Videokanál poslanca

Anton, toto je vážna vec a vážna téma, tak ja to poviem ešte raz a možno že zrozumiteľnejšie. Vy sa pod rúškom strachu pokúšate prijať to, čo absolútne nesúvisí s terorizmom. A ja som ti to hovoril na výbore, tak to poviem ešte raz. Úlohy spravodajských služieb sa rozširujú aj o politický extrémizmus napríklad, čo nemá nič spoločné s terorizmom, politický extrémizmus. Takže, prosím ťa, dajte si na to pozor. A to je vec, ktorá sa môže vrátiť ako bumerang voči všetkým, nie iba voči politikom, ale voči každému občanovi, ak bude chce byť politický činný.

S tým opatrne, čo sa týka Radičovej vlády. Ja neviem my nie sme na detskom pieskovisku, kde sa vymieňajú hračky. Vy ste sa v programovom vyhlásení vlády zaviazali, že nebudete zneužívať skrátené legislatívne konania, ale robili ste to opakovane. Však ja o tom budem koniec koncov ešte hovoriť pri nejakom vyhodnotení vašich sľubov, ktoré sa inak nenapĺňajú ani z polovice.A posledná vec, čo som chcel povedať, je obligatórna väzba. Myslím, že to je všetko, nespomínam si už na to.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, hostia na balkóne, dovoľte mi v krátkosti sa vrátiť k bodu, ktorým je skrátené konanie. Čiže budem sa pokúšať vyhnúť meritu vecí.
Pán minister, myslím, že nikto nespochybňuje, že treba prijať promptné opatrenia na zníženie hrozby akéhokoľvek útoku na slovenských občanov. To skrátené konanie ak rozdelím na dve časti, tak ako prišlo, to je skrátené konanie na zmenu ústavy a skrátené konanie na zmenu niektorých súvisiacich zákonov s Trestným zákonom a s Trestným poriadkom, tak tuto musím spraviť jednu vec. A to je, že poviem, že konečne dodržujete rokovací poriadok pri skrátených konaniach, pretože ten dôvod tu je. Pri ústave nepochybne ten dôvod je dokonca aj pri tých trestných zákonoch sčasti.
Ale dve krátke poznámky poviem.
Prvá poznámka je k ústave. Je to, priznávam, do merita vecí. Ale ak už teda chcete podporu opozície, ktorú budete potrebovať, prosím, neodkazujme si dôvody predĺženia zadržania alebo rozhodnutia o väzbe cez médiá, na to tu máme dôvodovú správu. V tej dôvodovej správe k ústave nie je zhola nič, prečo, na základe čoho je to rozšírené na 96 hodín, alebo na 144 hodín, dajme tam rovno 999 hodín. Ja si uvedomujem, že minimálne tú prvú lehotu je potrebné predložiť, ale informáciu o tom poznám iba z médií, prípadne z praxe. Od nikadiaľ inokadiaľ ju proste nepoznám, prečo je práve takáto tá lehota.
A druhá poznámka hovorí, že podľa mňa to nezakladá dôvod na skrátené konanie sčasti, to dodávam, pri tých zákonoch je, že tam, kde to chcete prijať v tých pätnástich článkoch alebo 15 zákonoch, alebo novelách, sú veci, ktoré sú dobré. A z väčšej miery sú dobré, to vám hovorím úplne vážne, už to tu dávno malo byť. Sú tam veci, ktoré sú zlé, ktoré spôsobia ešte horšiu situáciu, aká je ona teraz, a sú tam veci, ktoré sú úplne zbytočné.
Dobré veci veľmi tak telegraficky spomeniem.
Určite je fajn redefinovať trestné činy terorizmu, určite je fajn zabezpečovať bezpečnosť hromadnej dopravy či verejných miest, s týmto nemá problém nikto, lenže ten diabol je ukrytý v detailoch a tie detaily, ktoré sú zlé, sú hlavne rozšírenie kompetencií spravodajských služieb, pri situácii alebo pri klíme, v akej dneska spravodajské služby fungujú, je ich posilnenie hrozby pre kohokoľvek nepohodlného, kohokoľvek, kto sa nebude proste pozdávať vládnej moci alebo tomu, kto ovláda spravodajské služby. Teraz to boli moslimovia, zajtra to budú kresťania, Židia, gréckokatolíci alebo ľudia s modrými očami. Posilňovať spravodajské služby takýmto spôsobom, keď spravodajské služby nefungujú a informácie unikajú kedykoľvek podľa potreby do médií, to nie je správne.
Čo sa týka zbytočností, tak to je minimálne väzba, obligatórna väzba, podľa mňa, bohužiaľ, to je marketingový ťah. Proste veď keď dneska je podozrivý z terorizmu, tak vy máte právo ho zobrať do väzby, pretože pokiaľ ide o tie dôvody väzby ako úteková väzba alebo schovávanie sa, že bude ovplyvňovanie svedkov, znalcov alebo spoluobvinených, prípadne že bude pokračovanie v trestnej činnosti, hneď sú tam dva dôvody. Vy nepotrebujete zavádzať obligatórnu väzbu, ak niekto je podozrivý zo spáchania teroristického činu, minimálne je tam úteková väzba alebo schovávanie sa, alebo to pokračovanie. Tá väzba tu je, vy to nepotrebujete, je to úplne zbytočná úprava, čiže zbytočné skrátené konanie v tejto časti.
Treba ešte povedať dve veci podľa mňa.
Prvá vec je otázka, viete mi, ja som tu pomerne nový, teda nikdy som nebol vo vláde, ale sú tu aj bývalí vládni poslanci, prosím vás, povedať, že by niekto konal inak, ako koná terajšia vláda, čo sa týka prijímania rýchlych opatrení? Ja si neviem predstaviť vládu, ktorá bude konať úplne rovnako, ako koná súčasná vláda, promptnými opatreniami na zabezpečenie bezpečnosti Slovákov, úplne, samozrejme.
A tá záverečná myšlienka, ktorou by som chcel apelovať na opozíciu, je, že keď už nevieme sa spojiť pri niečom inom, spojme sa aspoň pri tejto téme a nedovoľme dať spravodajským službám také kompetencie, také úlohy, ktoré môžu odstaviť a sledovať kohokoľvek nepohodlného v tomto štáte.

Pán poslanec Osuský, prinútil si ma sa naozaj zamyslieť nad nie úmyslom toho návrhu, ale nad jeho motiváciou a úmyslom toho, čo je za ním. Alebo keď si predstavím, v akom stave mysle musel byť ten človek, ktorý údajne spravil to, čo sa medializovalo, nedokážem si to ani predstaviť. Možno tu platí, že zúfalí ľudia robia zúfalé činy. A tu by som sa vedel aj sporiť o to, či toto vôbec bol zúfalý čin, pretože si skôr myslím, že ním nebol. Áno, náš Trestný zákon je nastavený tak, že takéto konanie postihuje veľmi prísne. Ja by som sa kľudne vedel baviť aj o nastavení balansu medzi tým, že takéto konanie je naozaj minimálne trestné, a tým, že takáto skutková podstata nebude zneužiteľná. To je práve to, o čom si myslím, že sa treba toho obávať pri tom, čo navrhujete. To ale neznamená, že ja nebudem hlasovať za ten návrh. Ja budem hlasovať zaň, lebo práve na to máme druhé čítanie, kde môžeme napríklad aj tú vetu za bodkočiarkou, vlastne tým myslím druhú veta, trošku upraviť, aby to nebolo zneužiteľné. To je práve tá časť o tom, že to neplatí, ak je to proti vôli usmrteného, čo sa bude veľmi ťažko dokazovať mimo iného. Možnože ide o ojedinelý prípad, ale keďže zaujal poslancov Národnej rady, tak má celospoločenské dôsledky a je určite hodný pozornosti tohto pléna. Preto by som si dovolil poprosiť aj ostatných kolegov o podporu návrhu pani poslankyne Kiššovej a pána poslanca Osuského.

Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, v tejto sále, špeciálne vláda Slovenskej republiky, vy nemusíte súhlasiť so spôsobom presadzovania názorov poslanca Matoviča, ale v zmysle § 131 rokovacieho poriadku pán premiér má vyhradených 15 minút. A pán premiér sa zodpovedá tomuto parlamentu. Preto podľa môjho názoru musí byť, musí byť v tejto sále a musí zodpovedať 15 minút na otázky.

Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka predkladateľka, vážené dámy, vážení páni, my sme spravili maximum. Hovorím teraz my, veľká časť opozície, alebo povedzme takmer celá opozícia. Asi vlastne celá opozícia. Nepamätám si, že by niekto z opozície nechcel tento návrh podporiť, s ktorým my sme prišli a ktorý poskytoval to, čo prisľúbilo, ak sa nemýlim, osem politických strán pred voľbami 2012, a to je sprísniť majetkové priznania, stransparentniť financovanie nielen politických strán, ale aj jednotlivých poslancov. Ten prísľub bol daný mimovládkam, Transparency International, Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy, Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. Pomerne rešpektované mimovládky, ktorým sme sa, táto časť spektra, ale aj táto časť spektra (rečník gestikuláciou rúk ukazuje na pravú i ľavú časť pléna), teda vládna strana, zaviazali, dokonca písomne sme sa zaviazali, že s tým voľačo urobíme. A po takmer štyroch rokoch musím konštatovať, že vládna strana neurobila nič.
Nechcem ísť príliš do detailov, čo sa týka genézy, ale možno len také kľúčové, kľúčové udalosti alebo kľúčové okamihy. Hneď po voľbách sme sa stretli na pracovnej skupinke pri, bola to novelizácia zákona o ochrane verejného záujmu, za vládnu stranu vtedy podpredsedníčka parlamentu Renáta Zmajkovičová, za vládnu stranu tiež Otto Brixi, za opozíciu poslanec Beblavý, poslanec Přidal, poslanec Poliačik, poslankyňa Žitňanská a ja. Dúfam, že som na nikoho z opozície nezabudol, lebo my sme sa na tom návrhu teda aj narobili. To bolo šesť alebo sedem stretnutí, kde sme konštruktívne debatovali o tom, ako by mal vyzerať, ako by mali vyzerať transparentné majetkové priznania, ako by bolo možné vyčítať z majetkových priznaní, kto čo vlastní, ako to nadobudol, aké má prírastky, či náhodou nedochádza ku korupčnému správaniu jednotlivých poslancov, alebo či nie sú korumpovaní v tom najhoršom možnom prípade.
My sme sa dohodli, dámy a páni, to bol rok 2013, kedy sme sa ustálili na znení, ktoré poskytovalo reálnu možnosť ukázať ľuďom majetky a dať im spôsob, ako nás môžu pranierovať, ako môžeme byť kontrolovaní, ako môžeme byť sankcionovaní. Tento spôsob alebo tento návrh bol odsúhlasený všetkými zúčastnenými. Potom prišlo k zatiahnutiu ručnej brzdy. Doteraz neviem, kto ju zatiahol, ale opozícia to nebola a zrejme to neboli ani poslanci SMER-u. Bol to niekto hore. Bol to niekto mocný a silný a podľa mňa ideme až do, až do špičiek vládnej strany. Toto nepovažujem za správne a považujem to za škodlivé pre demokraciu aj pre parlamentarizmus.
Potom sa stalo niečo také, že my sme predložili ten návrh, ten schválený návrh do tohto parlamentu dvakrát, trikrát. Raz sme ho stiahli, jedenkrát nebol schválený, potom sme ho dali zasa, stiahnutý bol, potom sme ho nechali prerokovať s tým, že 22. mája, hovoril to kolega Přidal, ten návrh nebol schválený. V zmysle rokovacieho poriadku, ktorý sme novelizovali, alebo ktorý bol prerokovaný pred týmto bodom, to bolo včera, kde sme hovorili o čistote legislatívneho procesu, o tom, ako sa majú správať ľudia v tomto, v tejto sieni zákonnosti, tam sme povedali, alebo tam ste nám tvrdili, že upravujeme nepriame novelizácie, budeme, budeme transparentnejší, budeme, ja neviem, takí či onakí, ale bude to lepšie.
Lenže toto plénum jasne ukazuje, že ak sa väčšina rozhodne, schváli si čokoľvek. Pretože týmto návrhom zákona, tým, že bol predložený do tejto siene, porušil rokovací poriadok. Neuplynulo šesť mesiacov, počas ktorej nemôžete predložiť ten istý návrh, ktorý nebol schválený. Vy ste to urobili. Vy ste to urobili a nemáte s tým najmenší problém.
Pán podpredseda Číž hovoril pri, v úvodnom slove o požiadavke, že to je požiadavka verejnosti, že ochrana verejného záujmu, tie vzletné slová, ktoré sa možno dobre počúvajú, ale nemajú žiadny význam v praktickej rovine, pretože z toho, čo ste predložili, pokiaľ nebude prijatý pozmeňujúci návrh, ktorý sme s kolegami pripravili, nebude zrejmé, aké sú prírastky politikov. Nebude to zrejmé. A nebude ani možné odsúdiť, rozumej, sankcionovať poslanca alebo verejného činiteľa, ktorý celkom zjavne porušuje ústavný zákon. Nebude to možné, pretože väčšina sa tak rozhodne, ako to urobila mnohokrát. Nepôjde to, pretože ten proces tu neexistuje, doteraz neexistoval, pretože tu nebol záujem.
My ponúkame možnosť a spôsob, a podľa mňa ústavne konformne, k tomu, aby poslanci, ktorí porušia zákon, boli postihnuteľní, boli sankcionovateľní. Vy to nerobíte. A nieže je to škoda, vy porušujete verejný prísľub a opäť aj toto nás raz škaredo dobehne.

Skúsim odzadu. No ale tá diskusia proste je tu zbytočná, veď si povedzme, opozičné návrhy proste neprejdú, my už teraz vieme, že januárová schôdza proste nebude, pretože aj keby opoziční priniesli modré z neba, a to nechám bez nejakého komentára, proste nebude, nebude, nech je tam čokoľvek.
Pán predseda, ďakujem za vašu reakciu, to, čo hovoríte, ale mne nedáva trošku zmysel, keď hovoríte, že bude tu asi obmena poslancov, lenže, a teda poslanci nadobudli nejaké skúsenosti z používania rokovacieho poriadku. Ja som si nechal vytiahnuť, kto je tu koľko volebných období, bavíme sa o čísle, ktoré keď vám ukážem, nebudete možno ani sám veriť, koľko ľudí tu je viac ako tri volebné obdobia, čiže hovoriť o tom, že sú neskúsení, nezdá sa mi trošku; fajn, preto buďme podľa mňa fér a spravme novelu rokovacieho poriadku a mala byť na úvod, preto to aj pán predseda Paška zvolal.
Čo sa týka vašich nočných rokovaní, máte pravdu, nezachytil som nejaké nočné rokovanie, myslím si, že do deviatej, do desiatej jedno bolo, to nepovažujem za nejaký prešľap. Ale hovorím, nemám problém ani s nočným rokovaním, ak je na to zásadný dôvod. Len poďme fér a tri pätiny keď sa rozhodne, lebo vidíme, že hrozia škody, ja neviem, ide o, nechcem privolať vojnu, o čokoľvek dôležité, vtedy parlament, tento parlament, verím tomu, že odhlasuje aj nočné rokovanie, nebude s tým mať podľa mňa problém aspoň z toho, čo tu vidím.
V zásade to je asi tak všetko, ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka a vážený pán podpredseda, navrhovatelia, vážené dámy, páni, aj napriek tomu, že si myslím, že diskusia je v tomto parlamente s ohľadom na taký zákon o tepelnej energetike, kde boli vyslovené celkom dôvodné pochybnosti o ústavnosti toho návrhu bez akejkoľvek reakcie, aj napriek tomu vystúpim.
Vystúpim aj napriek tomu, že ja som s pánom podpredsedom rokoval o rokovacom poriadku. Myslím, že som mu zaslal ten materiál pomerne rozsiahly. Máj, jún, áno, stretli sme sa, ale nemalo to nejaký širší kontext, už tam nebol, nebol tam priestor pre zmenu.
A tiež hovorím, že podľa mňa rokovací poriadok by sa nemal novelizovať ku koncu volebného obdobia, ale na začiatku a mala by byť všeobecná zhoda, a tá zhoda tu jednoducho nie je. Nie je tu tá zhoda a to zabúdam na naozaj kozmetické úpravy, za ktoré ja nemám proste problém zahlasovať. Prečo? Prečo by aj nie. Veď je to správna vec, len ten návrh je neúprimný.
A, dámy a páni z vládnej strany, vy ste premeškali príležitosť novelizovať rokovací poriadok poriadne. Tak, aby naozaj sme nemali pochybnosti o žiadnom ustanovení rokovacieho poriadku. Premeškali ste to a dovolím si to povedať príkladno vzhľadom na to, akú máte väčšinu, reformu školstva. Premeškali ste stabilizáciu zdravotníctva. Premeškali ste zabezpečenie rýchlej a spravodlivej justície pre všetkých.
Rokovací poriadok je toho krásnym príkladom. Na koniec volebného obdobia idete robiť niečo, čo malo byť spravené na úvod. Áno, pracovná komisia bola ešte za pána predsedu Pašku. Zasadala koľko, raz? Tá vôľa na všetkých stranách tu bola. Zlyhali sme. A zlyhali STE hlavne, pretože rokovací poriadok, novela tu bola. Prišla tu aj zo strany opozície. Ja som dokonca navrhoval len štylistickú zmenu rokovacieho poriadku. Jedna čiarka v zásade. Jedna čiarka. Vy ste ju neboli schopní schváliť. Je to dohľadateľné.
Viete, vy ste mali príležitosť urobiť z toho rokovacieho poriadku niečo, čo bude mať, čo bude požívať úctu. A mohli sme upraviť hodinu otázok. Hodinu otázok tak, aby plnila tú svoju funkciu a tú základnú kontrolnú funkciu, že bude sa ten minister, premiér, bude sa triasť, ako sa trasie premiér Veľkej Británie na hodinu otázok, lebo nevie, čo má čakať. Tu spravíme z toho lotériu, vládni poslanci podajú 80 otázok, samozrejme, vyžrebuje sa otázka v 90 percentách vládna, pán premiér vyčerpá všetkých 15 minút, finito, dovidenia, bodka, ďalej sa nebavíme. Ak je opozičná, odpoveď je minúta, pretože potom väčšinou ide práve koaličná. Toto je podľa mňa inštitút, ktorý by mal patriť iba do rúk opozície. Iba do rúk opozície. Toto ste premeškali a môže sa to vrátiť, neviem, či budúce volebné obdobie, ale volebné obdobie potom. Zasa sa tu budeme tváriť, budeme sa hrať na demokraciu, budeme sa hrať na parlamentarizmus.
Rovnako sa to týka interpelácií, hovoril to tu poslanec Huba. Ja si, nehovorím, že nepamätám, ale z tých neviem koľko som mal interpelácií, 50, neviem, možno tri, kedy mi minister alebo premiér priamo odpovedal na moju otázku a ešte aj včas. Bol som šťastný, že tu bol, ak vôbec. My nevieme, či tu má byť, nemá byť. Podľa mňa je to elementárna úcta, elementárna úcta, aby tu vláda, ktorá sa zodpovedá parlamentu, aby tu bola, aby tu sedeli všetci. Ja rozumiem tomu, že oni majú, sú výkonná moc a majú pracovať, rozumiem, lenže, bohužiaľ, tie interpelácie, hodina otázok stratili na váhe, stratilo to na váhe aj tu v parlamente. Je z toho fraška. A je to obrovská škoda a dobehne nás to.
Úplne samozrejme, účasť ombudsmanky, verejnej ochrankyne práv na schôdzi, prečo by tu nemala byť, veď je to ústavná činiteľka! Na tom sa musí zhodnúť Národná rada, plénum, podľa mňa, nedáva mi to absolútne žiadnu logiku.
Mohli sme pokojne skoncovať s nočnými rokovaniami. Samozrejme, ak na to bude dôvod, nech je, nech je nočné rokovanie. Dajme, ale podporme to rokovanie trojpätinovou väčšinou, kvalifikovanou, ukážme nie veľkorysosť, ukážme to, že nám ide o túto krajinu. Nie, my, nočné rokovanie tu sa zneužívalo, nehovorím, že len toto volebné obdobie, ale aj minulé, zrejme aj predminulé, na to, aby sa niektoré témy, proste aby prešumeli, aby prešli, aby v médiách nemali chuť, čas ani ľudí, aby to nepozerali.
Pán podpredseda, vy ste povedali v úvodnom slove, že meníte nasledovné, ak som na niečo zabudol, určite ma opravte, doplňte. Riešite hlavne vecne nesúvisiace novely, transparentný legislatívny, alebo stransparentnenie legislatívneho procesu, späťvzatie návrhov, čo sa tu zneužívalo. A etický kódex. Nezachytil som viac, ak nerátam štylistiku a naozaj úpravu niektorých odkazov.
Z týchto štyroch vecí etický kódex vypadol, my dokonca ideme, my spravíme tak, že dovolíme parlamentu prijať etický kódex v budúcom volebnom období, ak sa na tom uznesie väčšina. Ak chceme byť fér a majú to byť pravidlá pre všetkých, nemala by to byť opäť kvalifikovaná väčšina? Veď všetkým nám ide, tu je spoločný záujem o to, aby my sme požívali väčšiu dôveryhodnosť. Pretože ak to bude väčšina, ak to bude koaličná väčšina, vy si do toho etického kódexu dáte veci, ktoré budú zneužiteľné. Budú. Čiže to vám vypadlo, a keď to tam ostalo iba odkazovo, že schváli to Národná rada, a ešte aj podľa mňa škodlivo. Späťvzatie, dobrá vec.
A teraz k tomu, k tej transparentnosti. Prosím vás, a v čom sa zmení, alebo v čom bude transparentnosť vyššia? Lebo tak isto ako pri zákone o Zbierke zákonov a tvorbe právnych predpisov nenachádzam podstatnú zmenu. Nenachádzam. Dávate priestor verejnosti? Ako? Ako? Ak vláda bude chcieť, príde sem s návrhom v skrátenom konaní. Čo sa stane? Pamätáte si, dámy a páni, jak sme schválili, myslím, že to bola práve tá exekučná imunita, za päť hodín. Päť hodín, ja som dostal návrh, myslím, že o desiatej, o jedenástej na výbore, o štvrtej bol schválený, o piatej. Takže potom šesť. Toto sa nemení. To sa absolútne nemení, nemenia sa ani, nie nemenia, nezavádzajú sa žiadne sankcie, nezavádza sa to, že ak sa poruší rokovací poriadok, zákon je neplatný. Načo sú nám tie pravidlá? Načo sú nám? Veď tie pravidlá sú zbytočné tam. My si zavádzame niečo, čo sami nedodržujeme.
Ďalší príklad platí, neviem, v paragrafe nad 70, neviem, koľkátka je to, že ak je návrh neschválený, je možné ho opätovne podať uplynutím šesť mesiacov, aha, a čuduj sa svete, po tomto bode ide zákon o ochrane verejného záujmu, 357/2004, ktorý bol v širšom znení, ako je predložený, sú tam aj totožné ustanovenia, neschválený, zamietnutý 22. mája 2015. Čiže lehota uplynie 23. novembra 2015 podľa rokovacieho poriadku a my sme už v druhom čítaní toho zákona. Veď my nedodržiavame rokovací poriadok! A chceme ho novelizovať, chceme etický kódex. Toto nie je že nesprávne, to je schizofrenické!
Vecne nesúvisiace novely prípadne, alebo, pri tom sa ešte pristavím, ako tomu zabránite, keď sme to doteraz neboli schopní spraviť, a pritom v legislatívnych pravidlách Národnej rady to proste je? Vy ste to robili, korektne hovorím, aj táto strana (rečník ukázal na pravú stranu), keď bola vo vláde, prijímali si nepriame novely, prílepky, ako sa zľúbilo. Plénum odhlasovalo, väčšina, je to v poriadku. Teraz to dávame do zákona, ale bez akejkoľvek sankcie, bez akejkoľvek sankcie. Čiže opäť to ustanovenie bude zbytočné. (Reakcia navrhovateľa.)
Veď to je to, ale ja som na diskusiu bol pripravený. Od prvého stretnutia, prvý rok v parlamente bol som na každej pracovnej skupinke aj rokovacieho poriadku. (Reakcia navrhovateľa.) Tak mi budete oponovať. A povedzte mi tú sankciu, čo sa stane, keď povie plénum, že je to v poriadku? Nestane sa absolútne nič, bude to po starom. 48 hodín pozmeňovák. Keď plénum odhlasuje, je to v poriadku, tak mi, prosím, povedzte, čo sa zmení. Okrem späťvzatia, odkazu na etický kódex, nezmení sa absolútne nič, ak toto plénum sa uznesie, že je to v poriadku. Práve z tohto dôvodu ja, aj keby som veľmi rád chcel, nemôžem za ten návrh zákona zahlasovať.

Ďakujem pekne.
Pán predseda, ja vám rozumiem, prečo ste vystúpili, len mali by sme byť féroví. Bez toho, aby som si nejak extra zastával kolegu Hlinu, tiež mu rozumiem, prečo vystupuje tak, ako vystupuje, pretože niektorí poslanci v tejto sále aj za minulé volebné obdobie stratili mieru a parlament nepožíva takú dôveru, ako by mal požívať. Ale toto je naša kolektívna vina. A podľa mňa tá miera sa stráca práve vtedy, pán predseda, keď na rovnaké situácie nepoužijete rovnaký meter. A ruku na srdce, dobre viete, že rokovací poriadok sa v tejto sále zneužíva na obidvoch stranách. Dobre viete ako predsedníctvo, ako predsedníctvo, poviem to tak, takmer celé alebo celé občas prižmúri jedno oko pri svojom poslancovi, občas ho proste otvorí pri opozičnom alebo pri poslancovi z druhej strany. Takže ak chceme byť féroví, mali by sme mať pravidlá alebo posudzovať rovnakú situáciu rovnako a o to viac to platí, ak sa bavíme o predsedníckom stolčeku.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vážení hostia na balkóne, dovoľte aj mne vystúpiť veľmi v krátkosti. Ja som po pravde neočakával, že vystúpim k tomuto bodu,  ale niektoré situácie ma vybudili k tomu, aby som povedal pár slov, ktoré považujem za dôležité.
V prvom rade to, že niekto zaviedol to, že niekto predložil pozmeňovák, ktorým sa obmedzuje asistentská práca alebo obmedzujú sa asistenti na troch, sa mi zdá v zásade bezvýznamné a nerozumiem tomu. A aj keď... Takto, nerozumiem tomu vecne, rozumiem tomu mediálne, pretože riešite chyby, ktoré ste spravili. Okej, ale zároveň obávam sa, že riešite aj tú závisť, ktorá tu bublá už niekoľko rokov, že niektorí, niektoré kluby sa rozhodli efektívne využívať svojich asistentov tak, že ich budú zdieľať. Inými slovami, že jeden asistent môže byť poslancom, môže pomáhať poslancovi aj v iných veciach alebo aj inému poslancovi, pretože je odborník napríklad na, ja neviem, poľnohospodárstvo. Ja sa nevenujem poľnohospodárstvu nejak extra, ale ak niečo potrebujem, nevidím dôvod, aby som sa neobrátil na nejakého iného asistenta prípadne poslanca, ktorého požiadam o pomoc asistenta v tej konkrétnej téme.
Preto vzniklo to, čo vzniklo v klube SaS, v klube OĽaNO, kde sú poslanci, ktorí majú viacerých asistentov, a môžem vám garantovať za tých ľudí, ktorí majú viacerých asistentov, aspoň tých, ktorých poznám, a to sú, verím tomu, že ľudia v klube OĽaNO a v klube SaS, že to mysleli práve z dôvodu efektivity, z dôvodu ničoho iného. A tu sa šušká po chodbách, že vám to vadí, že niektorí robia svoju robotu poriadne. To je problém, to je ten základný problém a vy cez výbory ste presadili niečo, čo podľa mojej mienky naozaj nemá nič s logikou veci, a to je efektívny výkon práce poslanca.
Zároveň dávam návrh, keď už to otvárame: ten asistent poslanca, aký on má status? On je živnostník. A nemal by to byť náhodou zamestnanec, dámy a páni? Pán minister Richter už dávno tu mal byť s tým a prísť a hovoriť o tom, že veď to je závislá práca. Ak sa bavíme v rovine právnej, chcem byť vecný, spĺňa všetkých šesť znakov závislej práce. Všetkých šesť, nadriadenosť, v mene poslanca, na jeho účet, podľa jeho pokynov, všetkých šesť. Stále je to živnostník. Toto neriešite, to vás nezaujíma, to vás nebolí. To je ten problém.
Ale tomu som sa nechcel venovať a chcel som sa venovať jednému, čo ma tak naozaj, čo spojím s tým, čo pôjde až niekedy zrejme budúci týždeň, a to sú, to je zmrazovanie platov alebo nezmrazovanie platov sudcom a prokurátorom. Hlavne tí sudcovia ma trápia, lebo tam je od čoho sa odraziť. Viete, samotná téma zmrazovania nie je nič iné, nič iné, iba lepenie očí ľuďom, ktorí nám neveria, ktorí neveria tejto poslaneckej snemovni, neveria politikom. Tak my im dáme, namiesto riešení im poskytneme: zmrazíme si platy. Povedala to pani poslankyňa Mezenská, nemeria sa práca podľa výkonu. Povedal to pán poslanec Zajac, sú vojaci a sú vojaci. Dobre hovorím? Naozaj v tejto snemovni sú rôzni ľudia, ktorí podľa môjho názoru si zaslúžia viac, niektorí menej. Nastavenie je takéto. Ja som bol teda zo súkromnej sféry a tam, čo som neurobil, to som nemal. Bohužiaľ, v štátnej sfére toto neplatí a je to na veľkú škodu.
A teraz k tým, tým sudcom. Tým, čo poviem, si určite nepomôžem, pretože po výkone politickej činnosti sa plánujem venovať naplno advokácii, a určite, určite mi toto niektorí budú vyčítať, ale toto teda nie je súťaž krásy a treba povedať niektoré veci, a teraz vystupujem ako verejný činiteľ, ktorý zastupuje verejný záujem.
Pán minister povedal, že, alebo niečo vyšlo z jeho úst, ale ten, ten, všeobecný konsenzus je, že nezmrazujme platy sudcom preto, lebo oni dajú podnet na Ústavný súd. No ja si práve myslím, že je to otázka techniky, potvrdil to Ústavný súd niekoľkokrát. Ešte predtým ale: každý, kto vykonáva svoju prácu, si zaslúži odmenu, primeranú odmenu za to, čo vykonal. Rovnako sa to týka valorizácie, prípadne zmrazovania. To sa v tejto snemovni nedeje. Tu sa deje akurát to, aká je verejná mienka, podľa toho sa zariadime. Toto nie je správne, toto fakt nie je, nie je spravodlivé. Pri sudcoch osobne si myslím, že by mali byť oni tí lídri spravodlivosti, tak ako my by sme v tejto sále mali byť lídri toho, ako by mal vyzerať spoločenský život alebo spoločnosť ako taká. Sudcovia, ako lídri spravodlivosti, myslím si, že by si mali uvedomiť svoju časť viny a časť solidarity a mali by prijať svoj údel za to, že justícia má dôveryhodnosť, páni, dôveryhodnosť 2 %, úplne justícii dôveruje 2 % populácie. Nedôveryhodnosť na úrovni 74 %, agentúra FOCUS, VIA IURIS pre dvoma mesiacmi.
Ešte jeden fakt podľa mňa, ktorý je treba povedať. Sú sudcovia, ktorí, a je ich podľa mňa väčšina, sú dobrí a zaslúžia si, zaslúžia si ohodnotenie, zaslúžia si status sudcu a požívať, požívať benefity, požívať úctu a teda aj benefity z toho plynúce. Ale sú medzi nimi čierne ovce, ktorých títo dobrí sudcovia neizolovali a nevytesnili. A preto tvrdím, že pokiaľ to sudcovia neurobia, dovtedy si nezaslúžia, nezaslúžia ani odmeny, ktoré prídu, zákon o prokuratúre, a ani zmrazovanie platov. Pretože a byť úplne vecný, ak by sme chceli, my vieme zmraziť platy sudcom, pán minister. A toto je otázka komplexná, nie je určite ľahkou, nie je to otázka na pozmeňovák, ale na úpravu, ktorá vyhovie rozhodnutiam Ústavného súdu. Citujúc prvé, PL-ÚS52/99, Ústavný súd povedal, že sa nevylučuje zmrazovanie alebo zákonná úprava zmrazovania platov, ak ide o, ak to má odraz v ekonomike štátu. To bolo prvé. Potom prišlo PL-ÚS99/2011, ktorý presne hovoril o tom, čo tu bolo v minulosti, že koncepcia penalizácie sudcov za stav verejných financií nie je správna. To súhlasím, ale zároveň povedal, to rozhodnutie nemôže byť arbitrárne, musí byť čitateľné a musí mať oporu v zákone a nemôže sa odrážať a nemôže mať tá koncepcia penalizácie.
Inými slovami, ak my prijmeme úpravu, ktorá bude čitateľná a nebude závislá od aktuálnej vlády, od jej hospodárenia, vtedy vieme zmraziť platy sudcom. Toto povedal Ústavný súd. Rovnako to potvrdzuje právnikom známa Benátska komisia, ktorá s tým nemá žiadny problém, ak sa to odráža vo vývoji ekonomiky, ak ide o ospravedlniteľnú situáciu vo verejnom záujme.
Úplne posledné rozhodnutie PL-ÚS/2015, kedy sme sa bavili o nepriznaní štrnásteho platu, je podľa mňa celkom kľúčové, kedy bolo sumarizované úplne všetko a bolo povedané: okej, zmrazovanie je v poriadku, ale opäť musí byť čitateľné, nearbitrárne a môže sa odrážať v ekonomike, ale nie závislej od aktuálnej vlády. Čiže inými slovami, je to otázka techniky. Ak by ste chceli, spravili by ste to.
A keď už chceme byť naozaj skratkovití, ak by ste úpravu platových pomerov ústavných činiteľov, tí, ktorí s tým nesúhlasia, prijali cez ústavný zákon, ja s tým ako právnik nemôžem súhlasiť, ale v tejto snemovni alebo v tejto sieni zákonnosti sa to stalo opakovane. Máme tu výbor na preskúmavanie NBÚ, ktorý bol, verejne zákonom bol vyhlásený za protiústavný, potom to išlo cez ústavný zákon, všetko bolo v poriadku. Tu to máte, veď to môžte spraviť, máte spôsob. Nikto sa k tomu nemá.
Takže toľko som mal potrebu povedať. Zdá sa mi, nie zdá sa mi, som presvedčený, že v tomto parlamente sa naozaj riešia veci iba také, ktoré si želá verejnosť, a nevieme sa postaviť odvážne k tomu, čo je správne. A vy namiesto toho, aby ste sa čestne postavili a spravili vyhodnotenie vášho programového vyhlásenia za posledné štyri roky, o čo som vás opakovane žiadal, veď to sú, to je koncepcia moderného štátu, modernej firmy, ktorá sa dá chápať ako firma, dám si ciele, dám si úlohy, na konci vyhodnotím, vy poviete: nie, my to nepotrebujeme, my ľuďom sľúbime – zmrazíme si platy, dáme im sociálne balíčky, na konci budeme mať ten dojazd, pretože idú voľby. A toto mi je, dámy a páni, úprimne ľúto, že takto sa nikam nedostaneme.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, nie som si úplne istý, či to, čo ste hovorili, aj celkovo táto téma zmrazovania platov a asistentov patrí do tohto parlamentu. Ja si myslím, že Slovensko má ďaleko vážnejšie problémy, ako to, čo tu práve teraz riešime, a ja teda k tomu aj vystúpim.
Ale čo som chcel povedať, chcel som reagovať fakticky na jednu poznámku. Vy ste povedali: veď počkajme, ako vyšetrí ten prípad polícia Slovenskej republiky. No, ja si vám len dovolím pripomenúť jednu vec, že pokiaľ je činnosť orgánov znemožnená, tak ľudia zväčša využívajú svojpomoc. Využívajú cestičky ako obísť zákon, ako sa domôcť svojho práva iným spôsobom ako cez štátne orgány. A viete, tí ľudia, alebo ľudia sú znepokojení. Pretože či už je to Hedviga Malinová, osemročná kauza, osemročná kauza. Koľko vládnete z desiatich rokov? Osem. A keď už, teda dobre, ide iba o jednu osobu. To vás až tak nezaujíma, ja viem. Je to stále málo, jeden volič. Ale čo tá Gorila? Čo sa s Gorilou spravilo? – povedzte mi. Kam sme sa posunuli? Existujú nahrávky, existujú prepisy. Kde sme teraz? No, čiže, prosím vás, nečudujte sa tomu, že ľudia budú nachádzať svoje cesty k tomu, ako sa domôcť práva. Alebo dajte do prax... Alebo dajte zadosť tomu, čo ste povedali, že pre vás je fenoménom hlas ľudu. Hlas ľudu tu je a hovorí: my sa chceme domáhať práva na štátnych orgánoch, ktoré budú fungovať. Čo ste pre to urobili? Mne sa zdá, že nič.