Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem všetkým, ktorí vystúpili v rozprave. Zaznelo mnoho podnetných údajov a vecí. Ak by som mohol, tak začnem tak trochu odzadu od kolegu Jánoša. Ministerstvo vnútra už pripravuje, nuž áno, je to tak, jeden piatok som dodal túto novelu zákona do podateľne Národnej rady a v pondelok, či v utorok vysielali správy niektorej televízie o tom, že ministerstvo začína tiež prácu na takomto zákone, ako hovorí kolega Jánoš, bude lepší a tak ďalej a preto nebude za tento hlasovať. Napísal som taký krátky fejtónik na tému Opisovač Kali. Opisovanie u nás má dlhoročnú tradíciu v školách, to tým sa líšime, povedzme, od Harwardu, alebo amerických škôl, kde bojuje každý za seba coubertinovsko-férovým spôsobom. Všimli sme si ešte aj na peknej groteske Mr. Beana, aký problém je v Anglicku s opisovaním. Iná kultúra, áno. U nás sa opisuje.
A pravda je, že aj fešácky minister vnútra, mám taký hmlistý pocit, v momente, keď dopadol na dosku podateľne môj návrh zákona a dostal o ňom echo, tak ohlásil, že aj on na jednom pracuje. Nie tak dávno tu prišiel s veľkolepým návrhom o deväťdesiatich dňoch a povinnom hlásení. Keď som si dovolil proti nemu vystúpiť, napriek tomu, že mi pôvodne sľúbil, že kľudne, že zo šiestich štyri pripomienky sú úplne v poriadku, samozrejme, že jeho slovo nestálo za fajku močky a osemdesiat trojka poslala ten môj pozmeňovací návrh do hája, ale on potom sám urobil isté kroky, keď mierne vycúval z tej hrdinskej 90-dňovej pozície. Teda Kali si neosvojí, ale pouvažuje a urobí niečo inak, a keďže sa môže vždy spoliehať na to, že i keby som navrhol, aby zajtra vyšlo slnko, tak 83 bude proti, pretože nemôže opozícii vyjsť slnko, to je absolútne vylúčené, radšej nech je tma. Tak i toto dopadne podobne, akurát sa životnosť tohto zákona z obvyklých 20 sekúnd, ktoré mohli byť dnes do jedenástej, predĺži vďaka trom dňom, o ktorých hovoril priateľ Mičovský, až na utorok jedenástu a tam bude mať tých svojich 20 sekúnd života. Tak len toľkoto k tomu, čo ministerstvo rozšíri a povolí ďalšie výnimky, ale o tom, aké sú to výnimky a aká je realita, hovoril kolega Gál.
Hlavný ideológ strany, keďže Zala je uložený v teple v Bruseli, tu veľmi rád hovorí, naštudujte si, naštudujte si, naštudujte si. Ja viem, že on myslí, že by sme mali hlavne jeho spisy študovať, no ale na to mám už prikrátky život. Ak by som žil 570 až 600 rokov (potlesk) je pravdepodobné, že by som došiel aj k štúdiu Blahových spisov, ale nestihneme za tých zakašľaných 70, či koľko mi pán Boh vymeria, takže toto nemôžem naštudovať. Ale keď si naštudujeme zloženie tých 701 postihnutých k predchádzajúcemu dátumu, tak zistíme, že v rámci permanentného predvolebného boja, ktorý presne, ako povedal Gábor Gál, v roku 2010 už prebiehal a ctená koalícia SNS, HZDS, SMER potrebovala palivové drevo, no tak samozrejme, že palivovým drevom sa stalo všetkých 701 mínus 47 postihnutých občanov Slovenskej republiky, ktorí boli spálení na hranici spravodlivého hnevu a hysterickej reakcie na chorý Orbánov zákon. No, ešte raz hovorím, bolo nedôstojné reagovať na chorý zákon hysterickou reakciou, ak si myslíme, že parlament nie je hysterická osobnosť. Ale dobre, stalo sa tak.
Pokiaľ ide o príklady uvádzané kolegom Jánošom, no to je tak. Pred časom dávnejším som mal česť byť členom delegácie nášho parlamentu na návšteve Bundestagu. A vtedy sme hovorili, okrem iného, s predsedom zahraničného výboru Bundestagu a tiež so ctenou hlavou Bundestagu Norbertom Lammertom, ktorý príde začiatkom budúceho mesiaca na návštevu parlamentu. Budem mať tú česť sa s ním stretnúť.
Musím povedať, že i tam sme sa dozvedeli, že pokiaľ ide o to nepovolenie iného občianstva v Nemecku, je to tak, ako majú na to Nemci také krásne slovo: in princip ja aber nein. Teda existujú u nich, napriek striktnosti nemeckej očakávanej, nepochybne výnimky a chcel by som mať stoeurovku za každého, ktorý i v Nemecku je nemeckým občanom a nejakým ďalším a bolo by na pekný kelčík, aby som povedal toto pekné archaické slovo, ako hovorí kolega Blanár: poďme na pivo, no bolo by za to hodne bavorského piva, za tých stomarkových Nemcov, ktorí sú aj inými. Takže toľkoto k tej Európe a k tomu, že to inde patrí.
A presne, ako povedal Gábor Gál, my sme tu dvanásť rokov mali zákon, ktorý umožnil, okrem iného, prípadne i zaslúžilým, povedzme si otvorene, na kraji hnedého moru sa vyskytujúcim osobnostiam, ktorí po vojne utiekli do Kanady a inam, stať sa hrdými slovenskými občanmi. A mali sme tu teda zákon, za ktorý si viem predstaviť jeho nadšenie, lebo ho poznám za tých dvadsať rokov známosti, ctený kolega Jarjabek ako člen HZDS zaručene zápalisto hlasoval a iste takisto hlasoval v 2010 spravodlivo rozhorčený nad preklopenou kópiou zákona Viktora Orbána, ktorá ho spravodlivo rozhorčila. Nuž, tak to je. Časy sa menia, ale spravodlivé rozhorčenie je vždy na mieste.
Ja si myslím, že tento zákon nie je dôvodom na spravodlivé rozhorčenie, ani na čakanie zvláštnej "sešlosti" v Košiciach, kedy sa uráči rozhodnúť o jeho súlade s ústavou. Ak by sme tento zákon prijali, tak tých od 701 plus možno ešte nejakí pribudnuvší, šťastne sa vydavšie alebo oženivší, budú mať radosť z toho, že sme im vrátili to, čo sme im vzali. Pretože právne výklady typu strata a odňatie sú výborné.
To je tak, keď by som stratil peňaženku a nájde ju príslušník zboru, teda polície a nevráti mi ju, tak mi ju ukradol, odňal, áno? Ak sme my teda niekomu ukradli občianstvo, tak mu ho máme vrátiť. Žiadna iná možnosť nie je. A tak ako tú peňaženku by mi mal vrátiť bez toho, aby ju zrevidoval a zobral si desiatok, tak i my, presne ako je v mojom návrhu, máme tým ľuďom, tým všetkým do jedných Čechom, Britom, Austrálčanom a iným vrátiť to, čo sme im ukradli bez náhrady. Bez toho, aby sme prešacovali peňaženku a vzali si z nej dvadsať euro, lebo toľko to stojí.
Takže i ministerstvo i jeho vrcholovo funkčne kvalitná sekcia rozpočtu nech sa netrápi nad tým, že som ju obral o 16 000 euro, pretože tam žiadne nemala a nemá, lebo krádež nie je zdrojom peňazí v rozpočte. Ak niekomu ukradnem občianstvo a potom mu ho za dvadsať euro vrátim, tak to je také, ani keď vás vreckár prešacuje a potom vám predá vaše vlastné hodinky za príslušný obolus. Musím teda povedať, že aj keď viem, aký bude osud tohto zákona, ten zákon je vynikajúco pripravený. To hovorím s plným vedomím, že na ňom pracoval právnik, nie dermatológ a že tento zákon, i keď bude v šuplíku ako tvorba zakázaných autorov, tak jedného dňa, dá Boh, príde deň, že aj keď ešte to bude stále o sedem rokov ústavný súd považovať za terciárnu záležitosť alebo kvartérnu prípadne, takže sa možno nájde i taká zostava tejto snemovne, že tým 701 doteraz spočítaným príslušníkom Slovenskej republiky, ktorí boli použití ako volebné palivové drevo, sa to občianstvo vráti.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
