Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

11.2.2014 o 9:51 hod.

MUDr. PhD.

Peter Osuský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.3.2014 13:59 - 14:01 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Kolega Šebej správne hovoril o prebudenom impériu. Nám, tým menším v bývalej sfére záujmov, treba vedieť, s kým máme do činenia. A taký príznačný bol ten nadpis, ktorý bolo vidieť na jednej z farebných fotografií z dnešného Krymu, s textom: "Kde my, tam Rossija." Kde sme my, tam je Rusko. No. Treba povedať, že referendum a udalosti okolo, vojská bez výsostných znakov a podobne svoje historické pendanty majú. Ku cti Adolfa Hitlera môžme povedať, že do Rakúska vtrhol Wehrmacht celkom otvorene s výsostnými znakmi Wehrmachtu. Ku cti krymských organizátorov treba zase povedať, že zlomili Hitlerov rekord, lebo Hitler medzi vpádom a posvätením referendom pod sloganom "Am neunzehnten April dem Führer Dein Ja" (pozn. red.: správne má byť Am zehnten April...), teda v daného apríla vodcovi tvoje áno, v ktorom bolo 98 % - veľmi podobné číslo - Rakúšanov nadšených z Tretej ríše. To všetko sa stalo až za 21 dní po vpáde, teda krymskí majstri to zvládli rýchlejšie.
Treba povedať, že Rusko je jediné impérium, ktoré neustupuje z dobytého a ukoristeného. Neviem, ako spomínal kolega Šebej Pobaltie, či si niekto vie predstaviť estónskeho, litevského alebo lotyšského Gándhího? Vie si predstaviť niekto Gándhího v stalinskom režime, že by mohol 30 rokov bojovať a potom dôjsť k nezávislej Indii? Bolo to možné len preto, lebo proti nemu stáli džentlmeni, ktorí ho síce občas väznili, ale ktorí ho nechali žiť a zvíťaziť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 11.2.2014 9:51 - 9:55 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážená pani predkladateľka, vážená snemovňa, myslím, že Monika so svedomitosťou sebe vlastnou vyargumentovala a dotkla sa všetkého toho, čo zaznelo v rozprave k tomuto návrhu.
Ja by som znova podčiarkol, že tento návrh stojí za to, aby sa o ňom rokovalo v druhom čítaní. Trvám na tom, že premena z fakultatívnosti na obligatórnosť je naplnením rovnosti občanov pred ústavou tejto kategórie občanov.
A pokiaľ ide o tie námietky o tom, ako to doložiť. Pri akýchkoľvek napríklad daňových alebo iných úľavách vyžadujú príslušné štruktúry štátu od rodičov, aby ich deti študujúce doniesli na pracovisko - v tomto prípade, ktoré napríklad vymeriava u zamestnancov štátu daň - potvrdenie, že dieťa študuje na vysokej škole. Je absolútne jasné, že študent poberajúci sociálne štipendium je veľmi ľahko skontrolovateľný, pretože ak takýto papier stačí na to, aby u nás dostal rodič daňové úľavy alebo iné zvýhodnenia, alebo potvrdenie o tom, že dieťa ďalej študuje, tak si neviem predstaviť, že potvrdenie vydané Universitas Masarykiana Brunensis alebo Universitas Carolina Pragensis by nebolo dostatočným dôvodom na to, aby som uznal, že Marienka alebo Janko v Prahe, či v Brne skutočne študujú.
A ak už teda ministerstvo hľadá dôvod, prečo zase ako vždy utopiť návrh opozičných poslancov, tak táto palička na bitie psa je tak úbohá, že sa s ňou nedá ani švihnúť, niežeby sa ten pes dal seriózne zbiť.
To znamená, že ak je problémom takéto potvrdenie, môžme dokonca trvať na tom, aby sociálne štipendium poberajúci donášali takéto potvrdenia po každom semestri. To znamená, že na začiatku zimného semestra donesú potvrdenie, že sú zapísaní na štúdium, a na začiatku letného semestra donesú potvrdenie, ja si viem predstaviť, že tety na referátoch študijných príslušných univerzít pochopia výraznú nedôverčivosť slovenského ministerstva školstva a vydajú týmto niekoľkým študentom ešte raz v priebehu roku štúdia takéto potvrdenie. Inak si neviem predstaviť, že či napríklad keď dieťa poberateľa sociálneho štipendia má to šťastie, že ocko vyhrá v Bingu alebo v niečom inom, takže mu v priebehu roka bude musieť donášať potvrdenie, že už nie je sociálnym prípadom. Ergo argument, že by sme, nedajbože, vynaložili na jedno alebo dve deti, ktoré napríklad prestanú študovať v novembri a dokonca by poberali sociálne štipendium pár euro, nemôže byť nikdy dôvodom na to, aby sme všetkým potrebným deťom, ktoré majú nárok na sociálne štipendium, z tohto rizikového dôvodu odňali rovnosť pred ústavou.
Myslím si, že je neudržateľný akýkoľvek argument pána ministra o tom, že ako by sme to overovali. No presne tak isto, ako overuje vysielajúca univerzita to, čo naštudoval jej študent počas sokratovsko-erasmovského pobytu v Štrasburgu, v Uppsale alebo v Kodani, presne tak isto: certifikovanými papiermi vystavenými slušnou univerzitou.
Neviem, čo chceme viac, ale mohli by ich prípadne chodiť pracovníci niektorej z tajných služieb nenápadne do študijných sálov univerzít a tam kontrolovať, či Marienka a Jožko sú prítomní, ale to by už bolo tak slaboduché ako táto obrana ministerstva.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.2.2014 14:03 - 14:05 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Práve naopak, milý Jozef, ono je to presne tak, že ten Vilček, ale i iní ľudia, ktorí do Ameriky odišli, robia tam úspešných lekárov, napríklad evidentne viem, že lekárskej fakulte prostredníctvom ctenej pani prodekanky Ostatníkovej umožnili iks-študentom slovenským ísť na stážový pobyt do Spojených štátov. A musím teda povedať, že i toto sa deje. Ale znova, je to trošku mimo meritu predkladaného zákona, ktorý je záslužný a dobrý, ale nemôžeme sa spoliehať na veľkorysosť a dácnosť krajanov, lebo tí ju aj tak veľmi často aj neukazujú. Ale toto je niečo, čo sa týka našich možností a našej povinnosti poskytnúť to občanom, ktorí na to presne v súlade s pravidlami hry majú nárok. A to, či nám krajania niečím prispejú, neprispejú, to je samozrejme úplne iná téma, ale ešte raz, tento zákon je dobrým zákonom, dobrým návrhom a jediné, čo s ním treba urobiť, je to, aby sa stal štandardným, poctivým, nárokovateľným zdrojom podpory pre tých, ktorí na ňu majú nárok a poctivo študujú.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 7.2.2014 13:54 - 14:01 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som teda na úvod presne chcel podčiarknuť to, čo povedal vo faktickej pred chvíľkou Martin Fronc, lebo to je jediné, čo by som povedal na adresu tohto návrhu zákona a jeho autorov, že sa mi nepáči a vidím v tom evidentnú ústavnú nerovnosť, že ak nejaké dievča z Púchova študuje na univerzite v Olomouci a je nárokovo nádejnou poberateľkou sociálneho štipendia na území Slovenskej republiky, aby ho nedostávala. Pretože v ústave nie je nič napísané o univerzite v Olomouci, ale za to je tam napísané niečo o rovnosti občanov. A ak teda niekto spĺňa nárok na sociálne štipendiá, nemôže byť úbohý argument o dokázateľnosti štúdia ani len sekundu platný. Rád by som teda povedal za prvé, že tým pádom by som v tom návrhu, v druhom čítaní navrhol zmeniť to z možnosti ministerstva na povinnosť ministerstva. Žiadna možnosť. Povinnosť. Všetkým podľa ústavy rovnocenne a rovnako. Ja sa divím, že strana istôt by mala s takýmto niečím problém, lebo toto je proste istota občana v sociálnej núdzi.
K tomu dokázaniu a podvádzaniu, áno. Sme okrem iného i krajina, kde sa podvádza na každom rohu, nerobme si o sebe ilúzie. Ale napríklad mal som osem rokov tú povinnosť byť koordinátorom celoeurópskeho mobilitného programu Socrates - Erasmus. Musím vás ubezpečiť, že overovanie papierov študenta, ktorého vysiela Univerzita Komenského do Clermont-Ferrand, do Sevilly, do Kodane, či do Bruselu, je veľmi zložitá a mnoho stupňová záležitosť. A samozrejme európski cifršpióni sú aspoň tak dobrí ako slovenskí a bolo treba veľmi svedomito mať všetko toto preklepnuté a zaistené. Neviem si predstaviť, že by v dnešných časoch bol problém overiť, či Jožko Muranica študuje na Olomouckej univerzite alebo na Sliezskej univerzite v Opave, ak to má z Čadce bližšie tam ako do Bratislavy alebo do Košíc.
Takže argument o ťažkej dokázateľnosti, ktorý ako vytiahol pán minister na pani poslankyňu Gibalovú, je úplne, by bol dôkazom impotencie, neschopnosti a dôvodu, že ministerstvo zrovnáme so zemou a posolíme ako Kartágo, aby tam nič nerástlo. Pretože toto nemôže byť argument, aby pred ústavou existovali ľudia rôznych kategórií. Štát musí mať na to, aby napĺňal ústavnú rovnosť. Toľkoto teda k tomu, ako to overiť a či to budeme láskavo, milostivo ako prosbopis posielať nejakej tete úradníčke na ministerstvo, ktorá sa rozhodne, či nám vyhovie alebo nevyhovie. Žiadne posielanie tetám úradníčkam a žiadne preverovanie, veľmi zložité a nemožné. Možné dopreverovanie a povinnosť.
No pokiaľ ide o tú podporu a o tie úvahy o tom, či sa tí ľudia vracajú alebo nevracajú. Zaujímavé, že od čias, keď český minister školstva v blahej pamäti filozof Sokol pristúpil na to, že slovenskí študenti majú právo míňať peniaze českých daňových poplatníkov, ktorým ich otcovia a matky nič v živote nedali, na to, aby sa vzdelávali v teoretickej fyzike, v dejinách hudby alebo filmovom umení. To všetko absolútne veľkoryso Česká republika Slovákom umožnila. Zaujímavé, že neriešime otázku, či by sme nemali občas poslať vagón s peniazmi do Českej republiky za tisíce odchovaných študentov. I keď by sa z nich vrátili len niektorí a nie všetci, pretože s tým už dnes v Európe počítať musíme. Ilúzia, že niekoho priviažeme o kameň reťazou okolo členka, je chorá. To tu potom by mohol hrať skutočne Chára za Topoľčany alebo za Trenčín prinajhoršom, nemal čo odísť so svojim talentom a figúrou do Boston Bruins. Kde sme myšlienkovo? Čo to je?
Hlava roka pred 4 - 5 rokmi, hlava roka vlaňajšia či predvlaňajšia, profesor Bužek a profesor Masaryk, tí všetko takmer to, čo vyskúmali, vyskúmali buď v Texase alebo na Inštitúte Max-Planck. Platili sme niekedy Spolkovej republike za to, že naším najvyšším, najšpičkovejším vedcom umožňuje, alebo štátu Texas, získavať svoj vedecký výskum, za peniaze amerických a nemeckých daňových poplatníkov? Takže aké vracanie, aká povinnosť? Ak vynájde v blahej pamäti doktor Vilček ďalší vynikajúci medicínsky vynález, ktorý perspektívne o pár rokov bude liečiť i pacientov na Slovensku, to čo chceme, že aby nám snáď vrátil školné? Objavy v medicíne, objavy vo fyzike, objavy všade nakoniec pomáhajú ľudstvu. Takže úvahy o pripútaní, ako ich tu nadtienil priateľ Mikloško, sú úplne mimo misu, žiadne záväzky. Neexistuje záväzok.
A tým, čo berú u nás sociálne štipendium a potom budú zaraďovať fľašky do regálov v Lidli, tým aký dáme záväzok? Ako využili sociálne štipendium, aby potom po štúdiu nezamestnateľného predmetu išli robiť do Lidlu, čo od nich budeme vymáhať? A prečo by sme mali od týchto, mali vymáhať, po jaké? Takže nie. Žiadne podmienky, ani predbežné, ani iné. Buď je rovnosť alebo nie je rovnosť.
Ja mám syna, ktorý mal spolužiaka Vietnamca. Teraz neviem, či jeho otec je veľký šéf na trhovisku, ja ho nepoznám, alebo je len malý stánkár, ktorý sa pretĺka, ale jeho syn bol dosť dobrý na to, aby si ho vzala Oxfordská univerzita. Vyšiel z gamče. A je v Oxforde, štvrtý rok. Ja verím tomu, že jeho otec možno niekde nahrabáva tie peniaze na to, aby mohol syna na Oxforde financovať. Ale ak by bol jeho otec v takom sociálnom postavení, že by mal nárok jeho syn, keďže už asi tu žijú a zrejme majú aj to občianstvo, ak spĺňajú toto kritérium, ktoré je, povedzme, pred zákonom potrebné, tak je absolútne primerané, aby sme do Oxfordu poslali mladému chlapcovi 150 eur. Možno to bude len pľuvnutie na horúcu pec nákladov života v Oxforde, ale neexistuje, aby sme niekomu dali 150 eur v Prešove a nedali mu v Oxforde.
Takže ešte raz hovorím, Monika správne povedala, že asi mnohé z tých detí nie sú na tom sociálne zle, je pravda, že asi mnohé nie sú. Ale ak sú medzi nimi také, ktoré sú na tom sociálne zle, ale ktoré chodia z toho Púchova alebo z Lazov pod Makytou radšej do Olomouca, lebo je to lacnejšie a bližšie a je to dobrá škola, tak majú rovnaký nárok bez toho, aby sa k tomu myšlienkovými pochodmi vyjadrovala teta na ministerstve školstva.
Takže tento návrh zákona stojí za podporu a v druhom čítaní sa má zmeniť veľkorysosť štátu a istôt na jeho povinnosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 7.2.2014 13:41 - 13:44 hod.

Peter Osuský
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.2.2014 13:15 - 13:17 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Ďakujem pani poslankyni za, ako vždy, podnetný príspevok v diskusii. A sám sa vyjadrím len k tomu úplnému úvodu o starom právnikovi a o tom, čo sa dialo v školstve. No paradoxne, niekedy človek nevie, akú vec vezme koniec. Ja som mal to šťastie, na ten prvý prípad som došiel až po rokoch, prečo som mal to šťastie, na ten druhý okamžite, že režim presne kádroval ľudí a niektorým znemožňoval, aby naplnili svoju kvalitu ozajstným odborným rastom. Mal som triednu učiteľku na druhom stupni základnej školy, volala sa Anna Majerčíková, a bola to jedna osvietená, rozumná triedna, slovenčinárka. Za mnohé i z jazykovej výbavy a slohovej výbavy vďačím práve jej. A musím povedať, že táto osoba sa nikdy nestala riaditeľkou našej školy, hoci si neviem predstaviť nikoho primeranejšieho, cteného pedagogického zboru školy na Námestí 1. mája, dnešnej svätej Alžbety. Potom som po rokoch bol konfrontovaný s tým, že ona sa za slobodna volala Bašťovanská. Bašťovanský a tí, ktorí poznajú dejiny Komunistickej strany Slovenska, o tom niečo vedia, nebolo pre ňu priaznivé meno za slobodna. Ale táto statočná žena bola okrem iného laureátkou Spravodlivého medzi národmi, lebo tak, ako bola spravodlivá k nám, ako k žiakom a múdra a vyvážená a dobrá mama od detí, tak bola aj charakterná.
Na strednej škole ma učil latinu prvý slovenský latinár tých časov Doc. Dr. Jozef Hrabovský, CSc.. Bol dosť dobrý pre komunistov, aby učil na obyčajnej strednej všeobecno-vzdelávacej škole Petra Osuského. Chvalabohu, že som ho mal. Ale bola to hanba toho režimu, že tento človek učil stredoškolákov latinu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.2.2014 12:49 - 12:51 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým kolegom a kolegovi Mikloškovi, no, neviem si to celkom presne predstaviť a zadať to na krk neborákom predkladateľom je dosť ťažké jarmo, ale v civilizovanejšom svete menej eurosocialistickom existuje niečo ako združenie bývalých chovancov, "e lumnai", a je celkom evidentné, že oni síce tí "lumnai" neplatia svojmu obľúbenému profesorovi kreatívneho písania alebo teoretickej fyziky, ale platia univerzite, o ktorej majú pocit, že vďaka pedagogickému zboru, ktorý ich formoval, sa dopracovali do toho miesta a či už je to miesto oskarový scenárista, alebo vlk z Wallstreetu, každopádne tí ľudia to vyjadrujú v podobe podpore svojej univerzity. Mohlo by to takto fungovať i u nás, myslím si, že na Univerzite Komenského, ktorá má 13 fakúlt, má istú náznakovú skúsenosť s hodnotením a prispievaním svojej fakulte, ktorá ich doviedla k ich miestam, vlastne celkom očakávateľne jedna jediná fakulta, je to Fakulta manažmentu Univerzity Komenského, kde pri výročí založenia fakulty na pódium prišli ľudia, ktorí cez ňu prešli a boli to teda v zásade ľudia z rangu generálnych riaditeľov a veľmi dôležitých ústredných osobností tej či onej inštitúcie a samozrejme títo, už napáchnutí amerikanizmom, by som povedal, podporujú tu i tam svoju univerzitu. Bolo by dobré, keby sme toto zhodou okolností na rozdiel od iných vecí, ktoré tak možno nestáli za preberanie, skúsili prevziať z civilizovaného sveta.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.2.2014 12:37 - 12:46 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, milý predkladateľ, no, nepochybne si človek, ktorý o školstve čo-to vie, obidvaja prichádzame skôr z vysokoškolského prostredia učiteľského, ale minimálne ako rodičia detí školou povinných, ktorých sme zopár mali, vieme čo-to i o nižších stupňoch školstva. To, o čom si hovoril v závere svojho obsažného, hoc len jedenásťminútového vystúpenia, bolo to, že si hovoril, aký je rozdiel medzi posudkom rozpočtovej sekcie ministerstva financií, keď to predkladáš ako vládny človek a keď to predkladáš ako opozičný. No, slovenské múdroslovia sa vyznačujú múdrosťou, ktorá prekračuje čas a veky. Oni ešte netušili, že bude existovať sekcia rozpočtovania ministerstva financií Slovenskej republiky, ale už prišli na strašne krásne úslovie "Komu pánboh, tomu všetci svätí.".
Keď si v opozícii, tak ani-ani. To týmto múdroslovím sa riadi očividne sekcia, ktorú si zmienil. Vo svojom vystúpení si hovoril, ako by povedal nebohý Jaro Filip, súvislo a pekne, až mi bolo divnô, aj keď to nebolo u teba vôbec divnô, ale dotkol si sa viacerých, by som povedal, trvalých vecí na riešenie. Napríklad si hovoril o potrebe objektivizácie hodnotení, o tvojich skúsenostiach a obavách, čo by bolo, keby sa počet vyznamenaných stal kritériom. Iste, i pologramotní by sa stávali vyznamenanými, šablovia by sa obracali na Pavlov a hlupáci by sa stávali géniami. Tak to je. Myslím si, že objektivizácia hodnotenia pri tom všetkom je oveľa dôležitejšia, než pre hodnotenie nosnej práce pedagóga pre prípadných prijímajúcich, pre prijímacie inštitúcie materiálu, ktoré dostávajú.
Zažil som pred rokmi informáciu, že niektoré elitné švajčiarske univerzity v tom čase neuznávali maturitné svedectvá niektorých kantónov, u ktorých bolo známe, že materiál, ktorý odtiaľ prichádza, napriek maturitnému potvrdeniu, nie je celkom to pravé orechové a boli ochotní prijímať ich až po podrobení sa centralizovanému prevereniu ich vedomostí, a to, prosím, bolo Švajčiarsko s dlhou tradíciou pokoja, vzdelávania a i elitných univerzít.
Takže i ja som zažil ako prodekan, ktorý zaviedol testovacie prijímacie skúšky na dovtedy z korupcie obviňovanej lekárskej fakulte to, že sme mali absolventa, teda uchádzača o štúdium, ktorý spravil z 800 možných, tuším 360, čo už je tak na úrovni takmer stávkovej kancelárie, lebo vždy boli 4 možnosti a jedna bola správna a "rein teoretisch" si mohol tých 200 a dačo spraviť i len púhou náhodnou distribúciou šťastia. A keď som tohto génia teda pozeral po odtajnení a dekódovaní a zoskenovaní, tak som si s drzosťou zvedavca nechal ako prodekan predložiť jeho podkladové materiály i vysvitlo, že v neďalekom kráľovskom slobodnom vinárskom mestečku bol tento laureát permanentne vyznamenaný a samojedničkový maturant. Vtedy som sám pre seba prijal heslo, že nikdy v živote, kým by som bol prodekanom, nebudeme prihliadať ani jediným percentom na akékoľvek výsledky stredoškolského štúdia u našich uchádzačov, ak nebudú tieto podložené objektívnym celoštátnym súbežným testovaním.
K tomu, žiaľbohu, treba povedať ešte jedno, tak ako si hovoril o potrebe vyznamenaných ako kritéria tak, že by okamžite vyrástli, tak permanentné prevaľovania sa smrteľne tajných maturitných otázok a zadaní sú trošku výpoveďou o stave. Ale napriek tomu, že toto, čo hovorím, všetko, čo som takto povedal, je možno kritické do radov učiteľov, i tu by som chcel samozrejme, lebo máme všetci aj rozum aj srdce, povedať, že postaviť len kritériá naštudovaných vedomostí ako kritéria kvality učiteľa, sú brutálne, ak porovnávam dieťa, ktoré chodí v Bratislave na Košickú na ZŠ a dieťa, ktoré bude chodiť niekde do unimobunky v Jarovniciach. Pretože rozdiel v podnetnosti domáceho prostredia je taký, že keby v Jarovniciach učil Ján Ámos Komenský osobne, tak je málo pravdepodobné, že z neho vykreše to, za čo by sa dostal k zaslúženej odmene a teda zasluhuje si tú odmenu, aj keď nevykreše. Chcem teda povedať, že tu vždy pri hodnotení na výstupe treba zvážiť i materiál, s ktorým tí učitelia pracujú.
A úplne nakoniec, pekne si hovoril o úcte k učiteľom. Ja sa priznám, že si pamätám svojich učiteľov po mene, možno je to už prejav staropamäti, ktorá ešte funguje, od prvej ľudovej a vedel by som ich vymenovať a pamätám si dokonca i tých dobrých učiteľov, ktorí učili na základnej a strednej škole moje deti a musím povedať, že vyrástol som v rodine, kde by som nikdy nedostal pravdu pred učiteľom. U nás platilo: učiteľ má pravdu, paragraf 2 známy, keby náhodou pravdu nemal, platí paragraf 1. To znamená, nikdy by sa ma naši nezastali a je pravda, že úcta k učiteľom klesla. Cynik by povedal, no preto, lebo aj tí učitelia už nie sú to, čo bývali. A ja by som ale oveľa viac povedal, lebo tá spoločnosť už nie je to, čo bývala.
To znamená, že i dnes existujú vynikajúci učitelia, i moje deti ich postretali na svojej ceste za vzdelaním a neúcta k nim existuje napriek tomu, že sú vynikajúci učitelia. A samozrejme jedným z prejavov nie tej spoločenskej arogantnej bulovskej neúcty rodiča, ktorý svojho nevychovaného spratka uprednostňuje pred pravdou učiteľa, pre ktorého je ten spratek krížom, ktorý nosí, ale okrem iného i vedomie, že ten sprostý rodič, ktorý tam prišiel na bavoráku, kuká na toho učiteľa, ako na chudáka. A samozrejme hovoríme tu asi posledných 23 rokov o tom, ako je vzdelanie prioritou, ako budeme vzdelanostná spoločnosť aj s Minervou a so všetkým ďalším, detto hovorím, celá Európska únia, pričom to spĺňa tak štyri krajiny z 27, aspoň po tej rozpočtovej stránke, tie veľkohubé vyhlásenia, ako budeme centrum vedy a pokroku v roku 2010, tak to sa nepodarilo, dúfam, že v 2020 sa tiež iste podarí, ako mnohé sľuby a pravda je, že pokiaľ navrhnete vy takúto malú úpravu a tá úprava bude koštovať až dokonca milión, tak aby som sa už dneska druhýkrát opakoval, na to, čo v tejto krajine odteká, kde ako, čo odteká v podobe ukradnutých euro 300-tisíc priateľa Mičovského, čo odteká v kauze teplého vzduchu, o ktorom kvalifikovaný vyšetrovateľ prehlási, že sa nič nestalo. Tak samozrejme milión je nič proti sláve božej. To znamená, ak nenájdeme na takýto návrh zákona milión, tak montujme tie autá, až kým odídu do Rumunska, do Turecka a ďalej ako sťahovaví vtáci a potom už budeme asi opäť len pilčíci, chvalabohu, vždy sa nájdu nejaké nezalesnené plochy, ktoré sú zalesnené a budeme rúbať čistiny. Hodne zdaru.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 7.2.2014 11:51 - 12:00 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem všetkým, ktorí vystúpili v rozprave. Zaznelo mnoho podnetných údajov a vecí. Ak by som mohol, tak začnem tak trochu odzadu od kolegu Jánoša. Ministerstvo vnútra už pripravuje, nuž áno, je to tak, jeden piatok som dodal túto novelu zákona do podateľne Národnej rady a v pondelok, či v utorok vysielali správy niektorej televízie o tom, že ministerstvo začína tiež prácu na takomto zákone, ako hovorí kolega Jánoš, bude lepší a tak ďalej a preto nebude za tento hlasovať. Napísal som taký krátky fejtónik na tému Opisovač Kali. Opisovanie u nás má dlhoročnú tradíciu v školách, to tým sa líšime, povedzme, od Harwardu, alebo amerických škôl, kde bojuje každý za seba coubertinovsko-férovým spôsobom. Všimli sme si ešte aj na peknej groteske Mr. Beana, aký problém je v Anglicku s opisovaním. Iná kultúra, áno. U nás sa opisuje.
A pravda je, že aj fešácky minister vnútra, mám taký hmlistý pocit, v momente, keď dopadol na dosku podateľne môj návrh zákona a dostal o ňom echo, tak ohlásil, že aj on na jednom pracuje. Nie tak dávno tu prišiel s veľkolepým návrhom o deväťdesiatich dňoch a povinnom hlásení. Keď som si dovolil proti nemu vystúpiť, napriek tomu, že mi pôvodne sľúbil, že kľudne, že zo šiestich štyri pripomienky sú úplne v poriadku, samozrejme, že jeho slovo nestálo za fajku močky a osemdesiat trojka poslala ten môj pozmeňovací návrh do hája, ale on potom sám urobil isté kroky, keď mierne vycúval z tej hrdinskej 90-dňovej pozície. Teda Kali si neosvojí, ale pouvažuje a urobí niečo inak, a keďže sa môže vždy spoliehať na to, že i keby som navrhol, aby zajtra vyšlo slnko, tak 83 bude proti, pretože nemôže opozícii vyjsť slnko, to je absolútne vylúčené, radšej nech je tma. Tak i toto dopadne podobne, akurát sa životnosť tohto zákona z obvyklých 20 sekúnd, ktoré mohli byť dnes do jedenástej, predĺži vďaka trom dňom, o ktorých hovoril priateľ Mičovský, až na utorok jedenástu a tam bude mať tých svojich 20 sekúnd života. Tak len toľkoto k tomu, čo ministerstvo rozšíri a povolí ďalšie výnimky, ale o tom, aké sú to výnimky a aká je realita, hovoril kolega Gál.
Hlavný ideológ strany, keďže Zala je uložený v teple v Bruseli, tu veľmi rád hovorí, naštudujte si, naštudujte si, naštudujte si. Ja viem, že on myslí, že by sme mali hlavne jeho spisy študovať, no ale na to mám už prikrátky život. Ak by som žil 570 až 600 rokov (potlesk) je pravdepodobné, že by som došiel aj k štúdiu Blahových spisov, ale nestihneme za tých zakašľaných 70, či koľko mi pán Boh vymeria, takže toto nemôžem naštudovať. Ale keď si naštudujeme zloženie tých 701 postihnutých k predchádzajúcemu dátumu, tak zistíme, že v rámci permanentného predvolebného boja, ktorý presne, ako povedal Gábor Gál, v roku 2010 už prebiehal a ctená koalícia SNS, HZDS, SMER potrebovala palivové drevo, no tak samozrejme, že palivovým drevom sa stalo všetkých 701 mínus 47 postihnutých občanov Slovenskej republiky, ktorí boli spálení na hranici spravodlivého hnevu a hysterickej reakcie na chorý Orbánov zákon. No, ešte raz hovorím, bolo nedôstojné reagovať na chorý zákon hysterickou reakciou, ak si myslíme, že parlament nie je hysterická osobnosť. Ale dobre, stalo sa tak.
Pokiaľ ide o príklady uvádzané kolegom Jánošom, no to je tak. Pred časom dávnejším som mal česť byť členom delegácie nášho parlamentu na návšteve Bundestagu. A vtedy sme hovorili, okrem iného, s predsedom zahraničného výboru Bundestagu a tiež so ctenou hlavou Bundestagu Norbertom Lammertom, ktorý príde začiatkom budúceho mesiaca na návštevu parlamentu. Budem mať tú česť sa s ním stretnúť.
Musím povedať, že i tam sme sa dozvedeli, že pokiaľ ide o to nepovolenie iného občianstva v Nemecku, je to tak, ako majú na to Nemci také krásne slovo: in princip ja aber nein. Teda existujú u nich, napriek striktnosti nemeckej očakávanej, nepochybne výnimky a chcel by som mať stoeurovku za každého, ktorý i v Nemecku je nemeckým občanom a nejakým ďalším a bolo by na pekný kelčík, aby som povedal toto pekné archaické slovo, ako hovorí kolega Blanár: poďme na pivo, no bolo by za to hodne bavorského piva, za tých stomarkových Nemcov, ktorí sú aj inými. Takže toľkoto k tej Európe a k tomu, že to inde patrí.
A presne, ako povedal Gábor Gál, my sme tu dvanásť rokov mali zákon, ktorý umožnil, okrem iného, prípadne i zaslúžilým, povedzme si otvorene, na kraji hnedého moru sa vyskytujúcim osobnostiam, ktorí po vojne utiekli do Kanady a inam, stať sa hrdými slovenskými občanmi. A mali sme tu teda zákon, za ktorý si viem predstaviť jeho nadšenie, lebo ho poznám za tých dvadsať rokov známosti, ctený kolega Jarjabek ako člen HZDS zaručene zápalisto hlasoval a iste takisto hlasoval v 2010 spravodlivo rozhorčený nad preklopenou kópiou zákona Viktora Orbána, ktorá ho spravodlivo rozhorčila. Nuž, tak to je. Časy sa menia, ale spravodlivé rozhorčenie je vždy na mieste.
Ja si myslím, že tento zákon nie je dôvodom na spravodlivé rozhorčenie, ani na čakanie zvláštnej "sešlosti" v Košiciach, kedy sa uráči rozhodnúť o jeho súlade s ústavou. Ak by sme tento zákon prijali, tak tých od 701 plus možno ešte nejakí pribudnuvší, šťastne sa vydavšie alebo oženivší, budú mať radosť z toho, že sme im vrátili to, čo sme im vzali. Pretože právne výklady typu strata a odňatie sú výborné.
To je tak, keď by som stratil peňaženku a nájde ju príslušník zboru, teda polície a nevráti mi ju, tak mi ju ukradol, odňal, áno? Ak sme my teda niekomu ukradli občianstvo, tak mu ho máme vrátiť. Žiadna iná možnosť nie je. A tak ako tú peňaženku by mi mal vrátiť bez toho, aby ju zrevidoval a zobral si desiatok, tak i my, presne ako je v mojom návrhu, máme tým ľuďom, tým všetkým do jedných Čechom, Britom, Austrálčanom a iným vrátiť to, čo sme im ukradli bez náhrady. Bez toho, aby sme prešacovali peňaženku a vzali si z nej dvadsať euro, lebo toľko to stojí.
Takže i ministerstvo i jeho vrcholovo funkčne kvalitná sekcia rozpočtu nech sa netrápi nad tým, že som ju obral o 16 000 euro, pretože tam žiadne nemala a nemá, lebo krádež nie je zdrojom peňazí v rozpočte. Ak niekomu ukradnem občianstvo a potom mu ho za dvadsať euro vrátim, tak to je také, ani keď vás vreckár prešacuje a potom vám predá vaše vlastné hodinky za príslušný obolus. Musím teda povedať, že aj keď viem, aký bude osud tohto zákona, ten zákon je vynikajúco pripravený. To hovorím s plným vedomím, že na ňom pracoval právnik, nie dermatológ a že tento zákon, i keď bude v šuplíku ako tvorba zakázaných autorov, tak jedného dňa, dá Boh, príde deň, že aj keď ešte to bude stále o sedem rokov ústavný súd považovať za terciárnu záležitosť alebo kvartérnu prípadne, takže sa možno nájde i taká zostava tejto snemovne, že tým 701 doteraz spočítaným príslušníkom Slovenskej republiky, ktorí boli použití ako volebné palivové drevo, sa to občianstvo vráti.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 7.2.2014 10:57 - 11:01 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážená snemovňa. Nebudem už dlho hovoriť. Ďakujem kolegovi Hubovi za milé slovo a áno, ja chápem, aj keď sa v jednom prípade jedná o trestný zákon, ktorý momentálne paradoxne na Trestný zákon ničí lesy v ktorejsi slovenskej dedinke, tak i tento zlý zákon o občianstve poškodzuje osudy. Poviete si, na Slovensku je smrekov 80-ročných plno, no božemôj, keď sa už nejaké vytnú. Ešte aj na tej Kolibe ostali nejaké stromy, aj po tom masakri, ktorý tam nastal. A je nás 5,5 milióna, no čo už je po 800 nejakých občanoch, ktorí sa vydali, oženili a už kašleme na nich. Teda, ako sa povie, čo je pár stromov a pár občanov proti sláve božej. No, ja si nemyslím, že by sme mali takto uvažovať, skôr keď ide o našich občanov i o hodnotné stromy, by sme sa mali držať paradoxne toho starého židovského "Kto zachráni jednoho človeka, ani keby zachránil ľudstvo.". A tak je to aj s tou záchranou stromu, ktorý nemusel a nemal padnúť. A tak je to aj s občanom, o ktorého sme prišli.
Som presvedčený, že tých 93 %, ktorí neprišli o občianstvo na základe Orbánovho zákona a nášho spravodlivého hnevu, ale ako odpadový produkt, ako, aby som povedal moderne "collateral damage" tohoto zákona, tak v tomto prípade je tých vedľajších poškodení 93 %. Deväťdesiatim trom percentám z celkového počtu sme poškodili mimo úmysel vytrestať zlého Orbána. To je teda efektívnosť zákona voči vlastným občanom. Ja sa za takýto zákon hanbím, bol som jeden zo signatárov podania na Ústavný súd a záleží na tom, či Ústavný súd bude osud siedmich či ôsmich stovák občanov považovať za terciárnu záležitosť, ako to už vyjadril priekopník prístupu k plneniu ústavných povinností prezident Gašparovič vo veci generálneho prokurátora. Či tých 800 občanov bude terciárna záležitosť pre Ústavný súd, ktorému trvá už takmer tri roky, aby prijal nejaké rozhodnutie, aké sa patrí prijať, keď ide o podozrenie porušenia ústavy a keď ide o možno len mizerných 800 občanov.
Ja som presvedčený, že tí občania sú pravdepodobne nielen tí 93 % z nich voliči SMK alebo Hídu. To budú voliči všetkých z vás i z nás. A všetci tí sú naši spoluobčania a myslím si, že rovnako ako tí, 7 %, i tých 93 %, spolu 100 %, si zasluhuje, aby snemovňa volená z vôle ľudu a preto, aby pracovala pre ľud, aby myslela i na tak bezvýznamnú vec, ako je 800 duší.
Skryt prepis