Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, keď som pred mnohými rokmi, ešte ako člen delegácie Parlamentného zhromaždenia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe mal tú možnosť navštíviť jednu konferenciu v Almaty v Kazachstane, veľmi ma upútalo vystúpenie jedného pána profesora environmentalistiky z niektorej stredoázijskej republiky, už sa...
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, keď som pred mnohými rokmi, ešte ako člen delegácie Parlamentného zhromaždenia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe mal tú možnosť navštíviť jednu konferenciu v Almaty v Kazachstane, veľmi ma upútalo vystúpenie jedného pána profesora environmentalistiky z niektorej stredoázijskej republiky, už sa nepamätám, odkiaľ bol. A v tom vystúpení sa hovorilo o tom, a on veľmi emotívne argumentoval tým, že oni to v strednej Ázii veľmi dobre poznajú, že stredná Ázia vysychá, že majú málo vody v strednej Ázii a že v budúcnosti v 21. storočí nebude ropa strategickou surovinou, o ktorú sa budú viesť vojny, ale práve pitná voda, dostatok vody. Priznám sa, že vtedy, keď som to počúval, mi to pripadalo také príliš vedecké, tak príliš science-fiction, viete, také, že no tí vedci, oni stále vidia niekde veľmi ďaleko a majú nejaké svoje hypotézy, ktoré predkladajú. Pamätám sa, ako pán profesor rozprával o tom, že stredná Ázia je na tom, čo sa týka zdrojov pitnej vody, až tak zle, že by možno bolo dobré sa vrátiť možno k tomu, pamätáte na ten veľký projekt zo sovietskej éry, otočiť tok veľkých sibírskych riek, aby tiekli nie do Severného ľadového oceánu, ale do strednej Ázie. Naozaj to už sa mi zdalo úplne ako sci-fi, ale to podstatné, čo som si zapamätal v ostatných týždňoch, myslím na toho pána profesora stále častejšie, je, že voda je strategická surovina, je strategická surovina, o ktorú sa možno v budúcnosti budú viesť vojny, že je to bohatstvo.
A tu musím súhlasiť s tým, čo povedal pán minister Žiga tu za týmto rečníckym pultom dopoludnia krátko pred dvanástou, že vláda Slovenskej republiky chce povýšiť vodu ako strategickú surovinu. S tým súhlasím. Voda je strategická surovina. A takto by sme si to mali všetci uložiť do svojich hláv, tak by sme mali vychovávať svoje deti, tak by sme mali hovoriť pred verejnosťou o vode. Ale tu asi aj končí môj súhlas s tým, čo priniesol pán minister Žiga do Národnej rady s tzv. vodným zákonom z dielne vládnej strany SMER.
Chcel by som povedať, že ak je voda strategická surovina a vláda si to uvedomuje a uvedomujeme si to my v Národnej rade Slovenskej republiky, tak si túto strategickú surovinu chráňme. Lenže tento zákon okrem mnohých formulácií o tom, ako veľmi vláde, ako veľmi Národnej rade má záležať na tejto strategickej surovine, hlavne rozbieha biznis a predaj tejto vody zo Slovenska von, do zahraničia. O tom je tento zákon. Tak ho vnímam ja ako poslanec Národnej rady, tak ho vníma poslanecký klub SDKÚ – DS.
Je to o to väčší problém, že dnes v Európe, a budem hovoriť len o Európe, nebudem teraz sa vracať do strednej Ázie alebo do arabských krajín, nemáme trh s vodou, nefunguje klasický trh, že sa voda predáva z jednej krajiny do druhej, že existuje nejaká cena na burze, podľa ktorej vieme, za koľko treba predať vodu, neexistuje takýto trh, tak ako je trh s ropou, viete, keď sledujeme, koľko stojí barel ropy, či klesá alebo stúpa cena ropy, podľa toho, koľko sa jej vyťaží, alebo či je alebo nie je vojna v Perzskom zálive, podľa čoho sa upravujú ceny na našich čerpacích staniciach. Vieme dobre, že sa blíži leto. Takže ľudia budú mobilnejší, budú chcieť ísť na dovolenku, tak trošku zdražie zrejme palivo na čerpacích staniciach ako ropný produkt. S vodou sa takto neobchoduje. Takýto trh s vodou neexistuje. Preto je veľmi otázne, koľko vlastne voda stojí. Ja viem, že tu bolo veľa diskusie o tom, že teda nie je to tovar, je to tovar. Nejdem do týchto špekulácií. Faktom je, že za vodu sa platí aj v súčasnosti. Faktom je, že si viete kúpiť liter balenej vody, ktorá má nejakú cenu. Je otázne, čo je cena vody, čo je cena toho celého spracovateľského procesu. Ale každopádne s vodou sa obchoduje aj dnes. Keď si povieme, že to tak nie je, tak budeme si klamať.
Ale aká je teda spravodlivá cena vody? Na to nevie odpovedať nikto. By som bol rád, keby nám na to najprv odpovedala vláda, ktorá príde s takýmto návrhom zákona. Koľko má tá voda vlastne stáť. Tá cena, za ktorú sa dnes predáva, je veľa či málo? Je dobrá alebo zlá? Organizácia Spojených národov, dnes to tu už odznelo, hovorí o tom, že ceny, za ktoré sa voda dnes predáva, idú hlboko pod reálnu hodnotu vody. Čiže už tu vidíme, že nevieme sa oprieť o nič pri obchodovaní s vodou, o žiadny, žiadny referenčný údaj, o žiadnu burzu, o žiadne obchodné vzťahy medzi krajinami, na základe ktorých sa táto voda kupuje a predáva.
Ministerstvo životného prostredia ústami pána ministra to dnes aj povedalo na začiatku rozpravy, že vlastne slovenská vláda a ministerstvo životného prostredia bude v tomto trošku takým priekopníkom, takým pionierom. Viete, len potom tá paralela s tým divokým západom je naozaj namieste. Viete, aj tam to tak bolo, že niekto chcel pôvodne pásť kravy, ale potom omylom navŕtal nejakú čiernu tekutinu, čo striekala zo zeme, zistil, že sa to dá celkom dobre predať na východnom pobreží, tak si hodil nejakú cenu a natiahol si nejaký ropovod a to predával a náhodou keď s tým iný nesúhlasil, tak ho zastrelil. Viete, no tak teraz sa už strieľať nebudeme, teraz na to vydá licenciu vláda Slovenskej republiky podľa tohto návrhu zákona. Ale sme naozaj na divokom západe, lebo my nevieme teraz, koľko je cena barelu pitnej vody, my nevieme, koľko je cena hektolitra pitnej vody, naozaj aká je tá cena. Je nejaká, ktorá sa tak ako nejako zvykovo na Slovensku zaužívala. Možno nejaká iná je je zvykovo zaužívaná v Rakúsku.
Ja si myslím, a to by som chcel podčiarknuť, že ak je voda strategická surovina a vieme sa na tom zhodnúť, tak si túto strategickú surovinu pre Slovensko chráňme. To, čo bolo bohatstvom Slovenska v minulosti, boli rudy, ktoré sme mali v našich horách. Väčšina z toho, čo sa dala klasickými banskými metódami dobyť, je už vyťažená. Dnes sem síce prichádzajú banské spoločnosti s rôznymi zaujímavými projektmi a rôznymi modernými technológiami, ale je aj obrovský odpor verejnej mienky voči tomu, aby sa práve takýmito riskantnými a pre životné prostredie ohrozujúcimi metódami ťažili tieto nerasty. Slovensko má veľmi malilinké zásoby zemného plynu a ropy, skoro žiadne ich nemá, prakticky sa toho ťaží naozaj len minimum. To, čo ale máme, je obrovské bohatstvo a to je voda, ktorú máme na Slovensku. Slovensko je krajina bohatá na zdroje vody. Má veľmi veľa vody. Máme trochu tú možno výhodu, že v strednej Európe sme ako keby na streche strednej Európy a síce máme pomerne veľa vodných tokov, ktoré odchádzajú zo Slovenska, ale máme aj veľa povrchovej vody, ktorú zachytávame na Slovensku, a máme obrovské rezervoáre podzemnej vody. Máme veľa minerálnych vôd. Slovensko je krajina, ktorá je doslova veľmocou na minerálne vody. A mnohé z nich čakajú len na objavenie. Máme mnoho geotermálnej energie, ktorú vôbec nevyužívame alebo v minimálnej miere využívame na Slovensku. Stačí sa pozrieť vedľa do Maďarska, ako vedia svoju geotermálnu energiu a minerálnu vodu využiť.
Ja si myslím, že ak takéto bohatstvo máme a dnes nevieme, koľko vlastne liter vody v skutočnosti stojí, dnes nevieme, že keď tú vodu budeme niekde vyvážať, či ju budeme vyvážať v dobrej alebo zlej cene, dnes to nevieme posúdiť, dnes to v Európe nevie nikto posúdiť, iba OSN hovorí, že ceny, za ktoré sa dnes voda predáva, idú hlboko pod jej reálnu hodnotu, tak potom si tú strategickú surovinu chráňme. Načo chceme tú vodu vlastne predávať? Potrebujeme tým stabilizovať štátny rozpočet, potrebujeme tým zlepšiť zdravotníctvo, potrebujeme tým zlepšiť školstvo? Nie, vláda chce niekomu prihrať zaujímavý biznis, dámy a páni. O tom je tento návrh zákona. (Potlesk.) Ak máme takúto strategickú surovinu, ktorou voda naozaj bez sporu je, tak si ju chráňme. A buďme veľmi opatrní pri narábaní s touto hodnotou, možno sa nám to v budúcnosti niekedy zíde.
Ale to, s čím prišla vláda Slovenskej republiky do parlamentu, nie je o ničom inom, iba o tom, aby sa tu rozbehol s touto vodou biznis. Pán minister Žiga dnes už hovoril o tom, že ale, prosím vás pekne, veď vyvážať vodu zo Slovenska možno aj dnes a vlastne vláda, hovorí minister, chce len zaviesť pravidlá, za akých by sa táto voda mohla vyvážať zo Slovenska. Buď pravidlom bude to, ak tento zákon bude schválený v tejto forme, že vláda bude vydávať licencie tým spoločnostiam, ktoré takúto vodu budú chcieť vyvážať von zo Slovenska, ale moja otázka potom je ani nie na pána ministra vnútra, ale pána ministra životného prostredia, koľkože vodovodov vedie zo Slovenska von do zahraničia. (Reakcie z pléna.) Koľko? Ani jeden. Koľkože cisterien denne odchádza zo Slovenska s našou vodou do zahraničia? Máme o tom prehľad alebo ani nie? Alebo ani neodchádzajú od nás žiadne. A nie je to náhodou o tom, aby sa to práve teraz rozbehlo vďaka tomuto zákonu?
Viete, ja už stranu SMER trochu poznám. A poznám návrhy zákonov, ktoré prináša do Národnej rady, a musím povedať, a je mi to ľúto, že to musím konštatovať, že väčšinou sú to lobistické zákony, prepáčte. Jeden taký zákon sme tu mali na poslednej schôdzi, ten o pôde. Najprv bolo pekné klišé, marketingové, obrovská ochrana pôdy, viete, nenecháme rozpredať našu pôdu. Ale v praxi ten zákon vyzerá tak, že ten, ktorý má trochu pôdy vo svojej obci, s ňou nebude môcť robiť nič iné, pretože tak komplikovaný by bol prípadný predaj, iba túto pôdu prenajať alebo predať tomu poľnohospodárovi, ktorý tam už hospodári. A ten ju už potom kľudne môže tým Rakúšanom predať. (Potlesk.) O čom je ten zákon? Je o lobizme. A tento zákon nie je o ničom inom. Je presne o tom, aby spoločnosť xy prišla za pánom ministrom životného prostredia a povedala: „Počúvaj, pán minister, chcem potiahnuť vodovod do Viedne. Mám zaujímavú zákazku. Potrebujem licenciu.“ A vláda zváži nekonečne zodpovedne na základe žiadnych relevantných údajov, pretože nevie, koľko stojí voda, aký je trh v Európe s vodou, koľko máme zásob vody, k tomu sa ešte dostanem. Vláda rozhodne, že vydáme tú licenciu. Pripomína vám to trošku emisný škandál, obchodovanie s emisiami? (Potlesk.) Mne to tak pripadá veľmi. Problémom, ale je, že vtedy sa predával tzv. teplý vzduch. V princípe išlo len o to, že to, na čom Slovensko mohlo zarobiť veľké peniaze, sa predalo hlboko pod cenu garážovej firme. Išlo tu o to, o škodu, ktorá vznikla Slovensku. Lenže tu, dámy a páni, cez ten vodovod pôjde strategická surovina, bohatstvo tejto krajiny pôjde za nejakú cenu, ktorá nejako sa dohodne a asi bude dobrá, pretože nevieme postaviť túto cenu na základe žiadnych objektívnych údajov, ktoré v súčasnosti nie sú k dispozícii.
Ja pokračujem ďalej v úvahách o tom, kde môže až viesť tento návrh zákona. Bude určite slúžiť špekulantom, určite tým, ktorí dnes majú zdroje, aby tie vodovody natiahli, určite tým, ktorí dnes majú zdroje, aby mali veľa veľkých tankerov, cisterien, ktorými sa táto voda bude zo Slovenska vyvážať, a vedia si nájsť partnera na druhej strane hraníc alebo aj niekde ďalej, veď tu máme aj celý Balkán, kde je tiež dosť problémov s pitnou vodou a zásobami vody, kde sa táto voda bude vyvážať, vláda na to porozdáva licencie, dobre dlhé obdobie. Otázne je, prečo tam dali len 5 rokov, ale podľa mňa z toho bude postupne 20 – 30 s nejakou opciou. Potom sa to už nebude dať ani zvrátiť, keď niekto natiahne vodovod. Čiže o tom je tento zákon, tento zákon bude slúžiť špekulantom.
Ja som sa chcel opýtať nie pána ministra vnútra, ale pána ministra životného prostredia, však nech nám to povie, kto chce ten vodovod stavať. Kmotrík chce vodovod. Výboh chce vodovod. J&T chce vodovod. (Potlesk.) Veď nám to povedzte, kto chce ten vodovod stavať. (Reakcia z pléna.) Ja nechcem vodovod, ale jeden by som chcel, pán minister. (Reakcia z pléna.) Nehovorte, fakt? A kde vedie? (Reakcia z pléna.) Do Poľska vedie vodovod. Totižto o vodovode budem hovoriť aj ja. (Hlasy v pléne.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, pán minister, prihláste sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Novotný.
Novotný, Viliam, poslanec NR SR
Môžem pokračovať? (Reakcia z pléna.) Pýtal som sa? (Reakcia z pléna.) Môžem, pán minister pokračovať? (Reakcia z pléna.) Nech sa páči.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, pán minister, nediskutujte.
Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte.
Novotný, Viliam, poslanec NR SR
Čiže odpoveď na to, kto bude dostávať tieto licencie, dnes nemáme, ale vláda ich určite bude chcieť rozdávať. Pán minister hovorí o tom, že vedie vodovod do Poľska. (Reakcia z pléna.) Buduje sa vodovod do Poľka, aby ste teda počuli, čo hovoril, lebo počul som to len ja. Takže buduje sa vodovod do Poľska, tak som zvedavý, komu vaša vláda vydá licenciu v súčasnosti. (Reakcia z pléna.) My sme im nevydali licenciu. (Reakcia z pléna.) Nie, určite áno. (Reakcia z pléna.) No tak potom nie ja, ale MOST, pán kolega Simon vydával licenciu.
No ale poďme k meritu veci. Tento zákon... (Reakcia z pléna.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, nech sa páči, pán poslanec (Reakcia z pléna.), tak, pán minister, prihláste sa do rozpravy, kľudne môžete kedykoľvek vystúpiť ako minister.
Novotný, Viliam, poslanec NR SR
Pán minister vnútra, vy ste ministrom vnútra, keď sa dobre pamätám. Ja som sa na to pýtal pána ministra životného prostredia. Takže pána ministra životného prostredia som sa pýtal, komu chce vydávať tieto licencie a kto chce stavať takéto vodovody, ktoré povedú našu vodu do zahraničia. Totiž myslím si, že to by bolo férové, keby napríklad prišiel pán minister životného prostredia a povedal, že, áno, jeden vodovod sa stavia a minister vnútra o tom vedomosť má, ešte tri vodovody sa stavať budú, je to pre nás ekonomicky zaujímavé, ja tieto licencie vydám podľa nejakej súťaže, ktorá prebehne. A to by bolo korektné. Ale tu sme počuli len stále to, že je to strategická surovina, ktorú chce súčasná vláda chrániť. Tu sme to o ničom inom nepočuli, len o strategickej surovine, ktorú chce súčasná vláda chrániť, a zároveň sa chystá vydávať licencie, veľmi transparentným spôsobom, spôsobom, že vláda o tom rozhodne, kto túto licenciu dostane alebo nedostane. Čiže ja si naozaj myslím, že to porovnanie s emisiami je namieste. Jediná otázka stojí už len tá, či tá nástenka, ktorú používal pán minister Štefanov na najslávnejší nástenkový tender, ešte funguje, lebo na tej nástenke by sa mohli zverejňovať tie výzvy, že ten, kto by chcel náhodou stavať vodovod, tak nech sa prihlási na základe výzvy napísanej na tejto nástenke.
Ale keď už hovoríme o tom, že sa vláda chystá povoľovať vyvážanie vody zo Slovenska, dnes to tu už znovu v rozprave odznelo, nič mimoriadne nepoviem, mali by sme mať nejaké relevantné údaje, na základe ktorých vláda vie, že si môže dovoliť vyvážať vodu zo Slovenska. V októbri minulého roka vláda ten zámer vyvážať vodu schválila a odsúhlasila vývoz údajných prebytočných zásob podzemných vôd zo Slovenska v množstve do 274 miliónov metrov kubických za rok, v prepočte 8 688 litrov za sekundu. To u nás predstavuje 25 % celkového evidovaného využiteľného množstva. Ide teda o masívny vývoz vody, ktorý predstavuje viac ako 80 % celoročnej spotreby vody na Slovensku, to znamená, vláda vie, koľko máme prebytočnej vody. Nerozumiem potom ale tomu, že keď som minulý týždeň utorok predkladal návrh, aby minister životného prostredia priniesol do parlamentu správu, správu, aby som bol presný, správu, v ktorej vláda bude informovať Národnú radu o celkových zásobách a zdrojoch vody na Slovensku a ich vývoji na ďalších 10 rokov, tak to Národná rada neschválila. Nerozumiem tomu. Ja znovu požiadam o takúto správu. A využívam aj tento priestor v rozprave na to, je tu pán minister životného prostredia, že takáto správa by bola korektná, pretože keď vláda má vedomosť, a v októbri to schválila, že možno vyviezť 274 miliónov metrov kubických vody za rok, lebo to je prebytočná voda, tak musíme vedieť koľko tej vody reálne máme, ako je rozložená táto voda. Viete, ono možno to vedia vodohospodári, veľkí odborníci, ktorí sa tým zaoberajú, to vedia, ale, dámy a páni, veď my o tom budeme rozhodovať o tomto vládnom návrhu zákona. Nechcete mať tieto informácie, ako to vyzerá s tou vodou, aký je jej vývoj na ďalších 10 rokov? Čo keď o 10 rokov ten vývoj z hľadiska klimatických zmien, ktoré prebiehajú a vidíme, na to stačí, keď sledujete predpovede počasia, bude už úplne iný na Slovensku? Bude potom naozaj toľko vody? Totiž vodovody budú natiahnuté aj s licenciou. Máme rovnako rozloženú vodu na celom území Slovenska? Pán minister Kaliňák, teraz už je tu pán minister životného prostredia, hovoril, že teda z Popradu bude viesť nejaký vodovod do Poľska. Výborne, ja by som bol rád, a o Starine tu už rozprával pán poslanec Mičovský, keby sme riešili aj interregionálne problémy, ktoré máme na Slovensku, medziregionálne problémy s kvalitnou pitnou vodou, pretože paradoxne pitná voda, ktorú dáva Východoslovenská vodárenská spoločnosť alebo Stredoslovenská vodárenská spoločnosť svojim klientom, zákazníkom, teda ľuďom, je drahšia ako v iných regiónoch Slovenska z jednoduchého dôvodu, lebo na východnom Slovensku, ale aj na strednom Slovensku v časti Gemer máme veľký problém s kvalitnou pitnou vodou a jej úprava a príprava je pomerne drahá pre tú vodárenskú spoločnosť. Čiže ja by som prijal takúto diskusiu v Národnej rade, ako stojíme s tou vodou. Dobre, Starina rieši Humenné, veľmi nás to teší, ale veľmi dobre vieme, aká je situácia na Zemplíne, vidím tu dvoch poslancov zo Zemplína. Tam spodná voda, ktorú vieme zo studne získať, nie je vo väčšine prípadov vhodná na pitie a keď je náhodou vhodná na pitie, veľmi by som diskutoval o jej kvalite vzhľadom na to, že vieme, že máme najvyšší výskyt onkologických ochorení tráviaceho traktu práve na Zemplíne. Ako lekár to hovorím. Ideálne by bolo všade ťahať vodovod a kanál. Nechcem byť veľmi naturálny, aby som vám povedal, ako to niekde zapácha popri niektorých nemenovaných obciach na Zemplíne, kde to ide do tých trativodov miesto kanalizácie a potom do spodnej vody. Takže my takto vyzeráme dnes na Slovensku, ale tu sa vláda chystá túto vodu prostredníctvom licencií zo Slovenska vyvážať.
Takže blížim sa pomaličky k záveru svojho vystúpenia a by som bol veľmi konkrétny.
To, čo mi na tom zákone vadí, je, aby ministerstvo životného prostredia navrhovalo vláde niektorú tú stredu, že firma x dostane licenciu, aby cisternami alebo vodovodom vyvážala vodu zo Slovenska na základe nejakej ceny, ktorá sa vytvorí tak, že teda bude nejaká cena. Čiže poviem to veľmi jednoducho. Podľa môjho názoru a názoru SDKÚ – DS ak je voda strategická surovina, a s tým súhlasím, tak ju jednoducho zakážme vyvážať zo Slovenska vodovodmi a cisternami. Jednoducho to zakážme, ak je to strategická surovina, ak už totižto má dôjsť k nejakému vývozu, nechcem povedať, že na večné veky to zakážme, nie, ak už má dôjsť k nejakému jej vývozu, tak najprv by som privítal tú správu o celkových zásobách vody o zdrojoch vody, ktorú máme na Slovensku, a o perspektíve na ďalších 10 – 20 rokov, ako to na Slovensku bude s ňou vyzerať, aby sme sa vedeli rozhodnúť na základe nejakých relevantných údajov, nie tak, že pán minister povie, že je to strategická surovina, a preto ide vydávať licencie na vývoz vody, ale na základe nejakých relevantných údajov.
Ak už máme vodu zo Slovenska raz v budúcnosti predávať, tak ju predávajme za najlepšiu možnú cenu, keď nie je cenotvorba. Či ako ju budeme predávať, tak ako emisie, že nejaká nemenovaná firma z garáže nám navrhne cenu a nám sa zdá byť celkom fajn? Na základe toho to budeme predávať? Či na základe čoho to budeme predávať? Ako vytvoríme tú cenu? S čím ju porovnáme? Totiž ak už chceme byť transparentní a stále nie je trh a máme naozaj tak strašne veľa vody na Slovensku, prečo ju nejdeme predávať aukciou? Ja sa totižto trošku toho obávam, že keď to bude prebiehať spôsobom ako napríklad tendre na diaľnicu, že zo zásady ten, kto vie postaviť cestu najlacnejšie, je hneď vylúčený zo súťaže, lebo kazí ceny tým, ktorí ju stavajú omnoho efektívnejšie, teda dvakrát drahšie, tak sa obávam toho, že podobným spôsobom sa bude hospodáriť s vodou, len teda teraz v opačnom garde, že teda sa to pridelí firme x, ktorá na to si podá žiadosť a navrhne nejakú cenu, pričom nepridelí sa to druhej firme, ktorá darmo by dala dvakrát väčšiu cenu za túto vodu. Ja už mám takú skúsenosť nejako s vládou strany SMER, aj s touto, aj tou predchádzajúcou.
A potom moja posledná otázka je, keď je to strategická surovina veľmi dôležitá pre našu krajinu a bude sa vyvážať zo Slovenska, čo z toho budú mať občania tejto krajiny? Totiž z toho, že Spojené arabské emiráty vyvážajú ropu, tak sa majú dobre všetci občania v Spojených arabských emirátoch, mnohí z nich už ani pracovať nemusia. Majú bezplatné zdravotníctvo, neplatia dane. Ale z toho, že my budeme našu strategickú surovinu, o ktorej pán profesor hovoril pred niekoľkými rokmi, že sa pre ňu budú viesť vojny v budúcnosti, vyvážať nejakými vodovodmi do zahraničia, budú mať čo občania tejto krajiny, to, že niečo pôjde do envirofondu, čo potom zodpovedná vláda bude rozdeľovať zase kamarátom na základe transparentného delenia? Nebolo by napríklad dobré, diskutujme, postaviť si preto nejaký fond pre budúce generácie? Predávame našu vodu, naše bohatstvo, strategickú surovinu takú ako ropa. Predávame ju do zahraničia. Zisk z tohto predaja nech, keď ho nechceme využiť na školstvo a zdravotníctva, ide do nejakého fondu pre budúce generácie. Chcete motív, kde to tak prebieha? V Nórsku veľmi dobre vedia, že keď vypredajú zásoby svojej ropy, tak ju už jednoducho nebudú mať, a tá ďalšia generácia bude mať omnoho väčší problém postaviť nejaký štátny rozpočet, tak im šetria do budúcnosti. Naša vláda nešetrí. Naša to hodí do envirofondu a potom sa to nejako tak rozdelí kamarátom, starostom, po našom, dobrá strana, nedobrá strana, podľa tohto modelu.
Takže, dámy a páni, záverom vám chcem povedať len toľko, že je to veľká téma. A apelujem zvlášť na poslancov strany SMER – sociálna demokracia, aby boli zodpovední pri rozhodovaní. Ale keď sa mám zodpovedne rozhodnúť, či budem alebo nebudem pacienta operovať, chcel by som vidieť aj jeho laboratórne výsledky a magnetickú rezonanciu, lebo ináč keď pôjdem vŕtať do hlavy, som felčiar, keď nemám tieto údaje. Tu sa ide rozhodovať o tom, koľko kubíkov sa ide vyviezť zo Slovenska, lebo je to nadbytočná voda, bez toho, aby nás minister životného prostredia aspoň jednou správou informoval o tom, ako to vlastne vyzerá, aká je tá perspektíva na ďalších 10 rokov, ako je medziregionálne rozloženie zdrojov pitnej vody, aké máme jej zásoby na Slovensku, ako sa obnovujú tieto zásoby. Bez tejto informácie proste tak idú vydávať licencie kamarátom na nové vodovody.
Dámy a páni, dnes už odznel procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona, takže nebudem ho dávať, aj procedurálny návrh vrátiť tento návrh zákona na prepracovanie. Oba tieto procedurálne návrhy, samozrejme, poslanecký klub SDKÚ – DS bude podporovať a chcem povedať, že za tento návrh zákona, tak ako je napísaný, nie je možné hlasovať. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis