Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Evakuácia sály nepokračuje dostatočne rýchlym tempom, aby sme dosiahli zvyčajný počet 20 účastníkov, ale ja napriek tomu neohrozene vystupujem s návrhom zákona, ktorý je reakciou na stav fungovania štátu, na stav fungovania jeho verejnej správy a na pocit, ktorý tento stav zanecháva v občanoch.
Tento zákon, ktorého novelu predkladám, je zákonom o sťažnostiach. Milan Šútovec kedysi bol povedal v blahej...
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Evakuácia sály nepokračuje dostatočne rýchlym tempom, aby sme dosiahli zvyčajný počet 20 účastníkov, ale ja napriek tomu neohrozene vystupujem s návrhom zákona, ktorý je reakciou na stav fungovania štátu, na stav fungovania jeho verejnej správy a na pocit, ktorý tento stav zanecháva v občanoch.
Tento zákon, ktorého novelu predkladám, je zákonom o sťažnostiach. Milan Šútovec kedysi bol povedal v blahej pamäti, že tento štát treba nanovo založiť. No tento štát nanovo nezaložíme, ale je nepochybne dobré, aby ľudia, ktorí vidia, čo všetko v krajine nefunguje, neboli zákonnou normou odsúvaní do štádia rezignácie a beznádeje. To, čo predkladám, je novela zákona, ktorá sa pokúša o nie síce medicínske naplnenie pojmu "restitutio ad integrum", teda obnovenie do pôvodného stavu, ale ktorý sa pokúša vrátiť zákon o sťažnostiach do podoby na tri štvrte cestu k jeho verzii z roku 2010. Ten bol totižto v roku 2012 novelizovaný a bol novelizovaný neprajne k sťažujúcim sa občanom.
Aj keď mám len dermatologické vzdelanie, s veľkým záujmom som v štvrtom a piatom ročníku navštevoval prednášky psychiatrie profesora Guensbergera, slávneho psychiatra bratislavského a tak mi doteraz v pamäti ostalo niečo o tom, že medzi nami žijú kverulanti, že medzi nami žijú sudiči, že medzi nami proste žijú ľudia, pre ktorých je sťažovanie niečím ako osobným hobby, v niektorom prípade až patologickou posadlosťou. Napriek tomu sa domnievam, že v zásade sú občania ochotní sťažovať sa vtedy, ak už prekročí pocit krivdy istú medzu. A domnievam sa, že odhliadnuc od zmienenej skupiny, ktorú som pred chvíľkou popísal, sa sťažujú skôr občania, ktorým záleží na fungovaní spoločnosti a i na fungovaní jej verejnej správy. Tým, že tretí rok pôsobím ako vicestarosta mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, tak viem, že verejná správa, i keď koná v dobrom úmysle, dopúšťa sa omylov a chýb, úradníci sa dopúšťajú nedbanlivostí, ak nehovorím o niečom horšom, a občania majú podľa mňa nezadateľné a sväté právo v demokracii brániť svoju pravdu a takou základnou možnosťou je sťažnosť.
Myslím si, že novela v roku 2012 prijatá parlamentom toto občanom výrazne sťažila. Hodila im predovšetkým časovými, termínovými limitmi pod nohy klady, brvná, ktoré by ich zrejme mali odradiť od zdvihnutia svojho hlasu za vec, o ktorej si myslia, že nebola dobre riešená a dobre zo strany verejnej správy naplnená. Vo väčšine bodov, o ktorých budem hovoriť a ktoré sú predložené v novele, sa jedná o zmeny termínov, zmeny trvaní, zmeny času, pretože pri novele došlo veľmi často k viac než zdvojnásobeniu času, počas ktorého má občan frustrovaný zlým výkonom alebo nekonaním verejnej správy čakať s nádejou alebo s rastúcou frustráciou na svoju pravdu.
A tak sa postupne, doložím na príkladoch, vo svojej novele snažím vracať tie časy, tie termíny, tie lehoty k tomu, aby občan nemal pocit, že priam zo zákona jeho žiadosť má zapadať prachom. Miestoprísažne prehlasujem, že tento návrh nestiahnem ani teraz, ani zajtra, ani inokedy. Nie je to mojím zvykom. Nebudem si robiť ilúzie o tom, že by som mohol osobným kontaktom s tým či oným poslancom opozície či koalície vyrokovať zdarný osud svojej novely zákona. Od pamätného prísľubu ministra vnútra, ako chápe väčšinu mojich bodov v zákone o ohlasovacej povinnosti, ktorý bol potom samozrejme v hlasovaní zmietnutý, som stratil akékoľvek ilúzie, že má zmysel s kýmkoľvek o čomkoľvek hovoriť. Nie.
Ten zákon predkladám tak, ako je, v pevnom presvedčení, že je to nestranícky zákon, pretože nefungujúca verejná správa nie je výsadou žiadnej jednej politickej strany. V jednom meste je verejná správa politicky krytá jednou koalíciou, v inom meste inou koalíciou a nespokojnými občanmi môžu byť voliči ktorejkoľvek politickej strany. Nedá sa mi teda podsunúť, že tento zákon ošetruje záujem akéhosi zoskupenia občanov akejsi politickej orientácie. Nemyslím si teda, že mám reálny dôvod rokovať s vládnucou stranou alebo s kýmkoľvek iným, pretože v tomto zákone sa má občanovi uľahčiť a hádam trošku rozsvietiť na konci tunela svetlo nádeje, že sa dočká v reálnom čase vybavenia svojej sťažnosti.
Takou ukážkou toho, ako je ten zákon nastavený negatívne, je hneď prvý bod, ktorý chcem novelizovať, keď sa totiž lehota, počas ktorej úradník, ktorý dostane sťažnosť, má posúdiť, že sa nejedná o sťažnosť, resp. že ten, to vyjadrenie občana nie je z hľadiska zákona o sťažnosti takým, ktoré napĺňa charakter sťažnosti, tak sa navrhuje skrátenie tohto posúdenia z tridsiatich pracovných dní na desať pracovných dní. Skúsený pracovník, ktorý má na starosti oddelenie sťažností, predsa nepotrebuje tridsať pracovných dní, to znamená reálne štyridsaťpäť kalendárnych dní, aby pochopil, že tento text nie je zákonom naplnená sťažnosť. Domnievam sa, že lehota desať pracovných dní je dostačujúca na to, aby sa takáto nesťažnosť podaná ako sťažnosť ako taká oklasifikovala. Podotýkam, že podľa predchádzajúcej úpravy bola doba na vrátenie takéhoto zákona päť kalendárnych dní. Tá novela z roku 2012 to zmenila na tridsať pracovných dní. Teda z piatich dní sa stalo štyridsaťpäť dní a po štyridsiatichpiatich dňoch sa netrpezlivý občan dozvie, že jeho žiadosť nebola posúdená ako sťažnosť. No to je hádam dosť a myslím si, že tých desať pracovných dní je skutočne bohate cez hlavu.
V bode 2 navrhujem skrátiť základnú lehotu na vybavenie sťažnosti zo šesťdesiatich pracovných dní na tridsať pracovných dní. Sťažnosť, ktorá sa má vybavovať šesťdesiat pracovných dní, čo je reálne v kalendárnom rozsahu deväťdesiat kalendárnych dní, je hádam "zu viele". Domnievam sa, že tri kalendárne mesiace sú neprimerane dlhá lehota, vzhľadom k účelu zákona o sťažnostiach a k účinnej ochrane práv a právom chránených záujmov sťažovateľa. Ak sa vy na niečo oprávnene sťažujete a máte zo zákona čakať deväťdesiat kalendárnych dní, než sa uráči úrad, verejná správa dať vám odpoveď, tak to je pomerne kocúrkovský stav zákona.
V bode 3. Súčasné znenie zákona umožňuje predĺžiť tú základnú lehotu, o ktorej som teraz hovoril, na vybavenie sťažnosti o ďalších tridsať pracovných dní. To už je teda deväťdesiat pracovných dní. Deväťdesiat pracovných dní je takmer päť kalendárnych mesiacov. Päť kalendárnych mesiacov má čakať občan na vybavenie svojej sťažnosti, ak je vraj komplikovaná. Podľa predchádzajúcej úpravy bolo možné po predĺžení, aby vybavenie sťažnosti trvalo dva, najviac tri kalendárne mesiace. Teraz momentálne sme na piatich. Neviem si predstaviť, ako sa napĺňa zmysel nápravy veci verejných sťažnosťou, ak sa päť mesiacov takmer čaká na láskavú odpoveď tých, ktorí očividne pochybili.
Vzhľadom na to, že tá lehota a že to predĺženie o ďalších tridsať dní sa nemôže diať len na základe konštatovania náročnosti prešetrenia sťažnosti, pre ktorú sa nedá vybaviť v zákonnej lehote, žiadame, aby sa odôvodňovalo nielen samotné predĺženie lehoty, ale aj jeho nevyhnutnosť. Teda, aby bol úradník povinný vyargumentovať akýmsi spôsobom, prečo na to potrebuje takmer päť mesiacov, aby to nebola jeho panská vôľa, a ty občan, čakaj a obrastaj zo severu machom, aby indiáni vedeli, z ktorej strany je sever.
Ďalej navrhujeme urobiť jedno opatrenie, počas ktorého neplynie lehota na vybavenie sťažnosti počas poskytovania spolupráce sťažovateľom. Tu ide o to, že ak je sťažovateľ vyzvaný, aby doplnil sťažnosť, aby vyjasnil nejaký bod v nej, tak vlastne ak ten sťažovateľ bez meškania, resp. v štandardnej lehote do desiatich pracovných dní doplní svoj podnet, aby uľahčil posudzujúcemu úradníkovi prácu, nemá sa pozastavovať lehota iba v prípade samozrejme, že by sťažovateľ nesplnil svoju povinnosť, na ktorú bol vyzvaný a v tom prípade, samozrejme, keďže nespolupracuje, stráca čas, ale bude sa strácať aj jeho čas. To znamená, ale až vtedy, keď sám neprejaví tendenciu spolupracovať s úradom.
Ďalším bodom je otázka vybavovania opakovaných sťažností. Ak sa občan opakovane sťažuje z dôvodu, ktorý považuje za primeraný, na rovnakú problematiku, na tú istú vec, nie je celkom reálne, ako je súčasný stav v zákone, že na odpoveď na túto sťažnosť je presne rovnaká doba limitovaná, ako na tú istú predchádzajúcu. Zdá sa nedôvodné, aby vec, ktorá už raz bola preskúmavaná, sa mala znova skúmať presne takú istú dlhú dobu.
Preto si dovolím navrhnúť, aby na vybavenie opakovanej sťažnosti občana bola lehota tridsať pracovných dní bez možnosti jej predĺženia, ako pri nových sťažnostiach, kde táto možnosť je. Zároveň navrhujem, aby sa určilo, že ak sťažnosť iného sťažovateľa v tej istej veci úrad už vybavil, alebo orgán verejnej správy, teda ju vlastne nemusí prešetrovať, len siahne do archívu, a to isté zdôvodnenie alebo vybavenie poskytne druhému sťažujúcemu, aby na to mal desať pracovných dní. Na akt vytiahnutia odpovede a informovania sťažovateľa je toto lehota, podľa mňa, bohato dostačujúca.
Pokiaľ ide o predposledný bod, v ňom ošetrujem skutočnosť, že ak zákon vstúpi do platnosti, o čom si ilúziu nerobím, ale každopádne v rámci neretroaktivity by všetky sťažnosti podané až do dňa účinnosti zákona boli posudzované i časovými limitmi v zmysle doteraz platného stavu zákona a až tie žiadosti, ktoré by boli podané po dni účinnosti zákona, by sa pri limitoch časových riadili predloženou novelou.
Zároveň navrhujem určiť účinnosť zákona. Zákon mení lehoty na vybavovanie sťažností. Vzhľadom k predpokladanému termínu schválenia zákona, ak by sa tak stalo a jeho zverejnenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, sa stanovuje približne dvojmesačná legisvakančná doba, ktorá by mala byť dostatočná pre prípravu orgánov verejnej správy na vybavovanie sťažností v nových skrátených lehotách.
Chcel by som povedať, že tak ako pri niektorých iných zákonoch si niekto môže povedať, no on je v exekutíve verejnej správy, šije na seba bič. Áno, i v podmienkach mestskej časti Bratislava - Staré mesto máme niekedy problém s chronickými vyžadovateľmi informácií, máme problém i s chronickými sťažovateľmi, ktorým vadí napríklad hladina hluku, ktorá drvivej väčšine ostatných nevadí. Ale v demokracii je verejná správa na to, aby sa zaoberala podnetmi svojich občanov a aby akýmsi spôsobom hľadela i z týchto podnetov hľadať inšpiráciu pre svoje lepšie fungovanie. A domnievam sa, že to, aby mal občan pocit, že jeho sťažnosť nezapadá prachom v štvrtom šuplíku úradníckeho stola, ale že na ňu dostáva odpoveď čím skôr a čím kvalifikovanejšiu, je jedna, možno nie hlavná, ale jedna z ciest, ktorá môže zlepšiť to, čo kedysi Václav Havel pred rokmi nazval "blbou náladou společnosti".
Lebo nemienim tu rozoberať voľbu prezidenta z pohľadu toho, koho bola víťazstvom a koho bola prehrou. Ale to, že tendencia občanov odmietať politikov, odmietať to, čo by malo v demokracii byť jej nedeliteľnou súčasťou, a to keď hovorím o politikoch, myslím tým i politikov na nižších úrovniach i na úrovniach komunálnych, je výsledkom istého pocitu, ktorý fungovanie veľkej politiky a i úradov a verejnej správy v občanovi zanecháva. Ja si nemyslím, že cesta vedie v tom, že budeme za ruku, v putách odvádzať občanov k urne, aby si povinne napĺňali svoje právo voliť.
Ale ak máme možnosť urobiť krok, ktorý tak, ako tento zákon neznamená nijaký náklad pre ministerstvo financií a je tiež v súlade s ústavou. A neznamená nijaké iné ohrozenie ničoho, len zlepšenie pocitu občana, že sa o jeho podnet niekto stará v čase rozumnejšom, ako je teraz v zákone, tak si myslím, že to je cesta dobrým smerom a samozrejme aj keď, ako vravím, tento zákon nestiahnem, pretože tak, ako za červenej totality písali literáti do šuplíka v nádeji, že raz príde čas, keď tie básne, divadelné hry alebo romány vyjdú, tak i zákonotvorba opozície v tomto volebnom období je samozrejme písaním do šuplíka, ale treba to tak brať, pretože príde možno, vlastne iste, deň, kde sa ten šuplík bude dať otvoriť, a tieto zákony stiahnuté, či nestiahnuté, sa budú môcť prijať. Čím neskôr to bude, tým horšie pre nás, ktorí sme volení zástupcovia občanov na všetkých možných úrovniach.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis