom.
Totiž podstaty problému sa táto schôdza dotýka len na okraji, ale dôsledne ju nerieši. Skôr pertraktované vládne extempore, ak nechcem použiť drancovačky alebo rozkrádačky, len obnažujú stav, ktorý sa tu ako parazitujúci škodca opakovane objavuje. Teda stav, že zodpovedný by mal byť priamo pán premiér, ale zdá sa, akoby ho nemal kto potrestať. Ak sa z verejnej kasy zatiaľ strácajú milióny eur len v kauzách, ktoré boli medializované v posledných dňoch, sa javí, že ide o miliardové plytvanie. Miliardové škody tomuto štátu, tomuto rozpočtu, tomuto pomyselnému mešcu. Škody, ktoré spôsobuje vládna garnitúra, sa plátajú zvyšovaním daní a odvodov, pôžičkami a podobnými nesystémovými riešeniami a spôsobmi. Skôr či neskôr však škody spôsobia znižovanie výdavkov na súdnictvo, políciu, hasičov, ale aj dôchodcov. Som presvedčený, že ten, kto škodu spôsobí, ju musí aj nahradiť, a práve preto je namieste nielen túto tému otvoriť, ale aj reálne zaviesť zodpovednosť verejných činiteľov za vedomé spôsobenie škody štátnemu rozpočtu, či chceme, alebo nechceme. V čom je ten, kto spravuje verejné financie, iný ako pokladníčka v potravinách? V zásade v ničom, akurát v tom, že verejný činiteľ alebo ten, kto hospodári s verejnými financiami, spravuje ďaleko, ďaleko väčšie finančné obnosy.
V súhrnnej skratke moje dôvody pre to, aby bola vyslovená nedôvera pánovi premiérovi, sú nasledovné: Ľudia zverili správu tejto krajiny pánovi premiérovi a jeho vláde so všetkou vážnosťou, ale on sa im iba vysmieva. A nielen tým, že jeho spolustraníci a nominanti vystrájajú, ale aj tým, že také správanie v zásade nesankcionuje a ak, tak ide iba o politicky neškodných ľudí.
Po druhé, ako garant a hlava kabinetu nesie politickú zodpovednosť za správanie svojich spolustraníkov a nominantov.
Po tretie, je mi to ľúto, ale som presvedčený, že ak to už neurobil skôr, dnešná schôdza aj to, čo bolo ukázané, môže mať jediný záver, a to je, že pán premiér rezignoval na morálne zásady, morálne zásady správy spoločných zdrojov. Keďže pán premiér počas dlhoročnej a verejnej služby neurobil efektívne politické ani právne kroky k tomu, aby sa zamedzilo v plytvaní verejných financií, či chce alebo nie, jeho politická cesta stratila na význame a mal by prestať tejto krajine slúžiť ako premiér.
