Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka a vážený pán podpredseda, navrhovatelia, vážené dámy, páni, aj napriek tomu, že si myslím, že diskusia je v tomto parlamente s ohľadom na taký zákon o tepelnej energetike, kde boli vyslovené celkom dôvodné pochybnosti o ústavnosti toho návrhu bez akejkoľvek reakcie, aj napriek tomu vystúpim.
Vystúpim aj napriek tomu, že ja som s pánom podpredsedom rokoval o rokovacom poriadku. Myslím, že som mu zaslal ten materiál pomerne rozsiahly. Máj, jún, áno, stretli sme sa, ale nemalo to nejaký širší kontext, už tam nebol, nebol tam priestor pre zmenu.
A tiež hovorím, že podľa mňa rokovací poriadok by sa nemal novelizovať ku koncu volebného obdobia, ale na začiatku a mala by byť všeobecná zhoda, a tá zhoda tu jednoducho nie je. Nie je tu tá zhoda a to zabúdam na naozaj kozmetické úpravy, za ktoré ja nemám proste problém zahlasovať. Prečo? Prečo by aj nie. Veď je to správna vec, len ten návrh je neúprimný.
A, dámy a páni z vládnej strany, vy ste premeškali príležitosť novelizovať rokovací poriadok poriadne. Tak, aby naozaj sme nemali pochybnosti o žiadnom ustanovení rokovacieho poriadku. Premeškali ste to a dovolím si to povedať príkladno vzhľadom na to, akú máte väčšinu, reformu školstva. Premeškali ste stabilizáciu zdravotníctva. Premeškali ste zabezpečenie rýchlej a spravodlivej justície pre všetkých.
Rokovací poriadok je toho krásnym príkladom. Na koniec volebného obdobia idete robiť niečo, čo malo byť spravené na úvod. Áno, pracovná komisia bola ešte za pána predsedu Pašku. Zasadala koľko, raz? Tá vôľa na všetkých stranách tu bola. Zlyhali sme. A zlyhali STE hlavne, pretože rokovací poriadok, novela tu bola. Prišla tu aj zo strany opozície. Ja som dokonca navrhoval len štylistickú zmenu rokovacieho poriadku. Jedna čiarka v zásade. Jedna čiarka. Vy ste ju neboli schopní schváliť. Je to dohľadateľné.
Viete, vy ste mali príležitosť urobiť z toho rokovacieho poriadku niečo, čo bude mať, čo bude požívať úctu. A mohli sme upraviť hodinu otázok. Hodinu otázok tak, aby plnila tú svoju funkciu a tú základnú kontrolnú funkciu, že bude sa ten minister, premiér, bude sa triasť, ako sa trasie premiér Veľkej Británie na hodinu otázok, lebo nevie, čo má čakať. Tu spravíme z toho lotériu, vládni poslanci podajú 80 otázok, samozrejme, vyžrebuje sa otázka v 90 percentách vládna, pán premiér vyčerpá všetkých 15 minút, finito, dovidenia, bodka, ďalej sa nebavíme. Ak je opozičná, odpoveď je minúta, pretože potom väčšinou ide práve koaličná. Toto je podľa mňa inštitút, ktorý by mal patriť iba do rúk opozície. Iba do rúk opozície. Toto ste premeškali a môže sa to vrátiť, neviem, či budúce volebné obdobie, ale volebné obdobie potom. Zasa sa tu budeme tváriť, budeme sa hrať na demokraciu, budeme sa hrať na parlamentarizmus.
Rovnako sa to týka interpelácií, hovoril to tu poslanec Huba. Ja si, nehovorím, že nepamätám, ale z tých neviem koľko som mal interpelácií, 50, neviem, možno tri, kedy mi minister alebo premiér priamo odpovedal na moju otázku a ešte aj včas. Bol som šťastný, že tu bol, ak vôbec. My nevieme, či tu má byť, nemá byť. Podľa mňa je to elementárna úcta, elementárna úcta, aby tu vláda, ktorá sa zodpovedá parlamentu, aby tu bola, aby tu sedeli všetci. Ja rozumiem tomu, že oni majú, sú výkonná moc a majú pracovať, rozumiem, lenže, bohužiaľ, tie interpelácie, hodina otázok stratili na váhe, stratilo to na váhe aj tu v parlamente. Je z toho fraška. A je to obrovská škoda a dobehne nás to.
Úplne samozrejme, účasť ombudsmanky, verejnej ochrankyne práv na schôdzi, prečo by tu nemala byť, veď je to ústavná činiteľka! Na tom sa musí zhodnúť Národná rada, plénum, podľa mňa, nedáva mi to absolútne žiadnu logiku.
Mohli sme pokojne skoncovať s nočnými rokovaniami. Samozrejme, ak na to bude dôvod, nech je, nech je nočné rokovanie. Dajme, ale podporme to rokovanie trojpätinovou väčšinou, kvalifikovanou, ukážme nie veľkorysosť, ukážme to, že nám ide o túto krajinu. Nie, my, nočné rokovanie tu sa zneužívalo, nehovorím, že len toto volebné obdobie, ale aj minulé, zrejme aj predminulé, na to, aby sa niektoré témy, proste aby prešumeli, aby prešli, aby v médiách nemali chuť, čas ani ľudí, aby to nepozerali.
Pán podpredseda, vy ste povedali v úvodnom slove, že meníte nasledovné, ak som na niečo zabudol, určite ma opravte, doplňte. Riešite hlavne vecne nesúvisiace novely, transparentný legislatívny, alebo stransparentnenie legislatívneho procesu, späťvzatie návrhov, čo sa tu zneužívalo. A etický kódex. Nezachytil som viac, ak nerátam štylistiku a naozaj úpravu niektorých odkazov.
Z týchto štyroch vecí etický kódex vypadol, my dokonca ideme, my spravíme tak, že dovolíme parlamentu prijať etický kódex v budúcom volebnom období, ak sa na tom uznesie väčšina. Ak chceme byť fér a majú to byť pravidlá pre všetkých, nemala by to byť opäť kvalifikovaná väčšina? Veď všetkým nám ide, tu je spoločný záujem o to, aby my sme požívali väčšiu dôveryhodnosť. Pretože ak to bude väčšina, ak to bude koaličná väčšina, vy si do toho etického kódexu dáte veci, ktoré budú zneužiteľné. Budú. Čiže to vám vypadlo, a keď to tam ostalo iba odkazovo, že schváli to Národná rada, a ešte aj podľa mňa škodlivo. Späťvzatie, dobrá vec.
A teraz k tomu, k tej transparentnosti. Prosím vás, a v čom sa zmení, alebo v čom bude transparentnosť vyššia? Lebo tak isto ako pri zákone o Zbierke zákonov a tvorbe právnych predpisov nenachádzam podstatnú zmenu. Nenachádzam. Dávate priestor verejnosti? Ako? Ako? Ak vláda bude chcieť, príde sem s návrhom v skrátenom konaní. Čo sa stane? Pamätáte si, dámy a páni, jak sme schválili, myslím, že to bola práve tá exekučná imunita, za päť hodín. Päť hodín, ja som dostal návrh, myslím, že o desiatej, o jedenástej na výbore, o štvrtej bol schválený, o piatej. Takže potom šesť. Toto sa nemení. To sa absolútne nemení, nemenia sa ani, nie nemenia, nezavádzajú sa žiadne sankcie, nezavádza sa to, že ak sa poruší rokovací poriadok, zákon je neplatný. Načo sú nám tie pravidlá? Načo sú nám? Veď tie pravidlá sú zbytočné tam. My si zavádzame niečo, čo sami nedodržujeme.
Ďalší príklad platí, neviem, v paragrafe nad 70, neviem, koľkátka je to, že ak je návrh neschválený, je možné ho opätovne podať uplynutím šesť mesiacov, aha, a čuduj sa svete, po tomto bode ide zákon o ochrane verejného záujmu, 357/2004, ktorý bol v širšom znení, ako je predložený, sú tam aj totožné ustanovenia, neschválený, zamietnutý 22. mája 2015. Čiže lehota uplynie 23. novembra 2015 podľa rokovacieho poriadku a my sme už v druhom čítaní toho zákona. Veď my nedodržiavame rokovací poriadok! A chceme ho novelizovať, chceme etický kódex. Toto nie je že nesprávne, to je schizofrenické!
Vecne nesúvisiace novely prípadne, alebo, pri tom sa ešte pristavím, ako tomu zabránite, keď sme to doteraz neboli schopní spraviť, a pritom v legislatívnych pravidlách Národnej rady to proste je? Vy ste to robili, korektne hovorím, aj táto strana (rečník ukázal na pravú stranu), keď bola vo vláde, prijímali si nepriame novely, prílepky, ako sa zľúbilo. Plénum odhlasovalo, väčšina, je to v poriadku. Teraz to dávame do zákona, ale bez akejkoľvek sankcie, bez akejkoľvek sankcie. Čiže opäť to ustanovenie bude zbytočné. (Reakcia navrhovateľa.)
Veď to je to, ale ja som na diskusiu bol pripravený. Od prvého stretnutia, prvý rok v parlamente bol som na každej pracovnej skupinke aj rokovacieho poriadku. (Reakcia navrhovateľa.) Tak mi budete oponovať. A povedzte mi tú sankciu, čo sa stane, keď povie plénum, že je to v poriadku? Nestane sa absolútne nič, bude to po starom. 48 hodín pozmeňovák. Keď plénum odhlasuje, je to v poriadku, tak mi, prosím, povedzte, čo sa zmení. Okrem späťvzatia, odkazu na etický kódex, nezmení sa absolútne nič, ak toto plénum sa uznesie, že je to v poriadku. Práve z tohto dôvodu ja, aj keby som veľmi rád chcel, nemôžem za ten návrh zákona zahlasovať.
