Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vážení hostia na balkóne, dovoľte aj mne vystúpiť veľmi v krátkosti. Ja som po pravde neočakával, že vystúpim k tomuto bodu, ale niektoré situácie ma vybudili k tomu, aby som povedal pár slov, ktoré považujem za dôležité.
V prvom rade to, že niekto zaviedol to, že niekto predložil pozmeňovák, ktorým sa obmedzuje asistentská práca alebo obmedzujú sa asistenti na troch, sa mi zdá v zásade bezvýznamné a nerozumiem tomu. A aj keď... Takto, nerozumiem tomu vecne, rozumiem tomu mediálne, pretože riešite chyby, ktoré ste spravili. Okej, ale zároveň obávam sa, že riešite aj tú závisť, ktorá tu bublá už niekoľko rokov, že niektorí, niektoré kluby sa rozhodli efektívne využívať svojich asistentov tak, že ich budú zdieľať. Inými slovami, že jeden asistent môže byť poslancom, môže pomáhať poslancovi aj v iných veciach alebo aj inému poslancovi, pretože je odborník napríklad na, ja neviem, poľnohospodárstvo. Ja sa nevenujem poľnohospodárstvu nejak extra, ale ak niečo potrebujem, nevidím dôvod, aby som sa neobrátil na nejakého iného asistenta prípadne poslanca, ktorého požiadam o pomoc asistenta v tej konkrétnej téme.
Preto vzniklo to, čo vzniklo v klube SaS, v klube OĽaNO, kde sú poslanci, ktorí majú viacerých asistentov, a môžem vám garantovať za tých ľudí, ktorí majú viacerých asistentov, aspoň tých, ktorých poznám, a to sú, verím tomu, že ľudia v klube OĽaNO a v klube SaS, že to mysleli práve z dôvodu efektivity, z dôvodu ničoho iného. A tu sa šušká po chodbách, že vám to vadí, že niektorí robia svoju robotu poriadne. To je problém, to je ten základný problém a vy cez výbory ste presadili niečo, čo podľa mojej mienky naozaj nemá nič s logikou veci, a to je efektívny výkon práce poslanca.
Zároveň dávam návrh, keď už to otvárame: ten asistent poslanca, aký on má status? On je živnostník. A nemal by to byť náhodou zamestnanec, dámy a páni? Pán minister Richter už dávno tu mal byť s tým a prísť a hovoriť o tom, že veď to je závislá práca. Ak sa bavíme v rovine právnej, chcem byť vecný, spĺňa všetkých šesť znakov závislej práce. Všetkých šesť, nadriadenosť, v mene poslanca, na jeho účet, podľa jeho pokynov, všetkých šesť. Stále je to živnostník. Toto neriešite, to vás nezaujíma, to vás nebolí. To je ten problém.
Ale tomu som sa nechcel venovať a chcel som sa venovať jednému, čo ma tak naozaj, čo spojím s tým, čo pôjde až niekedy zrejme budúci týždeň, a to sú, to je zmrazovanie platov alebo nezmrazovanie platov sudcom a prokurátorom. Hlavne tí sudcovia ma trápia, lebo tam je od čoho sa odraziť. Viete, samotná téma zmrazovania nie je nič iné, nič iné, iba lepenie očí ľuďom, ktorí nám neveria, ktorí neveria tejto poslaneckej snemovni, neveria politikom. Tak my im dáme, namiesto riešení im poskytneme: zmrazíme si platy. Povedala to pani poslankyňa Mezenská, nemeria sa práca podľa výkonu. Povedal to pán poslanec Zajac, sú vojaci a sú vojaci. Dobre hovorím? Naozaj v tejto snemovni sú rôzni ľudia, ktorí podľa môjho názoru si zaslúžia viac, niektorí menej. Nastavenie je takéto. Ja som bol teda zo súkromnej sféry a tam, čo som neurobil, to som nemal. Bohužiaľ, v štátnej sfére toto neplatí a je to na veľkú škodu.
A teraz k tým, tým sudcom. Tým, čo poviem, si určite nepomôžem, pretože po výkone politickej činnosti sa plánujem venovať naplno advokácii, a určite, určite mi toto niektorí budú vyčítať, ale toto teda nie je súťaž krásy a treba povedať niektoré veci, a teraz vystupujem ako verejný činiteľ, ktorý zastupuje verejný záujem.
Pán minister povedal, že, alebo niečo vyšlo z jeho úst, ale ten, ten, všeobecný konsenzus je, že nezmrazujme platy sudcom preto, lebo oni dajú podnet na Ústavný súd. No ja si práve myslím, že je to otázka techniky, potvrdil to Ústavný súd niekoľkokrát. Ešte predtým ale: každý, kto vykonáva svoju prácu, si zaslúži odmenu, primeranú odmenu za to, čo vykonal. Rovnako sa to týka valorizácie, prípadne zmrazovania. To sa v tejto snemovni nedeje. Tu sa deje akurát to, aká je verejná mienka, podľa toho sa zariadime. Toto nie je správne, toto fakt nie je, nie je spravodlivé. Pri sudcoch osobne si myslím, že by mali byť oni tí lídri spravodlivosti, tak ako my by sme v tejto sále mali byť lídri toho, ako by mal vyzerať spoločenský život alebo spoločnosť ako taká. Sudcovia, ako lídri spravodlivosti, myslím si, že by si mali uvedomiť svoju časť viny a časť solidarity a mali by prijať svoj údel za to, že justícia má dôveryhodnosť, páni, dôveryhodnosť 2 %, úplne justícii dôveruje 2 % populácie. Nedôveryhodnosť na úrovni 74 %, agentúra FOCUS, VIA IURIS pre dvoma mesiacmi.
Ešte jeden fakt podľa mňa, ktorý je treba povedať. Sú sudcovia, ktorí, a je ich podľa mňa väčšina, sú dobrí a zaslúžia si, zaslúžia si ohodnotenie, zaslúžia si status sudcu a požívať, požívať benefity, požívať úctu a teda aj benefity z toho plynúce. Ale sú medzi nimi čierne ovce, ktorých títo dobrí sudcovia neizolovali a nevytesnili. A preto tvrdím, že pokiaľ to sudcovia neurobia, dovtedy si nezaslúžia, nezaslúžia ani odmeny, ktoré prídu, zákon o prokuratúre, a ani zmrazovanie platov. Pretože a byť úplne vecný, ak by sme chceli, my vieme zmraziť platy sudcom, pán minister. A toto je otázka komplexná, nie je určite ľahkou, nie je to otázka na pozmeňovák, ale na úpravu, ktorá vyhovie rozhodnutiam Ústavného súdu. Citujúc prvé, PL-ÚS52/99, Ústavný súd povedal, že sa nevylučuje zmrazovanie alebo zákonná úprava zmrazovania platov, ak ide o, ak to má odraz v ekonomike štátu. To bolo prvé. Potom prišlo PL-ÚS99/2011, ktorý presne hovoril o tom, čo tu bolo v minulosti, že koncepcia penalizácie sudcov za stav verejných financií nie je správna. To súhlasím, ale zároveň povedal, to rozhodnutie nemôže byť arbitrárne, musí byť čitateľné a musí mať oporu v zákone a nemôže sa odrážať a nemôže mať tá koncepcia penalizácie.
Inými slovami, ak my prijmeme úpravu, ktorá bude čitateľná a nebude závislá od aktuálnej vlády, od jej hospodárenia, vtedy vieme zmraziť platy sudcom. Toto povedal Ústavný súd. Rovnako to potvrdzuje právnikom známa Benátska komisia, ktorá s tým nemá žiadny problém, ak sa to odráža vo vývoji ekonomiky, ak ide o ospravedlniteľnú situáciu vo verejnom záujme.
Úplne posledné rozhodnutie PL-ÚS/2015, kedy sme sa bavili o nepriznaní štrnásteho platu, je podľa mňa celkom kľúčové, kedy bolo sumarizované úplne všetko a bolo povedané: okej, zmrazovanie je v poriadku, ale opäť musí byť čitateľné, nearbitrárne a môže sa odrážať v ekonomike, ale nie závislej od aktuálnej vlády. Čiže inými slovami, je to otázka techniky. Ak by ste chceli, spravili by ste to.
A keď už chceme byť naozaj skratkovití, ak by ste úpravu platových pomerov ústavných činiteľov, tí, ktorí s tým nesúhlasia, prijali cez ústavný zákon, ja s tým ako právnik nemôžem súhlasiť, ale v tejto snemovni alebo v tejto sieni zákonnosti sa to stalo opakovane. Máme tu výbor na preskúmavanie NBÚ, ktorý bol, verejne zákonom bol vyhlásený za protiústavný, potom to išlo cez ústavný zákon, všetko bolo v poriadku. Tu to máte, veď to môžte spraviť, máte spôsob. Nikto sa k tomu nemá.
Takže toľko som mal potrebu povedať. Zdá sa mi, nie zdá sa mi, som presvedčený, že v tomto parlamente sa naozaj riešia veci iba také, ktoré si želá verejnosť, a nevieme sa postaviť odvážne k tomu, čo je správne. A vy namiesto toho, aby ste sa čestne postavili a spravili vyhodnotenie vášho programového vyhlásenia za posledné štyri roky, o čo som vás opakovane žiadal, veď to sú, to je koncepcia moderného štátu, modernej firmy, ktorá sa dá chápať ako firma, dám si ciele, dám si úlohy, na konci vyhodnotím, vy poviete: nie, my to nepotrebujeme, my ľuďom sľúbime – zmrazíme si platy, dáme im sociálne balíčky, na konci budeme mať ten dojazd, pretože idú voľby. A toto mi je, dámy a páni, úprimne ľúto, že takto sa nikam nedostaneme.
