Videokanál poslanca

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, dámy a páni, je tu taká komorná atmosféra o druhej, možno aj je to spôsobené tým, že ten urán sme prerokovali rýchlejšie, ako to možno mnohí očakávali, aj tým, že pôvodne nemal ísť tento vládny návrh zákona, ale možno je to aj dobré, aby sme tie zdravotnícke zákony prerokovali už konečne v jeden deň, pretože sa to stále rozkladá na tej schôdzi a potom, potom je ťažko sledovať niť v tej diskusii.
Chcel by som hovoriť vo svojom vystúpení v druhom čítaní už pomerne konkrétne k dvom záležitostiam. V prvom čítaní som hovoril o návrhu zákona ako celku, čo tým ministerstvo sleduje, aké zmeny to prináša a na záver by som podal aj jeden konkrétny pozmeňovací návrh, ktorý máte rozdaný v laviciach.
Prvá oblasť, o ktorej by som chcel hovoriť je eHealth. O eHealthe nie je napísané vo vládnom návrhu zákona v podstate nič. Zaujímavejšia bola diskusia na výbore pre zdravotníctvo, kde jeden z kolegov poslancov zo SMER-u podal pozmeňujúci návrh, ktorý v princípe posúva termíny, lehoty zavedenia elektronického zdravotníctva tak, že funkčné by malo byť až v roku 2017, teda po 1. 1. 2017. Pán štátny tajomník nám povedal aj argument, že beží výberové konanie, verejné obstarávanie a jednoducho, keďže sú tam odvolania jednotlivých uchádzačov, tak reálne hrozí, že sa to nedá stihnúť včas tak, aby nám neprepadli peniaze, ktoré sú na to určené z operačného programu zdravotníctvo.
Priznám sa, že po tejto odpovedi, ja som ju tak veľmi voľne zopakoval. Budem rád, keď pani ministerka či už v záverečnom slove alebo v rozprave vysvetlí, čo sa vlastne stalo na tom ministerstve zdravotníctva, prečo je tomu tak, že sa to verejné obstarávanie nedá stihnúť. To čo ma ale trápi omnoho viacej, je ten systémový problém, v ktorom sme. Skutočnosť, že o eHealthe v slovenskom zdravotníctve diskutujeme od začiatku tohto storočia, aby som to tak povedal, určite vo funkčnom období 2002 - 2006 už táto diskusia tu veľmi intenzívne plynula v Národnej rade. Pokračovala nielen počas druhej Dzurindovej vlády, ale aj prvej Ficovej vlády, vlády Ivety Radičovej. Všetci ministri zdravotníctva niečo robili, čo sa týka eHealthu, ale vo svojom blogu som to prirovnal k diaľnici do Košíc. Viete, akože každý ju buduje, všetci o nej hovoríme, stále nie je. V pondelok v noci, keď som išiel do Bratislavy, tak by som vám vedel rozprávať zážitky, kým som sa prebojoval do Zvolena. A je úplne jedno, či by som išiel severom, či juhom, tiež by som sa prebojovával cez úseky, kde tá diaľnica stále nie je.
Čiže je to projekt, ktorý každá vláda niečo v ňom robí. Faktom je, že ten projekt sa posúva. Musím povedať, že skutočnosť, že pozmeňovacie návrhy SMER-u posúvajú tento projekt, samozrejme s požehnaním ministerstva zdravotníctva, až na plecia ďalšej vlády, povedzme si to úprimne, kolegovia, ma mrzí, neteší, som z toho smutný. A teraz budem kritický na ministerstvo zdravotníctva. Musím povedať, že minulý týždeň, keď som počul hodnotenie pána premiéra, že je spokojný s prácou pani ministerky v polčase vládnutia a že na ministerstve zdravotníctva sa urobilo kus dobrej roboty, tak musím povedať v tomto pléne, že s tým nesúhlasím, pretože kľúčový projekt, ktorý mal byť spustený v priebehu tohto funkčného obdobia, a to je projekt platba za diagnózu DRG, sa posunul na začiatok roku 2016.
A druhý kľúčový projekt, ktorý mal byť spustený v tomto funkčnom období, sa posúva až na rok 2017. Keď k tomu pripočítam tretí kľúčový projekt, ktorý bol takou vlajkovou loďou SMER-u v zdravotníctve v tomto funkčnom období a to je projekt jednej zdravotnej poisťovne, ten už mešká viac než rok a je v nedohľadne. Ja som rád, že sa projekt jednej zdravotnej poisťovne nepodarí zrealizovať. Som o tom presvedčený, že to vláda neurobí, ale jednoducho SMER to urobiť chcel a znovu sa to posúva. Čiže viete, mohli by sme teraz ísť do nejakých iných partikulárnych vecí, ale podľa môjho názoru DRG a eHealth sú projekty, teda projekt platba za diagnózu, spravodlivé ohodnotenie práce zdravotníkov v nemocniciach a projekt elektronického zdravotníctva sú veci, na ktorom je zhoda. Ja nevidím veľké rozdiely medzi SMER-om, SDKÚ alebo KDH v pohľade na potrebnosť a na realizáciu. Áno, možno máme iný pohľad na niektoré detaily, ale princíp je ten, že to chceme. Napriek tomu to súčasná vláda nevie zmenežovať v tomto funkčnom období. A to ma mrzí. To ma mrzí. Takže neviem sa stotožniť s pánom premiérom, že ministerstvo zdravotníctva urobilo dobrú robotu v ostatných dvoch rokoch, pretože dva z kľúčových projektov, ktoré mali byť realizované v tomto funkčnom období, sa odsúvajú na budúce funkčné obdobie, na rok 2016, 2017.
To, že sa to posúva, otvára aj množstvo otáznikov. A otáznikov, ktoré sú pre nás drahé. A mňa vôbec neteší skutočnosť, keď niekto povie, že no, financuje sa to z európskych peňazí. Aj európske peniaze sú naše peniaze, lebo Európa sme my. Teraz sme poberateľ, ale možno v jednej chvíli budeme skôr čistý platič do Európskej únie, alebo polku dáme, polku si zoberieme z tej Európskej únie, však verme, že raz sa do tohto stavu dostaneme. Čiže mne nemôže byť celkom tak jedno, koľko sa minulo na eHealth, keď stále nefunguje. A naozaj, kládol som otázky na výbore pre zdravotníctvo. Pani ministerka tam nebola. Ja ich zopakujem znovu aj v jej prítomnosti. Teda koľko sme minuli vlastne na eHealth v tomto funkčnom období? Nie sú to stratené peniaze, keď sa ten projekt nezrealizuje? No, lebo napríklad nakúpil sa hardvér. Keď eHealth nezačne fungovať v dohľadnej dobe mesiacov, možno roka, tak ten hardvér v 2017 už bude vystárnutý. Čiže to boli vyhodené peniaze. Viete, keď dneska na niečo kúpite hardvér, viete ako starne IT technológia? Dneska, keď kúpite hardvér v 2014, v 2017 je už, sú už minimálne dva novšie modely a po štyroch rokoch môžte elektroniku odpísať. Toto je realita. No ale my sme už na to minuli peniaze z operačného programu. Ako, viete, to posúvanie ma neteší.
Druhá otázka. Z čoho bude financovaný eHealth v ďalšom programovacom období? Odpoveď pána štátneho tajomníka bola, že no z eurofondov a budeme sa uchádzať. Máme istotu? No, nemáme istotu. Lebo nikto zodpovedne nemôže stopercentne povedať, že áno, to vybavíme. Ani pani ministerka, ani vláda Roberta Fica. Čiže keď to mám zhrnúť, skrátka na eHealth sa minulo obrovské množstvo peňazí. V tomto funkčnom období sa míňali na to peniaze z operačného programu z tohto plánovacieho obdobia. Výsledkom toho ale je, že to nebude dokončené a odsúva sa to na ďalšie plánovacie obdobie, kde len sám pánboh vie, ako to bude, koľko na to bude peňazí, čo sa z toho bude financovať. Mohli by sme diskutovať aj o tom, či ministerstvo zdravotníctva naozaj vie, čo v tom eHealthe chce, pretože pred časom sme tu zvádzali diskusiu v Národnej rade, keď pani ministerka prišla s návrhom, ale aby elektronické preukazy, ktoré budú akousi kartičkou na vstup do toho systému, financovali zdravotné poisťovne. Počujem svoje slová, ktoré som vtedy hovoril, že nemôžme v polčase, minulý rok v polroku to bolo, meniť podmienky a dať nejaké nové povinnosti zdravotným poisťovniam, keď oni toto nemajú rozpočtované. Odpoveď bola: oni to zvládnu, lebo majú tie zisky a viete také ako, odpoveď bola politická, nie vecná.
Dnes v tých pozmeňovacích návrhoch prenáša sa táto povinnosť zo zdravotných poisťovní na NCZI. No, nechcem povedať, že zas som mal pravdu, keď som to hovoril, že jednoducho to nemôžte len tak naváľať zdravotným poisťovniam. No lenže v tej chvíli, keď sa to tak len prehodí, sa teraz naozaj pýtam, že ministerstvo zdravotníctva vie, ako má ten eHealth fungovať? Alebo tak ako ad hoc mení pravidlá fungovania eHealthu a posúva, celé to posúva na rok 2017.
Takže, dámy a páni, musím na úvod, respektíve na záver tejto prvej časti môjho vystúpenia skonštatovať, že vôbec ma to neteší, že to musím konštatovať, ale musím povedať, že ministerstvo zdravotníctva v tomto funkčnom období pod vedením pani ministerky dva kľúčové projekty - platba za diagnózu a elektronické zdravotníctvo - nezvládlo a posúva to na plecia novej vlády, ktorá vzíde po parlamentných voľbách v 2016. Nech už je akákoľvek, ale až ten nový minister to bude riešiť v tej novej vláde.
V druhej časti svojho vystúpenia by som sa chcel venovať tomu, o čom som hovoril aj v prvom čítaní. Som rád, že novela 578, o ktorej dnes rokujeme, výrazným spôsobom posúva ďalej problematiku dlhodobej starostlivosti a financovania dlhodobej starostlivosti. Naozaj sa tomu teším. Táto diskusia začala v Národnej rade niekedy počas druhej Dzurindovej vlády, kde boli urobené prvé legislatívne zmeny a každá vláda určitým spôsobom pokračovala v legislatívnych zmenách. Ten trend nie je jednoduchý, lebo vyžaduje si dohodu ministra zdravotníctva a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. A nech je akákoľvek vláda, nikdy to nie je jednoduché, aby sa títo ministri dohodli. Ako vždy ide o peniaze. Ide skrátka o to, že v sociálnych zariadeniach neležia len prijímatelia sociálnych služieb, ale ležia tam aj pacienti, ľudia, ktorí potrebujú zdravotnú starostlivosť. A tú zdravotnú starostlivosť jednoducho zdravotné poisťovne nechceli a ani v súčasnosti veľmi nechcú platiť. Dôvod je, že nie je na to dostatočná legislatíva. To, čo je napísané vo vládnom návrhu je skutočnosť, že došlo k dohode na deviatich ošetrovateľských výkonoch, ktoré by mali byť hradené z verejného zdravotného poistenia. Čiže je tu povedaných deväť ošetrovateľských výkonov, ktoré môžu byť poskytované v sociálnom zariadení a zdravotná poisťovňa by ich mala zaplatiť. A teraz ide, zatiaľ so všetkým súhlasím. Samozrejme môžme diskutovať aj na výbore. Tu bola diskusia o tom, s pánom kolegom Uhliarikom sme o tom rozprávali, že prečo deväť? Prečo ich nie je viac? Veď aj ďalšie výkony. Dobre, beriem to tak, že začnime s deviatimi, pri ďalšej novelizácii, verím, že pribudne ďalších deväť ošetrovateľských výkonov.
Ten problém ale nie je v tom, že koľko ich je tam momentálne napísaných. Ten problém je v tom, ako to bude v praxi prebiehať. Čiže skutočnosť, že v sociálnom zariadení sa poskytuje zdravotná starostlivosť a môže sa aj podľa zákona poskytovať, je fajn. Skutočnosť, že je pomenovaných deväť ošetrovateľských výkonov, ktoré majú byť uhradené z verejného zdravotného poistenia, je tiež fajn. Problémom sú ale ostatné ustanovenia, kde je napísané, že zdravotná poisťovňa môže zaplatiť. A to ma ruší. Zdravotná poisťovňa nebude mať povinnosť, zdravotná poisťovňa budete mať len možnosť zazmluvniť tieto výkony v sociálnom zariadení.
Ako to bude v praxi teda prebiehať? To druhé, čo ma ruší v tom návrhu, je, že poskytovať to môžu iba zdravotnícki pracovníci, ktorí sú zamestnanci tohto sociálneho zariadenia. A keď, a teda spĺňajú kvalifikačné predpoklady na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. A keď teda sociálne zariadenie nemá takýchto zdravotníckych pracovníkov, to ich musí preto zamestnať? A keď ich zamestná a bude to poskytovať, bude mať istotu zmluvy so zdravotnou poisťovňou? Nie. Zdravotná poisťovňa môže zaplatiť. Nepovažujem to za šťastné riešenie o to viac, že skúste si predstaviť teraz modelový príklad. Tri susedy, moja mamka je už dôchodkyňa, má kamarátky v dome. Tri susedky v dome, každá je už odkázaná na sociálnu opateru, na sociálnu starostlivosť. Jedna bude v jednom sociálnom zariadení, druhá v druhom sociálnom zariadení, tretia v treťom. Všetko sa udeje v Košiciach. Jedno bude, jeho zriaďovateľom bude Košický samosprávny kraj, zriaďovateľom druhého bude Arcidiecézna charita, zriaďovateľom tretieho bude súkromná eseročka. Tri sociálne zariadenia. Vybral si to prijímateľ sociálnej služby. Bol tam odporúčaný tím, ktorý rozhodol, teda Magistrátom mesta Košice, že má nárok na sociálnu službu, čerpá ju. Všetky tri susedy budú mať, budú prijímať aj ošetrovateľskú zdravotnú starostlivosť, lebo čo čert nechce, každá bude mať nejakú preležaninu, ktorú bude treba ošetrovať.
A teraz pozor. Zdravotná poisťovňa s jedným z týchto zariadení uzavrie zmluvu, s tými dvoma zariadeniami neuzavrie. S jedným neuzavrie preto, lebo povie argument, že ja už mám zabezpečenú zdravotnú starostlivosť v tom druhom, verejnom sociálnom zariadení. A s tým tretím neuzavrie z dôvodu, že moment, vy nemáte dostatok sestier, ktoré sú na to certifikované, aby mohli to poskytovať. To znamená, keď si ich zamestnáte, môžme diskutovať o zmluve.
A teraz to otočím celé naopak. Skúste sa pozrieť na toho prijímateľa sociálnej služby. Tie tri dámy v dôchodkovom veku celý život platili zdravotnú poistku. Dostanú sa do sociálneho zariadenia a jedna si za ošetrovateľskú starostlivosť bude musieť ako za dodatočnú službu zaplatiť keš. Druhá v tom druhom bude mať to šťastie, že tam bude zmluva s poisťovňou, ona si za to už zaplatiť nebude môcť. Čo hovoríte o ich nároku na bezplatnú zdravotnú starostlivosť? Lebo ja, keď prídem do ambulancie a zistím, že lekár nemá zmluvu so zdravotnou poisťovňou, tak v rámci slobodného výberu si vyberiem inú ambulanciu. Môže si ležiaci pacient v sociálnom zariadení, prijímateľ sociálnej služby, vybrať iného poskytovateľa? Zdvihne sa a odíde do iného sociálneho zariadenia? Nemôže, pretože toto mu bolo určené. On si ho aj vybral, ale samozrejme tam mu vedia poskytnúť tú sociálnu službu. Tam sa dostal do tohto sociálneho zariadenia. Čiže nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť je skrivený, keď to takto necháte. Jej možnosť vybrať si, možnosť takéhoto prijímateľa sociálnej služby vybrať si poskytovateľa je ohrozená. Preto prichádzam s pozmeňujúcim návrhom, ktorý by som rád predložil, kde riešim túto problematiku.
Viete, my sme diskutovali aj na výbore o tom, či by sa to dalo vyriešiť len jedným slovíčkom. Viete, že miesto "môže uzavrieť zmluvu zdravotná poisťovňa", tam dať slovíčko, že "musí uzavrieť zmluvu". Poviem úprimne, ja nie som veľký priateľ "musí". Kritizoval som aj koncovú sieť, keď ju zavádzal ešte pán minister, teraz tuším Valentovič, kritizoval som ju. Lebo viete, podľa mňa nie je fajn, keď niekto má nárok automaticky na zmluvu so zdravotnou poisťovňou. Mali by byť nejaké predpoklady. Zdravotná poisťovňa by mala uzavrieť zmluvu s tým, ktorý ju vie kvalitne poskytnúť a mala by tam existovať súťaž. To bola filozofia toho uzatvárania zmlúv medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi. No len na druhej strane máte ležiaceho pacienta, prijímateľa sociálnej služby, ktorý je zároveň pacientom, ktorý si zas nevie urobiť slobodný výber.
Čiže ako to vyriešiť? Nie je to jednoduché. Prichádzam s takýmto návrhom riešenia, ktoré tu predložím, aby sme to celé otočili, aby sme sa nebavili o vzťahu medzi inštitúciami, zdravotnou poisťovňou a sociálnym zariadením, ale o vzťahu medzi zdravotnou poisťovňou a prijímateľom sociálnej služby, v danej chvíli aj pacientom, ktorý dostáva ošetrovateľskú zdravotnú starostlivosť. A obraciam to tak, že ak je indikovaná u pacienta, ktorý je v sociálnom zariadení, ošetrovateľská zdravotná starostlivosť, preto ho volám pacientom v tejto chvíli, ak je indikovaná všeobecným lekárom, tak jak je to vo vládnom návrhu, zdravotná poisťovňa má povinnosť zabezpečiť mu túto zdravotnú starostlivosť. Nech sa oňho stará. Má povinnosť ju zabezpečiť alebo prostredníctvom sociálneho zariadenia, ktoré zamestnáva zdravotníkov, alebo prostredníctvom iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ADOS-ky. Má zmluvu s nejakou ADOS-kou? Má tam takéhoto klienta? Nemá to sociálne zariadenie zdravotníckeho pracovníka? Alebo nechce s ním uzatvoriť zmluvu? Tak nech zabezpečí prostredníctvom ADOS-ky zdravotnú starostlivosť ošetrovateľskú pre toho prijímateľa. Jednoducho nemôžme ich diskriminovať.
Myslím si, že je to riešenie, ktorého by sme sa mali do budúcnosti stále viacej držať v zdravotníctve a budem o ňom stále viacej rozprávať. Otočiť ten vzťah medzi inštitúciami na vzťah medzi pacientom, poistencom a jeho zdravotnou poisťovňou. On predsa platí poistku. Keď ju neplatí on, platí ju štát za toho pacienta. On platí peniaze. Má nárok na službu. Má? Má. Je indikovaná? Je. Tak nech ju zdravotná poisťovňa zabezpečí pre tohto prijímateľa sociálnej služby a zároveň pacienta v sociálnom zariadení. Takže toľko na vysvetlenie. Predložím pozmeňovací návrh, ktorý máte rozdaný v laviciach.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Viliama Novotného k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 884).
1. bod. V čl. II 4. bod znie: 4. § 7 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:
"(8) Ošetrovateľskú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb, odkaz 4aa) osobám, ktorým sa poskytujú sociálne služby v týchto zariadeniach, poskytujú zamestnanci zariadenia sociálnych služieb alebo iné osoby, ktoré spĺňajú podmienky na výkon zdravotníckeho povolania, odkaz 7b). Ošetrovateľskú starostlivosť v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, odkaz 4ab) osobám, pre ktoré sa vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, poskytujú zamestnanci zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo iné osoby, ktoré spĺňajú podmienky na výkon zdravotníckeho povolania, odkaz 7b)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 7b) znie:
"7b) § 31 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.".
2. bod. V čl. IV v 4. bode sa v § 7a za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) Zdravotná poisťovňa zabezpečí pre každého poistenca, ktorému sa poskytujú sociálne služby v zariadeniach sociálnych služieb", tu vás chcem upozorniť na odkaz, ktorý tam je, nemá tam byť 4aa, ale má tam byť 14a) "a pre každého poistenca, pre ktorého sa vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately" a znovu, odkaz nemá byť 4ab, ale 14b), ospravedlňujem sa to je len technický preklep, "ktorý vyžaduje ošetrovateľskú starostlivosť v zmysle osobitného predpisu, 24b) zmluvného poskytovateľa ošetrovateľskej starostlivosti."
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
3. bod. V čl. V v 1. bode sa v § 22 ods. 1 slová "zamestnanci zariadenia spĺňajúci" nahrádzajú slovami "zamestnanci zariadenia alebo iné osoby spĺňajúce".
4. bod. V čl. VI v 1. bode sa v § 47a ods. 1 slová "zamestnanci zariadenia spĺňajúci" nahrádzajú slovami " zamestnanci zariadenia alebo iné osoby spĺňajúce".
V nadväznosti na môj pozmeňujúci návrh vynímam bod 11 spoločnej správy na osobitné hlasovanie, pán spravodajca.
Odôvodnenie: Navrhuje sa doplniť do zákona o zdravotných poisťovniach povinnosť zabezpečiť poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti poistencovi umiestnenému v sociálnom zariadení, ak o indikácii rozhodol všeobecný lekár s možnosťou, aby si zdravotná poisťovňa vybrala, kto bude ošetrovateľskú starostlivosť poskytovať, či sociálne zariadenie, alebo iný poskytovateľ. Nárok na preplácanie dlhodobej starostlivosti tak bude naviazaný na poistenca a jeho ústavné právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť bez toho, aby boli zdravotné poisťovne nútené uzatvárať zmluvy s konkrétnymi sociálnymi zariadeniami.
Zároveň sa navrhuje zrušenie nezmyselného obmedzenia, aby dlhodobú zdravotnú starostlivosť v sociálnych zariadeniach mohli poskytovať len ich zamestnanci. Na prvom mieste totiž nemajú byť záujmy sociálnych zariadení, ale nárok poistencov na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti. Zabránime tak tomu, aby sa poistenec stal rukojemníkom vyjednávaní medzi sociálnym zariadením a zdravotnou poisťovňou, keďže pokiaľ sú ošetrovateľské úkony poskytnuté kvalitne, je jedno či ich poskytuje zamestnanec sociálneho zariadenia alebo iný kvalifikovaný pracovník, ktorý prišiel za klientom z ambulancie, nemocnice, polikliniky alebo agentúry ošetrovateľskej starostlivosti. Týmito dvomi zmenami sa navrhuje, aby sa na prvé miesto dostal klient - poistenec v sociálnom zariadení, nie záujmy sociálneho zariadenia, či zdravotnej poisťovne. Podľa odhadov ministerstva zdravotníctva totiž pôjde o 100 000 úkonov mesačne a celkové náklady 2,6 mil. eur ročne, čo predstavuje významnú sumu nielen z pohľadu rozpočtov zdravotných poisťovní, ale hlavne z pohľadu sociálnych zariadení. Musíme preto do zákona dostať poistky, aby sa poistenci nestali rukojemníkmi vyjednávaní o zmluvách a objemoch. Toľko teda môj pozmeňujúci návrh.
Dámy a páni, chcem vás poprosiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne pánovi predsedovi výboru, že na mňa reagoval. Chcel by som len povedať, že áno, môžme o tom diskutovať, čo by ešte trebalo urobiť pre väčšiu bezpečnosť, čo by ešte trebalo urobiť, aby sa občania k tomu mohli viac vyjadriť, k danej problematike. Ja každopádne vítam to, že SMER priniesol tento návrh zákona, teda s veľkou pravdepodobnosťou za to zahlasuje. Mohol zahlasovať aj za náš poslanecký návrh zákona, no ale to už by nebol SMER, takže v danej chvíli buďme radi za to, že to vôbec prejde v tejto Národnej rade, v takej verzii, v akej sa momentálne zadefinovala táto problematika a že teda občania dotknutých obcí, v katastrálnom území ktorých sa bezprostredne dotýka ten dobývací priestor, ktorý by tam mal byť určený banským úradom, sa budú môcť vyjadriť v referende, ale nielenže sa budú môcť vyjadriť v referende, ale len súhlasné a platné referendum umožní ťažbu.
Čiže toto riešenie považujem za určitú zábezpeku pre občanov, že jednoducho sa nezobudia jeden deň na to, že napriek ich petíciám, napriek ich protestom, napriek ich nesúhlasu, napriek uzneseniam ich zastupiteľstiev im tam zrazu začnú chodiť bagre a nákladné autá, lebo ináč sa to nedalo, lebo zákony to ináč nepustili. Takže z tohto pohľadu toto riešenie v danej chvíli považujem za riešenie dobré. Môžme ale diskutovať o tom, ako by ho trebalo ešte vylepšiť. Veď o tom bude aj druhé čítanie.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, ja už som vystúpil k návrhu na skrátené legislatívne konanie k tomuto vládnemu návrhu zákona, takže nebudem opakovať tie argumenty, ktoré som povedal. Skôr by som sa chcel posunúť v tej diskusii. Diskutujeme tu o vládnom návrhu zákona, ktorý je veľmi podobný aj nášmu poslaneckému návrhu zákona, čo sa týka riešenia, ktorý sme predložili na túto schôdzu s pánom poslancom Ivanom Štefancom. Jedná sa o ten návrh zákona, ktorý predkladala ešte v roku 2009 pani poslankyňa Jarmila Tkáčová z SDKÚ - DS. Opakujem to len preto, že teda nezobudili sme sa v tejto téme teraz, ale dlhodobo presadzujeme zákaz ťažby uránu, resp. zákaz ťažby rádioaktívnych nerastov, ktoré by bolo možné ťažiť iba vtedy, ak občania dotknutých obcí sa súhlasne vyjadria k tejto ťažbe v referende.
Musím povedať, že vládny návrh zákona, ktorý je predložený, toto riešenie prevzal, toto riešenie ďalej špecifikuje, naozaj je rozsiahlejší, čo sa týka obsahu, ďalej špecifikuje toto riešenie a považujem toto riešenie za dobré, za správne riešenie z jednoduchého dôvodu, že keď si to všimnete, keď sme tu diskutovali k návrhu na skrátené legislatívne konanie, tak okamžite vznikla diskusia v rámci faktických poznámok, ktorá sa vedie dlhodobo v Košiciach, že keď občania protestujú proti ťažbe uránu, lebo ľudia to zjednodušia, čiže protestujú proti ťažbe uránu, odpoveď je, veď žiadna ťažba nie je schválená, žiadna ťažba nebude. Ono sa vykonáva len prieskum.
S týmito argumentmi aj pán minister životného prostredia Žiga, druhýkrát, on to urobil druhýkrát, prvýkrát to urobil iný minister životného prostredia za vlády, prvej vlády Roberta Fica, ale to druhé predĺženie už bolo za súčasnej vlády, za ministrovania pána ministra Žigu, predĺžil povolenie na prieskum pre spoločnosť, ktorá prieskum rádioaktívnych nerastov, a teda aj uránu v lokalite Jahodná vykonáva. Dnes je totižto situácia taká, a na to by som chcel upozorniť, že ak niekto vykonáva prieskum, hradí ho zo svojich zdrojov a zistí, že tam nerast, ktorý hľadá, sa nachádza v zaujímavom množstve z pohľadu banskej činnosti a požiada o vydanie povolenia na dobývací prieskum, tak má prednosť, jednoducho povedané.
To znamená, táto novela zákona by mala riešiť práve ten okamih, že keď tá spoločnosť, ktorá robí prieskum, v apríli 2015 príde k záveru, že by tam rada ťažila, tak bude môcť ťažiť iba vtedy, ak bude mať súhlasné stanovisko zo všetkých, od občanov platnými referendami všetkých obcí, ktorých sa to dotýka. Čiže toto riešenie považujem za dôležité z toho pohľadu, aby občania neboli v aute, aby názor občanov bol dôležitý v danej veci, aby sa nestalo, že nejakými šikovnými okľukami sa vlastne napriek petícii, pod ktorú sa podpísalo 113-tisíc občanov Košíc a okolia, napriek odporu zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja, aj mesta Košice, zastupiteľstva mesta Košice, teda volených zástupcov ľudu, nájde nejaká finta, ktorou predsa len bude musieť ťažobná spoločnosť po prieskume začať ťažiť, keď o to požiada.
Takže z tohto pohľadu ja podporím tento vládny návrh zákona. Koniec koncov prináša len riešenie, o ktorom sme v tejto Národnej rade diskutovali už v roku 2009, vtedy nezískalo podporu kolegov poslancov zo SMER-u, tak teraz som plný nádeje a očakávaní, že teda ak to predkladá pán minister Žiga a je to vládny návrh zákona, tak zrejme už SMER zmenil názor a zahlasuje za toto riešenie, aby sa teda ťažiť rádioaktívne nerasty na Slovensku mohli len vtedy, ak sa obyvatelia súhlasne vyjadria v platných referendách vo všetkých obciach, ktorých sa to dotýka.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Viete, táto téma je veľmi zaujímavá aj v tom, že vždy, keď sa začne hovoriť o uráne, tak odpoveď je: ale veď ide len o prieskum, zase robíte hystériu.
Pán poslanec Raši, potom prečo skrátené legislatívne konanie? Ohrozenie života a zdravia ľudí. Však to je len prieskum, však doteraz ste hovorili, že ide len o taký prieskum, veď to sa nič nedeje. Zrazu skrátené legislatívne konanie, lebo ak to neurobíme teraz, v priebehu týchto dní, sú ohrozené životy a zdravie ľudí. Veď sami seba popierate týmito slovami.
Chcem vás informovať aj o tom, vážené kolegyne a kolegovia, že ono ten prieskum má aj háčik. Totižto dobývací priestor získa organizácia, ktorá má banské oprávnenie a určí sa jej tento dobývací, banský úrad jej určí tento dobývací priestor. Má právo na dobývanie výhradného ložiska a na nakladanie s vydobytým nerastom. Prednostné právo, dámy a páni, má tá organizácia, ktorá má určené prieskumné územie a prieskum vykonala na vlastné náklady. To znamená, že ak prieskum by skončil v apríli 2015 a tá organizácia, o ktorej hovoríme, vykonala prieskum na vlastné náklady a ona vykonala a požiada o dobývací priestor, tak má naňho prednostné právo. Čiže ten proces logicky pokračuje. Veď predsa niekto nevynaloží veľa peňazí na prieskum, aby potom nezískal dobývacie právo. To je tá logika veci.
Posledná moja poznámka k pánovi poslancovi Rašimu. Pán poslanec Raši, ty si bol vtedy minister zdravotníctva, teda nemohol si hlasovať za zákon o zákaze ťažby uránu a za to, aby sa mohol urán ťažiť, len ak je súhlasné referendum občanov s touto ťažbou. Ale pani poslankyňa Tkáčová ho predkladala v roku 2009 a SMER bol vtedy proti. Vtedy ste ešte neuvažovali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, musím vám povedať, že strana SMER je veľký marketingový hráč. Oni to fakt vedia. Kolegovia zo SMER-u to vedia. To, čo tu dnes bude predvádzať pán minister životného prostredia Žiga, je toho krásnou ukážkou, ako vie SMER, keď mu už tečie do topánok, uchopiť tému. Kľudne ju aj ukradne, vôbec mu to nerobí žiaden problém, hlavne aby ju uchopil a hlavne aby marketingovo ju dobre odkomunikoval.
Viete, strana SMER to zas nemá jednoduché, dámy a páni, lebo na jednej strane na ňu tlačia lobisti. Lobisti vedia tlačiť na SMER a SMER na nich počúva. A môžete vybrať ktorýkoľvek zákon, hoci ten predtým, o ktorom sme tu diskutovali a nájdite tam stopu tých lobistov. Alebo ten, keď sa rozhodol pán minister Richter na tejto schôdzi zakladať komoru pre sociálnych pracovníkov. Viete, vždy nejaká skupina zatlačí, SMER na to počúva, musí počúvať a teda presadzuje to, čo táto skupina chce. Na druhej strane je ale SMER postavený vždy na podpore ľudí, na populizme, na demagógii, je postavený na tom, čo povie verejná mienka. No a tu, práve pri tomto zákone sa tieto dve základné postuláty, tieto dva základné postuláty SMER-u ako keby prekrížili.
Viete, od roku 2006 rezonuje téma ťažby uránu v lokalite Jahodná pri Košiciach a Košičania sú proti. Od roku 2006. Boli proti aj v 2007, 2008, 2009, desiatom, jedenástom, dvanástom, trinástom, ale SMER práve teraz, keďže sa blížia komunálne voľby a vrcholový predstaviteľ SMER-u pán primátor Raši je primátorom práve v Košiciach, zistil, že je ohrozené zdravie ľudí. Dokonca tak, priatelia, že to treba urobiť hneď v skrátenom legislatívnom konaní. Rozumiete? Nebolo ohrozené zdravie ľudí pred rokom, ani pred dvoma, ale teraz, ale tak, že okamžite je ohrozené zdravie ľudí. Úžasný marketing. Rýchlo to chcú spláchnuť, rýchlo chcú povedať, že problém vyriešili, zrazu si všimli, že tento problém tu je, o ktorom v Košiciach diskutuje verejnosť minimálne od roku 2006, 2007.
Keby ste náhodou pochybovali o tom, že Košičania nie tak celkom jednoznačne sú proti ťažbe uránu, alebo ako som si to prečítal niekde v médiách z vyjadrení predstaviteľov SMER-u, že teda táto téma môže byť v predvolebnej kampani zneužitá niekoľkými ekologickými aktivistami a ľuďmi, ktorí chcú z toho vytĺkať politický kapitál, tak nie je to vôbec pravda, lebo už v roku 2009 táto Národná rada Slovenskej republiky prejednávala petíciu občanov proti ťažbe uránu, pod ktorou bolo podpísaných 113 000 ľudí. Stotrinásťtisíc ľudí. Košice majú 240 000 obyvateľov. Čiže v princípe všetci, kto v Košiciach mali pero a dostali sa k tej petícii, to podpísali. Toto je realita, ktorú tu máme na stole, o ktorej diskutujeme.
Viete a najkrajšie na tom celom je, a teraz budem hovoriť veľmi konkrétne, aj vám niečo tu prečítam. Najkrajšie na tom celom je, ako je SMER, chúďatko, v ťažkej situácii v tých Košiciach. Oni majú primátora, oni majú župana. Zastupiteľstvo Košického samosprávneho kraja, ale aj mestské zastupiteľstvo sa opakovane zaoberá touto problematikou. Opakovane sa snaží prijímať uznesenia. Aj ich prijíma. Opakovane sa snaží zmeniť územný plán a aj Trebuľa, aj Raši vždy trošku musia ustúpiť. Vždy povedia v Košiciach, že veď áno, veď my sme vlastne proti tomu uránu a vždy aj sme boli a zásadne teda bojujeme proti tomu uránu a vlastne my s tým aj tak súhlasíme, aby to bolo proti.
Ale na druhej strane vláda, ktorú tvorí výlučne strana SMER, celý proces ťažby uránu tak pomaličky, plazivo púšťa ďalej. A táto ťažká pozícia, v ktorej sa SMER nachádzal, dnes vrcholí podaním tohto vládneho návrhu zákona, prosím, v skrátenom legislatívnom konaní, lebo zdravie a bezpečnosť ľudí je prudko ohrozená práve teraz. V tejto chvíli. Aby to marketingovo tak dramaticky vyzeralo dobre. Rozumiete? Pred rokom nebola, keď pán minister Žiga podpisoval povolenie na ďalšie predĺženie prieskumu. Vtedy nebolo ohrozené. Teraz už je. Dnes došlo k dramatickému zvratu a treba okamžite chrániť ľudí. Vynikajúca marketingová hra. Vynikajúca marketingová hra.
No ale poďme k tomu celému, ako to bolo s tým uránom. Chcem vám povedať, že už v roku 2009 pani poslankyňa Jarmila Tkáčová z SDKÚ-DS predkladala v tejto snemovni návrh zákona o zákaze ťažby uránu v Slovenskej republike. Ja vám viem prečítať aj, ako dopadlo hlasovanie: 128 hlasujúcich, 55 poslancov opozície SDKÚ-DS, KDH, SaS, SMK ale aj piati poslanci SNS a 1 z HZDS zákon podporili. Zákon nepodporila ale vládna koalícia SMER, HZDS, SNS, teda s výnimkou tých poslancov z SNS a HZDS, o ktorých som hovoril. Teda za zákaz ťažby uránu v Slovenskej republike v roku 2009 nehlasoval ani pán predseda parlamentu Paška, ani napríklad pán štátny tajomník Burian, terajší pán minister Richter. To len tak pre informáciu, aby ste vedeli. Vtedy ohrozené zdravie a životy neboli. Teraz už je to skrátené legislatívne konanie, zrazu to vybuchlo.
V decembri 2009 pani poslankyňa Tkáčová predkladala novelu banského zákona, pani poslankyňa bola za SDKÚ- DS, ktorí ju nepoznáte, v ktorom sa navrhovalo 12-ročné moratórium na ťažbu rádioaktívnych nerastov a zase: 133 hlasujúcich, 60 poslancov opozície návrh podporilo, SDKÚ-DS, KDH, SaS a SMK. Zákon nepodporila vládna koalícia SMER, HZDS, SNS. Ani vtedy neboli ohrozené životy a zdravie ľudí, až teraz sú ohrozené, keď to potrebujú riešiť pred komunálnymi voľbami marketingovo. Rozumiete, na tej istej schôdzi v decembri 2009 už spomínaná petícia, pod ktorou bolo podpísaných 113-tisíc občanov "Stop uránu na Slovensku". Občania žiadali petíciou prijatie uznesenia, v ktorom by poslanci odmietli plánovanú ťažbu uránu na území Slovenskej republiky.
V 2010, už vláda Ivety Radičovej bola vtedy pri moci, sme schválili v tejto snemovni novelu geologického a banského zákona, ktorými získali samosprávy právo veta pri povoľovaní ťažby uránu. Treba povedať, že počas vlády Ivety Radičovej sa pripravoval zákon o zákaze ťažby uránu, dokonca bol aj súhlas ministra hospodárstva pána Miškova, ale tá vláda skončila veľmi skoro, ako sa iste pamätáte. Áno, ale my sme tie zákony, pán minister, predkladali a vy ste za nich nehlasovali. A my ho dokonca, ten zákon predkladáme aj na túto schôdzu, ale k tomu sa ešte dostanem, ako ste sa, ale dostanem, pán primátor, ako ste sa veľmi ponáhľali, aby ste nás predbehli s tým istým textom.
Takže dámy a páni, takže pokračujme ďalej, lebo podľa mňa tá chronológia je zaujímavá. Máme tu uznesenie Košického samosprávneho kraja z roku 2013 žiadajúce zapracovať do územných plánov zákaz ťažby rádioaktívnych nerastov. Máme tu stanovisko ministerstva hospodárstva, banského úradu a tak ďalej. Mohol by som teda pokračovať ďalej. To, čo je ale zaujímavé, a hovorme už o tejto vláde, aby sme teraz neboli v histórii, akí sú marketingoví hráči a ako farizejsky pristupujú k tejto téme. Poďme do roku 2012.
Dámy a páni, 14. decembra 2012 minister hospodárstva Tomáš Malatinský podpísal s kanadskou ťažobnou firmou European Uranium Resources memorandum o porozumení a spolupráci, v ktorom sa jednoznačne píše, že ministerstvo bude podporovať povoľovací proces. Dňa 31. januára 2013 ministerstvo životného prostredia schválilo predĺženie prieskumného územia bez konzultácie s dotknutými obcami a podľa názoru generálneho prokurátora aj v rozpore so zákonom. Pán minister Žiga najprv vyhovel generálnemu prokurátorovi a oprávneným protestom, ale nakoniec 10. januára 2014 vydal pán minister Žiga rozhodnutie, ktorým napriek protestu prokurátora a občanov dotknutých obcí vyhovel firme Ludovika a predĺžil prieskumné územie do apríla 2015. Rozumiete, v januári tohto roku netrebalo skrátené legislatívne konanie, neboli ešte ohrozené životy a zdravie ľudí, až teraz v máji sú ohrozené.
Pán minister, pán minister. Ale veď ja sa počúvam, ale vy veľmi dobre viete, že podľa platnej legislatívy ak niekto ten prieskum dokončí, bude mať prednostné právo získať dobývací priestor. Vy to veľmi dobre viete, tak nás tu nezavádzajte, dobre? Budete mať určite priestor to vysvetliť.
Treba sa ešte vrátiť aj do roku 2013 a to k 15. februáru, kedy sa ministerstvo pokúsilo novelizovať geologický zákon a odňať samosprávam kompetencie, ktoré malo, získalo v roku 2010, teda právo veta pri povoľovaní ťažby. Snažilo sa to ministerstvo zmeniť, nakoniec to, chválapánubohu, neprešlo. Takže mohol by som vymenúvaním, stretnutie pána premiéra s pánom Bartalským, ktorý je generálnym riaditeľom Ludovika Energy, mohol by som pokračovať ďalej, ale na záver tejto krátkej chronológie vám chcem prečítať uznesenie mestského zastupiteľstva z 23. rokovania 10. februára 2014. Naozaj začiatkom roka to po povolení, predĺžení teda lehoty na prieskum uránu v lokalite Jahodná pri Košiciach, v Košiciach naozaj začalo vrieť, mnohí ste aj boli v Košiciach, kolegovia poslanci, takže vy to viete aj povedať, ktorí teda nie ste Košičania. Treba povedať, že mestské zastupiteľstvo 10. februára 2014 prijalo uznesenie, v ktorom vyzýva ministra hospodárstva Slovenskej republiky, aby odstúpil od memoranda o porozumení a spolupráci v energetickom sektore medzi ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a European Uranium Resources. Poveruje primátora mesta Košice, aby s týmto uznesením oboznámil ministrov hospodárstva, životného prostredia a vládu Slovenskej republiky.
Dámy a páni, keď som hovoril o tom, že SMER nie je v jednoduchej situácii, to zas musíme teda ako politici korektne uznať, lebo na jednej strane mu mestské zastupiteľstvo v Košiciach prijíma takéto uznesenia, 113-tisíc občanov podpísalo petíciu, ľudia v Košiciach nechcú, aby sa ťažil urán v lokalite Jahodná. Tie argumenty, myslím, že budú aj odznievať v rozprave, nemusím ich tu opakovať, sú chronicky známe. Ale! Ale na druhej strane je vláda Slovenskej republiky pod tlakom silných lobistov, ktorí chcú pokračovať v prieskume a čakajú na vhodnú chvíľu, aby tam mohli ťažiť. To, že to nie je jednoduché, vám krásne oddemonštrujem na liste, ktorý napísal pán primátor Raši, poslanec Národnej rady, náš kolega, predseda výboru pre zdravotníctvo predsedovi vlády Slovenskej republiky. Je skoro na chlp rovnaký, aký napísal aj ministrovi hospodárstva, takže dámy a páni, prosím, dávajte pozor.
"Vážený pán predseda vlády, rešpektujúc rozhodnutie poslancov mestského zastupiteľstva v Košiciach", pozor, čiže nie jeho iniciatíva, on len rešpektuje rozhodnutie poslancov mestského zastupiteľstva v Košiciach "a uznesenie, ktoré prijali, vám posielam na vedomie kópiu uznesenia z 23. rokovania mestského zastupiteľstva v Košiciach zo dňa 10. februára 2014 a žiadosti mesta Košice, aby minister hospodárstva Slovenskej republiky odstúpil od memoranda o porozumení a spolupráci v energetickom sektore medzi Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a European Uranium Resources.". Teraz prosím, tento odsek počúvajte, ten stojí za to. "Uvedomujem si", píše pán primátor, "že v záležitosti prieskumu uránového ložiska v lokalite Jahodná - Kurišková pri Košiciach prevládajú emócie nad racionálnymi argumentmi a že verejná mienka je zvlášť v super volebnom roku ovplyvňovaná spôsobom, ktorý vytvára tlak aj na poslancov mestského zastupiteľstva v našom meste, ktorého výsledkom je aj predmetné uznesenie. Prajem vám veľa úspechov v práci", píše pán primátor.
Dámy a páni, tu vidíte, v akej sú oni v ťažkej situácii, naši kolegovia zo SMER-u. Primátor sa musí tak trošku ospravedlniť, že viete, ten tlak, no, ten kolega aktivista Rovinský to v Košiciach stále organizuje, takí oni tu chodia, stále od nás niečo chcú, tí poslanci, my to tu schvaľujeme, čo ja mám teraz robiť? No. To hovorí pán primátor v tomto liste, dám vám ho k dispozícii, je veľmi zaujímavý.
No ale teraz poďme už konečne k tejto schôdzi. Myslím si, že skrátené legislatívne konanie nie je o ničom inom, len o tom, aby to vyzeralo dostatočne dramaticky, že SMER to chce riešiť okamžite, lebo sú ohrozené životy a zdravie ľudí. Znovu zopakujem, že keď predlžoval povolenie na prieskum v januári tohto roku pán minister životného prostredia, vtedy to ešte ohrozené nebolo, ale teraz tá dráma sa vystupňovala. A teda ja si nechcem nič namýšľať, ale my sme s kolegom Ivanom Štefancom podali na túto schôdzu návrh zákona o zákaze ťažby uránu na území Slovenskej republiky. V tomto zákone sa píše, je krátky, takže nebudem vás s ním zabávať, sa píše, že: "Na území Slovenskej republiky sa zakazuje dobývanie rádioaktívnych nerastov. Tento zákaz sa nevzťahuje na dobývanie rádioaktívnych nerastov, ktoré v referende schvália obyvatelia dotknutých obcí.". Náš návrh, prosím, prečítajte si, aj vládni, že čo to ministerstvo po toľkých analýzach, ako to v médiách povedal pán minister životného prostredia, napísalo. Napísalo: "Dobývanie rádioaktívnych nerastov je zakázané. Okrem prípadu, ak obyvatelia každej dotknutej obce v miestnom referende vyslovia s dobývaním rádioaktívnych nerastov súhlas.".
O čom to je? Však môžete hlasovať za náš návrh zákona, pán minister. Či musíte ho opísať, aby ste mohli hlasovať za váš návrh zákona? Musia kolegovia zo SMER-u hlasovať iba za váš návrh zákona? V skrátenom legislatívnom konaní? Ohrozenie života a zdravia? V januári nebolo, keď ste predlžovali povolenie na prieskum? Teraz už je? Dobrý marketingový ťah zo strany SMER-u.
Takže dámy a páni, cítil som potrebu o tom hovoriť, aj vrátiť sa trošku do histórie, aby sme vedeli, o čo ide pri tomto návrhu zákona. Faktom ale je, a tým by som chcel skončiť a ja to poviem asi aj v rozprave v prvom čítaní, lebo neviem, ako sa bude vyvíjať rozprava k skrátenému legislatívnemu konaniu. Faktom ale je, že to, čo by Národná rada mala v tejto chvíli urobiť, je, že by mala trochu počúvať vôľu ľudí. Vôľa ľudí je, že nechcú, aby sa v lokalite Jahodná ťažil urán. Ja preto zahlasujem za vládny návrh zákona, aj keď ho teda pán minister musel, aj keď sa pán minister musel inšpirovať poslaneckým návrhom zákona, aby som sa veľmi kulantne vyjadril. Ja zaňho zahlasujem, lebo dôležitý je výsledok. A výsledok je, aby občania neboli v kúte, keď sa bude rozhodovať o tom, že v obľúbenom rekreačnom stredisku, v mieste pre Košičanov, na Jahodnej sa bude ťažiť urán. Aby občania mohli povedať svoje nie. Aby ich neobišiel zákon spôsobom, že vlastne sa k tomu ani nemôžu vyjadriť.
Myslím si, že riešenie, keď je ťažba uránu možná, alebo rádioaktívnych nerastov, aby som sa vyjadril, možná iba vtedy, ak občania v referende vyjadria kladný súhlas s ťažbou uránu, je dostatočná zábezpeka v danej chvíli, aby sme týchto ľudí vedeli zavziať do tohto procesu a aby sa vedeli vyjadriť k tomu, čo sa v ich bezprostrednej blízkosti má diať. Takže dámy a páni, veľmi zaujímavý vládny návrh zákona máme na tejto schôdzi v skrátenom legislatívnom konaní. Musím povedať, že budem veľmi zvedavý, ako zahlasujú kolegovia zo SMER-u. V 2009 sa im to nepáčilo, ani ten návrh, ktorý dávame s kolegom Štefancom na túto schôdzu, sa im nepáčil, ale keď si ho prepísali do svojho geologického zákona, tak snáď už za to zahlasujú. Ale znova zopakujem, pre mňa je najdôležitejší ten výsledok. A ten výsledok by mal byť taký, aby bola vôľa ľudí rešpektovaná.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Viete, ja mám veľa priateľov živnostníkov a minule mi jeden povedal, že najväčší hlupák na Slovensku je ten, kto zamestnáva ľudí, kto sa rozhodne dať ľuďom prácu. Pretože štát ho zaťaží toľkými povinnosťami, toľkými daňami, odvodmi, poplatkami, hláseniami, že sa to jednoducho neoplatí, že to jednoducho absolútne komplikuje podnikanie. A teraz prichádza ďalšia povinnosť, darmo bude mať firmu, v ktorej má 20 zamestnancov, ktorí robia prácu v prvej kategórii, teda prakticky jednoduchú prácu bez akéhokoľvek rizika. Bude potrebovať ešte aj pracovnú zdravotnú službu, bude musieť za svojich zamestnancov platiť druhej súkromnej firme len preto, lebo Národná rada schváli takýto zvrátený zákon, podľa môjho názoru.
Chcem sa poďakovať kolegovi Hlinovi, že to pomenoval. Ono keď lekári hovoria o tom, je to vždy také dvojsečné a pani ministerka to dobre vie, lebo veď predsa nám záleží na tom, aby sme chránili zdravie ľudí a to je úlohou zdravotníctva. Faktom ale je, že aj preventívna prehliadka má zmysel len vtedy, keď naozaj pred niečím má chrániť a má niečo odhaliť.
Ja sa pamätám veľmi dobre na zápas, ktorý sme tu zvádzali počas prvej Ficovej vlády, tieto nápady nie sú nové, to len hovorím pánovi poslancovi Hlinovi, ale vtedy sa nám to podarilo vybojovať. Podarilo sa nám vybojovať to, aby sme chránili malé firmy, aby sme chránili živnostníkov, ktorí zamestnávajú niekoľko zamestnancov a hlavne aby sme nehnali ľudí, ktorí pracujú v prvej a druhej kategórii na zbytočné prehliadky a nenaháňali tak biznis pracovným zdravotným službám.
Myslím si, že tento zápas nás tu v druhom čítaní čaká, len budeme potrebovať na svoju stanu dostať hlavne verejnú mienku a podnikateľský sektor a potom som o tom presvedčený, že pani ministerka zmení názor.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Hneď na úvod chcem povedať, že ja súhlasím s tým, aby starosta mal stredoškolské vzdelanie, aj keď sa to môjmu kolegovi z opozície pred chvíľou teda veľmi hlasno nepáčilo. Lebo naozaj si myslím, že tu nejde len o to, že komunita spomedzi seba si niekoho vyberie. Tu ide aj o to, že dnes majú starostovia stále viac a viac kompetencií v zmysle preneseného výkonu štátnej správy. A keď v štátnej správe od obyčajného referenta chceme vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, tak predsa samospráva, veľká obec, kde žije mnohokrát niekoľko tisíc obyvateľov, kde sa rozhoduje už o pomerne veľkých peniazoch a o mnohých prenesených kompetenciách, nemôže byť riadená niekým, ktorý nemá ani základné predpoklady na to, aby rozumel problematike, o ktorej má rozhodovať a ktorú má predkladať zastupiteľstvo.
Druhá moja poznámka je, že, samozrejme, kolegovia z KDH boli takým motorom presadzovania tejto legislatívnej zmeny v minulosti. Rád by som ale pripomenul len tak pre poriadok a čistotu, už začínam byť pomaly pamätník, že prví, ktorí s touto témou prišli do Národnej rady, bola pani podpredsedníčka, v blahej pamäti, Belousovová, ktorá navrhovala stredoškolské, maturitu, dokonca pre starostov. A vtedy bolo konštatované, že je to protiústavné, takže táto diskusia o tom, či je, alebo to nie je v súlade s volebným právom, tu rezonovala aj v priebehu dnešného dňa.
Musím povedať, že to, čo predložil pán poslanec Bublavý, je len dôkazom toho, že naša opozičná práca má zmysel. Keď bude geologický zákon, budem o tom znovu hovoriť. Jednoducho má zmysel veľmi trpezlivo na niečo poukazovať. Nakoniec to len niekto zo SMER-u od nás opíše v nejakej inej verzii a predloží. Takže nie je pravda, že opozícia je bezzubá a nevie nič presadiť.
A len tak na záver, aby som nebol prehnaný optimista, dúfam, že okrem toho, že to pán poslanec predložil... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja si vážim vystúpenie mojej kolegyne pani doktorky, myslím, že to bolo vystúpenie predovšetkým odborne postavené. Ja už mám možno tú nevýhodu voči svojej kolegyni, ktorú si nesmierne vážim, že už som v tom parlamente tiež odsedel nejaký ten rok a videl už kdečo a ja až taký celkom nadšený nie som týmto návrhom zákona, dokonca som zásadne proti tomu, aby sme rozšírili povinnosť mať pracovnú zdravotnú službu aj pre pracovníkov v prvej a druhej kategórii. Pretože - vy ste to aj naznačili vo svojom vystúpení - áno, môže sa za tým skrývať biznis a myslím, že ide tu hlavne o biznis, ako sme si už zvykli pri mnohých návrhoch z dielne strany SMER, ide tu hlavne o to, aby štátne firmy, ktoré majú veľa zamestnancov v prvej a druhej kategórii, mohli vopred vybratým pracovným zdravotným službám dať veľmi, veľmi lukratívnu zákazku vykonávať preventívne prehliadky v rámci pracovnej zdravotnej služby v princípe zdravým ľuďom, ktorí nie sú ohrození ničím. Lebo buďme úprimní, v prvej kategórii prác, to je akákoľvek bežná neriziková práca, ktorú vykonávate.
A moja druhá poznámka je, že ja sa veľmi dobre pamätám na tento zápas, ktorý sme zvádzali v tomto parlamente vo funkčnom období 2006 - 2010 za prvej vlády Roberta Fica, ten návrh tu bol tiež, išlo o rozšírenie pre všetkých pracovníkov. Vtedy sa nám to veľmi sústredeným zápasom v spojení aj so Slovenskou živnostenskou komorou podarilo ako-tak uchrániť, že sa to nevzťahovalo len na prvú kategóriu, iba na vybraté práce z druhej kategórie, samozrejme, na tretiu, štvrtú kategóriu, tam nebudeme diskutovať, tam musí byť pracovná zdravotná služba, a chránili sme aj firmy do 20 zamestnancov.
Musím povedať, že to isté budeme musieť urobiť možno teraz v druhom čítaní, neviem, ako budeme spolu úspešní, ale ja nemám dobrý pocit z tohto návrhu. Určite to nie je návrh, ktorý je v prospech zamestnancov, len v prospech vybratých skupín.

Ďakujem pekne. Rád by som pripomenul členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcii, že naše rokovanie sa uskutoční dnes o 12.30 hod. v našej zasadacej miestnosti. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne pani spravodajkyni za reakciu. Chcem upozorniť len na to, že trošku spojila prvú časť a druhú časť môjho vystúpenia. Hovorím, že tak ako to pán minister uviedol, že ide o zákon, ktorý má zadefinovať postavenie, status sociálnych pracovníkov. Ide o zákon, ktorý má posilniť ich nejakú samosprávu prostredníctvom komory. Keď to tak na prvé počutie počúvate, je to celkom sympatické, ešte mi prišiel pán minister. Ide o to, že keď sa trošku ponoríte do toho zákona a zamyslíte sa nad tým, je to zákon, ktorý je klientelistický a bude znamenať biznis pre veľmi úzku skupinu ľudí, ale určite nie je v prospech sociálnych pracovníkov, ani prijímateľov sociálnych služieb. Preto som ho nazval v tejto fáze za nezmyselný. Vy ste to tak spojili aj sympatické, aj nezmyselné. Takže keď chcete, tak to kľudne volajte "sympatický nezmysel", lebo on to je sympatický nezmysel. Na prvý pohľad taký pekný, ale keď sa trošku, trošku začítate a zamyslíte, zistíte, že nepomôže to ani sociálnym pracovníkov, nepomôže to ani prijímateľom sociálnych služieb, nezabezpečí to viac peňazí v sociálnych službách, ani lepšiu kvalitu pre prijímateľov. Je to len o tom, že niekoľko funkcionárov v novej komore bude mať zaujímavé platené miesta, dokonca tri roky zo strany ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. A potom neskôr budú vyberať registráciu od ľudí, ktorí zarábajú 400 - 500 eur v čistom za to, aby im vydávali povolenia a ešte ich šikanovali tým, aby išli si dopĺňať nejaké vzdelanie vysokoškolské, čím zase len potešia fakulty sociálnej práce bez toho, aby sme napríklad zadefinovali, že ktorý odbor sociálnej práce, čo to je tá vlastne sociálna práca, ktorú od nich požadujeme, lebo to zas v zákone nie je. Čiže preto je to nezmysel. Preto som ho takto pomenoval.
Ďakujem pekne.